Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/229/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109211149
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5109211149.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: C.
J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, zastúpená JUDr. Františkom Feníkom, advokátom so
sídlom Predmestská 25, 010 01 Žilina, IČO: 35 657 243, proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Iveta Boškajová, s.r.o. so sídlom J. Goliana 16, 036 01 Martin, IČO: 36 785 181, o
určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, v konaní o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 6C/68/2009-373 zo dňa 15. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom (v poradí tretím) žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti
výpovede nájmu bytu v dome s. č. XXX postavenom na parcele KN-C 16152/102, nachádzajúcom sa v
kat. úz. P. a evidovanom na LV XXXX označenej obce zamietol (v poradí prvý výrok), o trovách konania
si vymienil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (v poradí druhý výrok).
Vrozsiahlomodôvodnenísúdprvejinštancienajskôrpodrobneuviedolskutkovéaprávnedôvodyžaloby,

stanoviská žalovaného k žalobe, priebeh doterajšieho konania i podstatný obsah listinných dôkazov
zadovážených v konaní.
Následne z hľadiska skutkových záverov vyšiel zo zistenia, že v konaní nebola žalobkyňou a ani
žalovaným preukázaná skutočnosť, že by v dome s. č. XXX, resp. v jeho časti sa nachádzal
súbor miestností, ktoré by bolo možné z hľadiska práva považovať za byt ako samostatný predmet
občianskoprávnych vzťahov. V konaní totiž nebola preukázaná existencia takého právoplatného
rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci - stavebného úradu (či už predpokladaného ust. § 5 ods.

1 a § 6 zák. č. 87/1958 Zb. účinného od 01.01.1959 do 30.09.1976 alebo ust. § 82, resp. § 85 zák. č.
50/1976 Zb.), ktorým by bolo povolené užívanie stavby s. č. XXX alebo jej časti na trvalé bývanie.
S odkazom na judikačnú prax Najvyššieho súdu SR (rozsudok 4Cdo/27/2002 z 29.05.2002), resp.
Najvyššieho súdu ČR (rozsudok 26Cdo/1893/2006 z 12.04.2007 a iné) ďalej v odôvodnení rozsudku
uviedol,žepreprávnyzáverotomčiurčitástavbajebytomvzmysle§118ods.2Občianskehozákonníka
(v ďalšom texte už len „OZ") je rozhodujúci právny stav založený právoplatným rozhodnutím stavebného
úradu o povolení užívania stavby pre účel trvalého bývania, a to aj v prípade, že medzi účastníkmi nie je

sporné, že predmetom nájmu by mal byť byt. Nájomná zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným
dňa 09.05.2001 síce uvádza, že jej predmetom je užívanie dvojizbového bytu v obytnom dome Hájenka
„Štefanová" - Vrátna s. č. XXX, takýto predmet nájmu nekorešponduje s dispozičným riešením domu,
nakoľko podľa výpovede žalobkyne i zadováženej projektovej dokumentácie sa majú v predmetnomdome nachádzať 3 izby. Za podstatnú však súd prvej inštancie považoval skutočnosť, že v konaní nebolo
predložené žiadne rozhodnutie príslušného stavebného úradu o povolení užívať stavbu domu č. XXX
alebo jej časť na účely trvalého bývania.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného zistenia súd prvej inštancie žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti
výpovede nájmu bytu, ktorá jej bola daná podľa § 711 ods. 1 písm. d/ OZ listom žalovaného zo
dňa 05.09.2008, zamietol, a to pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne a tiež i pre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. V podrobnostiach v tomto smere uviedol, že prvým
predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu v zmysle ust. § 711 ods.

