Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6C/53/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5403899979
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5403899979.42

Rozhodnutie

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľov: 1/ Z.
E., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - K. XXX, 2/ A. A.Í., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - K. XXX,
zastúpených JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29,
proti odporcom: 1/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - E. XX, 2/ Z. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. - E. XX, odporcovia v 1/ a 2/ rade zastúpení JUDr. Pavlem Novotným, advokátom so sídlom v Dolnom

Kubíne, Sládkovičova č. 1801/4, 3/Ž. M., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D. Č.. XX, 4/ P. K., rod.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XX, 5/ R. A.,nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, 6/ P. E., rod. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. N. X, 7/ Z. D., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.X., V.. N. XX/X, 8/ U.
T.,nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C., K. XX, 9/ Z. D., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 10/ A. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - D. XXX,t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom R. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. S. Č.. XX, odporcovia v 3 až 9. rade, ako aj opatrovník odporcu v 10. rade

zastúpení JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29,
11/ Ž. M., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E., H. K. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Pavlem Novotným,
advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Sládkovičova č. 1801/4, v konaní o určenie spoluvlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že nehnuteľnosti - pozemky označené geometrickým plánom Ing. Tibora Preťu č. XXXXXXXX-

XXX/XXXX zo dňa 01.03.2011 ako KN-C parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 24
m2, KN-C parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2, KN-C parc. č. XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 a KN-C parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere 59 m2
patria v spoluvlastníckom podiele 1/16-ina do dedičstva po poručiteľovi X. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
X.X.XXXX, naposledy bytom T. a v spoluvlastníckom podiele 4/16-iny do dedičstva po poručiteľke Z. A.,
rod. E., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom v D..

II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

III. O trovách konania b u d e rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom, súdu doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.04.2003, sa navrhovatelia v 1. a2. rade
spolu so svojou matkou R. A., rod. U., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len ako "navrhovatelia") domáhali,

pôvodne len voči odporcom v 1. a 2. rade, určenia, že R. A., rod. U., nar. XX.XX.XXXX je v podiele ?
- ica podielovou spoluvlastníčkou časti pozemku parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, ktorá
podľa geometrického plánu (v ďalšom texte len ako "GP" ) č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 04.01.2002
zodpovedá dielu 5 o výmere 54 m2 a časti pozemku parc.č. XXXX/X záhrada, ktorá podľa citovaného
GP predstavuje diel 6 o výmere 33 m2. ďalej sa podaným návrhom domáhali, že uvedené diely
č. 5 a 6 v podiele ?- ica patria do dedičstva po poručiteľovi X. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom

dňa XX.XX.XXXX. Napokon sa podaným návrhom domáhali zriadenia vecného bremena práva pre
navrhovateľov spočívajúceho v práve prechodu pešo a motorovým vozidlom po pozemkoch označenýchako diel 3 o výmere 6 m2 KN parc. č XXXX a ako diel 4 o výmere 96 m 2 KN parc.č. XXXX, ktoré boli
vytvorené citovaným GP. Pozemky, z ktorých boli vytvorené vyššie uvedené diely sa všetky nachádzajú
v katastrálnom území T..

Návrh odôvodnili tým, že pozemok, ktorý je v súčasnosti geometrickým plánom uvedeným v článku III
označený ako KN parc. č. XXXX/X o výmere 824 m2 zastavané plochy a prac. č. KN XXXX/X o výmere
1283 m2 záhrada k.ú. T., nadobudla v roku 1935 Z.Q. A. výmenou od A. D.. V roku 1950 ich darovala
voju synovi X. A. a neveste R. A.. Manželia X. a R. A. užívali tieto pozemky ako vlastné až do roku

1999, kedy X. A. zomrel, pričom ďalej tieto nehnuteľnosti ako vlastné užíva R. A. a jej deti navrhovatelia
v 1/ a 2/ rade. Cesta k vyššie uvedeným pozemkom prechádzala po časti pozemku parc. č. XXXX,
ktorá predstavovala diel 3 a časti pozemku parc. č. XXXX, ktorá časť predstavuje diel 4. Tieto pozemky
boli zapísané na odporcov v 1. a 2. rade z titulu osvedčenia o držbe v zmysle zákona č. 293/1992
Zb. Navrhovatelia po formálnej stránke nemali vysporiadané vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam,
pričom jeho vysporiadaním sa začali zaoberať až v roku 1997 a s právnymi nástupcami pôvodných

vlastníkov robili ešte manželia X. a R. A.Č. formálne darovacie zmluvy o nadobudnutí vlastníctva k
týmto pozemkom. Časť pozemkov, ku ktorým sa cítili byť vlastníci manželia X. a R. A. na základe
vyššie uvedených skutočností však nebolo možné od právnych nástupcov pôvodných spoluvlastníkov
previesť na nich, pretože predmetné pozemky diel 5 o výmere 54 m2 a diel 6 o výmere 36 m2 boli
zapísané na LV č. XXXX k.ú. T.Á. na odporcov z titulu vydania osvedčenia o držbe v zmysle zákona

č. 293/1992. Zb. V roku 1999 zomrel X. A.Č. a právni nástupcovia po ňom, navrhovatelia, sa snažili
vyporiadať vlastníctvo k predmetným pozemkom mimo súdnou cestou s tým že s odporcami v 1/ a 2/
rade uzavreli darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, na základe ktorej odporcovia
darovali predmetné pozemky do vlastníctva navrhovateľov a zriadili k predmetným pozemkom právo
zodpovedajúce vecnému bremenu. Po podpísaní zmluvy odporcovia odstúpili do tejto zmluvy s tým,

že túto podpísali pod nátlakom. Vzhľadom na túto skutočnosť a na nedostatky zmluvy bol návrh na
vklad tejto zmluvy zamietnutý. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam nadobudli v zmysle tzv. Stredného Občianskeho zákonníka vydržaním X. A. a jeho
manželka R. A. ku dňu XX.XX.XXXX, vzhľadom na skutočnosť, že 01.01.1951 bol účinný Občiansky
zákonník č. 141/1950 Zb. a od nadobudnutia predmetných pozemkov dňa 31.01.1950 uplynula lehota

10 rokov za účinnosti tzv. Stredného Občianskeho zákonníka ku dňu 01.01.1961. Keďže vlastníctvo k
predmetným nehnuteľnostiam nadobudli darom, jednalo sa o podielové spoluvlastníctvo, pričom každý
z manželov nadobudol ? z predmetných nehnuteľností. Po smrti X. A. prichádzajú do úvahy ako právni
nástupcovia po ňom jeho manželka a deti - navrhovatelia.

Odporcovia v 1. a 2. rade sa k návrhu vyjadrili podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.09.2003
(č.l. 29 spisu), v ktorom uviedli nasledovné: pred 80 rokmi, asi okolo roku 1925, starý otec manželky
odporcu v 1 rade A. X. rozdelil jednu parcelu dvom dcéram Z.Q. D. rod. X. a E. E. rod. X.. V tomto
období nebolo jednoduché nahliadnuť do mapy, tak bolo zvykom, že sa osádzali hraničiace kamene,
podľa ktorých sa prísne dodržiavali hranice pozemkov. Z. D. sa rozhodla tento svoj podiel predať. Tento

podiel odkúpila Z.Á. A. rod. E., ktorá ho neskôr darovala svojmu synovi X. A. a neveste R. v roku 1950.
Druhú časť parcely užívala druhá dcéra E.Í. E. rod. X. aj so svojím manželom Š. E.. V roku 1952 tento
pozemok aj s hospodárskymi budovami darovali svojej dcére Z. E., rod. E., čiže manželke odporcu
v 1/ rade. Od toho času až dodnes to užívajú oni a poctivo si platia aj dane. Podľa skutočného stavu
a zaužívaných hraníc si dali vyhotoviť geometrický plán pánovi M. v roku 1994, ktorý aj predkladá.

Odporca v 1/ rade by chcel požiadať navrhovateľov p. A. a spoludedičov, aby takisto predložili svoj
geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX, ktorý im bol vyhotovený geodetom p. S., s ktorým v tom
období súhlasili. Na tomto geometrickom pláne boli vyznačené pôvodné a skutočné hranice pozemku.
Tento geometrický plán sa záhadne neobjavuje v žiadnom dôkazovom materiáli, ktorý vypracoval p.
JUDr. Slamka. Tento dôkaz by určite pomohol nájsť skutočnú pravdu pri tomto spore. V spore o diel č.

5. a 6. v návrhu JUDr. Slamku, ktoré chcú vyvlastniť, rozhodne nesúhlasia, čo je zrejmé aj z porovnania
týchto dvoch geometrických plánov. V návrhu sa JUDr. Slamka odvoláva na svedecké výpovede len
jednejstrany,t.j.navrhovateľa.Aletusúpísomnédôkazy,ktorébolivyhotovenézodpovednouinštitúciou.
Pravdivosť týchto údajov bola uznaná aj Krajským súdom v Žiline, ktorý návrh žaloby zamietol dňa
18.12.2002. Ten takisto prikladajú. Nakoľko sa chcú vyhnúť ďalším sporom s navrhovateľmi, súhlasia,

aby mohli prechádzať po diele č. 5 a 6. sporného pozemku. Taktiež súhlasia, aby po tomto pozemku
mohli prechádzať aj ostatní susedia, ktorí majú polia v tejto oblasti. Ďalej čo sa jedná o ďalšie sporné
časti nášho pozemku označované ako diel č. 3 a 4. tu súhlasia so zriadením vecného bremena pre
navrhovateľov a takisto aj pre ostatných susedov, ktorí tento prechod budú používať. Dôkazom toho, žechceli už v minulosti predísť budúcim sporom bolo, že sme v roku 1998 na Obecnom úrade v T. na návrh
nebohého X. A. spísali dohodu o prechode cez pozemok (diel č. 3. a 4.). Túto dohodu vlastnoručne
spolu podpísali, čím sa chceli vyhnúť nedorozumeniam v susedských vzťahoch. V danom období nebola

voči dielom č. 5. a 6. ani jedna zmienka o tom, že táto časť je voči nim sporná, čo sa ukázalo na
tvárnosti miesta pod dohľadom zástupcov obecného úradu. Tento dokument tiež prikladajú. Nakoľko
časť 3. a 4. sa nachádza na ich pozemku, ktorý slúži ako dvor, sú ochotní tolerovať hluk i znečisťovanie
výfukovými plynmi z traktora a auta ako aj obmedzovanie ich súkromia zo strany susedov (žalobcov)
na mieru únosnosti. K ďalšiemu bodu žalobného návrhu, k odstúpeniu od darovacej zmluvy sa chcú

vyjadriť nasledovne: Pred podpisom tejto darovacej zmluvy bol na nich vyvíjaný psychický nátlak, či
už cez duchovného pastiera až cez priame nadávky na ich adresu. (Ty zlodej, Ty sviňa, Ty komunista
mám dvesto tisíc nato aby som si tento pozemok vysúdil). Tieto a podobné nadávky a vyhrážky boli
na nich adresované z úst navrhovateľa A. A. v ich dvore. Odporca v 1/ rade mu na to odpovedal, že či
sa nehanbí také slová vypustiť z úst voči nemu starému človeku. Týmto sa začal vyvíjať ďalší tlak na
nich. Začali sa obávať o svoje psychické zdravie a po dlhom rozmýšľaní, ako sa týmto sporom ďalej

vyhnúť, rozhodli sa podpísať túto darovaciu zmluvu. Pri doručení vyrozumenia katastrálneho úradu a
vyjadrení odvolacieho Krajského súdu v Žiline zostali utvrdení v tom, že konečne je pravda v ich tvrdení
o hraniciach ich pozemku. Pri opätovnom stretnutí u JUDr. Slamku boli požadovaní, aby podpísali novú
darovaciu zmluvu, v ktorej boli pozmenené určité skutočnosti. Odmietli ju však podpísať s vedomím, že
pravda je na ich strane a tým celú vec pokladali za skončenú.

K návrhu navrhovatelia pripojili GP č. 30216621-001/2002 zo dňa 04.01.2002, ktorý vyhotovil P.. R. S. a
ktorý sa nachádza na č.l. 5 až 7 spisu. Z uvedeného GP je zrejmé, že diel 5 bol vytvorený z KN parcely
č. XXXX, diel 6 z KN parcely XXXX, diel 3 z KN parcely č. XXXX a diel 4 z KN parcely XXXX. Z GP
súčasne vyplýva, že na miestach, kde boli vytvorené diely 5 a 6, pozemky KN parcela č. XXXX a XXXX

z južnej strany susedia s parcelami KN č. XXXX/X a XXXX/X.

V danom čase až do povolenia vkladu vlastníckeho práva podľa darovacej zmluvy č. V 269/12 dňa 22.03.
2012 boli parcely KN č. XXXX, XXXX a XXXX zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX k.ú.
T. ako vlastníctvo odporcov v 1. a 2. rade, pričom titulom nadobudnutia bolo Osvedčenie o držbe č. T.

XXX/XX a konkrétne išlo o osvedčenie vo forme notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Mariánom
Zbojom dňa 11.01.1995 pod č. N 774/94, NZ 24/95 (č.l. 166 až 168 spisu). Parcely č. XXXX, XXXX a
XXXX, ktoré boli predmetom osvedčenia boli vytvorené GP č. XXX/X-XX, vyhotoveným dňa 05.08.1994
geodetom A. M. a boli vytvorené z jedinej parcely, a to parcely pozemnoknižnej, č. XXXXXa, zapísanej v
pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. T. (č.l. 170-171 spisu). V priebehu konania odporcovia v 1. 2. rade

pozemok parc. registra "C" č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m 2 previedli (spolu s
domom stojacim na tejto parcele) na svoju dcéru - odporkyňu v 11. rade (č.l. 576a). Pozemky č. XXXX/
X a XXXX/X, ktoré z južnej strany susedia s parcelami XXXX a XXXX, boli v čase začatia konania a
tak je tomu až doteraz, v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov, ako to vyplýva z LV č. XXXX k.ú.
T. (č.l. 428 spisu). Parcely č. XXXX/X a XXXX/X boli vytvorené GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX, ktorý dňa

03.04.1998 vyhotovil P.. R. S. (č.l. 424 spisu). Podľa tohto GP parcela KN č. XXXX/X bola vytvorená z
pozemnoknižnej parcely č. XXXXX/a (diel 18 o výmere 305 m 2) a parcela KN č. XXXX/X bola takisto
vytvorená z pozemnoknižnej parcely č. XXXXX/a, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. T.
(diel 19 o výmere 312 m2 a diel 20 o výmere 53 m2). PKV č. 433 sa nachádza v prílohovej obálke spisu.
Z pozemnoknižnej parcely č. 10037/a bola vytvorená aj ďalšia parcela vo vlastníctve navrhovateľov, a

to parcela KN č. XXXX/X (diel 17 o výmere 235 m2). Ďalšie KN parcely, ktoré riešil predmetný GP boli
vytvorené z pozemnoknižných parciel č. XXXXX, XXXXX a XXXXX, z ktorých PK parcela č. XXXXX je
takisto ako PK parcela č. XXXXX/a zapísaná v PKV č. XXX.

