Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/90/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217371
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7612217371.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh z a m i e t a .

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde návrhy, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v
exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,
že tunajší súd v exekučných konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote

(žaloby označené NP) alebo
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením č. 9C/90/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012 tunajší
súdspojil,poukazujúcnaustanovenie§112ods.1O.s.p.,naspoločnékonaniekonaniavedenénanávrh
žalobcu pod sp. zn. 9C/90/2012, 9C/91/2012, 9C/97/2012, 9C/135/2012, 9C/170/2012, 9C/175/2012,

9C/184/2012, 9C/185/2012, 9C/212/2012, 9C/228/2012, 9C/260/2012, 9C/266/2012, 9C/284/2012,
9C/289/2012, 9C/294/2012 s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 9C/90/2012.V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského

rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý

založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca

v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo
záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá

má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné

rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia

a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu

takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri

určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom

stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda

predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý

mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo

v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi

vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom

exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou

vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného

obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho

nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje

ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca

uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu "žiadostí o informáciu o stave konania" nie
je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že

dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj

bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť "nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby

označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho

doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal

svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia

poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na

to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu

nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je

potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v

celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené na 10.12.2013 nedostavili. U oboch mal súd
doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u účastníkov
zachovaná. Žalobca, ako aj žalovaná svoju neprítomnosti na pojednávaní ospravedlnili. Žalovaná

nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania do
rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci. Zároveň podal návrh
na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti
proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4NcC/24/2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne z
prejednávania a rozhodovania veci bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach. Uvedené rozhodnutie
je právoplatné a je záväzné nie len pre súd, ale aj pre účastníkov tohto konania. Vzhľadom na uvedené

a na to, že tunajší súd už o rovnakom návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol a to uznesením č.
9C/90/2012-78 zo dňa 17.6.2013, nepovažoval žalobcom uvedený dôvod za dôležitý dôvod odročenia
pojednávania poukazujúc na ustanovenie § 119 O.s.p. a v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v
neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a vykonané listinné
dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.

Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi v prevážnej väčšine boli rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu, v
jednom prípade exekučným titulom bola notárska zápisnica. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a prevážne aj Zmluva
o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej bolo vo všetkých prípadoch zistené, že sa

jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/562/2010 (pripojeného k sp. zn. 9C/90/2012) súd zistil,
že dňa 14.7.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Jozefovi Pechovi pre vymoženie 920,10

eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 13967/09 zo dňa 16.10.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 25.8.2010. Tunajší súd uznesením zo
dňa 6.9.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu zo strany
oprávneného bolo v zákonnej lehote podané odvolanie, ktoré oprávnený vzal následne späť a preto

odvolacie konanie bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach č. 2CoE/502/2010-30 zo dňa 4.2.2011
zastavené. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.9.2010. Exekučné konanie bolo následne zastavené uznesením zo dňa 11.4.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2011.

Z uznesenia tunajšieho súdu č. 5Er/669/2010-12 (pripojeného k sp. zn. 9C/91/2012) zo dňa 16.12.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.1.2011, bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená
dňa 7.10.2010. Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na
vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Jaroslavovi Šarišskému pre vymoženie 678,- eur s

príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
21616/09 zo dňa 1.2.2010. Uznesením zo dňa 25.1.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.1.2011
bolo exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu sp. zn. 5Er/706/2010 (pripojeného k sp. zn. 9C/97/2012) bolo zistené, že dňa

