Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. marec 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 15C/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216202071
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216202071.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v Bratislave, v konaní pred sudkyňou: JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej veci

žalobkyne: U.. C. Q., Š. XX, Q., zastúpenej: JUDr. Ján Florián Gajniak, advokát, s.r.o., Šafárikovo nám.
2, Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade: U. C., D. R. XX, Q., v 2. rade: Š. I., D. R. XX, Q., obaja zastúpení:
AS Legal, s.r.o., Hlučínska 1/11, Bratislava, o zaplatenie 20.900,-eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. V časti čo do zaplatenia úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 20.900,-eur od 10.12.2015
do zaplatenia, konanie z a s t a v u j e.

III. Žalovaným v 1. a 2. rade sa proti žalobkyni p r i z n á v a náhrada trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 8.2.2016 domáhala proti žalovaným v 1. a 2. rade
zaplatenia sumy 20.900,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy od
10.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že je zákonnou dedičkou
po poručiteľke S. Ž., nar. XX.X.XXXX, zom. X.X.XXXX a právnym titulom Osvedčenia o dedičstve
sp. zn. 38D/376/2015, Dnot 79/2015, zo dňa 9.12.2015, právoplatného dňa 9.12.2015 má voči
žalovaným pohľadávku z titulu vrátenia kúpnej ceny zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zmluvy o

zriadení vecného bremena uzatvorenej dňa 10.11.2014 medzi poručiteľkou S. Ž. a žalovanými. Žalovaní
solidárne zaplatili z dlžnej sumy 31.900,-eur žalobkyni sumu 11.000,-eur formou
bezhotovostného bankového príkazu dňa 30.11.2015. Zostávajúcu sumu 20.900,-eur však doteraz
nezaplatili, hoci sa žalobkyňa obrátila prostredníctvom právneho zástupcu na mimosúdne vysporiadanie
veci.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, zo dňa 22.3.2016, č.k. 15C 20/2016 - 28, proti ktorému

podali žalovaní včas odpor s odôvodnením.

3. V podanom odpore sa žalovaní bránili tým, že pokiaľ žalobkyňa uviedla, že notár jej osvedčil
aktívum - práva a povinnosti zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu - opomenula zrejme notára
upovedomiť o tom, že dňa 30.11.2015 došlo medzi žalobkyňou a žalovanými k dohode ohľadom práv a
povinnostízpredmetnejkúpnejzmluvyasamotnážalobkyňapotvrdilasvojimpodpisom,dňa30.11.2015,
osvedčeným u notára, že jej bola vrátená kúpna cena: "Účastníci si vrátili svoje plnenia, predávajúci

vrátilidedičkeC.Q.kúpnusumu31.500,-eurslovom(tridsaťjedentisícpäťsto)eurdorúkpripodpisetohto
späťvzatia a byt bude vrátený predávajúcim čo potvrdzujú svojim podpisom". Žalobkyňa tiež požiadala
žalovaných, aby jej časť kúpnej ceny (11.000,-eur) uhradili namiesto hotovosti na jej bankový účet, čo
aj urobili, pričom nasledujúci deň 1.12.2015 túto skutočnosť spolu s odrátaním vzniknutých nákladov zpôvodnej kúpnej ceny na žiadosť žalobkyne doplnili ako dodatok k zmluve o späťvzatí návrhu na vklad
kúpnej zmluvy V-9092/2014, ktorý tiež obsahuje notársky osvedčený podpis žalobkyne.

4. Na pojednávaní súdu dňa 22.3.2017 vzala žalobkyňa žalobu v časti úroku z omeškania vo výške
3% ročne zo sumy 20.900,-eur od 10.12.2015 späť a konanie tejto časti žiadala zastaviť. Žalovaní s
čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili.

5. Právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že žalobkyňa nedisponuje ani bytom ani peniazmi v plnej

sume a to aj napriek tomu, že disponuje osvedčením o dedičstve zo dňa 9.12.2015, kde je v časti aktíva
uvedené, že na ňu prechádzajú práva a povinnosti zo zmluvy o prevode v hodnote 31.900,-eur.

6. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 30.11.2015 sa v kaviarni v Senci stretla so žalovaným
v 2. rade, kde on na mieste spísal späťvzatie návrhu na vklad kúpnej zmluvy, ktorý následne preposlal
notárke, ktorú poznal a ktorá si to vytlačila. Išli spolu k notárke, kde späťvzatie návrhu podpísala,

predtým si späťvzatie návrhu prečítala. So žalovanými boli dohodnutí tak, že jej vrátia 11.000,-eur,
pretože nevedela aké má jej sestra dlžoby a žalovaný jej tvrdil, že byt takú hodnotu ako je uvedená
v kúpnopredajnej zmluve nemá. Nevedela, že notárka pojme do dedičstva celú sumu uvedenú v
kúpnopredajnej zmluve. V späťvzatí návrhu musela byť uvedená suma 31.500,-eur z dôvodu, že inak
by kataster návrhu na späťvzatie nevyhovel. Preto aj spísala dodatok, v ktorom je uvedené, že z

celkovej sumy 31.400,-eur jej sumu 11.000,-eur žalovaní prevedú na bankový účet. Notárku o všetkom
informovala, predložila jej dokumenty, ako aj doklad o tom, že jej bola uhradená suma 11.000,-eur. Pod
dokument, ktorým potvrdzuje prevzatie sumy 31.500,-eur sa podpísala preto, lebo si myslela, že inak by
kataster nerozhodol. Následne spísala dodatok preto, aby to nevyzeralo tak, že sumu, ktorá je uvedená
na späťvzatí návrhu reálne prevzala a že na účet jej bola zaslaná iba suma 11.000,-eur. V tom čase

nemala záujem o byt, chcela zvrátiť proces prevodu bytu. Žalovaní sa jej nevyhrážali. V dodatku je
uvedené, že strany sa dohodli na odrátaní nákladov predajcov spojených s užívaním bytu ako nájom,
energie a rekonštrukčné práce nevyhnutné na obnovu poškodenej nehnuteľnosti, pretože žalovaní jej
tvrdili, že jej sestra poškodila byt, ona však byt nikdy nevidela a nemá o ničom doklad, že by vznikli
nejaké nedoplatky na nájomnom a energiách. Jej sestra bývala v byte asi 3-4 mesiace, avšak myslí,

že takú sumu, akú jej žalovaní nevrátili, jej sestra dlžná byť nemohla. V čase spísania dodatku sa jej
nezdalo, že náklady 20.000,-eur by bola až taká veľká suma.

7. Právny zástupca žalovaných uviedol, že žalovaní vyplatili žalobkyni plnú sumu tak, ako to vyplýva
z dokumentu späťvzatie návrhu na vklad kúpnej zmluvy a z dokumentu dodatok k zmluve o späťvzatí,

pričom žalovaní vyhoveli žalobkyni, keď chcela časť sumy vo výške 11.000,-eur previesť na svoj
bankový účet s tým, že rozdiel medzi kúpnou cenou 31.900,-eur a vyplatenou sumou 31.500,-eur,
predstavuje rozdiel už spomínaných nákladov žalovaných, ktoré žalobkyňa uvádza v dokumente. Pokiaľ
je v dokumente uvedená suma 31.400,-eur, toto považujú pravdepodobne za chybu v písaní, keďže
celkovávrátenásumabola31.500,-eur.Zdodatkuknávrhunevyplýva,žesumapresahujúca11.000,-eur

nebola žalobkyni vyplatená. Je pravdou, že strany sa dohodli iba na vrátení sumy 31.500,-eur namiesto
31.900,-eur, s tým, že vzniknutý rozdiel predstavujú náklady, ktoré žalovaní vynaložili na úhradu za byt,
ktorý užívala poručiteľka, aj keď ich skutočná výška bola vyššia, ale v záujme dohody sa zhodli na sume
400,-eur. Sumu 31.500,-eur žalovaní zaplatili žalobkyni do vlastných rúk dňa 30.11.2015, dodatok bol
podpísaný dňa 1.12.2015, teda až nasledujúcu deň potom, ako došlo k prevodu finančných prostriedkov

a v zásade len potvrdzoval, že k nemu došlo.

8. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 30.11.2015 sa stretli so žalobkyňou v kaviarni,
odkiaľ išli autom k notárke, pri notárke zastavili a v aute dali žalobkyni peniaze, každý 1/2. Žalobkyňa si
ich prepočítala a vložila do kabelky. Následne išli k notárovi, kde žalobkyňa podpísala prevzatie peňazí.

Na to ich žalobkyňa poprosila, aby jej 11.000,-eur previedli na účet. V banke uskutočnili prevod z ich
účtu na účet žalobkyne. Sumu 11.000,-eur z prijatej hotovosti im žalobkyňa vrátila v banke, pretože so
žalovaným 2. rade potrebujú mať pri sebe hotovosť a bolo to pre nich takto výhodnejšie.

9. Žalovaný v 2. rade uviedol že sa stretli všetci traja v kaviarni, kde spísali dohodu, písal ju on do

počítača, následne ju preposlali notárke, ku ktorej potom odišli autom, v aute odovzdali žalobkyni
peniaze, odovzdali jej 31.500,-eur, ktoré si prepočítala a odložila do kabelky. Následne išli k notárovi,
ktorému poslali návrh e-mailom, a ktorý ho vytlačil, podpísali ho a odišli do banky. Žalobkyňa ichpožiadala, aby jej sumu 11.000,-eur previedli na účet, preto odišli do banky, kde jej tieto peniaze previedli
na účet.

10. Z obsahu osvedčenia o dedičstve zo dňa 9.12.2015, sp. zn. 38D 376/2015, Dnot 79/2015, vydaného
JUDr. Petrom Kriškom, PhD., notárom, vyplýva, že poručiteľka S. Ž., nar. XX.X.XXXX, zom. X.X.XXXX,
zomrela bez zanechania závetu a listiny a ako jediná dedička zo zákona prichádza do úvahy U.. C. Q.,
nar. X.X.XXXX, sestra poručiteľky. Z obsahu Osvedčenia o dedičstve ďalej vyplýva, že žalobkyňa ako
dedička nadobúda práva a povinnosti zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu (Kúpna zmluva) a zmluvy

o zriadení vecného bremena uzavretej dňa 10.11.2014 medzi poručiteľkou ako kupujúcou a osobou
oprávnenou z vecného bremena a U. C., rodeným C., dátumom narodenia XX.X.XXXX, bytom D. R.
XXX/XX, XXX XX Q. ako predávajúcim 1 a osobou povinnou z vecného bremena a Š. I., rodeným I.,
dátum narodenia X.X.XXXX, bytom D. R. XXX/XX, XXX XX Q., ako predávajúcim 2, predmetom ktorej je
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným
úradom P., katastrálnym odborom, okres: P., obec: R. C., k.ú. T., ako rozostavaný byt č. X, nachádzajúci

sa na prízemí rozostavaného polyfunkčného objektu so súp. číslom XXXX na ulici T. XXC, vchod č. X,
postavený na pozemku s parc. č. XXX/X, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a k pozemku s parc. č. XXX/X o výmere 228 m2 - zastavané plochy a
nádvoria o veľkosti XXXX/XXXXX, v hodnote zaplatenej kúpnej ceny vo výške 31.900,-eur.

11. Z obsahu zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.11.2014 (kúpna zmluva) uzavretej medzi
poručiteľkou - S. Ž. ako kupujúcou a žalovanými ako predávajúcimi vyplýva, že predávajúci predávajú
nehnuteľnosti uvedené v čl. I kúpnej zmluvy kupujúcemu za dohodnutú kúpnu cenu v sume 31.900,-eur
a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť túto kúpnu cenu predávajúcim podľa ustanovení tejto kúpnej zmluvy. Z
obsahuzmluvyďalejvyplýva,žepredpodpisomkúpnejzmluvykupujúcizaplatilpredávajúcimpreddavok

na kúpnu cenu v sume 500,-eur a časť dohodnutej kúpnej ceny v sume 31.400,-eur kupujúci zaplatí
bankovým prevodom v deň podpisu kúpnej zmluvy a návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Predmetom zmluvy bol byt č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na ulici T.,
vchod X, v R. C..