Dňa 30.07.2010 bola vo veci vykonaná ohliadka na mieste samom, na ktorom boli ako svedkovia

vypočutí geodeti A. M. a P.. R. S. a príbuzní odporcov v 1. a 2. rade: dcéra Z. M. a sestry odporkyne v
2. rade: G. Z. a R. E.. Takisto boli vypočutí účastníci konania, ktorými, okrem navrhovateľov a odporcov
v 1. a 2. rade, boli v tom čase právni nástupcovia pozemnoknižných vlastníkov PK parcely č. XXXXX/a
a XXXXX. Predmetom ohliadky boli všetky parcely, ktorých sa týkal predmet sporu, s tým, že výsluchy
svedkov a účastníkov boli zamerané na diely 5 a 6, ku ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia

vlastníctva, keďže ohľadne práva prechodu cez diely 3 a 4 sporné strany na ohliadke navrhli, že sa o
tomto práve dohodnú.A. M. vo svojej výpovedi o.i. iného uviedol, že keď bol na daných miestach v roku 1994 merať
geometrický plán pre odporcu v 1. rade zamerané hranice sa zhodovali s hranicami, ktoré boli zamerané
v roku 1991 pri mapovaní.

Svedkyňa G. Z. uviedla, že časť pozemkov, ktoré boli na mieste samom ukázané ako predmet sporu
(pozn. sudcu diel 5 a 6) bola vždy súčasťou pozemkov, ktoré patrili jej matke E. E., rod. X., ktorá ich
zdedila v oku 1918. Nad týmito pozemkami boli pozemky sestry jej mamy, D., ktorá ich previedla A.. Na
daných miestach bývala do roku 1962 a potom sa tu pravidelne vracala.

Svedkyňa Z. M. uviedla, že pozemok, ktorý bol dnes ukázaný ako predmet sporu užívala jej stará matka
E. E., rod. X. a od roku 1952 jej rodičia. Túto hranicu užívania rešpektoval X. A., a to nie tak ako žiada
určiť jeho syn. Po asfaltovej ceste A. chodili vozom, chodia po nej aj teraz, jej vybudovanie vybavil
odporca v 1. rade a robila to obec.

Svedkyňa R. E. uviedla, že na daných miestach sa narodila a žila tu do roku 1973, preto vie, že to, čo
bolo ukázané ako predmet sporu (pozn. sudcu diel 5 a 6) patrí ich rodine.

Na ohliadke súd zistil, že pokiaľ ide o diely 5 a 6, tieto predstavuje trávou zarastená plocha, na ktorej je
vidieť, že sa po nej chodí/chodievalo, pretože je v častiach vychodená, ale nejde o chodník s nejakými

konkrétnymi hranicami (fotografie č. 10, 11, 24 a 25).Odkiaľ pokiaľ siahajú diely 5 a 6 je zachytené na
fotografiách č. 2, 3, 4 keď začínajú za vedľajšou stavbou, v ktorej zadnej časti sú naložená drevá a
končia za ovocným stromom. Na začiatku a konci dielov na fotografiách stoja dvaja muži, ktorí sa na
dané miesta postavili potom, čo diely 5 a 6 v teréne lokalizoval prítomný geodet P.. R. S..

Pokiaľ ide o diely č. 3 a 4 na ohliadke súd zistil medzi účastníkmi nespornú skutočnosť, že ide o plochy
pod asfaltovou cestou nachádzajúcou sa medzi rodinnými domami vo vlastníctve odporcov v 1., 2 a 11.
rade (stav zachytený na fotografiách č. 5 a 6).

Výtlačky fotografií sa nachádzajú na čl. 191-193, v digitálnej podobe sú fotografie na CD založenom

v prílohovej obálke spisu. Vzhľadom na zníženie kvality fotografií na č.l. 191-193 v dôsledku uplynutia
času od ich vyhotovenia, súd vyhotovil nové výtlačky, a to vo farebnej podobe (č.l. 939-945 spisu).

Na ohliadke bol vypočutý odporca v 1. rade, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2004 si pána
P.. S. zavolal pán A.. Všetky hraničné kliny zabil on a tieto sú doteraz na svojom mieste a teraz ich

spochybňuje. Tieto hranice videl aj JUDr. Slamka, pretože bol pri meraní prítomný. O tri až štyri dni ich
zavolali do kancelária P.. S. a žiadali, aby platili polovicu merania oni, čo aj zaplatili. Ďalej sa dohodli, že
ku zostavovaniu geometrického plánu ho zavolajú, to sa nestalo. Jeho nezavolali a vystavili geometrický
plán, s ktorým nesúhlasí, lebo zasiahli do ich pozemku a zakreslili cez tento pozemok, o čom dohodnutí
neboli. Ešte na geometrický plán dopísali drobnými písmenami, že na diely jeden až desať sa vzťahuje

vecné bremeno, to znamená, že vecné bremeno je na celý tento dvor. Keď to P.. S. namietal tak povedal,
že to je žiadosť pána A.. Pán P.. S. podáva svedeckú výpoveď na žiadosť pána A. A.. Toto boli pozemky
ich matky, ktorá to zdedila, ide o E. X. za vydata E..

R. A., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, počas svojho života v konaní vystupujúca ako navrhovateľka v 1. rade

bola vypočutá v mieste svojho bydliska z dôvodu jej imobility. Vo svojom výsluchu uviedla, že je chorá,
po porážke a do ničoho sa nestarie, okolo pozemkov ich domu nevie nič, ani nevie, že pod ich domom
bola nejaká letná kuchyňa a ani nevie, koho majú za susedov. Zápisnica z jej výsluchu sa nachádza
na č.l. 376 spisu.

Navrhovateľka v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 1993 chodil vložkár vyznačovať hranice
dvorov. V tom čase sa na mieste nachádzali pani E. a ich mama R. A.. Na hospodárskej budove pána
odporcu boli naukladané triesky, preto sa vyjadril vložkár, že farbu nemôže na triesky zaznačiť, pretože
triesky sa zoberú a označenie zmizne. Z toho dôvodu označil farbou skalu, na ktorú sa teraz odporca
odvoláva, že je hranicou ich dvorov, pričom sa vie, že označenie malo byť na hospodárskej budove p. E.

takáto je skutočnosť. Pod cestou, ktorá bola dlhé roky viacerými ľuďmi užívaná ako prechod ku svojim
nehnuteľnostiam, ak odporca prostredníctvom kompetentných osôb spravil elektrickú a vodárenskú
prípojku, ktorá musí spĺňať príslušné normy za čo nesú daní pracovníci vlastnú zodpovednosť. Majú teda
zatožeprechodmotorovýmvozidlomnižšieobjemučiichdvojtonovéhotraktoranemôženijakopoškodiťdané prípojky. Okrem toho sa hlavne v zimných mesiacoch po úseku pohybujú stroje zabezpečujúce
údržbu cesty a odstraňovanie snehu, ktoré majú viacnásobne vyššiu váhu ako nimi používané dopravné
prostriedky. Toto však odporcovi nevadí. Budovy odporcu nie sú v takej blízkosti cesty, preto je vylúčené

aj poškodenie stien, o ktorých hovorí. Berú na vedomie, že stavby odporcu sa tu však nachádzajú,
preto pri prechode cez tento úsek postupujú s maximálnou opatrnosťou. Chcú tiež položiť otázku p.
odporcovi za koľko finančných prostriedkov nadobudol daný pozemok urbár, pretože sa domnievajú, že
10.000,- EUR, ktoré od nich požaduje, je niekoľko násobne prehnaná hodnota, daného úseku, pričom
ich záujmom, je len získať vecné bremeno, na tento úsek, ktoré len čiastočne obmedzí užívanie daného

pozemku p. odporcu. Podotýka, že ako cesta boli tieto miesta využívané desiatky rokov a je tomu tak
stále, viacerými užívateľmi tiež že iný prístup tam ani z geografického hľadiska nemohol byť. Pretože k
týmto nehnuteľnostiam by sa vlastníci nemohli už inou cestou dostať. Požadujem od p. odporcu, aby mi
predložil najprv koľko on vyplatil urbáru za pozemok, a potom nech žiada od nich vyplatenie tejto sumy.
V poslednom čase sa im p. odporca vyhráža, že bránu zatvorím po vyplatení tejto sumy 10.000,- EUR,
bránu otvorím. Darovacími zmluvami č. V 299/99 a V 305/99 si chceli vysporiadať predmetné pozemky.

Niektoré ich časti však už boli osvedčené odporcami.

Navrhovateľ v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že ich starí rodičia X. A. a Z. A. rod. E. si vymenili
bývanie s A. D. 12.10.1931 čarujúcou zmluvou. Odvtedy to užívali ich starí rodičia potom X. A. ich syn,
a R.T. A., rod U. ako jeho manželka a teraz to užívajú oni, t.j. on, jeho sestra a ich matka. V roku

1998 robili geometrický plán a vtedy zistili od pána P.. S., že niektoré ich pozemky začal pán odporca
vymedzovať, resp. vyvlastňovať. Jednalo sa o prístupovú cestu, ktorá tam vždy bola. Má na mysli
asfaltovú cestu, z toho dôvodu tieto vývesky zastavili a na miesto bol prizvaný pán P.. S. a pán doktor
K.. Bol vytvorený dodatok ku geometrickému plánu, kde sa na prístupovú cestu určilo vecné bremeno
a takisto bola vyznačená hranica dvora. Všetky pozemky mali vysporiadané darovacími zmluvami a

osvedčením 08.07.1999. Tento geometrický plán odporcovia podpísali. Nastala však chyba, že boli
zamedzené parcele dielov, a preto to na katastrálnom úrade nemohli zapísať. Odporcovia na základe
nimi nezavinenej chyby nadobudli názor, že sa jedná z ich strany o podvod. Pričom tento omyl dospel
až k súdnemu konaniu, ktoré sa konalo na Krajskom súde v Žiline. Tento omyl dospel až k tomu že sa
odvtedy nedokázali s p. E. dohodnúť. Aj keď spravili viacej ústupkov, aby sa spor vyriešil, odporcovia

stále trvali na tom, že navrhovateľov do ich dvora nepustia. Nedovolia vecné bremeno a nepustia aj
ostatných vlastníkov nehnuteľností k svojim majetkom. Nakoľko prechod tam vždy bol, čo im môžu aj
svedkovia potvrdiť, rozhodli sa v roku 2003 podať návrh na súdne konanie, ktoré trvá dodnes. Vo dvore
p. E. majú účasť aj otec X. A., ide o vložku XXX k.ú. T., R. X., E. X., Z. E., Z. A., X. A., R. Q., T. Š., rod.
X., Š.R. C.. V tejto súvislosti poukazuje na vložku XXX k.ú. T., kde sú zapísaní X. E.E., T. E., rod. E.,

Z. E., Z. A., X. A., R. A.Í., Š. C.. Ďalej poukazuje na otlačok katastrálneho náčrtu vyhotoveného podľa
katastrálnej mapy z roku 1874 (poznámka sudcu odtlačok sa nachádza v prílohovej obálke). Z tohto
odtlačku sú zreteľné hranice, ako boli pôvodne.

Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že býva v dome, kde bol dom jej mamy E. E., rod. X..

Býva tam už teda viac ako 80 rokov, takže vie odkiaľ a pokiaľ bol dvor E. a ktorý dvor bol A.. Vie to na
základe toho, že jej to ukázal jej otec aj s mamou. S X. A. problém ohľadne užívania pozemkov nikdy
nemali. Problémy prišli až po osvedčení, keď p. A. povedal, že on chce mať dvor až po rovnú cestu,
medzi jabloňou a chlievom. To čo uviedla p. E., že v čase merania mali triesky a značka musela byť
daná na kameň, tak to nie je pravda. Hranicu medzi dvormi vie tak, že medzi kuchyňou a ich zadným

stavom je asi 5 metrov, pričom ich boli 3 metre a A. 2 metre (pozn. sudkyne: zmieňovaná kuchyňa a
zadné stavy sú zachytené na fotografii č. 9 a 12 na č.l. 941 spisu a č. 13 a 15 na č.l. 942 spisu, č.l.
16 a 17 na č.l. 943 spisu, č. 19,21 na čl. 944 spisu, č. 22 na č.l. 945 spisu). Takto to odveky aj s ich
rodičmi užívali. Pokiaľ ide o asfaltovú časť pozemku, tak kedysi to bol výhon cez ktorý prechádzali vozy,
kravy a pod. Keby mali navrhovatelia vecné bremeno, tak oni by sa už nemali kadiaľ pohnúť. Pokiaľ ide

o minulosť rodina navrhovateľov prechádzala pešo od svojej garáže a vozom chodili po asfaltovej časti
pozemku. Navrhovateľov by cez asfaltovú cestu keby sa nezriadilo vecné bremeno odporkyňa pustila,
keby išiel pešo, traktorom, ale tatrou nie.

Okrem svedkov vypočutých na ohliadke, súd vypočul ďalších svedkov na pojednávaní, a to švagra

odporkyne v 2. rade Z. S. (č.l. 257 spisu), ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že je v príbuzenskom vzťahu
s odporcami v 1/ a 2/ rade, keď má za manželku sestru odporkyne v 2/ rade. Vie v akej záležitosti je
volaný. Celú záležitosť pozná od začiatku. Podľa neho sa tu prítomný p. A. tlačí do cudzieho a keď mu
jeho švagor ustúpil aj tak mu to nestačilo. Na miesta o ktorých teraz prebieha spor chodil od roku 1968a s otcom navrhovateľa v 2. rade vychádzal dobre. Podobne to bolo aj s navrhovateľmi. Pokiaľ ide o
hranice medzi pozemkami A. kosili polovicu cesty a E. druhú polovicu. Keď kosil odporca v 1/ rade vždy
nechal 15 cm od hranice, aby nezakosil pozemok A. a p. A. to dokosil. Hranica, pokiaľ má možnosť

nahliadnuť do počítača, na ktorom je zobrazená fotografia z čl. 191 spisu a to fotografia č. 4 tak tam
vymedzená nie je správne, pretože táto mala byť správne tak, že muž ktorý stojí pri zadnej stavbe, by
mal byť o jeden a pol metra ďalej tak, aby bol na jednej úrovni s mužom, ktorý stojí pri jabloni. Mal by
tam byť v týchto miestach zabitý klin. Tieto koly nabíjal geodet na požiadanie A. A.. Asfaltovú cestu si dal
urobiť odporca v 1/ rade, túto cestu využívali všetci čo tadiaľ chodili, najviac A.. Keď bol v novembri v T.,

tak A. A. išiel traktorom po ceste, ktorý bol celý od bahna a cestu vôbec neočistil, čo bola jeho povinnosť.