6.8.2010 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému Branislavovi Mackovi pre vymoženie 914,- eur s príslušenstvom
na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03682/10
zo dňa 13.5.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie boladoručená tunajšiemu súdu dňa 20.10.2010. Keďže z predloženého exekučného titulu bolo zrejme,
že rozhodcovský súd rozhodol na základe zmenky vystavenej oprávneným, súd dňa 22.10.2010 si
vyžiadal od súdneho exekútora predloženie zmenky a dňa 16.11.2010 jej predloženie urgoval. Zmenka

bola súdu doručená dňa 30.11.2010. Tunajší súd uznesením zo dňa 16.12.2010 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu nebolo podané odvolanie a nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.1.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 25.1.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.1.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/824/2010 (pripojeného k sp. zn. 9C/135/2012) súd zistil,
že dňa 27.9.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Monike Orlovskej pre vymoženie 367,- eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
06293/10 zo dňa 27.7.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená tunajšiemu súdu dňa 9.12.2010. Výzvou zo dňa 15.12.2010 adresovanou právnemu

zástupcovi oprávneného súd vyzval oprávneného na oznámenie účelu poskytnutia úveru povinnému
vzhľadom na údaje uvedené v predloženej Zmluve o úvere, dňa 11.1.2011 bola uvedená žiadosť zo
strany súdu urgovaná. Odpoveď oprávneného bola súdu doručená dňa 14.1.2011 a 7.2.2011. Dňa
22.2.2011 bol oprávnený vyzvaný na predloženie zmenky, ktorá bola súdu doručená dňa 4.3.2011.
Uznesením zo dňa 4.3.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti

uzneseniu nebolo podané odvolanie a nadobudlo právoplatnosť dňa 30.3.2011. Exekučné konanie bolo
následne zastavené uznesením zo dňa 13.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/424/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/170/2012) súd
zistil, že dňa 25.6.2009 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Zuzane

Valečkovej pre vymoženie 316,67 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00882/09 zo dňa 12.5.2009. Žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa
24.7.2009. Výzvou zo dňa 4.8.2009 bol právny zástupca oprávneného požiadaný o predloženie Zmluvy
o úvere, opätovne bol urgovaný dňa 20.11.2009. Oprávnený súdu oznámil podaním doručeným súdu

dňa 14.12.2009, že žiadosť o predloženie zmluvy považuje za právne neopodstatnenú. Súd uznesením
zo dňa 17.12.2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu bolo
oprávneným podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 10.6.2010
tak, že uznesenie tunajšieho súdu potvrdil a tak nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.2010. Exekučné
konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 7.7.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.7.2010.

Zo spisu č. 5Er/522/2011-18 (pripojeného k sp. zn. 9C/175/2012) zo dňa 11.4.2011 súd zistil, že
dňa 24.5.2011 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Eve Pechovej
pre vymoženie 833,- eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 16519/09 zo dňa 5.11.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 3.8.2011.
Súd uznesením zo dňa 12.8.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu nebolo oprávneným podané odvolanie a tak nadobudlo právoplatnosť dňa 8.9.2011.
Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 28.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
8.10.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/706/2010 (pripojeného k sp. zn. 9C/184/2012)
bolo zistené, že dňa 6.8.2010 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na
vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Branislavovi Mackovi pre vymoženie 914,- eur s
príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR

03682/10 zo dňa 13.5.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená tunajšiemu súdu dňa 20.10.2010. Keďže z predloženého exekučného titulu bolo zrejme,
že rozhodcovský súd rozhodol na základe zmenky vystavenej oprávneným, súd dňa 22.10.2010 si
vyžiadal od súdneho exekútora predloženie zmenky a dňa 16.11.2010 jej predloženie urgoval. Zmenka
bola súdu doručená dňa 30.11.2010. Tunajší súd uznesením zo dňa 16.12.2010 žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu nebolo podané odvolanie a nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.1.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 25.1.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.1.2011.Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/308/2011 (pripojeného k sp. zn. 9C/185/2012) súd zistil,
že dňa 7.4.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Viere Čurillovej pre vymoženie 768,27 eur s

príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
14483/10 zo dňa 28.1.2011. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 20.5.2011. Tunajší súd uznesením zo dňa 25.5.2011
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu nebolo podané odvolanie
a nadobudlo právoplatnosť dňa 7.7.2011. Exekučné konanie bolo následne zastavené uznesením zo

