Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/358/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217458
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217458.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO:
36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so
sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaniach
navrhovateľa proti výzve Okresného súdu Nitra č. k. 8C/11/2013-108 zo dňa 27. februára 2015 a

uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 8C/11/2013-123 zo dňa 22. mája 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 8C/11/2013-123 zo dňa 22. mája 2015 p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa výzvou č. k. 8C/11/2013-108 zo dňa 27. februára 2015 vyzval navrhovateľa, aby v
lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za podané dovolanie, ktorý je 40,-- eur podľa

položky č. 7a) Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak poplatok v určenej lehote nebude
zaplatený, súd konanie zastaví.

Proti tejto výzve podal navrhovateľ odvolanie, odôvodniac ho tým, že súd vyrubil súdny poplatok za
dovolanie podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb., pričom podľa
tejto položky sadzobníka sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Spoplatneniu teda
podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci
samej, ako sú odvolanie, dovolanie, a pod.. Poukázal pritom na dôvodovú správu k vládnemu návrhu
zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zdôraznil, že podal dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich

súdnemu poplatku. Navrhovateľ nemôže byť preto vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané
dovolanie. Odvolal sa pritom na právne závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku z 29.03.2007 sp.
zn. 4 Cdo 39/2007, podľa ktorých za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona č.
71/1992 Zb. (sadzobník súdnych poplatkov) sa súdne poplatky nevyberajú, poplatková povinnosť
nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Navrhovateľ mal ďalej
za to, že v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne

stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľovi
bola teda v rozpore so zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie
zo strany súdu predstavuje zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Súd

je pri výkone svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2, a teda platí, že môže konať iba
na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Navyše podľa §18ca Zákona o súdnych poplatkov z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa
vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012.
V danom prípade bola žaloba podaná navrhovateľom pred 01.10.2012, a konanie teda začalo pred

účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z.. Do 30.09.2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym postupom od poplatku vecne
oslobodené. Uznesenia/výzvy súdu, ktorými bola uložená povinnosť žalobcu zaplatiť súdny poplatok za
podané dovolanie vo výške 40,-- € spravidla neobsahujú podstatnú náležitosť, a tým je odôvodnenie.
V prípade, že takéto uznesenie súdu odôvodnenie neobsahuje, považuje sa za nepreskúmateľné, pre

úplnú absenciu dôvodov jeho vydania. S poukazom na uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie/výzvu súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil bez náhrady.

Napadnutým uznesením č. k. 8C/11/2013-123 zo dňa 22. mája 2015 súd prvého stupňa dovolacie
konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 5
ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2, § 10 ods. 1 a § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatkuzavýpiszregistratrestovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenZákonosúdnychpoplatkoch).
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným
dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Okresný

súd Nitra rozsudkom č. k. 8C/11/2013-33 zo dňa 26.08.2013 návrh navrhovateľa v plnom rozsahu
zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti predmetnému rozsudku podal navrhovateľ
odvolanie. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 8Co/506/2014-72 zo dňa 11.12.2014 napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku KS v Nitre
doručil navrhovateľ dovolanie dňa 26.02.2015. Výzvou zo dňa 27.02.2015 vyzval Okresný súd Nitra

navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie dovolania vo výške 40,-- eur v lehote 10
dní a zároveň navrhovateľa poučil, že ak nebude súdny poplatok v určenej dobe zaplatený v správnej
výške, súd konanie zastaví. Predmetná výzva bola právnemu zástupcovi navrhovateľa doručená dňa
26.03.2015. Súd prvého stupňa po preskúmaní obsahu spisového materiálu konštatoval, že je potrebné
postupovať v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch a konanie zastaviť, nakoľko navrhovateľ

súdny poplatok za dovolanie v lehote 10 dní nezaplatil. K podaniu navrhovateľa súd uviedol, že v §
169 ods. 1 OSP je uvedená povinnosť odôvodniť písomné vyhotovenie uznesenia, pričom súd uložil
navrhovateľovi povinnosť uhradiť súdny poplatok za dovolanie výzvou v zmysle § 10 ods. 1 zákona o
SP, čiže nie je možné na výzvu aplikovať ustanovenia, ktoré určujú formu uznesenia. Voči výzve súdu
nie je možné podať odvolanie. Súd prvého stupňa bral podanie navrhovateľa, označené ako odvolanie,

podľa jeho obsahu ako vyjadrenie k poplatkovej povinnosti. Súd poplatok za dovolanie vo výške 40,--
eur určil v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona o SP, nakoľko poplatková povinnosť vznikla podaním
dovolania a jeho výška je stanovená v zmysle § 6 ods. 2 posledná veta zákona o SP, ako dvojnásobok
poplatku stanoveného v sadzobníku, t. j. pol. 7a - 20,-- eur, 2 x 20,-- eur. Zároveň súd poznamenal,
že dovolacie konanie je samostatným konaním, a preto nie je možné na neho aplikovať § 4 ods. 1