Svedok A. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že A. E. i A. A. pozná. Vzťah k obom má rovnaký. Vie čo
je predmetom sporu, ide o prechod cez cestu, resp. chodník. On ako dieťa tam chodieval, ide o cestu
okolo potoka a cez ňu sa bežne prechádzalo až do hora ku E.. Chodievali tadiaľ E. a A., tadiaľ chodili
vozom,lebochodníkomodhlavnejcestysavozomísťnedalo,keďžesútammočiare.Chodníkodhlavnej

cesty A. využívali, keď bolo sucho na prechod peši, prípadne tam dali dosku, aby mohli prejsť, keď bolo
mokrejšie. Pamätá, že sa chodilo do poľa cestou, ktorá bola medzi domami A. a E.. Komu patrí tento
pozemok, ktorý bol pod touto cestou to nevie. On už 40 rokov nežije v Zázrivej, lebo som sa oženil do
K. M.. Do T. však chodil často najmä na hrob svojej matke, alebo pozrieť rodinu, či známych.

Svedok A. E. vo svojej výpovedi uviedol, že nie je v žiadnom príbuzenskom ani podobnom vzťahu k
účastníkom konania, ktorých pozná. Je rodák zo T., E.. Vie o čo sa sporia na základe predvolanky. Vie
kde má dom p. E. a A.. Vie, že tam bola cesta urbárna alebo obecná a viedla až hore ku poliam do kľuku.
Na týchto poliach mala pole aj ich rodina, resp. jeho otec a oni po tejto ceste chodievali furt a vozom s
koňmi. Cez tú cestu vozili všetci, takže aj A.. Chodievalo sa aj po ďalšej ceste, ktorá bola napravo od

urbárnej alebo obecnej cesty, a to bola cesta, ktorá bola medzi maštaľami p. E. a p. A.. Nevie uviesť,
komu patril pozemok, ktorý bol pod cestou medzi domami A. a E.. Jeho otec kupoval pozemky od pána
E. a tieto sa nachádzajú nad pozemkami A.. Na pozemky po jeho otcovi chodí už zmieňovanou urbárnou
alebo obecnou cestou.

Svedok A. E. bol opätovne vypočutý na pojednávaní dňa 01.08.2012 (č.l. 538 spisu). Vo svojej výpovedi
uviedol, že jeho pozemky, ktoré on osvedčil predstavuje 5 parciel, ktoré jeho otec odkúpil od X. E.,
ktorý ich asi predtým užíval a tieto sa nachádzajú nad domom navrhovateľa v 2. rade. Ďalej uviedol, že
pozemky na miestach, ktoré užívajú A. a E. oni nikdy neužívali. Od X. E. sa nekupovali len pozemky, ale
celá usadlosť, teda aj dom s poľnohospodárskymi budovami. Ďalej svedok vo svojej výpovedi uviedol,

že odjakživa na pole chodili asfaltovou cestou, ktorá bola predtým štrková a chodilo sa aj po ceste, ktorá
viedla cez dvor E. i A., resp., ktorá je pod letnou kuchyňou A. a nad zadnými stavmi E.. Chodilo sa tadiaľ
napríklad s vozom sena. Taktiež svedok uviedol, že to čo E. užívajú, tak to užívajú od roku 1965, ale
presne to nevie a do toho čo užívali on, ani jeho otec nezasahoval.

Na uvedenom pojednávaní bola taktiež vypočutá svedkyňa Anna Kršková, manželka svedka A. E., ktorá
vo svojej výpovedi o.i uviedla, že na pozemky, kde bývajú E., A. a kde býval jej švagor O., chodieva od
roku 1974 a vždy sa chodilo aj chodí, aj sa tadiaľ vozilo po ceste, ktorá vedie popred E. dom. Po ceste
medzi parcelami XXXX-XXXX a XXXX/X nechodila.

S ohľadom na novelu zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam v podobe zákona č. 304/2009 Z.z. účinného od 01.09.2009, ktorou bolo
vypustené ustanovenie § 45 umožňujúce zapísateľnosť dielov do katastra nehnuteľností, súd na základe
návrhu navrhovateľov poskytol navrhovateľom lehotu na vypracovanie nového geometrického plánu,
na základe ktorého žalované diely budú mať charakter samostatných parciel.

Geometrickým plánom P.. R. S.. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 01.03.2011 (č.l. 270-271 spisu) bola
vytvorená parcela KN-C parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 a KN-C parcela
č. XXXX/X záhrady o výmere 59 m2 na miestach, kde boli predtým vyznačené žalované diely 5 a 6 a
ďalej boli vytvorené KN-C parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, KN-C parc.

č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2, a to na miestach, kde boli predtým žalované
diely č. 3 a 4.Súčasne s doručeným GP P.. R. S.. XXXXXXXX-XXX/XXXX navrhovatelia súdu doručili zmenu návrhu
(č.l. 267 spisu), ktorou žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti - pozemky označené geometrickým
plánom P.. R. S. č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 10.02.2011 ako parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o

výmere 24 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 107 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha
o výmere 51 m2 a parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 59 m2 patria do podielového spoluvlastníctva
navrhovateľky v 2. rade v podiele 1/16, do dedičstva po poručiteľovi X. A., zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom T. v podiele 1/16 a do dedičstva po poručiteľke Z. A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. v podiele 4/16.

Uznesením č.k. 6C/53/2003-309 zo dňa 18.07.2011 súd navrhovanú zmenu pripustil, keďže
nehnuteľnosti, ktorých sa týkal spor sa v podstate nezmenili (keď sa zmenila len výmera žalovaných
plôch) a vykonané dokazovanie (výsluchy účastníkov konania, svedkov a výsledky ohliadky na mieste
samom) boli spôsobilým podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Podaním, súdu doručeným dňa 30.08.2011, navrhovatelia zobrali svoj zmenený návrh čiastočne
späť, a to vo vzťahu k určeniu, že predmetné nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva
navrhovateľky R. A., rod. U., nar. XX.XX.XXXXv podiele 1/16. O čiastočnom zastavení konania súd
rozhodol uznesením tunajšieho súdu č.k. 6C/53/2003-379 zo dňa 07.11.2011.

Predmetom konania tak ostalo určenie, že nehnuteľnosti - pozemky označené geometrickým plánom P..
R. S. č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 10.02.2011 ako parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 24
m2, parc. č. 3536/5 zastavaná plocha o výmere 107 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere
51 m2 a parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 59 m2 patria do dedičstva po poručiteľovi X. A., zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. N. S. X/XX B. M. M. S. S. Z. A., Q.. E., H.. XX.07.1895, zomr.

XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. v podiele 4/16.

Dňa 27.08.2013 navrhovatelia doručili v poradí poslednú zmenu návrhu (č.l. 743 spisu), ktorú
súd pripustil na pojednávaní dňa 09.10.2013 z dôvodu, že predmetom zmeny bola len výška
spoluvlastníckych podielov, vo vzťahu ku dvom zo štyroch pozemkov, ku ktorým navrhovatelia žiadajú

určiť, že patria do dedičstva.

V priebehu konania navrhovatelia svoj návrh zobrali späť voči niektorým účastníkov konania, o ktorom
späťvzatí súd rozhodol uznesením č.k. 6C/53/2003-487 zo dňa 14.03.2012 a súčasne navrhli, aby
súd pripustil vstup ďalších osôb na strane odporcov, o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením č.k.

6C/53/2003-577 zo dňa 01.10.2012.

Po uvedenom späťvzatí a rozšírení sa okruh odporcov ustálil na taký, aký je uvedený v záhlaví rozsudku
a predmetom konania bolo určenie, že nehnuteľnosti - pozemky označené geometrickým plánom P.. R.
S. č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 10.02.2011 ako:

-parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 24 m2 a parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 107
m2 patria do dedičstva po poručiteľovi X. A., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. v podiele 1/16
a do dedičstva po poručiteľke Z. A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
T. v podiele 4/16 a
- parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 51 m2 a parc. č. 3537/2 záhrada o výmere 59 m2 patria

do dedičstva po poručiteľovi X. A., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. v podiele 1/8 a do dedičstva
po poručiteľke Z. A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. v podiele 4/8.

O takto vymedzenom predmete konania súd rozhodol dňa 30.07.2010 rozsudkom č.k. 6C/53/2003-
773 tak, že určil, že všetky v predchádzajúcom odseku uvedené nehnuteľnosti - pozemky patria

v spoluvlastníckom podiele 1/16-ina do dedičstva po poručiteľovi X. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
X.X.XXXX, naposledy bytom T. a v spoluvlastníckom podiele 4/16-iny do dedičstva po poručiteľke Z.
A., rod. E., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom v D. (prvý výrok rozsudku).Pokiaľ sa
navrhovatelia domáhali priznania vyšších spoluvlastníckych podielov, než aké boli priznané, v tejto časti
súd návrh zamietol (druhý výrok rozsudku). Uvedeným rozsudkom súd súčasne vylúčil na samostatné

konanie vzájomný návrh odporcov v 1. a 2. rade, ktorí vzniesli na pojednávaní dňa 17.08.2011 (č.l. 347
p.v. spisu) a ktorým sa domáhajú určenia, že sú vlastníkmi v tom čase žalovaných spoluvlastníckych
podielov na základe vydržania (tretí výrok rozsudku). Napokon súd rozhodol v rozsudku vo vzťahu ktrovám konania tak, že o týchto bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (štvrtý
výrok rozsudku).

Na základe odvolania navrhovateľov, ktoré podali voči druhému výroku, ako aj na základe odvolania
odporcov v 1. a 2. rade, ktorí sa odvolali voči prvému výroku, vo veci rozhodoval Krajský súd v Žiline.
Odvolací súd uznesením zo dňa 30.04.2014 č.k. 5Co/641/2013-812 prvostupňový rozsudok ponechal
nedotknutý len v časti výroku nenapadnutého odvolaním (tretí výrok), v časti výrokov odvolaním
napadnutých (prvý a druhý výrok) vrátane súvisiaceho výroku o trovách (štvrtý výrok) prvostupňový

rozsudok zrušil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový
stav veci a nevykonal potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a odvolací súd považuje
rozsudok súdu prvého stupňa za predčasný. Ďalej odvolací súd uviedol, že v ďalšom bude úlohou
prvostupňového súdu doplniť dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov konania, prípadných

svedkov, znalcov, nariadením kontrolného znaleckého dokazovania ústavom po zvážení súdu prvého
stupňa. Úlohou súdu prvého stupňa bude dôkazy vyhodnotiť v súlade s § 132 a nasl. O.s.p. a vo veci
opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie zdôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Ako už bolo konštatované v zrušenom rozsudku (nezrušený ostal len vo výroku o vylúčení vzájomného

návrhu na samostatné konanie), pokiaľ ide o okruh účastníkov, či už na strane navrhovateľov alebo
odporcov, súd dospel k záveru, že tento je úplný, keď v konaní vystupujú všetci právni nástupcovia
zomrelých vlastníkov pozemkov, ktoré predstavujú predmet konania a ako odporcovia sú označené
osoby, v prospech ktorých je zapísané vlastnícke právo k predmetu sporu

Po rozhodnutí odvolacieho súdu došlo k jedinej zmene, a to k úmrtiu R. A., rod. U., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá od začatia súdneho konania vystupovala v konaní ako navrhovateľka v 1. rade. R. A. zomrela dňa
XX.XX.XXXX (úmrtný list na č.l. 884 spisu). S poukazom na ust. § 107 ods. 3 O.s.p. súd na jej mieste bez
prerušenia konania pokračoval s jej právnymi nástupcami, ktorými sú jej deti a títo v konaní vystupujú
ako navrhovatelia v 1. a 2. rade.

V konaní žiadna zo sporových strán nenamietla neúplnosť okruhu účastníkov a pokiaľ ide o záver súdu
o úplnosti okruhu účastníkov, súd, pokiaľ ide o podrobnosti tohto záveru odkazuje na odôvodnenie
zrušeného rozsudku (str. 10,11 rozsudku).

Rovnako tak v konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu nebol namietaný ani záver prvostupňového súdu
o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa ust. § 80 písm. c/ OSP. Na
tomto závere súd zotrváva aj naďalej, keď takýto záujem je daný ak sú žalobcami dedičia poručiteľa
a žalovanými osoby, ktoré môže byť alebo aj nemusia byť poručiteľovými dedičmi (rozhodnutie NS
SR sp.zn. 1Cdo 26/2007). Skutočnosť, že navrhovatelia sú dedičmi X. A., zomr. X.X.XXXX vyplýva z

Osvedčenie o dedičstve vydaného notárom JUDr. Milanom Kleňom dňa 21.08.2000 pod č.k. D 366/99,
IDnot 117/99 (č.l. 58 pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. D 366/99).

X. A., zomr. XX.XX.XXXX bol pritom synom Z. A., rod. E., zomr. XX.XX.XXXX, ako to vyplýva z Výťahu
zo zápisnice č. D 378/1935 na č.l. 295 spisu.

Odporcovia v 1, 2 a 11 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, po rozhodnutí odvolacieho súdu
namietali, že pokiaľ má jedna štvrtina patriť do dedičstva po Z. A., tak táto už zahŕňa aj podiel X. A.. Nie je
možnéžalovaťourčenie,ženehnuteľnostipatriadodedičstvapojednomporučiteľoviatakistopoosobe,
ktorá ho predchádza, pretože takto by sa mohlo žalovať aj niekoľko pokolení dozadu. Vždy je potrebné

žalovať posledného právneho predchodcu. Na takto žiadanom určení nie je naliehavý právny záujem.

Súd sa s uvedenou právnou argumentáciou nezhoduje a je toho názoru, že takýto súbeh žalôb,
vzhľadom na skutkové okolnosti danej veci, je možný. Nie je pravdou, že podiel poručiteľky Z. A. zahŕňa
aj žalovaný podiel poručiteľa X. A.. Ako už bolo uvedené, Z. A., zomr. XX.XX.XXXX bola matkou X. A.,

zomr. XX.XX.XXXX. Parcely, ktorých sa týka predmet konania boli pôvodne súčasťou pozemnoknižnej
parcely č. XXXXXa zapísanej v PKV č. XXX pre k.ú. T.. Podľa časti B 11 uvedenej PKV Z. A. spolu
so svojím manželom X. A. nadobudli v rovných účastiach(každý po 4/16-iny z celku) vlastníctvo k
nehnuteľnostiam zapísaným v časti A PKV, a to na základe čarujúcej zmluvy zo dňa 12.10.1931, ktorúuzavreli s A. D.. Keď manžel Z. A. v roku XXXX zomrel, na základe dedičského rozhodnutia D 378/1935
(č.l. 295 spisu) jeho podiel v rovných účastiach (t.j. každý v 1/16-ine) zdedili jeho štyri deti a medzi nimi aj
jeho jediný syn X. A.. Žalovaný podiel 1/16-ina je tak podielom, ktorý poručiteľ Ondrej Jurčík nadobudol

dedením po svojom otcovi, ako to vyplýva z časti B 12 predmetnej PKV. Tento podiel nebol predmetom
dedičského konania po poručiteľovi X. A., zomr. XXXX (č.l. 58 spisu tunajšieho súdu č.k. D 366/99). Z
uvedenej PKV tiež vyplýva, že dedičské konanie po poručiteľke Z.Q. A. nebolo vykonané a zápis jej
spoluvlastníckeho práva v podiele 4/16 úč. z celku v PKV ostal nezmenený. Ak spoluvlastnícky podiel
X. A., zomr. XX.XX.XXXX, ktorý má po svojom otcovi vo výške 1/16-ina nebol prejednaný v dedičskom

konaní, v prípade vyhovenia žalobe sa môže stať spôsobilým predmetom dedičského konania po tomto
poručiteľovi. Súčasne ak nebol v dedičskom konaní prejednaný spoluvlastnícky podiel Z. A., zomr.
XX.XX.XXXX, vo výške 4/16-iny, tento sa takisto v prípade vyhovenia žalobe môže stať spôsobilým
predmetom dedičského konania po tejto poručiteľke. Tieto dedičské konania môže prebehnúť nezávisle
na sebe, nakoľko podiel X. A., zomr. XXXX nemá po svojej matke, ale otcovi. Žalovaný podiel poručiteľa
X. A. tak nezahŕňa nič zo žalovaného podielu jeho matky. Ak podiel jeho matky prejednaný nebol, musí

najskôr o ňom prebehnúť dedičské konanie a konanie o určenie vecného práva ho nemôže nahradiť,
resp. súd nemôže v tomto konaní prejednávať dedičstvo.