12. Z obsahu zmluvy o prevode vlastníctva bytu ďalej vyplýva, že právo držby a užívania nehnuteľnosti,
ktorá bola predmetom prevodu nastane v prospech kupujúceho v deň podpisu kúpnej zmluvy, po
prevedení kúpnej ceny (čl. IX bol 3).

13. Z obsahu rozhodnutia Okresného úradu P., katastrálny odbor, zo dňa 1.12.2015, F. - XXXX/XX

vyplýva, že konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností týkajúce sa
nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX k.ú. T., bolo zastavené. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 1.12.2015.

14. Z obsahu čl. IX bol 7, bol 8 zmluvy o prevode vlastníctva bytu vyplýva, že zmluvné strany sa

dohodli, že v prípade, že konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva bude príslušným okresným
úradom, katastrálny odbor z akéhokoľvek dôvodu zastavené alebo vklad vlastníckeho práva v prospech
kupujúceho bude zamietnutý, táto kúpna zmluva bez ďalšieho zaniká. Zmluvné strany sú vzájomne
povinné vrátiť si plnenia, ktoré prevzali na základe ustanovení tejto kúpnej zmluvy do 3 pracovných dní
odo dňa zániku kúpnej zmluvy.

15. Z obsahu späťvzatia návrhu na vklad kúpnej zmluvy vklad F. - XXXX/XXXX zo dňa 30.11.2015,
podpísaného žalobkyňou a žalovanými dňa 30.11.2015 vyplýva, že "účastníci si vrátili svoje plnenia,
predávajúci vrátili dedičke C. Q. kúpnu sumu 31.500,-eur slovom (tridsaťjedentisícpäťsto) eur do rúk pri
podpise tohto späťvzatia a byt bude vrátený predávajúcim čo potvrdzujú svojim podpisom."

16. Z obsahu "dodatku k Zmluve o späťvzatí návrhu na vklad kúpnej zmluvy vklad F. - XXXX/XXXX zo
dňa 30.11.2015" vyhotoveného dňa 1.12.2015 a podpísaného žalobkyňou a žalovanými dňa 1.12.2015
vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že predajcovia vyplatia dedičke poručiteľky S. Ž. z celkovej sumy
31.400,-eur, sumu 11.000,-eur na bankový účet dedičky.

17. Z obsahu vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu č. XXXXX, ktorý bol predmetom zmluvy
vyplýva,ženákladyzaspotrebovanéenergievroku2015,kedybytužívalaporučiteľka,činili512,68,-eur.18. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

20. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.

21. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

22. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

23. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

24. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu žalobkyne
zamietol, keď dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a svoje tvrdenia v
konaní nepreukázala.

26. Žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia sumy 20.900,-eur s poukazom na osvedčenie o
dedičstve, podľa ktorého sa stala zákonnou dedičkou po poručiteľke S. Ž. a podľa ktorého týmto
právnym titulom nadobudla pohľadávku vo výške 31.900,-eur voči žalovaným z titulu vrátenia kúpnej
ceny zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zmluvy o zriadení vecného bremena, pričom tvrdila, že

zo sumy 31.900,-eur jej žalovaní solidárne zaplatili iba 11.000,-eur formou bezhotovostného prevodu.
Zostávajúcu sumu 20.900,-eur jej doteraz nezaplatili.

27. V nadväznosti na nárok uplatnený žalobkyňou v tomto konaní je predovšetkým potrebné uviesť, že
len samotné osvedčenie o dedičstve, resp. zaradenie pohľadávky voči tretej osobe do aktív dedičstva

nepreukazuje existenciu tejto pohľadávky. Osvedčením o dedičstve notár iba potvrdil, že v dedičskom
konaní po zom. S. Ž. bolo zistené, že ku dňu smrti mala poručiteľka so žalovanými uzavretú zmluvu,
pričom práva a povinnosti z uzavretej zmluvy prešli okamihom smrti na žalobkyňu ako jej právneho
nástupcu. Keďže dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, dedič vstupuje do práv a povinností
poručiteľa okamihom jeho smrti. V čase od smrti poručiteľa do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania

dedičov právoplatným uznesením súdu, môže dedič o majetku patriacom do dedičstva robiť právne
úkony, naviac ak sa jedná o dediča jediného. Žalobkyňa ako jediná zákonná dedička po poručiteľke
S. Ž., bola preto oprávnená po dohode so žalovanými vziať návrh na vklad vlastníckeho práva späť,
keďže nemala záujem nadobudnúť byt na základe zmluvy uzatvorenej medzi poručiteľkou a žalovanými.
Zastavením katastrálneho konania o povolení vkladu, v zmysle dohody účastníkov zmluvy, zanikli práva

a povinnosti z uzavretej zmluvy a strany si boli povinné vydať všetko čo podľa nej dostali. Žalovaní
boli povinní žalobkyni ako právnej nástupkyni poručiteľky vrátiť kúpnu cenu zaplatenú poručiteľkou za
byt v sume 31.900,-eur a žalobkyňa bola povinná žalovaným byt odovzdať a uhradiť náklady spojené
s užívaním bytu, ktoré vznikli poručiteľke až do jej smrti, nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva a uvedená
skutočnosť nebola medzi stranami sporná, že poručiteľka byt od uzavretia kúpnej zmluvy až do svojej

smrti užívala, pričom je irelevantné, či predmetný záväzok poručiteľky bol alebo nebol zahrnutý do
pasív dedičstva. Žalovaní preukázali, že výška nedoplatku na spotrebovaných energiách za užívanie
bytu, ktorý bol predmetom uzavretej zmluvy, činila sumu 512,68,-eur. Žalobkyňa tvrdenie žalovaných
nepoprela, preto túto skutočnosť súd považoval za nespornú.28. Žalobkyňa tvrdila, že má voči žalovaným pohľadávku na vrátenie sumy 31.900,-eur a z tejto sumy
jej žalovaní dňa 30.11.2015 vrátili iba 11.000,-eur. Svoje tvrdenie preukazovala bankovým príkazom na

úhradu zo dňa 30.11.2015.

29. Žalovaní tvrdili, že žalobkyni zo sumy 31.900,-eur vrátili 31.500,-eur, pretože sa so žalobkyňou
dohodli na odpočítaní nákladov za užívanie bytu poručiteľkou vo výške 400,-eur, ktoré náklady síce boli
vyššie, ale v záujme dohody sa zhodli na tejto sume. Sumu 31.500,-eur žalobkyni vrátili v hotovosti,

dňa 30.11.2015 tak, ako to vyplýva o obsahu listiny "späťvzatie návrhu na vklad kúpnej zmluvy V -
9092/2014", čo žalobkyňa potvrdila svojim podpisom.

30. Ustanovenie § 150 C.s.p. zakotvuje jednu zo základných procesných povinností (oboch) strán sporu,
a to povinnosť tvrdenia. Stranu sporu tak zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany uniesť bremeno
tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti

tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti "relevantne" tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé,
úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu.
Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany
poprieť tvrdené skutočnosti. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako
pre predkladanie skutkových tvrdení ( § 150 ods. 1 C.s.p.) Strana sporu má teda jednak povinnosť

tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní
povinnosťtvrdenia,nemôžesplniťanipovinnosťoznačiťnasvojetvrdeniadôkazy.Dôkaznýmbremenom
sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia

a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. V sporovom konaní je
to predovšetkým žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu a uplatňuje
svoj nárok a tieto predložiť spolu so žalobou. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť
skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobcu nevzniklo, prípadne
zaniklo alebo sa zmenilo. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú

situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný

neúspech toho účastníka sporu, ktorý nedokázal preukázať ním tvrdené skutočnosti. Dôsledkom
neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej
spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla alebo nevedela
ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázala pre výsledok sporu rozhodujúce
skutočnosti.