písm. k) zákona o súdnych poplatkoch v znení platnom do 30.09.2012, a poukazovať na prechodné
ust. § 18ca citovaného zákona, nakoľko dovolacie konanie začalo dňa 26.02.2015 (od 01.10.2012 bolo
ustanovenie §4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch zrušené) podaním dovolania, a preto bolo
na mieste uložiť súdny poplatok podľa platného znenia zákona o súdnych poplatkoch v čase podania
dovolania, keď konanie začalo až po účinnosti zákona, t. j. po 01.10.2012. Poplatková povinnosť za

podanie dovolania nie je uvedená v prílohe zákona o SP ako samostatný typ úkonu, resp. konania s
uvedením výšky súdneho poplatku, ale je vyjadrená všeobecne v § 6 ods. 2 zákona o SP v spojení s § 5
ods. 1 písm. a) zákona. V prípade akceptovania výkladu navrhovateľa by vlastne poplatková povinnosť
za dovolanie neexistovala, čo je v rozpore so znením a výkladom zákona. Súd prvého stupňa žiadnu
analógiu pri vyrubení súdneho poplatku nepoužil. S poukazom na uvedené súd postupoval v medziach

zákona a nakoľko súdny poplatok navrhovateľ za dovolanie neuhradil, ani do tohto rozhodnutia, a podľa
jeho vyjadrenia ho nemieni uhradiť, súd prvého stupňa konanie v zmysle § 10 ods. 1 zákona o SP
zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.

Aj proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ

odvolanie, odôvodniac ho tým, že súd vyrubil súdny poplatok za dovolanie podľa položky č. 7a
sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb., pričom podľa tejto položky sadzobníka sa
poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Spoplatneniu teda podlieha len podanie žaloby nanáhradu škody a spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie, a
pod.. Poukázal pritom na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony. Zdôraznil, že podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, a nie žalobu. Súd nie
je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Navrhovateľ nemôže
byť preto vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Odvolal sa pritom na právne
závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku z 29.03.2007 sp. zn. 4 Cdo 39/2007, podľa
ktorých za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (sadzobník súdnych

poplatkov) sa súdne poplatky nevyberajú, poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky
súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Navrhovateľ mal ďalej za to, že v prílohe zákona č. 71/1992 Zb.
(sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie
dovolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebo
nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľovi bola teda v rozpore so zákonom uložená poplatková
povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do jeho základného

práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a práva na spravodlivý súdny proces podľa
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods.
1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Súd je pri výkone svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2
ods. 2, a teda platí, že môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Navyše podľa § 18ca Zákona o súdnych poplatkov z úkonov navrhnutých alebo za

konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa
stanú splatnými po 30.09.2012. V danom prípade bola žaloba podaná navrhovateľom pred 01.10.2012,
a konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z.. Do 30.09.2012 bolo konanie vo veciach
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
postupom od poplatku vecne oslobodené. Tento záver potvrdil aj Okresný súd Komárno v uznesení sp.

zn. 8C/842/2012 zo dňa 16.10.2013. S poukazom na uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1
OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia,

výzvy a konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa
§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Navrhovateľ sa v konaní, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 8C/11/2013 domáhal od
odporcu náhrady škody a nemajetkovej ujmy, keď svoje nároky odvodzoval od nesprávneho úradného

postupu súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14Er/588/2010. Okresný
súd Nitra rozsudkom zo dňa 26.08.2013 č. k. 8C/11/2013-33 návrh zamietol a odporcovi náhradu
trov konania nepriznal. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 11.12.2014 č. k. 8Co/506/2014-72 tak, že napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre podal navrhovateľ dovolanie doručené súdu dňa 26.02.2015. Výzvou
zo dňa 27.02.2015 súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku za podanie dovolania vo výške 40,-- eur v lehote 10 dní od doručenia a zároveň navrhovateľa
poučil, že ak nebude súdny poplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví. Predmetná výzva
bola navrhovateľovi doručená dňa 26.03.2015. Proti výzve podal navrhovateľ odvolanie. Následne súd

prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie č. k. 8C/11/2013-123 zo dňa 22.05.2015, ktorým dovolacie
konanie zastavil (rozhodnutie opätovne napadnuté odvolaním).

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len Zákon o súdnych poplatkoch), súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov,

aksavykonávajúnanávrhazaúkonyorgánovštátnejsprávysúdovaprokuratúryuvedenévsadzobníku
súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového
úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 2 ods. 4 prvej vety Zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto
podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.Podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie
sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní
vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v
sadzobníku.

Podľa § 4 ods. 1 písm. k) citovaného zákona v znení účinnom do 30.09.2012, od poplatku je oslobodené
súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

V zmysle položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od

01.10.2012, súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je 20,-- eur.