dňa 15.7.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.7.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 5Er/795/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/212/2012) súd zistil, že dňa
14.10.2009bolpodanýnávrhnavykonanieexekúcieoprávneného-žalobcuprotipovinnémuFrantiškovi
Čonkovi pre vymoženie 1 103,36 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07629/09 zo dňa 16.7.2009. Žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa
4.11.2011. Súd dňa 13.11.2009 vyzval oprávneného na predloženie Zmluvy o úvere, na základe
ktorej bolo rozhodnuté rozhodcovským súdom. Dňa 14.12.2009 bola súdu doručená odpoveď bez
požadovanej Zmluvy o úvere. Tunajší súd uznesením zo dňa 15.12.2009 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu bolo oprávneným podané odvolanie, o ktorom rozhodol

odvolací súdu rozhodnutím zo dňa 23.4.2010 tak, že uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia potvrdil a toto uznesenie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 31.5.2010. Exekučné konanie bolo
následne zastavené uznesením zo dňa 15.6.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.6.2010.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/848/2010 (pripojeného k sp. zn. 9C/228/2012) súd zistil,

že dňa 9.11.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Lukášovi Čikovskému pre vymoženie 395,-
eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 08378/10 zo dňa 16.9.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 22.12.2010. Výzvou zo dňa 4.1.2011 adresovanou

právnemu zástupcovi oprávneného súd vyzval oprávneného na oznámenie účelu poskytnutia úveru
povinnému vzhľadom na údaje uvedené v Zmluve o úvere. Odpoveď oprávneného nebola súdu
doručená v stanovenej lehote, ale až dňa 4.3.2011, pričom súd uznesením zo dňa 21.2.2011 žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu nebolo podané odvolanie a
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.3.2011. Exekučné konanie bolo následne zastavené uznesením zo dňa

23.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.4.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/663/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/260/2012)
bolo zistené, že dňa 25.8.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na
vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Helene Kroščenovej pre vymoženie 593,50 eur s

príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
08945/09 zo dňa 9.7.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená tunajšiemu súdu dňa 14.10.2009. Keďže z predloženého exekučného titulu bolo zrejme,
že rozhodcovský súd rozhodol na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným,
súd dňa 23.10.2009 si vyžiadal od oprávneného predloženie úverovej zmluvy a dňa 23.11.2009 jej

predloženie urgoval. Na urgenciu súdu oprávnený reagoval podaním doručeným súdu dňa 4.12.2009,
avšak žiadanú úverovú zmluvu súdu nepredložil. Tunajší súd uznesením zo dňa 17.12.2009 žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie,
ktoré bolo odmietnuté rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 20.5.2010 ako oneskorene podané.
Uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť

dňa 10.6.2010. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 26.7.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.7.2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 5Er/523/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/266/2012) bolo zistené, že dňa
18.7.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie

oprávneného proti povinnému Viere Babíkovej pre vymoženie 187,22 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13824/08 zo dňa 12.5.2009.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu
súdu dňa 26.8.2009. Súd dňa 27.8.2009 vyzval súdneho exekútora na predloženie Zmluvy o úvere. Ojej predloženie následne dňa 20.11.2009 požiadal oprávneného, na čo oprávnený reagoval podaním
doručeným súdu dňa 14.12.2009 bez predloženia požadovanej zmluvy. Uznesením zo dňa 17.12.2009
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O odvolaní

oprávneného rozhodol Krajský súd v Košiciach dňa 31.5.2010 a uznesenie tunajšieho súdu nadobudlo
právoplatnosť dňa 6.7.2010. Uznesením zo dňa 7.7.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.8.2010, súd
exekučné konanie zastavil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/10/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/284/2012) bolo