31. Súd mal v konaní preukázané tvrdenie žalovaných, že žalobkyni vrátili sumu 31.500,-eur do rúk,
pri podpise "späťvzatia návrhu" dňa 30.11.2015, pričom sa jednalo o kúpnu cenu zníženú po vzájomnej
dohode oboch strán o náklady za byt v sume 400,-eur. Žalobkyňa sama potvrdila, že obsah "späťvzatia
návrhu" si prečítala, vlastnoručne ho podpísala, zo strany žalovaných nebola k ničomu nútená ani

zastrašovaná. Písomne zachytený obsah listiny je jasný, určitý a zrozumiteľne vyjadruje skutočnosť,
že žalobkyňa prevzala od žalovaných sumu 31.500,-eur. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť,
že k odovzdaniu peňazí došlo tesne predtým ako žalobkyňa listinu podpísala, nakoľko pokiaľ uviedla,
že obsah listiny, ktorú podpisovala si prečítala a tento jej bol známy, nielenže si musela byť vedomá
toho, že podpisom listiny potvrdzuje aj prevzatie sumy 31.500,-eur ale bezpochyby si toho aj vedomá

bola, keďže práve z dôvodu "aby to nevyzeralo tak, že tieto peniaze prevzala", spísala "dodatok k
späťvzatiu návrhu", z obsahu ktorého však vyplýva jedine to, že suma 11.000,-eur bola žalovanými
prevedená na účet žalobkyne a iba potvrdzuje tvrdenie žalovaných, že po podpísaní "späťvzatia návrhu"
ich žalobkyňa požiadala o prevod tejto sumy na účet. Napriek tomu, že žalobkyňa "dodatok k späťvzatiu"
vypracovala preto, "aby to nevyzeralo tak, že tieto peniaze prevzala", v "dodatku" prevzatie peňazí

vôbec nepopiera, nezmieňuje sa o tom, že zostávajúca suma peňazí jej nebola vyplatená, resp. že
sumu 31.500,-eur neprevzala tak, ako to vyplýva z obsahu "návrhu", resp. že sa so žalovanými (ako
tvrdí) dohodli iba na vrátení sumy 11.000,-eur. Neobstojí obrana žalobkyne, že jej nemôže byť na ujmu,
že "dodatok" si písala sama a nemá skúsenosti pri vypracovávaní akýchkoľvek listín. Žalobkyňa sibola vedomá toho, že svojim podpisom potvrdila prevzatie sumy 31.500,-eur a pokiaľ tvrdí, že sa tak
nestalo a že peniaze jej odovzdané žalovanými neboli, potom na spísanie jednoznačného vyhlásenia
popierajúceho prevzatie hotovosti od žalovaných nie sú potrebné žiadne osobitné vedomosti alebo

skúsenosti. Základná neobratnosť ba až hrubá neopatrnosť jednej zo strán sporu nemôže ťažiť tú stranu
sporu, ktorá koná obozretne; žalobkyňa sa nemôže domáhať ochrany práv, ktorých starostlivosť sama
zanedbala a to aj s poukazom na jednu zo základných právnych zásad "vigilantibus iura scripta sunt"
t.j. zásady podľa ktorej "práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), a
podľa ktorej je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva chránili a starali sa o ne, inak ich

podcenením, či zanedbaním môžu tieto práva strácať.

32. Súd zároveň poukazuje na viaceré rozporuplné vyjadrenia žalobkyne, ktoré taktiež spochybňujú
skutkové tvrdenia, na ktorých je žaloba založená. Predovšetkým ide o vyjadrenie žalobkyne, ktorá
uviedla, že listinu "späťvzatie návrhu" podpísala preto, lebo mala záujem na rozhodnutí katastra,
keď každý priemerne obozretný človek sa v obdobných prípadoch stará najmä o to, aby mu bola

vrátená kúpna cena a nemá prioritne záujem na zastavení katastrálneho konania, ktoré mu neprivodí
nadobudnutie žiadnych majetkových práv. Za nepreukázané a rozporuplné súd považuje aj tvrdenie
žalobkyne, že so žalovanými sa dohodli iba na vrátení sumy 11.000,-eur, keď v "späťvzatí návrhu" bola
uvedená suma 31.500,-eur; nebola tam ani suma 31.900,-eur, ktorá tam podľa žalobkyne mala byť,
pretože to údajne vyžadovala pracovníčka katastra, keď naviac pre katastrálne konanie, ktorým úrad