Po zistení existencie naliehavého právneho záujmu sa súd zaoberal vecnou dôvodnosťou návrhu.
Dokazovanie, ktoré pred rozhodnutím odvolacieho súdu spočívalo vo výsluchoch účastníkov konania,

výsluchov svedkov, v ohliadke na mieste samom, ako aj v znaleckom dokazovaní a dokazovaní listinami,
ktoré do spisu predložili sporové strany, resp. ktoré vyžiadal súd a napokon v dokazovaní pripojenými
spismi tunajšieho súdu č.k. D 366/99, D 255/01, 5D/546/2005, Okresného súdu Humenné č.k. 13D
322/02 a 11D/559/2009 Okresného súdu Skalica č.k. 2D/100/2011, spismi notárskeho úradu JUDr.
Mariána Zboju sp. zn. N 774/94, NZ 24/95 a JUDr. Milana Kleňa N 723/93, NZ 641/93 a N 261/99, NZ

48/2000, spisom Správy katastra Dolný Kubín č. V 422/02

Odporcovia v 3. až 10. rade, v konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu ostali nečinní, k veci sa písomne
nevyjadrovali, ani sa nezúčastňovali pojednávaní, pričom súd ich vo veci vypočuť nepovažoval za
potrebné, keďže títo v konaní vystupovali ako účastníci konania len z dôvodu, že uzavretia okruhu

účastníkov konania, nakoľko ide o zákonných dedičov Z., rod. E., zomr. XX.X.XXXX.

Súd po rozhodnutí odvolacieho súdu doplnil dokazovanie opätovnými výsluchmi navrhovateľov v 1. a
2. rade, ako aj odporcov v 1.,2 a 11. rade, výsluchmi svedkov P.. A. Z., Z.. A. Z. a A. A., ako B. P..
R. S.. Ďalej súd vypočul znalca, ktorý vo veci podal znalecký posudok a v rámci dokazovania sa súd

oboznámil s grafickou sútlačou na č.l. 912, ktorú znalec súdu doručil po svojom výsluchu. Napokon
bolo dokazovanie doplnené listinami, ktoré do spisu predložili sporové strany, svedok P.. S. a ktoré od
Okresného úradu, odbor katastrálny vyžiadal súd.

Navrhovateľka v 1. rade vo svojej výpovedi (uskutočnenej po rozhodnutí odvolacieho súdu) k veci samej

uviedla, že oni sa začali domáhať vlastníckeho práva v roku 1997, keď to začal ešte ich otec X. A. a
to preto, že zistil, že bol spravený podvod, pričom to, že ide o jeho vlastníctvo sa vedelo podľa máp
a podľa toho, že to užívali. Užívali to od r. 1931, kedy to čarujúcou zmluvou, čo bola vlastne výmena,
nadobudol X. A.. Dalo sa čakať, že odporca bude čosi fušovať, pretože pri vytyčovaní spoločnej hranice
nebola prítomná druhá strana. P.. S. povedal otcovi, že sused mu vyšiel do jeho pozemku asi 3 m, resp.

3,80 m. Otec ostal z toho v šoku. Od roku 1931 pozemky užíval jej starý otec spolu s manželkou a
súrodencami. Od roku 1950 pozemky užíval jej otec spolu s mamou. Od roku 1931 ich rodina užívala
pozemky nepretržite a preto bol ich otec šokovaný z toho, čo sa dozvedel od Ing. Preťa. Nárokovať si to
začal ich otec preto, až v roku 1997, pretože tak ako všetci ostatní si dával do poriadku intravilán a až
vtedy zistil, že od r. 1994 mal odporca vlastnícky list, keď to pred ním 4 roky tajil. Pokiaľ ide o pozemky,

ktoré sú predmetom konania, tak ich užívali tak, že tam chodili a tam kde bola tráva, tak ich kosili. Ich
otec tam urobil aj septik od letnej kuchyne a po osvedčení zo strany odporcov sa septik dostal vlastne na
pozemky odporcov. Na žiadosť právneho zástupcu odporcov 1 , 2 a 11 rade na geometrickom pláne č.
XXXXXXXX-XXX/XXXX ukazuje, že septik sa nachádza kolmi smerom na parcelu XXXX/X pod letnou
kuchyňou, t.j. stavbou na parcele XXXX/X a to približne na časti pozemku, ktorý sa nachádza pod touto

letnou kuchyňou v jeho strednej časti. Tento ukázaný bod súd zakreslil na čl. 723 modrým perom. Na
tomto geometrickom pláne ukázala, že pozemok kosili smerom od asfaltovej cesty na GP pri č. 1, 14
až po koniec hospodárskej budovy, pri bode 2,53, túto ňou ukázanú časť súd obkreslil modrým perom
na čl. 723. Takisto kosili smerom od konca hospodárskej budovy popod letnú kuchyňu až po bod, ktorýje vyznačený č. 4,44. Pri asfaltovej ceste je medza a tá išla rovnobežne až po koniec parcely XXXX/
X. Sneh z asfaltovej cesty odhŕňali stroje z obce a predtým to prehŕňali metlou alebo lopatou a takto to
odhŕňali všetci, teda aj ich rodina a asi aj odporcovia.

Navrhovateľ v 2. rade vo svojej výpovedi k veci samej uviedol, že ich rodičia (poznámka sudkyne:
správne starí rodičia) si vymenili bývanie s A. D. v r. 1931 čarujúcou zmluvou. Čím sa stali vlastníkmi Z.
A., rod. E. a jej manžel X. A., ten zomrel vr. 1935 a potom to prešlo na jeho ženu Z. A.Č., rod. E. a na ich
deti. Všetko čo ukazovala jeho sestra užívali jeho starí rodičia, kosili tam, chodili tadiaľ, kým to pán E.

nevyvlastnil a takisto aj prístupovú, teraz asfaltovú cestu. p. M., ktorý robil pre odporcu geometrický plán
v r. 1994 mu zakreslil to, čo si pán E. ukázal. Takto vyvlastnil aj prístupovú asfaltovú cestu. Pozemky
popod letnou kuchyňou bolo vlastníctvo E. a E. boli aj na ohliadke, títo im podpísali aj darovacie zmluvy.
Takisto to, čo žiadajú bolo potvrdené aj štátnou inšpekciou, tým má na mysli znalecký posudok, ktorý bol
vypracovaný v súdnom konaní. Ich vlastníctvo je takisto potvrdené darovacími zmluvami. Má na mysli
darovaciu zmluvu č. V 305/99. Takisto im darovaciu zmluvu podpisoval aj p. E., keď zmluvy im napísal

JUDr. Slamka. Ide o darovaciu zmluvu V 299/99. Keď pán JUDr. Slamka napísal zmluvu A. E., tak A. E.
im to nechcel podpísať kým nebude na mieste samom na ohliadke. Vtedy na tej ohliadke bol aj jeho otec
aj jeho manželka, ako aj A. E.E. a tiež jeho manželka. Keď mu môj otec ukázal, čoho sa týka darovacia
zmluva, tak ju tam podpísal. Potom v súdnom konaní svedčil v podstate proti nim. Otec A. E. prechádzal
cez pozemky popod letnú kuchyňu aj po teraz asfaltovej ceste s párom koní, lebo mal nad nami pole.

Myslí si, že teraz A. E. zmenil svoje stanovisko preto, lebo ho na to odporcovia naviedli a sú aj rodina.
Na otázky právneho zástupcu odporcov v 1,2 a 11 rade uviedol, že pokiaľ ide o dohodu napísanú na
Obecnom úrade v T. dňa 24.4.1998 bola podpísaná pod nátlakom. Vie, že otca na obecný úrad doviezol
a išiel potom do roboty. Vie, že potom na druhý deň po podpísaní tejto dohody sa môj otec išiel zblázniť,
že si podpísal svoje pozemky, čoho svedkom je jeho manželka, ktorá mu obsah dohody prečítala. Potom

aj ochorel a za dva mesiace zomrel. Podľa jeho otca k podpísaniu dohody prinútil odporca v 1 rade.
Vie, že pri podpise boli prítomné aj ďalšie osoby z obecného úradu, ale jeho manželka po prečítaní toho
všetkého čo bolo v dohode išla na druhý deň hneď na obecný úrad, aby sa to odvolalo, resp. zrušilo.
Na otázku prečo na obecný úrad nešiel na druhý deň jeho otec, prípadne jeho matka, ale išla tam jeho
manželka navrhovateľ v 2 rade uviedol, že preto, že otec sa išiel zošalieť, z toho čo podpísal. Matka to

neriešila preto, že bola už stará.

V nadväznosti na obsah výpovede navrhovateľa v 2. rade boli v konaní vypočutí ako svedkovia
osoby, ktoré boli prítomné pri podpisovaní Dohody napísanej na Obecnom úrade v T. dňa 24.04.1998.
Predmetnádohodasanachádzanač.l.33spisuavyplývaznej,ževdeňkeďbolaspísanásadostavilina

Obecný úrad v T. odporca v 1/ rade a otec navrhovateľov X. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
a to vo veci riešenia spoločných hraníc pozemkov intravilánu a priechodu cez ne. V dohode sa píše, že
zo strany Obecného úradu im bolo navrhnuté, aby priechod cez parcely č. XXXX a XXXX riešili formou
zriadenia vecného bremena, avšak ani jedna zo stránok s týmto riešením nesúhlasila a trvali len na
spísaní tejto dohody. Ďalej je v dohode uvedené, že odporca v 1. rade prehlasuje, že súhlasí s tým,

aby cez časť pozemkov KN č. XXXX a XXXX mohol X. A.E. a jeho deti slobodne prechádzať tak, ako
tomu bolo doposiaľ. X. A. sa v dohode zaviazal, že pri prechádzaní cez predmetný pozemok nebude
spôsobovať odporcovi v 1/ rade škodu a ak by sa tak stalo bez meškania ju nahradí. Okrem odporcu v
1/ rade a X. A., dohodu podpísala aj odporkyňa v 2/rade a za Obecný úrad P.. A. Z., Z.. A. Z. a A. A..

Na tomto mieste súd uvádza, že P.. S. vyhotovil geometrický plán, o ktorom sa zmieňoval vo svojej
výpovedi navrhovateľka v 2/ rade tri týždne pred spísaním predmetnej dohody, dňa 03.04.1998 (č.l. 250
spisu).

Svedok P.. A. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že si pamätá, že sa robila takáto dohoda na Obecnom

úrade v T., kde vtedy robil starostu. Predtým ako sa táto dohoda vypracovala, tak boli na mieste samom.
Nepamätá si, kto inicioval, aby sa riešil spor na obecnom úrade, len si pamätá, že boli na mieste samom
a potom navrhli, aby bola urobená zmluva o vecnom bremene a pozemky sa užívali, tak ako ich užívali.
Potom sa ale urobila len dohoda, do ktorej nahliadol. V podstate to bolo na žiadosť oboch strán, oni
neboli oprávnení nejako ich nútiť do toho, aby na úrad prišli a podpísali to. Podľa nich takýmto spôsobom

bol problém sčasti vyriešený. Pokiaľ by sa mal vyjadriť k tomu, ako sa v minulosti užívali pozemky na
daných miestach, tak k tomu uvádza, že pred podpísaním dohody na daných miestach bol po prvýkrát
a keďže Zázrivá má 700 až 800 domov, tak konkrétne si to nepamätá. Dohoda nebola určite podpísaná
zo žiadnej strany pod nátlakom. Keby jedna zo strán ju nechcela podpísať, tak by túto dohodu určitenerobili. Keď vykonával funkciu starostu, ktorú robil do roku 1998 a potom ešte ďalšie volebné obdobie
od r. 2002, tak za ním nebol nikto ohľadne daného sporu. Nevie presne, ale myslí si, že to bol p. E., kto
navrhovalabyimpomohlisdanýmproblémom.Vtomčasebolp.E.poslancomobecnéhozastupiteľstva.

Svedok A. A., uviedol, že si pamätá, že sa na úrade robila dohoda medzi otcom A. A. a E.. Pamätá si,
že sa jednalo o prístup k rodinnému domu p. A. A. cez pozemok A. E.. Pokiaľ hovoril o prístupe tak
ide o prístup rovnobežne s E. potokom, teda tam kde je, resp. bola spevnená cesta. Myslí si, že keď
sa robila tá dohoda, že sa tam bol pozrieť. Stretnutie vypäté nebolo, len X. A. bol vystrašený, aspoň

takto na neho pôsobil, jednalo sa o to, aby mohol chodiť cez ten pozemok a keďže bol starší mohlo
ho to zobrať. Podľa neho bol vystrašený z tej situácie, či bude môcť cez ten pozemok prechádzať a
jednalo sa vlastne o neho. Pokiaľ ide o užívanie pozemkov na daných miestach, tak sa nevie vyjadriť
k tomu, odkiaľ pokiaľ pozemky na daných miestach užívala rodina E. a rodina A.. O spevnenej ceste
sa domnieva, že prechádzali aj iní ľudia, lebo tam nebola nikdy žiadna brána. K ceste medzi dvorami
oboch rodín sa vyjadriť nevie. Pokiaľ ide o dôvod prečo došlo k sporu, že sa musela podpisovať dohoda,

tak zrejme to mohlo byť z geometrického plánu, má pocit, že p. E. získal vlastníctvo k spornej ceste. Iný
dôvod by tam nebol. Pokiaľ spomínal geometrický plán, v dohode sa uvádzajú katastrálne čísla, takže
sa domnieva, že musel byť na parcely založený list vlastníctva a domnieva sa, že bol založený na p.
E. a tak bola obava, že A. cez ten pozemok neprejdú. Navrhovali, aby sa táto dohoda resp. prechod
zapísal do geometrického plánu a aj do katastra, ale ani jedna zo strán s tým nesúhlasila s tým, že im

stačí uvedená dohoda.