zistené, že dňa 17.12.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému Eve Plachetkovej pre vymoženie 663,21 eur s príslušenstvom
na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09513/08 zo dňa
6.10.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
tunajšiemu súdu dňa 9.1.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tunajším súdom vydané dňa
23.1.2009.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/550/2005 (pripojeného k sp. zn. 9C/289/2012) bolo
zistené, že dňa 8.12.2005 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Karolovi Mihalovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Miroslavovi Horváthovi pre vymoženie 477,99 eur s
príslušenstvomatonapodkladeexekučnéhotitulu-Notárskejzápisniceč.N4137/2005,NZ40062/2005

zo dňa 29.8.2005. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v
uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 19.12.2005. Tunajším súdom bolo dňa 13.1.2006 vydané
poverenie pre uvedeného súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Dňa 22.11.2010 bola súdu
doručená žiadosť oprávneného o zmenu súdneho exekútora, ktorou žiadal poveriť vykonaním exekúcie
JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 30.11.2010 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť poverenému súdnemu

exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu.
Exekučný spis bol súdu doručený dňa 16.12.2010 spolu s podnetom súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie. Podanie súdneho exekútora bolo dňa 5.1.2011 doručené na vyjadrenie oprávnenému a dňa
9.2.2011 bolo jeho vyjadrenie urgované, odpoveď oprávneného súdu doručená nebola. Uznesením
zo dňa 11.3.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň zamietol návrh

oprávneného na zmenu súdneho exekútora. O odvolaní oprávneného rozhodol odvolací súd dňa
20.10.2011 tak, že uznesenie tunajšieho súdu potvrdil a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 18.1.2012.

Z uznesenia tunajšieho súdu č. 5Er/822/2010-15 (pripojeného k sp. zn. 9C/294/2012) zo dňa 4.3.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.3.2011, bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola tunajšiemu súdu
doručená dňa 9.11.2010. Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Stanislave Šomšákovej pre vymoženie 295,- eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
07507/10 zo dňa 9.9.2010. Uznesením zo dňa 13.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.4.2011

bolo exekučné konanie zastavené. Z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že pred zamietnutím žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to dňa 15.12.2010 bol právny zástupca oprávneného
vyzvaný na oznámenie účelu poskytnutia úveru povinnému a dňa 11.1.2011 bolo odpoveď na uvedenú
žiadosť urgovaná.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je

v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podaním zo dňa 5.12.2013 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol žalobca tie isté dôvody,
ako v podaní zo dňa 16.5.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 4NcC/24/2012 o tom, že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí,
hodnotí ho ako nesprávne zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu Sťažnosti

na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a
osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia
uvedeného Krajského súdu v Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia §
109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4NcC/24/2012 je tak

viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním návrhu žalobcu
nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, v
ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Z uvedených dôvodov
súd návrh žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie

tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy

Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiťúkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V

prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený

môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania

súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.

súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom
uplatneného nároku nedošlo a teda žalobný návrh bol podaný v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej

doby. V konaniach vedených pôvodne pod č. 9C/90/2012, 9C/91/2012, 9C/97/2012, 9C/135/2012,
9C/170/2012, 9C/175/2012, 9C/185/2012, 9C/212/2012 a 9C/228/2012 žalobca namietal nesprávny
úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a v konaniach vedených pôvodne pod č. 9C/184/2012, 9C/260/2012, 9C/266/2012 a
9C/294/2012 v nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-

dňovej lehote. V daných veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi resp. jeho
právnemu zástupcovi v exekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode,
ku ktorej malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora. Z exekučných
spisov pripojených k uvedeným konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté tunajším súdom ako súdom exekučným v priebehu roku 2010
a 2011, kedy aj boli rozhodnutia doručované právnemu zástupcovi oprávneného, okrem exekučných
konaní vedených pod sp. zn. 5Er/795/2009 (9C/212/2012) a 5Er/663/2009 (9C/260/2012), v ktorých boli
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia doručené právnemu zástupcovi oprávneného
v roku 2009 a to konkrétne dňa 18.12.2009 a 22.12.2009. Žalobné návrhy boli žalobcom na tunajšom