6 OZ, a teda aj predpokladom vecnej legitimácie oboch strán sporu o takomto návrhu je existencia
bytu. Ak v predmetnom spore zostalo nepreukázané, že dotknutá nehnuteľnosť - dom s. č. XXX, resp.
jeho časť je bytom, potom nebolo možné uvažovať o platnom vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi
stranami sporu založeného zmluvou o nájme bytu. Pri neexistencii nájomného vzťahu k bytu potom
logicky nemôže dôjsť ani k výpovedi nájmu bytu a ak k takejto výpovedi došlo, nemá právnu relevanciu a
teda nemožno uvažovať ani o jej platnosti či neplatnosti. Z toho logicky vyplýva aj nenaplnenie druhého

predpokladuúspešnostižalobypodľa§711ods.6OZ,atoexistenciaplatnéhojednostrannéhoprávneho
úkonu prenajímateľa, t. j. výpovede. V závere odôvodnenia poznamenal, že v konaní nevyšla najavo
ani skutočnosť, že by medzi stranami sporu, resp. ich právnymi predchodcami bola uzavretá zmluva
o nájme dotknutej nehnuteľnosti v písomnej forme. Ak aj v konaní vyšlo najavo, že medzi právnym
predchodcom žalovaného (Severoslovenské štátne lesy) a manželom žalobkyne (T. J.) bola podpísaná

dňa 27.11.1983 zápisnica o prevzatí bytu, nemožno tomuto právnemu úkonu priznať právnu relevanciu
z dôvodu nepreukázania, že v danom prípade išlo o byt. Ak by aj súd hypoteticky vychádzal z toho,
že dotknutá nehnuteľnosť, resp. jej časť bola bytom, je potrebné poukázať na to, že podľa platných
právnych predpisov pred vydaním zák. č. 509/1991 Zb. existoval striktný (kogentný) prideľovací systém,
ktorý sa týkal prakticky všetkých bytov. Štátne, podnikové byty, byty ministerstva vnútra aj byty v domoch

ľudových bytových družstiev prideľoval vždy národný výbor (§ 24 zák. č. 41/1964 Zb.). Naproti tomu
dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu dojednávala s občanom príslušná organizácia, ktorá obytný dom
spravovala. Išlo teda o iný subjekt, odlišný od štátneho orgánu, ktorý byt prideľoval. O tom svedčí i
existencia ust. § 28 ods. 1 zák. č. 41/1964 Zb., podľa ktorého proti rozhodnutiu Miestneho národného
výboru o pridelení podnikového bytu, bytu ministerstva vnútra alebo bytu v dome ľudového bytového

družstva sa mohli odvolať organizácie hospodáriace s podnikovými bytmi, orgán ministerstva vnútra
alebo ľudové bytové družstvo. Z uvedeného vyplýva, že aby právo užívania bytu občanovi mohlo vôbec
vzniknúť, t. j. aby mohlo dôjsť k uzavretiu platnej dohody o odovzdaní a prevzatí bytu medzi vlastníkom
domu a občanom (§ 155 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.1991), muselo existovať rozhodnutie (ako
administratívny akt s určitými formálnymi a obsahovými náležitosťami) o pridelení bytu vydané v zmysle

§ 154 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.1991. Ak by takéto rozhodnutie chýbalo, aj prípadná dohoda
o odovzdaní a prevzatí bytu by bola podľa ust. § 39 OZ neplatná. V takomto prípade neexistoval právny
vzťah spôsobilý zmeniť sa na nájom podľa ust. § 871 ods. 1 OZ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/46/1997 zo dňa 24.07.1997). Preto, ak sa v prejednávanom prípade zápisnica o prevzatí bytu
zo dňa 27.11.1983 odvolávala na rozhodnutie o pridelení bytu z roku 1966 a takéto rozhodnutie nie

je v tejto zápisnici riadne označené a ani ho strany sporu nepredložili, nebolo možné ani hypoteticky
konštatovať, že manželovi žalobkyne do jeho smrti a následne žalobkyni do 31.12.1991 platne vzniklo
právoužívaťdotknutúnehnuteľnosť,resp.jejčasť.Akžalobkyňaužívaladotknutúnehnuteľnosťvobdobí
po smrti jej manžela až do 09.05.2001, išlo zrejme o určité reziduum faktického stavu užívania dotknutej
nehnuteľnosti ešte za života manžela žalobkyne.