Svedok Z.. A. Z. uviedol, že si pamätá, že po vysporiadaní pozemku p. E. bol nejaký spor ohľadne
prechodu cez tento pozemok. Predtým než si p. E. vysporiadal pozemok, tam spor nebol. Pokiaľ ide o
priebeh stretnutia na obecnom úrade, tak si nepamätá aký bol ale asi pokojný, keď sa podpísala dohoda.

Pokiaľ ide o užívanie pozemkov na daných miestach, tak vie len toľko, že spory začali vznikať až po
vysporiadaní pozemku p. E.. Predmetná dohoda zo strany X. A. určite nebola podpísaná pod nátlakom

Na základe obsahu uvedených výpovedí možno skonštatovať, že predmetná dohoda nebola podpísaná
zo strany X. A. pod nátlakom, ako tvrdil navrhovateľ v 2/ rade, avšak bolo preukázané, že X. A. pôsobil

vystrašene. Súčasne z týchto výpovedí vyplýva, že dohodou riešený prechod sa týkalo prechodu po
" asfaltovej ceste". Napokon z uvedených výpovedí vyplýva, že pred tým než si odporca v 1/ rade
vysporiadal pozemok spor medzi rodinami nebol, spory začali vznikať až po tomto vyporiadaní.

Popri uvedených svedkov súd vypočul ako svedka P.. R. S., ktorý pre sporné miesta vypracovával

viacero geometrických plánov. Prvý plán vypracoval v roku 1998 (č.l. 250 spisu), druhý v roku 2002
( príloha žaloby na č.l. 5 spisu). V poradí druhý geometrický plán bol podkladom pre darovaciu zmluvu
a zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 23.01.2002. Ďalší vypracovával pre účely možnej dohody
v roku 2006 a napokon posledný v roku 2011, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Zmluvu
zo dňa 23.01.2002 uzavierali odporcovi v 1/ a 2/ rade ako darcovia a navrhovatelia v 1/ a 2/ rade spolu

so svojou matkou ako obdarovaní. Predmetom zmluvy bolo darovanie dielu 5 o výmere 54 m2 (plocha,
ktorá je aktuálne žalovaná ako KN parcela č. XXXX/X o výmere 51 m2) a dielu 6 o výmere 33 m2
(plocha, ktoré je aktuálne žalovaná ako KN parcela č. XXXX/X o výmere 59 m2). Uvedené diely boli
vytvorené z parciel zapísaných pre odporcov v 1/ a 2/ rade č. XXXX a XXXX (v zmluve je nesprávne
uvedené, že len z parcely č. XXXX). Okrem toho bolo predmetom zmluvy zriadenie vecného bremena

obdarovanými v prospech darcov po dieloch 1,2,3,4,5,6 s tým, že účastníci zmluvy prehlásili, že diele
1,2,5,6 nebudú slúžiť ako cesta, ale ako priechod z poľa pre účastníkov tejto zmluvy. Diely 1,2,5,6 sa
nachádzajú zhruba na miestach, ktoré sú aktuálne žalované ako parcela KN č. XXXX/X a XXXX/X.Návrh
na povolenie vkladu darovacej zmluvy bol rozhodnutím Správy katastra zamietnutý z dôvodu, že diel 5
bol vytvorený z parcely č. XXXX a nie z č. XXXX, ako je uvedené v zmluve, pričom obdarovaní by sa stali

povolením vkladu podielovými spoluvlastníkmi dielov 1,2,5 a 6, nie však aj 3 a 4 geometrického plánu,
avšak napriek tomu obdarovaní zriaďujú k nim vecné bremeno, ktoré však by zostali v BSM darcov,
ktorí so zriadením vecného bremena, avšak neprejavili vôľu toto vecné bremeno aj prijať. Obdarovaní sa
voči tomuto rozhodnutiu odvolali a o veci rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý napadnuté rozhodnutie
potvrdil (pripojený spis Okresného úradu, odbor katastrálny v Dolnom Kubíne č. N. XXX/XX).

Z uvedeného je zrejmé, že v darovacej zmluve odporcovia v 1/ a 2/ rade prejavili vôľu predmetné časti
sporné plochy navrhovateľom darovať a v časti asfaltovej cesty umožniť prechod. K odvkladovaniu
zmluvy však nedošlo pre jej nedostatky. Vo vyjadrení k žalobe odporca v 1/rade tvrdil, že zmluva bola zich strany podpísaná pod nátlakom (či už duchovného alebo navrhovateľa v 3/ rade, ktorý mu nadával).
V konaní nebola táto tvrdená skutočnosť preukázaná.

Každopádne však možno konštatovať, že od roku 1998 (po vypracovaní geometrického plánu pre X.
A.) rodina navrhovateľov a odporcovia v 1/ a 2/ rade spoločne riešili situáciu ohľadne pozemkov,
ktoré sú predmetom sporu. Keďže k vyriešeniu nedošlo k spokojnosti oboch rodín, navrhovatelia podali
dňa 07.04.2003 žalobný návrh, ktorým sa pôvodne domáhali určenia vlastníctva a zriadenia vecného
bremena, a to v takom rozsahu, v akom bol zakomponovaný vo vyššie spomínanej darovacej zmluve.

Po pripustenej zmene žalobného návrhu sa navrhovatelia domáhajú určenia, že pozemky, ktoré si
dali zamerať geometrickým plánom P.. R. S. č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 01.03.2011 patria v
žalovaných podieloch do dedičstva po otcovi navrhovateľov v 1. a 2. rade X. A., zomrelom dňa
XX.XX.XXXX a do dedičstva po matke zmieňovaného X. A., a to po Z. A., rod. E., zomrelej dňa
XX.XX.XXXX.

Odporca v 1/ rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.10.2014 (teda po rozhodnutí odvolacieho
súdu) k veci samej uviedol, otec jeho manželky zomrel 6.1.1994 a jeho manželka v novembri 1994.
Vtedy robili osvedčenia, keď ešte žili. Keď urobili osvedčenie, tak keď sa navrhovateľ v 2 rade vrátil z
roboty lebo 35 rokov nebýval doma, hovoril svojmu otcovi, že to ako sa to vymeralo, že je to krivo a má

sa to vyrovnať. Poslal ho do E. a za geodetom, aby to vyrovnali. Vie, že otec navrhovateľov v 1 a 2 rade
bol kvôli tomu niekoľkokrát v M. E., aby sa tá hranica vyrovnala. Na miestach, kde je dnes dvor bola
kedysi maštaľ, ktorú postavil asi A. X. a bola zvalená v r. 1968 jeho svokrom. Pokiaľ ide o darovaciu
zmluvu s A. E., tú urobili na tom základe, že A. E. im dal účasť v ich dvore. Išlo o 4 krát 4 metre. Ján
Krška im to aj predal, ale nebola napísaná kúpnopredajná zmluva, ale zmluva darovacia a podľa tejto

darovacej zmluvy si všetko berú aj v ich dvore, a to čo sa im páči. Keď sa robil geometrický plán v r.
2004 P.. S. tak železné kliny zabíjal navrhovateľ v 3 rade a keď sa o týždeň stretli v kancelárii u S., kde
bola aj JUDr. Slamka, hovorilo sa, že o týždeň alebo o dva sa bude robiť geometrický plán a že zavolajú
aj ich a spravia spoločný geometrický plán. Ale oni ho nezavolali a geometrický plán spravili, ale nebol
urobený podľa tých klinov. Preto on s týmto geometrickým plánom nesúhlasil. A keď sa ho P.. S. pýtal,

prečo to tak urobil tak povedal, že preto, že tak žiadal navrhovateľ v 3 rade. Odvtedy s hranicami ktoré
boli vyznačené klinmi, ktoré zabíjal navrhovateľ v 3 rade súhlasíme, ale s geometrickým plánom P.. S.
nie. Kliny, ktoré zabíjal navrhovateľ v 3 rade sú stále na tom mieste v ako boli. Za meranie zaplatil 3.600,-
Sk, keď celé to stálo cez 7.000,- Sk. Lebo dúfal, že už bude pokoj. Ešte na námietku, že to bolo krivé, im
ešte ja pustil z ich pol metra pod letnou kuchyňou, aby to mali rovnejšie. Na prvom žilinskom súde bol

JUDr. Slamka - a to 18.4.2002. Vtedy sa žiadalo menej než teraz len to čo bolo pod letnou kuchyňou.
Boli tam 4 sudcovia aj kataster, ale JUDr. Slamka to nechcel prijať, tak to dal do Žiliny na súd, resp.
nechceli to prijať navrhovatelia. Žiadali aj vecné bremeno, ale kataster a súd im to neprijal, zamietol im
to. Zamietli im to preto, pretože je to ich. Proti tomu rozsudku nebolo žiadne odvolanie. Ale JUDr. Slamka
to pokrútil a dal to na tunajší súd, kde sa koná 13 rokov, za to že im to vtedy súd neprijal. Už vtedy

povedal JUDr. Slamka, že sa to len teraz začne. Pod letnou kuchyňou je priestor 5 metrov aj po šírke
je to 5 metrov. Pod letnou kuchyňou mala rodina Jurčíkovcov2 metre. Bol pritom, keď im geodet išiel
robiť geometrický plán. Oni si geometrický plán dali zamerať podľa toho, čo užívali a to bolo vymedzené
farbou, čo dali vložkári na kameň. Boli tam vtedy aj triesky a vložkári dali farbu od nich dva a pol metra.
Chce poukázať, že na daných miestach žijú viac ako 65 rokov a 50 rokov a žili s jeho otcom v úplnom

pokoji. Keď išli robiť geometrický plán, tak oslovil X. A., či to idú dávať do poriadku, ale on mu povedal,
že má všetko v poriadku. On mu povedal, že oni geometrický plán idú robiť. Išiel na obecný úrad aj s
A. Ž. išli na kataster. Keď robili v r. 1994 geometrický plán, tak X. A. pritom nebol, lebo bol na salaši pri
svojom synovi a geodeti mali málo času, tak keď X. A. nebol opakovane doma, tak to pomerali podľa
farby na kameni a podľa máp. Ich boli tri metre, ich boli dva metre a takto sa to zameralo. Farba o cca

30 cm nižšie a keď to zameriaval S. nerobil to podľa farby, ale podľa hraníc. Farbu dali vložkári a boli
tam dvakrát. Zdá sa mu, že to bolo v r. 1990. Aj keď oni mali 3 m a Jurčíkovci2 metre on sa rozhodol,
že im pol metra dá a budú mať rovnako. Podľa neho to bol spôsob na ktorom sa mohli dohodnúť. Kým
do roku 1968 bola v ich dvore maštaľ, ktorá bola v tomto roku zbúraná, tak cez ich dvor ani ponad tento
dvor sa nechodilo, ale chodilo sa cez dvor A.. On vie, že Juraj Otruba svojim dcéram E. a Z. rozdelil

pozemok na dve časti v roku 1917, ak hovorí o pozemku, tak ide o dvory, jeden ktorý teraz patrí im a
druhý nám. Pri našom je pripísané malé a/. Dohodu z 24.4.1998 podpísal X. A.. Dohoda vznikla tak, že
bola za ním manželka navrhovateľa v 3 rade, že či by neprišiel za X. A. do dvora, s tým, aby im podpísal,
že môžu chodiť cez asfaltový dvor, s tým, aby išli na úrad a spísali tam, že tadiaľ môžu chodiť. Potomsa dohodli, že keď príde jeho syn, tak pôjdeme na úrad. Jozef Jurčík navrhol vecné bremeno, ale X. A.
povedal, že syn mu kázal priniesť papier. Povedal starostovi, aby to urobili tak, ako si to žiada X. A..
Zástupca starostu to napísal, prečítal a potom X. A. povedal, že to nie je dobré, že to musí podpísať aj

jeho manželka, lebo on tam len prišiel. S dohodou potom išli s X. A.E. ku nim domov, aby to podpísala
jeho manželka. Aj sa tak stalo.

Navrhovateľ v 3/ rade k výpovedi odporcu v 1/ rade uviedol, že železné kliny, ktoré zabíjal v r. 2006,
keď bol merať P.. S., bol tam prítomný aj JUDr. Slamka, tak ich zabíjal s tým, že sa s p. E. dohodnú

ešte mimosúdnou cestou. Podľa tých klinov hranica ísť nemala. Takže tvrdenie odporcu v 1 rade nie je
pravdivé. Keď chodili vložkári, tak tam bola jeho mama a vložkári chceli dať farbu na roh hospodárskej
budovy, ale boli tam naukladané triesky a tak farbu dali na kameň a odvtedy si p. E. tento kameň berie
ako hranicu a podľa toho si dal osvedčiť svoj dvor. Ing. Preťo urobil geometrický plán podľa toho, že
už tam urobili odporcovia svoj geometrický plán a muselo sa naň pripojiť. Vtedy nám P.. S. povedal, že
nech im p. E. darovacou zmluvou vráti to, čo si prisvojil.

Odporkyňa v 2/ rade vo svojej výpovedi uviedla, že ona tam, kde býva, býva od narodenia. Má už 85
rokov a mala 6 sestier a vie, že odkiaľ pokiaľ bol ich dvor aj pokiaľ kosili. Ich dvor vymerali vložkári a
tiež to bolo na mapách a podľa toho to dali zamerať. Nikdy sa so susedmi nevadili a nemali problémy
ohľadne pozemkov. Na otázku súdu odporkyňa v 2 rade uviedla, že to čo majú teraz zapísané a dali si

zamerať, je to čo užívali. Nechápe, prečo je pravda to čo povedia A. a to čo povie ona alebo jej sestry
pravda nie je.

Odporkyňa v 11/ rade vo svojej výpovedi k veci samej uviedla, že A. od začiatku klamú, napr. chceli
určiť vecné bremeno. Tvrdili, že je to urbár a keď im to neprešlo, že je to urbár, tak za 6 rokov tvrdili,

že sú spoluvlastníci. Ak nimi sú, tak od nich žiadali nech predložila zmluvu od starého otca a to prvú
kúpnopredajnú zmluvu, pretože tam prišli v r. 1937 a naša stará mama to zdedila v r. 1917. Tak oni ju
musia mať, ale neukázali ju a odkiaľ pokiaľ to kúpili. Meraniami, ktoré sa robili v r. 2006 súhlasí, avšak
nesúhlasí s geometrickým plánom, pretože sa tam nakreslila cesta a vecné bremeno od 1 do 10 a s
týmto sa nedá súhlasiť. Sporné pozemky užíva ich rodina asi od. r. 1870. Najprv ich užíval prastarý otec

A. X., po ňom to zdedila jeho dcéra E.Í. E. a po nej jej rodičia. Ich súčasný dom, ktorý je v súčasnosti
zapísaný na jej rodičoch, stojí na základoch domu, ktorý tam bol v minulosti a oproti nemu bola maštaľ,
ktorá bola zbúraná vr. 1986, opravujem v r. 1968, 1969. A. si to dobre pamätajú. Navrhovatelia môžu byť
radi, že napriek dlho trvajúcemu sporu, ktorým nás súdia, ich cez naše pozemky púšťame bez nákladov
a bez priekov. Takisto ak tento rok chodili k svojmu domu tak nechodili popod letnú kuchyňu ale cestou

nad ňou, takže majú kadiaľ chodiť.