Podľa§10ods.1Zákonaosúdnychpoplatkoch,aknebolzaplatenýpoplatoksplatnýpodanímnávrhuna
začatiekonaniaalebodovolania,prvostupňovýsúdvyzvepoplatníka,abypoplatokzaplatilvlehote,ktorú

určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v
lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým,
ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného
rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva

mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového
stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že definícia poplatníka je
zakotvená v ustanovení § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého poplatníkom pri
dovolaní je ten, kto podal dovolanie. Pokiaľ teda navrhovateľ podal dovolanie proti rozsudku odvolacieho

súdu, stal sa poplatníkom, ktorému podaním dovolania vznikla poplatková povinnosť (§ 5 ods. 1 písm.
a) zákona o súdnych poplatkoch), a to v rozsahu dvojnásobku ustanoveného súdneho poplatku v
sadzobníku za návrh v zmysle § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch.

Aplikujúc preto ustanovenie § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, za situácie, ak nejde o prípady

predpokladané odsekom 2 a poplatník súdny poplatok napriek výzve súdu v zákonnej lehote nezaplatil
a bol o následkoch nezaplatenia poučený, súd konanie zastaví. Predmetné ustanovenie § 10 ods. 1
zákonaosúdnychpoplatkochjekogentnýmustanovením,atedazasplneniazákonompredpokladaných
podmienok je súd povinný konanie zastaviť.

Navrhovateľ, ktorý podal dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.12.2014 č.
k. 8Co/506/2014-72, si ako poplatník v zmysle ustanovenia § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch
nesplnil poplatkovú povinnosť, ktorá mu vznikla podaním dovolania (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona o
súdnych poplatkoch), pričom súdny poplatok za dovolanie nezaplatil ani na výzvu prvostupňového súdu
v určenej 10 dňovej lehote.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa toho, že súdny poplatok sa platí za žalobu a nie za dovolanie,
odvolací súd poukazuje na § 6 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého poplatok za dovolanie sa vyberá
vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. V tomto prípade je podané dovolanieproti rozhodnutiu vo veci samej, preto bolo dôvodné súdny poplatok vo výške dvojnásobku poplatku
ustanoveného v sadzobníku aj v dovolacom konaní vyrubiť.

Podľa § 18ca citovaného zákona, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012.

Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov bola do sadzobníka včlenená novelou účinnou od

01.10.2012. Ustanovenie § 18ca je ustanovením intertemporálnym v súvislosti s účinnosťou novely
zákona o súdnych poplatkoch č. 286/2012 Z. z.. Aby sa toto ustanovenie chápalo správne, treba
vychádzať z celého kontextu zákona o súdnych poplatkoch a použiť definíciu pojmu poplatkový úkon,
ako aj vznik poplatkovej povinnosti a ostatnú terminológiu používanú zákonom. Ak bol poplatkový úkon
navrhnutý alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny poplatok za konanie, a to
bolo začaté pred 01.10.2012, vyberajú sa poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012. V prípade

podania dovolania za dovolacie konanie vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 zákona o súdnych
poplatkoch až podaním dovolania, ktoré je poplatkovým úkonom podľa § 1 ods. 1, a ktorým sa začalo
samostatné dovolacie konanie. Preto ak bolo dovolanie podané po 01.10.2012, aj keď samo konanie
(začaté podaním návrhu) sa začalo pred 01.10.2012, použije sa právny stav účinný po 01.10.2012.
Ide totiž o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam

začatým pred 01.10.2012.

Poplatkový úkon (§ 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) vznikol poplatníkovi - navrhovateľovi, ktorý
podaldovolanie(§2ods.4zákonaosúdnychpoplatkoch)podanímdovolania(§5ods.1písm.a)zákona
o súdnych poplatkoch), ktoré podal dňa 26.02.2015, a to vo výške 40,-- eur, t. j. vo výške dvojnásobku

poplatku ustanoveného v sadzobníku za návrh, nakoľko bolo podané proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
vo veci samej.

Pokiaľ si teda navrhovateľ ako dovolateľ svoju poplatkovú povinnosť v zákonnej lehote nesplnil ani na
výzvu prvostupňového súdu napriek tomu, že o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku bol vo výzve

poučený, súd prvého stupňa správne podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch konanie o dovolaní
navrhovateľa zastavil, keďže nešlo o prípad predpokladaný v ustanovení § 10 ods. 2 zákona o súdnych
poplatkoch.

V závere odvolací súd konštatuje, že odvolaním navrhovateľa proti výzve súdu prvého stupňa na

zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie č. k. 8C/11/2013-108 zo dňa 27. februára 2015 sa odvolací
súd nezaoberal, pretože nešlo o rozhodnutie súdu, ale len o výzvu, preto nie je možné proti nej
podať odvolanie. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) je
poplatníkovi zasielaná v prípade nezaplatenia súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie
konania alebo dovolania, pričom následkom nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie konania

(až proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné). Účelom výzvy totiž nie je uloženie povinnosti
zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie na jej nesplnenie. Sama povinnosť vyplýva zo zákona a je
podmienkou pre to, aby súd mohol pokračovať v konaní. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku teda
nie je rozhodnutím, neukladá sa ňou povinnosť účastníkovi konania, a nevzťahujú sa na ňu požiadavky
kladené na obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia (uznesenia).

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti toho
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.