O náhrade trov konania si súd prvej inštancie v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. vymienil rozhodnúť do 30
dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá ho navrhla zmeniť tak, že jej žalobe sa v celom
rozsahu vyhovie, eventuálne navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a rozhodnutie. V prípade potvrdenia žiadala pripustiť proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu
odvolacieho súdu dovolanie.
V dôvodoch odvolania uviedla, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie v tom smere či v
byte, a to v čase, kedy prestala platiť nájomné (od 01.01.2008 do 31.07.2008) boli aspoň štandardné
podmienky na užívanie bytu. Dokazovaním bolo preukázané, že kotol ústredného kúrenia bol v tom

čase nefunkčný, čo znamená, že žalovaný ako prenajímateľ si neplnil riadne svoje povinnosti v tom, aby
mohla byt ako nájomníčka riadne užívať. Súd prvej inštancie z tohto zistenia nevyvodil správne skutkové
zistenia. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani skutočnosť, že po desaťročia užívania bytu, a to aj v
čase, kedy žil jej manžel, bol zaužívaný taký spôsob, že si užívateľ bytu vykonal aj väčšie opravy na svojnáklad a následne došlo k zápočtu nájomného. V zmysle uvedeného sa mohla dôvodne domnievať, že
ak zakúpi a vymení nefunkčný kotol ústredného kúrenia, dôjde k zápočtu nájomného na jej prostriedky,
ktoré na nefunkčný kotol vynaložila. Žalobkyňa ďalej namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

obsahuje celý rad nesprávnych skutkových zistení, ktoré je obtiažne špecifikovať, a preto považovala
napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Súdu prvej inštancie vytýkala aj to, že nesprávne právne
posúdil akt výpovede nájmu bytu z pohľadu účinnosti výpovede vo vzťahu či dôvody výpovede existovali
alebo neexistovali v čase jej účinkov, ktoré vlastne nastali až po zaplatení. Z tohto pohľadu by teda
účinky výpovede nájmu bytu nemali nastať a výpoveď by nemala byť platná. Pokiaľ súd prvej inštancie

túto otázku posúdil tak, že dôvody výpovede boli dané už tým, že žalobkyňa nezaplatila po dobu 3
mesiacov nájom, takéto posúdenie je neúplné, pretože súd mal skúmať a právne posúdiť či na jej strane
neboli dôvody na neplatenie nájomného podľa § 673 OZ. Nakoniec v odvolaní uviedla, že nie je
známy jej dôvod, prečo sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou či vlastní alebo nevlastní dom v Zuberci.
Skúmanie týchto skutočností ide nad rámec predmetu sporu. V samom závere odvolania uviedla, že
podala i námietku nezaujatosti konajúceho sudcu, o vybavení tejto námietky nebola vyrozumená.

3.Žalovanývovyjadreníkodvolaniuuviedol,žesavplnomrozsahustotožňujesoskutkovýmiaprávnymi
závermi súdu prvej inštancie, odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné. Súd prvej inštancie riadnym
a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie danej veci, vykonal potrebné
dokazovanie a na základe vykonaných dôkazov dospel ku správnym skutkovým zisteniam a vec i

správne právne posúdil. Súd prvej inštancie zároveň napadnutý rozsudok riadne odôvodnil. V závere
vyjadrenia uviedol, že žalobkyňa podľa potvrdenia Obecného úradu Terchová sa z tejto obce odhlásila
a ako novú adresu trvalého bydliska uviedla X. XXX.

4. Žalobkyňa v stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedla, že súd prvej inštancie síce zistil skutkový

stav dostatočným spôsobom a vykonal potrebné dôkazy, ale vec nesprávne právne posúdil, nakoľko v
čase doručenia výpovede nájmu bytu skutkový dôvod výpovede neexistoval. Potvrdenie Obce Terchová
o tom, že sa odhlásila z trvalého bydliska v tejto obci a zároveň sa prihlásila do obce X. je z hľadiska
užívania predmetného bytu právne irelevantná.

5. Žalovaný na stanovisko žalobkyne už nereagoval.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)
a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP) vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a

odvolacímidôvodmi(§379,§380CSP)apopreskúmaníhobeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§
385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie

písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220
ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Vzhľadom na zistenie, že skutkové závery a právne argumenty súdu prvej inštancie sú vyčerpávajúce,
odvolací súd už nepovažuje za potrebné uvádzať ďalšie dôvody.

7. Odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 379 a § 380 CSP je pri rozhodovaní
o odvolaní viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i jeho odvolacími dôvodmi. V nadväznosti na vyššie
uvedenédospelpopreskúmaníodvolaniažalobkynekzáveru,žejejodvolaciedôvody,ktorýminamietala
nesprávnosť skutkových zistení súdom prvej inštancie ohľadne skutočnosti či žalovaný si riadne plnil

povinnosti prenajímateľa, resp. či mohlo dôjsť k jej strane k zápočtu jej pohľadávky (z titulu zakúpeného
kotla na pevné palivo - poznámka odvolacieho súdu) na dlžné nájomné, sú z hľadiska podstatných
záverov súdu prvej inštancie právne nevýznamné. Súd prvej inštancie totiž založil svoje rozhodnutie
v predmetnom spore na tom, že nie je daná existencia aktívnej ani pasívnej legitimácie strán sporu,
ktoré rozhodnutie aj náležite odôvodnil a s ktorými závermi sa odvolací súd i stotožnil. Z hľadiska vyššie

uvedených právnych záverov uvedených v napadnutom rozsudku odvolací súd ako právne nevýznamnú
vyhodnotil i odvolaciu námietku žalobkyne, ktorou namietala, že súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil akt výpovede nájmu bytu z pohľadu jej účinnosti (žalobkyňa v konaní argumentovala tým, že dlh
na nájomnom zaplatila skôr, ako jej bola doručená výpoveď nájmu bytu - poznámka odvolacieho súdu).Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobkyne, ktorou namietala nepreskúmateľnosť
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Tento odvolací dôvod je síce podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/,
eventuálne podľa § 380 ods. 2 CSP relevantným právnym dôvodom, ale iba za predpokladu, že by

bol dôvodný. Odhliadnuc od toho, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, s
ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal, odvolací súd po
preskúmaní veci konštatuje, že súdu prvej inštancie nemožno v tomto smere nič vytknúť. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP.
O námietke zaujatosti bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 21.06.2016, č. k.

8NcC/19/2016-426.
Nakoľko žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne relevantné argumenty proti skutkovým zisteniam a
právnym záverom súdu prvej inštancie (neexistencia bytu a z toho plynúci nedostatok aktívnej a pasívnej
legitimácie strán sporu - poznámka odvolacieho súdu), odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil.

8. Podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
konania, a to tak, že žalovanému, keď bol plne v odvolacom konaní úspešný, právo na náhradu trov
tohto konania mu nepriznal, a to v zmysle § 257 CSP.
Toto výnimočné ustanovenie použil odvolací súd z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného
zreteľa, ktoré vzhliadol v tom, že až v priebehu konania (rozumej po začatí súdneho sporu) a na

podkladerozsiahlehodokazovania(smerujúcehodorelatívnevzdialenejminulosti)súdydospelikzáveru
o nepreukázaní existencie bytu v dome č. XXX, resp. v jeho časti, ktorý záver podstatne ovplyvnil
neúspech žalobkyne v spore začatom na podklade jej žaloby. Výsledok sporu a zároveň neúspech
žalobkyne v ňom teda ovplyvnili skutočnosti zistené až v priebehu konania. Nielen z tohto pohľadu, ale
i z hľadiska spravodlivého usporiadania veci by bolo zjavne nespravodlivé, aby žalovanému bolo proti

žalobkyni priznané právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O trovách prvoinštančného konania rozhodne súd prvého stupňa, ktorý si vymienil o týchto trovách
rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

9. S poukazom na skutočnosť, že podľa ustanovení CSP o dovolaní (§ 419 a nasl.) odvolací súd

už nevyslovuje možnosť prípustnosti dovolania (CSP účinný od 01.07.2016 neprevzal znenie § 238
ods. 3 O. s. p. účinného do 30.06.2016), odvolací súd nevyslovil vo výroku tohto potvrdzujúceho
rozsudku možnosť prípustnosti dovolania. O podmienkach prípustnosti dovolania je pre účastníkov
sporu poučenie v písomnom vyhotovení rozsudku odvolacieho súdu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)