Na pojednávaní dňa 28.1.2015bol vypočutý znalec P.. N. D., ktorý uviedol, že súčasný stav v katastri
nehnuteľností ohľadne zápisu parciel č. XXXX, XXXX a XXXX bol vytvorený resp. zapísaný na základe
geometrického plánu č. XXX/X-XX-D, ktorý vyhotovil Ing. M.. Ing. M. pri vypracovávaní geometrického

plánu musel vychádzať z aktuálne platného stavu katastrálnej mapy, v tomto prípade ide o mapu v
prílohe P5 posudku, ku ktorej mape bol náčrt č. 85 uvedený v prílohe P8, ide o poľný náčrt zo septembra
1991. Poľný náčrt na vyhotovuje na základe terénneho merania za účasti užívateľov resp. vlastníkov
susedných nehnuteľností, jeho zmyslom bolo vyšetrenie užívacích a vlastníckych vzťahov a pri ňom
sa podpisovali protokoly o vyšetrovaní, ktoré mali byť podpísané oboma stranami, až vtedy mohli byť

zanesené do katastrálnej mapy. Pokiaľ ide o tvar pozemku XXXX na náčrte v prílohe P8 tak tento je
robený len od ruky bez zadania konkrétnych súradníc a záväzný je tvar pozemku vnesený na základe
tohto náčrtu do katastrálnej mapy a v tomto prípade tvar pozemku je identický s tvarom pozemku v
geometrickom pláne z roku 1994, resp. ktorý je v prílohe P9. Čo sa týka parcely 7781/2 tá vôbec
nezasahuje do parciel vyznačených fialovou pod č. XXXX/X a XXXX/X a čo sa týka parcely XXXX/X

táto v časti zasahuje do parcely XXXX/X. Podstatou geometrického plánu z r. 1994 je to, že parcely
KN - C č. XXXX, XXXX a XXXX boli vytvorené z pozemnoknižnej parcely č. XXXXXa, ktorej zvyšná
časť týmto geometrickým plánom riešená nebola. Na otázky právneho zástupcu navrhovateľov uviedol,
že geometrický plán z roku 1994 vychádzal z katastrálnej mapy, pretože taká bola asi objednávka.
Bolo však na mieste žiadať, aby sa neriešil stav len v rozsahu parciel podľa katastrálnej mapy, ale

aby sa riešil podľa priebehu hranice v pozemnoknižnom stave. Táto hranica je zakreslená v prílohe 59
čiarkovane. Ťažko povedať, prečo geodet pri vypracovávaní geometrického plánu z r. č 1994 postupoval
tak, že nevyčerpal celú pozemnoknižnú parcelu XXXXX, ale postupoval výlučne podľa stavu katastra.
Pokiaľ P.. S. robil geometrický plán po zápise geometrického plánu z r. 1994, tak musel rešpektovaťvlastnícke hranice registra C-KN, ktoré už boli zadefinované geometrickým plánom z r. 1994. Najprv sa
vyhotovil náčrt, ktorý je v prílohe P8, na základe neho bola vytvorená katastrálna mapa v prílohe P5
a podľa katastrálnej mapy v prílohe P9, ktorý určil vlastnícke práva k parcelám XXXX, XXXX a XXXX.

Kedy bola vyhlásená platnosť novej katastrálnej mapy z prílohy P5 sa dá zistiť na katastri, známy je
však dátum miestneho vyšetrovania a to september 1991. Platnosť mapy musela byť vyhlásená medzi
septembrom 1991 a dátumom vyhotovenia geometrického plánu z r. 1994. Katastrálna mapa by mala
rešpektovať užívacie vzťahy, pretože tieto boli do nej prenesené z miestneho vyšetrovania zachyteného
v náčrte, ktorý je v prílohe P8. Tento resp. jeho výsledky mali byť podpísané zúčastnenými stranami v

protokoloch o vyšetrovaní. Nevie povedať, či v tomto prípade existuje protokol podpísaný zúčastnenými
stranami, tento protokol môže byť a nemusí byť na katastri, pretože nie všetky sa zachovali z dôvodu,
že neboli archivované. Z praxe vie, že 70% týchto protokolov sa nenájde. Okrem protokolov sa ešte
podpisoval zo strany zúčastnených osôb ďalší doklad a tým bola pozvánka na miestne vyšetrovanie,
ktorá musela byť tiež podpísaná. Pokiaľ som uvádzal, že geometrickým plánom 143/3-94-D nebola
vyčerpaná celá pozemnoknižná parcela XXXXX/a tak, ide v podstate o to, že ešte časť tejto PK parcely

ostala a geometrickým plánom nebola riešená celá, teda geometrickým plánom bolo zamerané menej
oproti pozemnoknižnému stavu. Hranice pozemnoknižnej parcely č. XXXXX/a sú na geometrickom
pláne č. XXX/X-XX - D vyznačené prerušovanou čiarou, prerušovaná čiara vyznačuje priebeh hraníc
pozemnoknižnej parcely XXXXX/a. Pokiaľ ide o priebeh hraníc pozemnoknižnej parcely č. XXXXX/a, tak
ako je zakreslený v geometrickom pláne XXX/X-XX - D tak, on sa s týmto priebehom úplne nestotožnil

a podľa neho hranica tejto pozemnoknižnej parcely XXXXXX/a prebiehala tak, ako to zakreslil červenou
prerušovanou čiarou v prílohe P13 svojho posudku. Pri miestnej ohliadke a geodetickom zameraní si
vzhľadom na odstup času presne nepamätá, či tam narazil na základy nejakej stavby, ale môže to
dohľadať v počítači a marí sa mu, že mu niečo účastníci tejto ohliadky ukazovali.

V nadväznosti na to znalec súdu doručil grafickú sútlač (č.l. 912), kde je zakreslený starý základ stavby
nachádzajúci sa presne na hranici pozemnoknižných parciel č. XXXXX a XXXXX/a. Navrhovatelia tvrdili,
ženejdeozákladstavby,alekameň.Totosvojetvrdenievšaknijakonepreukázali.Z fotografiíurobených
na ohliadke vykonanej dňa 30.07.2010 nemožno vyvodiť žiadny spoľahlivý záver o existencii základov
stavby, či kameňa, takže súd v tomto smere vychádzal z odborného záveru znalca.

Na základe výpovede znalca možno skonštatovať, že odporcovia v 1/ a 2/ rade si dali vypracovať v
roku 1994 geodetovi A. M. geometrický plán, pri ktorom tento nevyčerpal celú PK parc. č. XXXXX/a
a postupoval výlučne podľa stavu katastra, to znamená podľa katastrálnej mapy, ktorá bol vytvorená
podľa poľných náčrtov vyhotovovaných pri šetreniach, resp. meraniach v teréne (tzv. mapovanie). K

týmto šetreniami na daných miestach došlo v roku 1991. Podľa výpovedí navrhovateľky v 1/ rade a
odporkyne v 2/ rade, pri tomto miestnom meraní bola prítomná matka navrhovateľov a odporkyňa v
2/ rade. Tzv. vložkári hranice pozemkov vyznačovali farbou. Podľa tvrdenia navrhovateľov mala byť
hranica pozemkov vyznačená farbou na hospodárskej budove odporcov v 1/ a 2/ rade, nebola tam
však vyznačená, lebo tam boli triesky, ktoré by sa mohli odniesť, preto sa hranica vyznačila na kameni

od budovy vzdialenom. Podľa tvrdenia odporcov, vložkári vyznačili hranicu na kameni, preto, že tam aj
hranica bola. Možno uzavrieť, že tvrdenia sporových strán sú v tomto smere rozporné a vyjasniť túto
nezhodu eventuálne mohli protokoly o vyšetrovní, ktoré sa spravidla podpisovali pri miestnom šetrení
prítomnými osobami. Súd tieto žiadal od katastrálneho úradu, avšak je zrejmé, že v danom prípade
takéto protokoly k dispozícii nie sú, keď katastrálny úrad na uvedenú požiadavku súdu do spisu doručil

len oznámenie o začatí miestneho vyšetrovania zo dňa 01.03.1990, vyhlášku o zahájení meračských
prác a záverečný protokol zo dňa 16.08.1990, z ktorého vyplýva, že jeho prílohami čiastkové protokoly
nie sú č.l. 923,925). Na základe uvedeného, pri neodstránených rozporoch v tvrdeniach sporových strán,
nemožno spoľahlivo uzavrieť, že výsledky mapovania odzrkadľujú skutočné hranice užívania pozemkov.

Napojednávanídňa25.01.2015bolakosvedokvypočutýP..R.S.,ktorý uviedol, žemiestosamépozná,
pretože tam už pred rokmi bol, lebo tam vyhotovoval niekoľko geometrických plánov, aj sa zúčastnil
ohliadky nariadenej súdom. Pokiaľ ide o geometrický plán č. XXX/X-XX - D, tak celá pozemnoknižná
parcela XXXXX parcelami vyhotovenými týmto plánom vyčerpaná nebola, ako to vidieť z grafickej
časti tohto plánu, kde je priebeh pozemnoknižnej parcely resp. jej hranice vyznačené prerušovanou

čiarou. Pokiaľ ide o grafickú identifikáciu v prílohe P13, podľa informácií, ktoré získal na ohliadke
v tomto konaní, ide o prechody. V r. 1997 resp. 98 robil pre p. A. geometrický plán. V tom čase
bol už v katastri zapísaný v súvislosti s osvedčením p. E. geometrický plán z r. 1994 a tak na ich
geometrický plán musel nadväzovať na hranice zapísané v súvislosti s geometrickým plánom z r. 1994a mohli riešiť len územie, ktoré týmto geometrickým plánom riešené nebolo. Pokiaľ ide o zakreslenie
priebehu hraníc KN-C parciel, ale aj parciel bývalého katastra, tak podľa neho sú zakreslené správne.
Pokiaľ ide o zakreslenie priebehu hraníc, parcely pozemnoknižného katastra XXXX a XXXX tak, toto je

urobené podľa katastrálnej mapy pôvodnej z roku 1874 reambulovanej a dočasne upravenej v r. 1942,
1943.Originálna mapa z r. 1874 toto rozdelenie neobsahovala. Pozemnoknižná parcela XXXXX/a s
výmerou 500 siah. bola zapísaná v tej istej pozemnoknižnej vložke ako parcela 10037, ktorá mala
800 siah. Pri každej parcele bol zapísaný dom, dvor , maštaľ a lúka. Pri vypracovávaní ZRPS v obci T.,
ktorého zhotoviteľom bola firma Geodet - Gremium s.r.o. ktorej som konateľom bolo zistené, že v tejto

lokalite presne stanoviť hranicu medzi parcelami XXXXX a XXXXXa, pretože dvory a lúky tam neboli
rozhraničené. Poznamenáva, že na pozemnoknižnej mape je parcela č. XXXXXa zakreslená s pomerne
malou výmerou a parcela XXXXX o porovnanie oveľa väčšou, tak tento nákres nie je záväzný, išlo o
krokársku mierku a tým nepresnú mierku. Nejde v pravom zmysle o mapu, ale o náčrt. Podľa ide o
identifikáciu polohy pozemnoknižnej parcely, táto musí reflektovať zobrazenie pozemkov v mape starého
bývalého pozemkového katastra z r. 1874, mená vlastníkov v pozemkovej knihe, mená užívateľov

(držiteľov) v operáte starého bývalého pozemkového katastra, čísla domov uvedené v pozemkovej knihe
a v starom bývalom PK a v použiteľnej miere zobrazenie parciel v mape pozemkovej knihy a rovnako v
použiteľnej miere výmery parciel uvedené v pozemkovej knihe. Pri vyhotovení diela ZRPS a následne
geometrického plánu z r. 1998 sa nezistili objektívne jednoznačné skutočnosti pre stanovenie polohy
hranice medzi pozemnoknižnými parcelami XXXXX a XXXXXa. Z uvedeného dôvodu boli obidve tieto

parcely v diele ZRPS aj v geometrickom pláne zidentifikované na priestor bez ich reálneho oddelenia.
Na otázku súdu na základe čoho p. M. pri vyhotovovaní geometrického plánu vymedzil hranicu tým
že zameral novú hranicu pre p. E. uviedol, že zo záznamu podrobného merania zmien z r. 1994
č. XXXXXX, ktorý sa vyhotovoval ku geometrickému plánu XXX/X-XX-M. vyplýva, že hranica medzi
pozemkami XXXX a XXXX znázornená neprerušovanou čiernou čiarou rešpektuje hranicu zistenú pri

mapovaní, ktoré sa robilo v T. vr. 1991 až 1992, avšak hranica medzi pozemkami XXXX a XXXX
znázornená červenou čiarou bola vytvorená nanovo a bola iná ako hranica zistená pri mapovaní v
r. 1991 - 1992. Ďalej uviedol, že tento záznam podrobného merania je podpísaná len p. E., resp. je
tam podpis E.. Keď robia merania oni, napíše sa kto je tam prítomný a tento sa tam aj podpíše. Súd
vyhotovuje farebnú kópiu prvého listu podrobného merania. Pokiaľ ide o hranice zistené mapovaním,

nie vždy zodpovedajú vlastníckym, resp. užívateľským hraniciam. V dnešnej dobe sa pri mapovaní
postupuje inak a dôslednejšie ako v minulosti s ohľadom na dominanciu vlastníctva v súčasnej dobe. Pri
tomto mapovaní keďže bolo robené začiatkom 90-tych rokov podľa predpisov platných z pred r. 1989
resp. pred účinnosťou zákona z r. 1992 o katastri nehnuteľností sa to robilo bez prizývania vlastníkov
užívateľov , kde boli ploty išlo sa podľa plotov a kde neboli tak podľa toho čo sa podarilo náhodne zistiť.