súde podané dňa 27.9.2012 t.j. vo všetkých uvedených veciach v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej
doby. V konaní sp. zn. 9C/289/2012, v ktorom žalobca namietal neskoré rozhodnutie o jeho návrhu
na zmenu súdneho exekútora, premlčacia doba začala plynúť od doručenia rozhodnutia exekučného
súdu o zmene súdneho exekútora žalobcovi resp. od doručenia rozhodnutia o zamietnutí tohto návrhu
právnemu zástupcovi žalobcu t.j. odo dňa 16.3.2011 a teda aj v tomto prípade žalobný návrh bol

podaný včas.V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 9C/284/2012, v ktorom žalobca namietal
nesprávny úradný postup spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-
dňovej lehote, premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia uznesenia tunajšieho súdu
zo dňa 28.5.2012 právnemu zástupcovi oprávneného. Uvedeným uznesením bola exekúcia čiastočne
zastavená,pričomažzodôvodneniatohtouzneseniasamoholoprávnenýdozvedieťotom,žepoverenie

na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 23.1.2009. predmetné uznesenie bolo právnemu zástupcovi
oprávneného doručené dňa 1.6.2012 a preto ani tento nárok žalobcu nie je uplatnený po uplynutí
premlčacej doby.K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že
predpokladomzodpovednostištátuzaškoduvzmyslezákonač.514/2003Z.z.jesúčasnésplnenietroch
podmienokatopreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiaresp.nesprávnehoúradnéhopostupu,

existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.
Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia

dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,

ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok

za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a
sú vedené pod sp. zn. 9C/90/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých

žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS).
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku (NP)
4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE).

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/90/2012, 9C/91/2012, 9C/97/2012, 9C/135/2012,

9C/170/2012, 9C/175/2012, 9C/185/2012, 9C/212/2012 a 9C/228/2012 žalobca namietal, že exekučný
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA
RS). Žalobca poukázal na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej
exekučnému súdu tým, že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci

samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského súdu. Vo

všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako
spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe
skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012,
či Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti
rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovskýchrozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom

konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku
res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku
a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu
je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených

práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenky
vystavenénazabezpečeniepohľadávokzúverovýchzmlúvuzavretýchsožalobcom,onárokochktorých
už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné
konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch
boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi,
pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu
ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený vo väčšine
týchto exekučných konaní (okrem troch prípadov) ani nevyužil svoje právo na podanie riadnych
resp. mimoriadnych opravných prostriedkov. Odvolanie bolo žalobcom ako oprávneným podané len
v konaniach sp. zn. 5Er/562/2010 (9C/90/2012), kde odvolací súd odvolacie konanie v dôsledku
späťvzatia odvolania zastavil. Ďalej odvolanie bolo podané v exekučnom konaní sp. zn. 5Er/795/2009

(9C/212/2012) a sp. zn. 5Er/424/2009 (9C/170/2012), pričom v týchto veciach bolo rozhodnutie
tunajšieho súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odvolacím súdom
potvrdené.

Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody a nemajetkovej
ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/184/2012, 9C/260/2012, 9C/266/2012 a
9C/294/2012. Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané,
že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté,pričomjepravdou,žek zamietnutiužiadostidošlopouplynutí15-dňovejlehotyoddoručenia

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu. V prípade exekučného konania sp.
zn. 5Er/706/2010 (9C/184/2012) žiadosť súdneho exekútora bola podaná dňa 20.10.2010, rozhodnuté
bolo dňa 16.12.2010, v konaní sp. zn. 5Er/663/2009 (9C/260/2012) žiadosť podaná dňa 14.10.2009,
rozhodnuté dňa 17.12.2009, v konaní sp. zn. 5Er/523/2009 (9C/266/2012) žiadosť bola podaná dňa
26.8.2009, rozhodnuté bolo dňa 17.12.2009 a v konaní sp. zn. 5Er/822/2010 (9C/294/2012) žiadosť

podaná dňa 9.11.2010, rozhodnuté dňa 4.3.2011. Vo všetkých štyroch exekučných konaniach však
súdompopodanížiadostioudeleniepovereniaboližiadanésprávyresp.podklady,ktoréboliajurgované
a ktorých posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora t.j. pre posúdenie, či
v danej veci je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť súdneho exekútora má byť
zamietnutá. Okrem toho súd má za to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná

15-dňová lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a
tedanievprípadochzamietnutiažiadostisúdnehoexekútora,akotobolovovšetkýchvyššieuvádzaných
prípadoch. V súvislosti s tým, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými
titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými

podmienkami žalobcu a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.
Uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o
rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia
predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahyv daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti
tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie,
aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave

konaniaasťažnostinaprieťahyvkonaní,ktorébolizjehostranypodanénatunajšomsúde.Vzhľadomna
doručenie žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré boli tunajšiemu súdu v konaniach,
o ktorých rozhoduje doručené v dňoch 20.10.2010, 14.10.2009, 26.8.2009 a 9.11.2010, sa zo žalobcom
uvedených sťažností na prieťahy v konaní, ktoré boli ním podané dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
mohla týkať len sťažnosť zo dňa 23.11.2010.

Napriek tomu súd uvádza, že podľa oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011 a
odpovedi na sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom
rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na
prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu
konštatované prieťahy v konaní.

V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca
a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy
SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne
do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší súd teda nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom

konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o prieťahoch,
má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný postup

exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa týka konania vedeného pôvodne pod sp. zn. 9C/284/2012, žalobca v tejto veci namietal
nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
po zákonnej 15-dňovej lehote (NP). Z oboznámeného exekučného spisu sp. zn. 5Er/10/2009 mal súd

preukázané,žežiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciebolatunajšiemu
súdu doručená dňa 9.1.2009 a že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané súdom dňa 23.1.2009.
Poverenie teda bolo vydané exekučným súdom v 15-dňovej lehote od doručenia žiadosti súdneho
exekútora súdu.

Vo veci pôvodne vedenej pod č. 9C/298/2012 k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu
malo podľa žalobcu dôjsť tým, že súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenom čase t.j. do 30-tich dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora (ZE). Z
oboznámeného exekučného spisu č. 5Er/550/2005 bolo zistené, že po podaní návrhu na zmenu
exekútora bola exekučným súdom zaslaná pôvodnému exekútorovi žiadosť na vyjadrenie spolu so

žiadosťou o vyčíslenie trov a predloženie exekučného spisu. Pôvodný súdny exekútor v uvedenej veci
podal podnet na zastavenie zastavenie exekúcie. Tento podnet bol súdom zaslaný oprávnenému na
vyjadrenie, na čo oprávnený nereagoval. V prvom rade exekučný súd posudzoval teda podnet súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie a to ešte pred rozhodnutím o zmene súdneho exekútora, keďže v
prípade úplného zastavenia exekúcie, ako to bolo v tomto prípade musel byť návrh oprávneného na

zmenu exekútora zamietnutý.

V ďalšom súd poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v
exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov.
Aj v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti

resp. prieťahov pri rozhodovaní o jeho návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní. Zo sťažnosti
podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 sa
v prípade jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora nemohla týkať ani jedna sťažnosť, keďže návrh
na zmenu súdneho exekútora bol podaný dňa 22.11.2010. Podľa oboznámených Spr. však všetky
sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom boli považované za

neopodstatnené.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, aninezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie

existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v
celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd napriek uvedenému konštatuje, že
zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom

preukázaná. Žalobca v tomto smere nepredložil žiadne listinné dôkazy, nenavrhol žiadne dokazovanie
a teda v tomto smere taktiež neuniesol dôkazné bremeno.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Otrováchkonaniarozhodolsúdnapojednávaníkonanomdňa26.11.2013podľacitovanéhoustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale
trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie
len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej

lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov
konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.