Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. apríl 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/141/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716205842
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2716205842.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. M.

Z., G.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov:
C.G. K., G.. X.X.XXXX, K. J. XXXX/XX, W. Q. B. Z., G.. XX.XX.XXXX, E. K. W., o návrhu matky na
úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, za účasti Okresnej prokuratúry Skalica, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje mal. M. Z., G.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 2.11.2016, s
tým, že matka je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný platiť výživné na mal. M. v sume 150 eur mesačne s účinnosťou od 2.11.2016 vždy

do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Nedoplatok na zročnom výžinom za obdobie od 2.11.2016 od 31.3.2017 v sume 745 eur, súd povoľuje
otcovi splácať v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Súd styk otca s mal. M. neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 2.11.2016 domáhala, aby súd zveril maloletého M. do jej
starostlivosti, otcovi určil výživné na dieťa na 150 eur s účinnosťou od 1.11.2016 s povinnosťou platiť
ho vždy do 20. dňa v mesiaci, upraviť styk otca s dieťaťom na každý párny týždeň v sobotu od 15,00
hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky, v mieste bydliska dieťaťa.

2. Otec sa k návrhu nevyjadril, čo súd umocnilo v myšlienke, že nemá vážne námietky voči návrhu
matky. Otec sa ani na jedno z dvoch pojednávaní nedostavil, neospravedlnil, nežiadal odročiť termín
pojednávania, síce si prevzal zápisnicu z prvého pojednávaní z 2.2.2017. Z toho dôvodu súd konal a
rozhodol bez jeho prítomnosti v zmysle § 31 C.m.p.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, prokurátora, rodným listom
dieťaťa, lustráciou v Sociálnej poisťovni na zistenie zamestnávateľov rodičov dieťaťa, potvrdením o

príjme matky, správou M. W., správou kolízneho opatrovníka, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento
skutkový stav veci:4. Mal. M. je dieťa narodené z druhovského pomeru. Otec nebýva s dieťaťom a jeho matkou v
spoločnej domácnosti od augusta 2012, kedy sa otec odsťahoval z dôvodu názorových nezhôd na
vzájomné spolužitie. Otec na maloletého žiadne peniaze ako výživné neposiela od 19.1.2015, o dieťa

sa nezaujíma. Matke pomáha dieťa v súčasnosti vychovávať jej terajší partner.

5. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá mesačne rodičovský príspevok cca 202 eur, poberá
mesačne rodinné prídavky na dve deti. Okrem M. má matka vyživovaciu povinnosť k mal. V.Z. M., G..
XX.XX.XXXX, ktorý pochádza z jej terajšieho pomeru. Matka býva s deťmi a svojim druhom v 4 izbovom

byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej druha. Mesačné výdavky spojené s bývaním v byte má 64,86
eur (platí bytovému družstvu), elektrinu 32 eur, plyn 57 eur, úver čerpaný druhom na kúpu bytu po 220,20
eur mesačne. K jej ďalším výdavkom rodiny uviedla sumu 350 eur na stravu, hygiena 30 eur mesačne,
telefóny 60 eur, za plávanie pre syna V. 28 eur, pôžičku v ČSOB, a.s. 41,71 eur. Matka spláca manko v
CBA po 30 eur mesačne, poistka synovi V. 22,43 eur. Druh matky je zamestnaný a podľa jej vyjadrenia
má netto mesačný príjem cca 1000 eur a nemá žiadne maloleté deti okrem ich spoločného syna V..

6. Matka k otcovi M. uviedla, že naposledy s ním bola v kontakte pred 2 rokmi. Podľa jej tvrdenia má
otec stredoškolské vzdelanie. Má vedomosť, že pred piatimi rokmi pracoval v tehelni v Gbeloch. Podľa
slov matky mal. M. vie, že otca má, ale dieťa väčšinu času trávil s matkou otca.

7. Vzhľadom na navrhovanú výšku výživného matkou na dieťa, pasivitu konania otca dieťaťa a potrebou
zistiť pomery otca súd dopytoval rodičov a sestru otca mal. M., aby zistil jeho aktuálne majetkové a
zárobkové pomery.

8. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec dieťaťa nie je evidovaný ako dohodár ani

zamestnanec na území Slovenskej republiky.

9. Rodičia otca dieťaťa a jeho sestra (manželia Z. Q. Z. O.) v písomnom vyjadrení súdu uviedli, že
súhlasia s tým, aby bolo dieťa zverené do starostlivosti matky. Zo synom a bratom boli naposledy v
kontakte v auguste 2015, kedy pracoval v Rakúsku ( meste G.), kde vykonával rôzne pomocné práce.

Výšku jeho príjmu uviesť nevedeli. Uviedli, že ich syn po neúspešnom štúdiu na strednej škole pracoval
ako pumpár na Slovensku, no tržbu za 3 dni ( 303.000 Sk) neodviedol, ale prehral, za čo bol trestne
stíhaný. Majú vedomosť, že 4 roky pracoval v Anglicku v Manchesteri, dva roky pracoval ako vodič na
Slovensku. Istý čas robil v tehelni v W., ktorá ukončila činnosť v roku 2014. Teda ich syn má dokončené
len základné vzdelanie nemajú vedomosť, že by bol v súčasnosti ich syn ženatý, či že by mal iné deti.

10. Mal. M. navštevuje 2. ročník základnej školy. Navštevuje krúžok futbalu. Dieťa nemá žiadne
zdravotné problémy. Matka mu platí mesačne za krúžok sebaobrany poplatok 40 eur. Tiež mu platí
poistku 25,43 eur mesačne. Dieťa sa v škole nestravuje, do školského klubu (družiny) nechodí.