Užívatelia resp. vlastníci neboli prizývaní systematicky, ak boli náhodou doma, tak sa prizvali, inak nie.
Doteraz žiaden z geodetov nepovedal, že hranica zistená pri mapovaní je skutočne hranicou vlastníctva.
Neurobil tak ani p. M. ani znalec ani ja. Pokiaľ ide o hranicu užívania, pokiaľ by pri geometrickom
pláne z r. 1994 bol prítomný aj p. A., tak by sa to zameralo podľa predstáv oboch užívateľov a bolo
by to v poriadku. Potom by si urobili geometrický plán aj A., ktorí o prvom pláne asi nemali vedomosť,

resp. sa nezúčastnili tohto merania. Na otázky právneho zástupcu navrhovateľov uviedol, že každá zo
strán má inú predstavu o priebehu hranice, než bola zakreslená pri mapovaní v r. 1991 - 1992 na
čo usudzujem z toho, ako si dal zamerať parcely p. E. v geometrickom pláne z r. 1994 a ako zasa
navrhuje túto hranicu p. A.. Tieto ich predstavy sa od hranice zmapovania líšia. U p. E. len sčasti ako už
bolo uvedené v súvislosti so záznamom podrobného merania zmien. Pokiaľ ide o záznamy zmapovania

o prítomnosti nejakých osôb, pri tomto mapovaní dá sa to zistiť na katastri. Nevie sa tu vyjadriť, či
niečo také ohľadne týchto konkrétnych pozemkov existuje. Malo by to mať názov záznam o miestnom
vyšetrovaní. Na otázky právneho zástupcu odporcov v 1, 2 a 11 rade uviedol, že pokiaľ ide o zakreslenie
parciel novšieho pozemkového katastra z r. 1942, 1943 č. XXXX a XXXX, tak je vidieť, že tvar dvora
a lúk, ktoré tvorili je iný než aký bol zistení pri mapovaní z r. 1991, či však toto zakreslenie z novšieho

pozemkového katastra zodpovedalo hraniciam užívania, ťažko dnes povedať. Podľa jeho názoru E.
užívali viac než bola parcela XXXX a XXXX, na čo usudzuje z toho, že A. si nenárokujú na územie ,
ktoré je pri hranici týchto pozemkov, konkrétne medzi parcelami XXXX a XXXX/1. Na ďalšiu otázku
uviedol, že pokiaľ hovoril o novej hranici pre p. E. tak ide o červenú čiaru vyznačenú na zázname
podrobného merania zmien. Ak som použil pojem nová hranica, tak to v tej súvislosti že ide o hranicu

vytvorenú geometrickým plánom. Neviem povedať, či táto nová hranica rešpektovala hranice užívania
a na takúto otázku ani ja zodpovedať nemôžem. Hranica medzi pozemnoknižnými parcelami XXXXX a
XXXXX/a nie je objektívne zistiteľná, resp. stanovená, je to vidieť aj z toho, že každý z troch geodetov,
ktorý na daných miestach robil merania stanovil polohu hranice inak. Nestotožňuje sa s hranicou medzitýmito pozemnoknižnými parcelami, tak ako ju stanovil znalec P.. D.. Nestotožňuje sa ani s hranicou
medzi týmito pozemnoknižnými parcelami, ktorú stanovil p. M., v geometrickom pláne č. XXX/ X-XX-
D. To potvrdzuje ním tvrdený stav, že hranice nie je možné objektívne stanoviť. Pokiaľ nie je hranica

jasná, resp. nie je ju možné objektívne stanoviť, nemôžu v tomto smere pomôcť prípadné identické
pevné body, čo sú napr. rohy stavieb zobrazené v mape a reálne existujúce v teréne. Keďže nevie na
základe čoho znalec určil hranicu pozemnoknižných parciel, ak ako ju určil, tak nevie zodpovedať na
otázku, či by v prípade zistených hraníc pozemnoknižných parciel pomohlo to, že by sa zistili nejaké
pevné body v podobe základov stavieb. V tejto súvislosti uvádza, že hranica zobrazená v mape sa

dá pomocou tejto technológie, teda za použitia identických pevných bodov, napr. rohov stavieb vytýčiť
v teréne. Musí ísť o hranicu a stavbu, ktorá je v mape zobrazená. Cieľom geometrického plánu z r.
2011 ktorý vyhotovoval nebolo obnovenie pôvodných hraníc ale jeho predmetom bolo oddelenie parciel
z parciel p. E.. Pokiaľ som ja pre dané pozemky robil viacero geometrických plánov, tak A. E. a A. A.
boli prítomní naraz pri dvoch meraniach, pričom zmyslom meraní nebolo vytýčenie vlastníckej hranice,
pretože tú vytvoril zápis geometrického plánu z r. 1994 do katastra, ale zmyslom meraní boli návrhy na

zmenu tejto hranice. Pokiaľ ide o merania, v súvislosti s geometrickým plánom XXXXXXXX-XXX /. tak,
jeho obsahom je zmena platnej vlastníckej hranice medzi oboma vlastníkmi a návrh zriadenia vecného
bremena práva prechodu osôb a prejazdu vozidiel. Pokiaľ ide o odpoveď na otázku na akej hranici sa
prítomní zhodli, svedok uvádza, že v geometrickom pláne je uvedené , že nový stav je podľa dohody
účastníkov právneho úkonu takýto údaj uvádzajú vtedy, keď nie je jasné, či sa účastníci podľa tohto

plánu aj dohodnú, resp. podľa neho uzavrú zmluvu. Daný geometrický plán považujem za návrh. Body
vyznačené na pláne krúžkami boli vyznačené aj v teréne ako návrh na vytvorenie novej hranice. Záznam
ku danému geometrickému plánu obsahuje údaj o tom, kto tam bol prítomný a údaj o tom, že prítomné
osoby boli oboznámené s priebehom vyznačenej hranice. Tento text do záznamu písal on. Na otázku
odporcu v 1 rade uviedol, že pokiaľ ide o zatĺkanie klinov na miestach, ktoré určujú hranicu v teréne, tak

miesto ich osadenia určujem on, lebo on je za to zodpovedný. Ak kliny zabíja fyzicky niekto iný okrem
mňa, tak je to možné, ale miesto ich umiestnenia určuje on.

Z uvedenej výpovede, spolu z listinami založenými v spise, možno vyvodiť nasledovné závery: Pôvodná
pozemnoknižná mapa z roku 1874 (v prílohovej obálke spisu a takisto v prílohe 6 znaleckého posudku)

neobsahovala rozdelenie pozemkov v danej oblasti, aké už obsahovala jej reambulovaná podoba z roku
1942,1943 (nachádza sa v prílohovej obálke spisu a takisto v prílohe 7 znaleckého posudku). V pôvodnej
mape sú zakreslené PK parcely č. XXXXX a XXXXXa bez ich akéhokoľvek rozdelenia.Z reambulovanej
katastrálnej mapy je už zrejmé ich rozdelenie, a to také, že zhruba na miestach, kde bola PK parcela
č. XXXXXa sú zakreslené parcely pozemkového katastra č. XXXX a XXXX, ktorých užívateľkou bola

so stavom ku koncu roka 1946 matka odporkyne E. E. spolu s manželom Š. (pozemnostný hárok na č.l.
XXX až XXX). Zhruba na miestach, kde bola PK parcela č. XXXXX sú zakreslené parcely pozemkového
katastra č. XXXX/X a XXXX/X, ktorých užívateľkou bola so stavom ku koncu roka 1946 poručiteľka Z.
A. spolu so svojim 4 deťmi, keďže jej manžel už vtedy nežil (pozemnostný hárok na č.l. 549). Parcela
pozemkového katastra č. XXXX/X sčasti zasahovala aj do parcely č. XXXXXa ako to vyplýva z grafickej

sútlače na č.l. 912 spisu a výpovede znalca P.. N. D..

Zo zakreslenia parciel pozemkového katastra v porovnaní s parcelami KN č. XXXX a XXXX na č.l. 912
spisu vyplýva, že parcely XXXX a XXXX majú iný tvar, sú menšie a viac vzdialené od spoločnej hranice
pozemnoknižných parciel č. XXXXX a XXXXXa. Zrejme sa, ale užívalo viac než len parcely XXXX a

XXXX, na čo možno usudzovať z toho, že navrhovatelia si nárokujú menej než je rozdiel medzi parcelami
pozemkového katastra XXXX a XXXX na jednej strane a XXXX a XXXX na strane druhej.

Ďalší záver sa týka tzv. mapovania z roku 1991, a to, že hranice zistené pri mapovaní nie vždy
zodpovedajú vlastníckym, resp. užívateľským hraniciam. Kde neboli ploty (čo je aj daný prípad), išlo

sa podľa toho čo sa podarilo náhodne zistiť. Doteraz žiaden z geodetov nepovedal, že hranica zistená
pri mapovaní je skutočne hranicou vlastníctva. Okrem toho geometrický plán, ktorý si dali odporcovia
v 1/ a 2/ rade vypracovať v roku 1994 geodetovi M. nerešpektoval hranice zistené mapovaním úplne,
keď hranica medzi pozemkami XXXX a XXXX síce rešpektuje hranicu zistenú pri mapovaní, avšak
hranica medzi pozemkami XXXX a XXXX znázornená (na uvedenom pláne) červenou čiarou bola

vytvorená nanovo. A. M., ktorý bol vypočutý na ohliadke dňa 30.07.2010 pritom vypovedal, že hranice
vytvorené jeho geometrickým plánom rešpektujú hranice z mapovania z roku 1991. Ako vyplýva z
grafickej sútlače na č.l. 912 spisu, ktorá je výstupom znalca zachytávajúcim stav pozemkov od ich
počiatku (stav pozemnoknižný, stav pozemkového (resp. bývalého) katastra, aktuálny katastrálny stava stav navrhovaný žalobou), z tvrdení svedka A. M. a R. S. je pravdivé tvrdenie, svedka S., keď tvar
pozemku 3536 na náčrte za mapovania (príloha 8 znaleckého posudku) je iný ako na GP A. M. (príloha
9 znaleckého posudku).

Napokon posledný záver vyplývajúci z danej výpovede je, že hranice nie je možné objektívne stanoviť.
Pokiaľ nie je hranica jasná, resp. nie je ju možné objektívne stanoviť, nemôžu v tomto smere pomôcť
prípadné identické pevné body, čo sú napr. rohy stavieb zobrazené v mape a reálne existujúce v teréne.

Na základe doplneného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba navrhovateľov je sčasti dôvodná. Z
PKV vložky č. XXX pre k.ú. T. vyplýva, že poručiteľ X. A., zomr. XX.XX.XXXX a poručiteľka Z. A., zomr.
XX.XX.XXXX sú zapísaní ako spoluvlastníci PK parcely č. 10037a, Ondrej Jurčík v podiele 1/16-ina od
roku 1935 a Z. A.Č. v podiele 4/16 od roku 1931. V takejto nezmenenej podobe bolo ich vlastníctvo
zapísané aj v čase, kedy si odporcovia v 1/ a 2/ rade dali vyhotoviť osvedčenie o držbe (vo forme
notárskejzápisniceč.N774/94,NZ24/95spísanejnotáromJUDr.MariánomZbojom-viďpripojenýspis).

Osvedčenie sa týkalo držby pozemkov KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, KN
č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 832 m2 a KN č. XXXX záhrady o výmere 485 m2. Tieto
pozemky boli pritom vytvorené z PK parc. č. XXXXX/a zapísanej v PKV č. XXX k.ú. T. (GP č. XXX/X-XX-
D). Z uvedeného je zrejmé, že odporcovia v 1/ a 2/ rade si osvedčili pozemky, ku ktorým boli evidované
vlastnícke vzťahy, a to v PKV vložke č. XXX k.ú. T.Á.. Pritom osoby, od ktorých svoju oprávnenú držbu

odvodzovali (E. E., rod. X., resp. jej právni predchodcovia) v tejto vložke zapísaní nikdy neboli. Za
takéhoto stavu, keď ide žalobu v katastrálnych operátoch evidovaných vlastníkov (v tomto prípade ich
právnych nástupcov), proti oprávneným držiteľom (v tomto prípade odporcov 1/ a 2/ rade), ktorá bola
podaná v rámci desaťročnej lehoty uvedenej v § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých
vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, dôkazné bremeno leží na strane oprávnených držiteľov, ktorí

musia preukázať existenciu svojho vlastníctva na základe oprávnenej držby. V prejednávanej veci sa
pritom tak nestalo.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na miestach, ktorý sa týka predmet sporu došlo k tomu, že
hoci v PKV vložke č. XXX bola zapísaná len rodina navrhovateľov a rodina E.(a pred ňou rodina E.), v

skutočnosti PK parcelu č. XXXXXaz tejto vložky v prevažnom jej rozsahu užívala minimálne od konca
roku 1946 matka odporkyne v 2/ rade E. E., rod. X. spolu so svojím manželom Š. (pozemnostný hárok na
č.l. 926-928, z ktorého vyplývajú parcely pozemkového katastra č. XXXX a XXXX nachádzajúce sa "vo
vnútri" PK parcely č. XXXXXa- grafická sútlač na č.l. 912). Rodina navrhovateľov užívala v prevažnom
rozsahu parcelu č. XXXXX, keď od konca roku 1946 užívali parcely pozemkového katastra XXXX/X B.

XXXX/X (pozemnostný hárok na č.l. 546 spisu), ktoré sa nachádzajú "vo vnútri tejto PK parcely, s tým,
že parcela č. XXXX/X zasahovala aj do parcely PK č. XXXXXa, ako to vyplýva z grafickej sútlače na č.l.
912 spisu a výpovede znalca P.. N. D.. K reálnemu rozdeleniu teda nedošlo podľa pozemnoknižných
parciel, tak aby bolo možné urobiť záver, že jedna rodina mala parcelu XXXXXa a druhá parcelu XXXXX.
Keby tomu tak bol hranicou medzi dvorami rodín by bola hranica týchto pozemnoknižných parciel.

Tvar parciel pozemkového katastra č. XXXX a XXXX bol iný, ako bol zistený pri mapovaní v roku 1991
(výpoveď svedka P.. S.). Či sa tak stalo preto, že počas obdobia od konca roku 1946 do merania v
roku 1991 sa hranice medzi pozemkami pôvodne XXXX a XXXX na jednej strane a pozemkami XXXX/
X a XXXX/X na druhej strane zmenili alebo preto, že výsledkom mapovania bola hranica, ktorá podľa

navrhovateľov bola vyznačená podľa nesprávnych bodov, vykonaným dokazovaním zistené nebolo.
Každopádne ani hranice zistené pri mapovaní v roku 1991 odporcovia v 1/ a 2/ rade pri vyhotovovaní
geometrického plánu z roku 1994 nerešpektovali úplne.

Inak povedané z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť záver, že geometrický plán, podľa ktorého

bolo vyhotovené osvedčenie o držbe, rešpektoval hranice skutočného užívania, resp. vyplývajúce z
máp, ako tvrdili odporcovia v 1/ a 2/ rade. Tak ako uviedol svedok Ing. S., z toho, že navrhovatelia si
nárokujú z PK parcely č. XXXXXa menšiu plochu, než v akej boli hranice parciel pozemkového katastra
XXXX/X B. XXXX/X užívaných ich rodinou, vyplýva, že rodina odporcov v 1/ a 2/ rade užívala viac
ako bola plocha parciel pozemkového katastra č. XXXX a XXXX. Či to však bolo aj na miestach, kde

sa nachádzajú žalované parcely č. XXXX/X a 3536/6 sa odporcom v 1/ a 2/ rade (a ani ostatným)
preukázať nepodarilo. Podľa svedka Ing. Preťa túto hranicu objektívne zistiť nemožno. Samozrejme,
že hranica by mohla byť ustálená aj inak, než na základe geodetických podkladov. Ani v tomto smere
však strana, nesúca dôkazné bremeno, neuspela. Bolo preukázané, že na hranici PK parciel XXXXXaXXXXX bola v minulosti stavba, ktorá bola kedysi humnom s mašťaľou a drevárňou, ktorú postavili právni
predchodcovia odporkyne v 2/ rade, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná, avšak ako vyplýva z
grafickej sútlače na č.l. 912 spisu žalovaná parcela XXXX/X svojou plochou za bod, kde je zakreslený

základstavbynepresahuje. Inakpovedanénavrhovateliažiadajúpriznaťvlastníctvokplocheshranicou,
ktorá rešpektuje základ uvedenej stavby.