rozhoduje o jeho zastavení z dôvodu späťvzatia návrhu, je úplne irelevantné, akým spôsobom sa po
späťvzatí návrhu účastníci zmluvy vzájomne vysporiadajú; a nebola tam uvedená ani suma 11.000,-eur,
navráteníktorejsapodľažalobkynemalisožalovanýmidohodnúť.Napriektomu,žev"späťvzatínávrhu"
bolo uvedené, že žalovaní pri podpise späťvzatia vrátili žalobkyni do vlastných rúk kúpnu sumu 31.500,-
eur, teda nie kúpnu cenu 31.900,-eur, katastrálne konanie bolo zastavené. Pokiaľ v späťvzatí návrhu

bolo uvedené, že žalovaní vrátia žalobkyni 31.500,-eur, potom niet rozumného dôvodu, aby v späťvzatí
návrhu nebolo uvedené, že žalovaní vrátia žalobkyni sumu 11.000,-eur, pokiaľ sa mali dohodnúť na
vrátení tejto sumy a nie sumy uvedenej v návrhu. Napokon je možné len ťažko uveriť tvrdeniam
žalobkyne, že súhlasila s tým, že žalovaní jej zo sumy 31.900,-eur vrátia iba 11.000,-eur, potom čo jej
mali tvrdiť, že 20.900,-eur predstavujú náklady na byt, keď o výške týchto nákladov sa nepresvedčila,

od žalovaných nežiadala doklady, ktoré by preukazovali uvedené skutočnosti, byt si nebola obhliadnuť,
uspokojila sa s tým, že v čase spísania dodatku sa jej suma 20.900,-eur nezdala byť až taká veľká. V
konaní žalobkyne, ktorá sa nielenže o týchto skutočnostiach nepresvedčila, ale sumu 20.900,-eur, za
užívanie bytu za obdobie necelých 6 mesiacov, pri hodnote samotného bytu 31.900,-eur, považovala za
primeranú, nemožno nachádzať žiadne racionálne zdôvodnenie, rovnako ako ani v potvrdení prevzatia

vysokej finančnej čiastky, ktorú podľa vlastných vyjadrení ani neprevzala.

33. Vychádzajúc z uvedeného, súd nemal v konaní ničím preukázané skutkové tvrdenia žalobkyne, ba
práve naopak v mnohom sú tieto tvrdenia vzájomne rozporné a priebeh deja opisovaný žalobkyňou
nezodpovedá konaniu priemerne obozretného a starostlivo konajúceho účastníka právneho vzťahu

chrániaceho si svoje práva. Žalobkyňa žalobu založila iba na vlastných tvrdeniach, ktoré však ničím
nepreukázala a na preukázanie svojich tvrdení nenavrhla vykonať žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili
žalovanými uvádzané iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ktoré mal súd v
konaní preukázané listinnými dôkazmi. Súd preto žalobu žalobkyne zamietol.

34. Záverom možno uviesť, že poukaz právneho zástupcu žalobkyne na zákon č. 394/2012 Z.z. o
obmedzeníplatiebvhotovosti,jeprávneirelevantný,nakoľkoporušenietohtozákona nemážiadenvplyv
naplatnosťprávnychúkonov,nazákladektorýchsaplatbavykonala(§5).Porušeniezákonač.394/2012
Z.z. zakladá iba zodpovednosť fyzickej osoby za priestupok, pričom priestupku sa dopustí nielen ten,
kto ako odovzdávajúci poruší zákaz odovzdať platbu v hotovosti nad limit stanovený zákonom, ale aj ten

kto ako príjemca poruší zákaz prijať takúto platbu. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na porušenie citovaného
zákona žalovanými, potom aj ona sama porušila zákon, nakoľko podpisom listiny "späťvzatie návrhu"
prijatie hotovosti v sume 31.500,-eur od žalovaných potvrdila.

35. O čiastočnom zastavení konania bolo rozhodnuté podľa § 145 ods. 2 CSP.

36. O trovách konania žalovaných bolo rozhodnuté podľa § 255 zákona č. 160/2015 Civilný sporový
poriadok (ďalej len "CSP"), podľa ktorého v konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade patrí proti
žalobkyni náhrada trov konania v celom rozsahu.37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.