11. Z obsahu výpisu živnostenského registra z 14.2.2017 súd zistil, že niektoré jeho predmety podnikania
zanikli a ostatné má pozastavené. Zo správy daňového úradu Trnava - pobočka Skalica súd zistil, že
otec nepodal daňové priznanie za roky 2014, 2015.

12. Zo správy kolíznej opatrovníčky súd zistil, že v starostlivosti o dieťa neboli u matky zistené žiadne

nedostatky. Kolízna opatrovníčka navrhla zveriť dieťa matke, otcovi určiť výživné primerané potrebám
dieťaťa a možnostiam, schopnostiam otca.

13. Z internetovej stránky súd zistil všeobecne známu skutočnosť, že aktuálne je v Rakúsku minimálna
mzdy pri pomocných prácach predstavuje mzdu minimálne 1000 eur.

14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.15. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Súd rešpektujúc právo mal. dieťaťa na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom prihliadal na
jej citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na
schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd pri skúmaní

dôvodnosti návrhu rešpektoval tiež právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov
i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma
rodičmi.

25. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby

základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku
starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti
a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho
vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne
zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť

sa v konkurencii.

26. Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne,
keďže matka nebýva s otcom v spoločnej domácnosti od augusta 2012, na výživu maloletého jej otec
neprispieva od 19.1.2015 výživným ,ktoré mali dohodnuté. S M. sa otec ani nestretáva, nejaví o neho

žiadny záujem. Nakoľko v starostlivosti matky o mal. dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, súd zveril
M. do jej osobnej starostlivosti s účinnosťou od 2.11.2016, kedy bol súdu doručený návrh na súd ( a nie
od 1.11.2016, ako žiadala matka). Súd určil, že len matka je oprávnená dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok, lebo otec neprejavuje o dieťa žiadny záujem. Súd určil tiež výživné od 2.11.2016. Súd malpreukázané, že matka má netto mesačný príjem cca 202 eur ako rodičovský príspevok, poberá rodinné
prídavky na dve deti. Iný príjem nemá. Žije v jednej domácnosti s druhom, ktorého mesačný príjem
je cca 1000 eur. Matka má okrem Mateja vyživovaciu povinnosť ešte k jednému maloletému dieťaťu

pochádzajúcemu z jej druhovského pomeru.

27. Pri zisťovaní pomerov otca súd zistil, že nie je na Slovensku vedený v súčasnosti ako dohodár ani
zamestnanec, nie je evidovaný ako živnostník. Taktiež nepoberá podporu v nezamestnanosti ani žiadne
sociálne dávky. Z písomného vyjadrenia rodičov ( i sestry otca súd zistil, že má ukončené len základné

vzdelanieažepracovaldlhšíčasvzahraničíinaSlovensku.Naposledysnímbolivkontaktevroku2015,
kedy robil v Rakúsku pomocné práce, ale jeho príjem nepoznajú. Taktiež jeho rodičia uviedli, že nemajú
vedomosť, že by bol ženatý či mal okrem M. iné deti. Súd pri určovaní výšky výživného posudzuje nie
len schopnosti povinného rodiča, ale aj možnosti. Súd vychádzal z posledného otcovho zamestnania,
ktoré bolo v Rakúsku. Následne cez internetový portál zistil, aká je aktuálna minimálna mzda pomocných
pracovníkov v Rakúsku - cca 1000 eur. Súd pri výpočte výživného vychádzal z zaužívanej súdnej praxe

počítať výživné pri veku mal. M. ako 20 % z čistého príjmu otca a tú sumu vydeliť počtom maloletých detí,
ktoré sú na otca výživou odkázané. Súd vychádzal z príjmu 1000 eur u otca. 20% z 1000 eur predstavuje
sumu 200 eur. Keďže matka žiada určiť otcovi výživné 150 mesačne, súd hodnotí takéto výživné za
primerané. Súd sa vyporiadal aj z tvrdením matky, že aktuálne otec nejaví o dieťa žiadny záujem a
preto súd rozhodol, že nateraz neprejavil jeho styk s dieťaťom v zmysle návrhu matky, ale neurčil styk

( t.j. styk ostáva neobmedzený). Pokiaľ v budúcnosti príde k zmene skutkových okolností a budú vznikať
problémy v styku otca s dieťaťom ( za predpokladu, že sa bude otec styku vôbec domáhať), matke nič
nebráni podať si samostatný návrh na určenie konkrétneho styku.

28. Nakoľko súd zaviazal otca výživným od 2.11.2016, vznikol mu nedoplatok na zročnom výživnom za

obdobie od 2.11.2016 do 31.3.2017 ( lebo súd rozhoduje 13.4., t.j. pred 15. tym dňom v mesiaci) vo
výške 745 eur ( výpočet: za 29 dní mesiaca november 2016: 29/30 x 150 = 144,99 eur. Za mesiace
12/2016 až 3/2017: 4 x 150 eur. 144,99 eur +600 eur = 744,99, zaokrúhlene 745 eur). Súd mu povolil
splácať nedoplatok v mesačných splátkach po 100 eur splatných spolu s bežným výživným v záujme
ochrany zabezpečenia riadneho mesačného platenia bežného výživného. Pri výpočte mesačnej splátky

vychádzal súd z zaužívanej súdnej praxe povoliť splátky najviac na domu 36 mesiacov. Súd záverom
dodáva, že otcovi ale nič nebráni vyplatiť nedoplatok jednorázovo či vo vyšších mesačných splátkach.

29. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie zo strany otca dieťaťa v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie
vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55
zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.