Podľa názoru súdu presnému určeniu hraníc na daných miestach bráni charakter užívania týchto
pozemkov, a to, že žalované miesta mali v minulosti povahu priechodov. Z ohliadky na mieste samom,

ktoré je zachytené na fotografiách vyplýva, že tam, kde sú žalované parcely XXXX/X a XXXX/X je
trávnatá plocha, z ktorej je zreteľné, že sa po nej často chodilo, a to nielen pešo (v čase ohliadky tam
boli aj "vyjazdené pásy" fotografia č. 12 na č.l. 941, č. 18 na č.l. 943, č. 22 na č.l. 945). To, že tadiaľ
prechádzali rôzni ľudia, teda nielen príslušníci rodiny navrhovateľov, potvrdili v konaní aj svedkovia
(viď napr. výpoveď svedka A. Z.). Svedok A.Á. E. vypovedal, že rodina navrhovateľov tadiaľ chodila aj
vozom. Vzdialenosť medzi letnou kuchyňou rodiny navrhovateľov a zadnými stavmi odporcov v 1/ a 2/

rade (v miestach žalovanej parcely XXXX/X) je pritom 5 m, ako to vyplýva z geometrického plánu, ktorý
je prílohou žaloby. Šírka voza predurčuje, že s vozom sa muselo ísť cez stred tejto 5 metrovej plochy.
Svedok Z. S. (príbuzný odporcov v 2/ rade) vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ ide o hranice medzi
pozemkami A. kosili polovicu cesty a E. druhú polovicu. Použil teda slovo cesta, pričom z jeho výpovede
vyplýva, že pomer rodín na výmere cesty bol 1:1. Odporcovia v 1/ a 2/ rade na druhej strane tvrdili, že

ich boli 3 metre a A. mali 2 metre. Takisto z výpovedí svedkov P.. A. Z., A. A. a Z.. A. Z. vyplýva, že
medzi rodinami sa riešili prechody, rovnako tak začal svoju výpoveď aj svedok P.. S.. Uvedený záver,
že sporné plochy sa užívali minimálne ako chodník, či cesta pre vozy(nielen pre rodinu odporcov v 1/ a
2/ rade), vylučuje, že by išlo o plochu patriacu len jednej rodine, a to rodine odporcov v 1/ a 2/ rade.

Vo vzťahu k žalovaným parcelám č. XXXX/X a XXXX/X uvedený záver platí o to viac, že ide o plochy,
ktoré vykazujú všetky znaky cesty už na prvý pohľad. Ide o terén spevnený asfaltom, ako to zreteľne
vidieť na fotografiách vyhotovených na ohliadke (najmä na ich farebnej verzii na č.l. 942 až 944 spisu.
Ako vypovedali v konaní vypočutí svedkovia, po tejto ceste, ktorá vedie od hlavnej cesty, prechádzali
príslušnícinielenrodinynavrhovateľov,aleajpríslušnícirodínbývajúcichnadnavrhovateľmi.Ajvdohode

z roku 1998 bolo dojednané, že X. A. a príslušníci jeho rodiny budú môcť cez pozemky XXXX a XXXX
prechádzať ako doposiaľ.

Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by odporcovia v 1. a 2. rade žalované pozemky užívali iným
spôsobom ako všetci ostatní, takisto z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by v prechode niekomu

bránili a že by výkon ich práv mal nejaký iný, od ostatných osôb odlišný, právny základ.

VýpovedesvedkýňZ.M.(dcéryodporcovv1/a2/rade),R.E.aG.Z.(sestierodporkynev2/rade),podľa
ktorých žalované pozemky vždy patrili ich rodine, sú vzhľadom na obsah výpovedí ostatných svedkov
nespôsobilé preukázať záver o oprávnenej držbe pozemkov. Ak žalované pozemky v miestach od letnej

kuchyne a zadných stavov patrili ich rodine, nie je potom zrejmé, prečo sa na ich kosení podieľala rodina
navrhovateľov. Takisto zo svedeckých výpovedí, ako už bolo vyššie uvedené, vyplynulo, že spory medzi
rodinou navrhovateľov a odporcov v 1/ a 2/ rade začali až po osvedčení pozemkov odporcami v 1/ a 2/
rade. Odporcovia v 1/ a 2/ rade, ale aj niektorí svedkovia (napr. Z. S.) uviedli, že s otcom navrhovateľov
v 1/ a 2/ rade vychádzali dobre a hranice boli jasné. Ak by to však bola pravda, je nelogické, prečo by

si sa v roku 1998 spisovala nejaká dohoda, ak by právny stav vytvorený osvedčením plne rešpektoval
dovtedajší faktický stav. Teda prečo by mal X. A. potrebu vzniknutý stav nejako riešiť, ak odporcov v
1/ a 2/ rade považoval za vlastníkov sporných pozemkov. Ak sa nejaký problém (dohodou) riešil, tak tu
problém nejaký bol, pričom sa riešil v tom istom mesiaci, v akom bol pre X. A. vyhotovený geometrický
plán. Uvedené skôr svedčí o tom, že X. A. so stavom, vytvoreným osvedčením, spokojný nebol. Takisto

je nelogické, aby odporcovia v 1/ a 2/ rade v roku 2002 podpísali darovaciu zmluvu, ktorej predmetom
bolo darovanie pozemkov na žalovaných miestach navrhovateľom, ak sa považovali za ich vlastníkov
(keď súd vychádza už z uvádzaného záveru, že nebolo preukázaná okolnosť, že zmluvu podpísali pod
nátlakom).

Okrem držby pozemkov bolo pritom potrebné preukázať aj ďalšie okolnosti, ktoré by umožňovali prijať
záver o vydržaní pozemkov odporcami v 1/ a 2/ rade.Tu súd zdôrazňuje, že v tomto konaní riešil len otázku prípadného vydržania pozemkov ku dňu smrti
poručiteľky Z. A., rod. E. (XX.XX.XXXX) a ku dňu smrti poručiteľa X. A.(XX.XX.XXXX), a to s poukazom
na závery vyplývajúce z uznesenia NS SR č.k. 3 Cdo 154/2010, publikovaného pod č. 32/2011, podľa

ktorého pri návrhu na určenie, že určitá vec patrí do dedičstva sa navrhované určenie sa vzťahuje k
okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie
súdu.

Vzhľadom na spôsob užívania žalovaných pozemkov, nemožno hovoriť o ich výlučnej držbe zo strany

odporcov v 1/ a 2/ rade. Okrem toho držba by musela byť oprávnená a nepretržitá po dobu 10 rokov. Len
vtedy by boli naplnené všetky podmienky pre vydržanie podľa tzv. Stredného občianskeho zákonníka
(zákon č. 141/1950 Zb.). Ako odporcovia v 1. a 2. rade uvádzali v návrhu na vydanie osvedčenia,
pozemky č. XXXX, XXXX a XXXX vytvorené z PK parc. č. XXXXX/a mali nadobudnúť od E. E.- matky
odporkyne v 2. rade, ktorá ich mala získať kúpou, dedičstvom, deľbou, prípadne zámenou od pôvodných
pozemnoknižných vlastníkov. V súdnom konaní odporcovia v 1. a 2. rade tvrdili, že E. E. získala

vlastníctvo od svojho otca A. X., ktorý jednu plochu okolo roku 1925 rozdelil na dve. Jednu pre dcéru
Katarínu a druhú pre dcéru Máriu, ktorej manželom bol A. D.. Toto tvrdenie však nekorešponduje so
zápismi v pozemkovej knihe, podľa ktorých vlastníctvo k PK parcele č. XXXXX/a, aj č. XXXXX A. D. (nie
jeho manželka) nadobudol prevodom od prechádzajúceho pozemnoknižného vlastníka A.zaKumu a čo
je podstatné, stalo sa tak ešte v roku 1910. A. X., jeho dcéra E. prípadne jej manžel sa v pozemkovej

knihe v zápisnici č. 433 vôbec neuvádzajú. Odporcovia v 1. a 2. rade nepreukázali od akej osoby a akej
skutočnosti, či udalosti sa malo odvíjať vlastnícke právo, resp. právo oprávnene držať dané pozemky
ako svoje u A. X.. Aj keby bol A. X. držiteľom pozemkov, resp. ich vlastníkom (po uplynutí 32 ročnej
vydržacej lehoty - čo však preukázané taktiež nebolo), ak mal pozemky darovať matke odporkyni v 2.
rade(E.E.)vroku1925,tátovlastníctvoústnoudarovacouzmluvounadobudnúťnemohla,pretožepodľa

obyčajového práva platného na Slovensku pred 01.01.1951 bola pre nadobudnutie vlastníctva potrebná
intabulácia (odovzdanie vo forme zápisu v pozemkovej knihe), k tomu porovnaj Úr.zb. rozh. č. 230, k
čomu v danom prípade nedošlo. Zmluvné dojednanie o darovaní medzi A. X. a E. E. sa tak nemohlo stať
perfektným. Mohlo síce u nej vyvolať presvedčenie, že jej darované pozemky patria a vyvolať oprávnenú
držbu. Avšak k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním dôjsť nemohlo, keďže v roku 1954 mala pozemky

darovať odporkyni v 2. rade (o čom bolo predložené potvrdenie Obce T. zo dňa 12.08.2011 - č.l. 337
spisu), teda stalo sa tak skôr ako uplynula 32 ročná lehota vyžadovaná k vydržaniu obyčajovým právom.
V čase kedy malo dôjsť k darovaniu medzi odporkyňou v 2. rade a jej matkou platil Stredný občiansky
zákonník, ktorý pre prevod síce nevyžadoval intabuláciu, ale zmluva musela mať písomnú formu (§ 40
ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb.) a musela byť následne schválená ONV (§ 1 zákona č. 65/1951 Zb.). V

tomto prípade k tomu nedošlo, pretože išlo o ústnu zmluvu, ktorá nemôže založiť dobrú vieru, keď právna
úprava bola jednoznačná a takýto omyl je neospravedlniteľný (Uznesenie NS SR č.k. 3 Cdo 84/2012 zo
dňa 23.05.2012). Držiteľ, ktorý drží vec na základe neospravedlniteľného omylu, nemôže byť držiteľom
dobromyseľným a jeho držba nemôže byť oprávnená.

Pokiaľ právny zástupca odporcov v 1/, 2/ a 11/ rade v záverečnej reči namietal neúplný okruh účastníkov
konania z dôvodu, že v konaní by mali vystupovať dedičia A. X., táto námietka by bola dôvodná len
vtedy, ak by vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že A. X. sa vlastníkom pozemkov stal. V danej
veci však táto skutočnosť preukázaná nebola.

Súd teda dospel k záveru, že z dokazovania vykonaného v konaní nevyplýva záver, že by odporcovia
v 1. a 2. rade pred smrťou poručiteľky Z.Q. A., zomr. XX.XX.XXXX, resp. pred smrťou X. A., zomr.
XX.XX.XXXX nadobudli vlastníctvo vydržaním. Ak bolo predložené potvrdenie Obce T., že odporcovia v
1. a 2. rade platia za pozemky č. XXXX,XXXX a XXXX daň (potvrdenie na č.l. 338 spisu), toto preukazuje
len to, platili dane v období od roku 1996 do 2010, teda až v období po vydaní osvedčenia o držbe.

Keďže nebolo preukázané, že by odporcovia v 1/ a 2/ rade nadobudli výlučne vlastníctvo k žalovaným
pozemkom, ktoré si osvedčili v rámci pozemkov KN-C č. XXXX, XXXX a XXXX vytvorených z PK
parcely č. XXXXXa, vlastníctvo svedčí osobám, ktoré ho mali evidované v pozemkovej knihe, a teda aj
poručiteľovi X. A. poručiteľke Z. A..

Navrhovatelia sa ohľadne pozemkov XXXX/X a XXXX/X (trávou zarastený prechod) domáhali určenia
spoluvlastníckeho podielu vo výške 4/8-iny (vo vzťahu k poručiteľke Z. A.) a vo výške 1/8-ina (vo vzťahu
k poručiteľovi X.H. A.). Tieto podiely navrhovatelia odvodzovali od podielov na parcelách pozemkovéhokatastra č. 7781/2 a 7781/3, keď zvyšné 3/8-iny boli v pozemnostných hárkoch zapísané po 1/8-ine na
troch súrodencov poručiteľa X. A.. Teda navrhovatelia vychádzali z toho, že ak im všetkým v celosti patrili
uvedené parcely bývalého katastra, pozemky, ktoré im aktuálne zodpovedajú, im patria aj v súčasnosti.

Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že po roku 1946 došlo k zmene užívacích hraníc v tom
smere, že rodina odporcov v 1/ a 2/ rade užívala viac ako bola plocha parciel pozemkového katastra
č. XXXX a XXXX, a to na úkor parciel navrhovateľov. Konkrétne odkiaľ a pokiaľ sa hranice zmenili
preukázané nebolo. V týchto miestach (medzipozemkami XXXX a XXXX na jednej strane a pozemkami
XXXX/X a XXXX/X na strane druhej) došlo k reálnej deľbe pozemkov medzi dvoma rodinami (rodinou

navrhovateľov a rodinou odporcov v 1/ a 2/ rade), avšak presné hranice reálne oddelených častí v
čase smrti poručiteľov sa v konaní zistiť nepodarilo. Ide teda o rovnakú situáciu ako keby k reálnemu
rozdeleniu nedošlo. Za takéhoto stavu možno vychádzať len z ideálneho spoluvlastníckeho podielu k
pozemnoknižnej parcele, z ktorej žalované pozemky pochádzajú, ktorý je v prípade poručiteľky Z. A.
podiel 4/16-ina a v prípade X. A. 1/16-ina. Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali priznania vyšších podielov,
súd v tejto časti ich návrh ako nedôvodný zamietol.

Ohľadne pozemkov 3536/4 a 3536/5 (asfaltová cesta) sa navrhovatelia domáhali určenia
spoluvlastníckeho podielu vo výške 4/16-iny (vo vzťahu k poručiteľke Z. A.) a vo výške 1/16-ina (vo
vzťahu k poručiteľovi X. A.), teda v podieloch zapísaných v pozemkovej knihe. Keďže v tejto časti
k reálne deľbe nedošlo, pretože to vylučuje okolnosť, že išlo o spevnenú cestu vedúcu od hlavnej

cesty k jednotlivým domom postaveným nad touto cestou, táto časť PK parcely č. XXXXXa ostala
v spoluvlastníctve v ideálnych podieloch, ktoré sú zapísané v pozemkovej knihe. Vo vzťahu k týmto
pozemkom súd návrhu potom vyhovel v celom rozsahu.

Vzhľadom na zložitosť veci, súd rozhodne o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej, a to v lehote 30 dní od tejto právoplatnosti (§ 151 ods. 3 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Okresný súd Dolný Kubín
dňa 30. marca 2015

JUDr. Jana Veselá

samosudkyňa