Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. júl 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/24/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111215353
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111215353.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: N.. N. X. - správca konkurznej podstaty úpadcu: N.. W. L.,
nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, W., so sídlom M.R. P. XX, O., proti žalovanému: 1/ Z. L., nar. XX.X.XXXX,
C.XX,W.,2/T.L.,nar.X.X.XXXX,C.XX,W.,obajazast.JUDr.OľgaKmeťová,CSc.,advokátka,Važecká
14, Košice, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 13.3.2013, č.k. 30Cbi/32/2011-143 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovaným v 1/ a 2/ rade nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 3.6.2011 domáhal určenia, že

právny úkon dlžníka, ktorým je kúpna zmluva zo dňa 10.7.2008, na základe ktorej previedla úpadkyňa
spolu s manželom do BSM žalovaných v 1./ a 2./ rade 3-izbový byt č.X na 4. poschodí obytného domu A.
XX,XX,XX,XX,súpis.č.XXXXstojacehonaparc.reg.CXXXX/XXX,spoluvlastníckypodielnaspoločných
častiach a zariadeniach obytného domu A. XX,XX,XX,XX, súpis.č. XXXX vo veľkosti XXXX/XXXXX,
zapísané na LV č.XXXX, pre okres Košice II, obec W. - sídlisko W., k.ú. R. a spoluvlastnícky podiel na
pozemku - parc.č. C XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 780 m2 vo veľkosti 1753/10000,

zapísaných na LV č.XXXX, pre okres Košice II, obec W. - sídlisko W., k.ú. R. za kúpnu cenu 16.596,96
eur je voči konkurzným veriteľom úpadkyne právne neúčinný; právny úkon dlžníka, ktorým je kúpna
zmluva zo dňa 24.11.2008, na základe ktorej previedla úpadkyňa spolu s manželom do BSM žalovaných
v 1./ a 2./ rade nehnuteľnosť - rozostavaná stavba stojaca na parc.č. 104/3 zapísaná na LV č. XX, okres
T., obec W., k.ú. W. a na základe ktorej previedla úpadkyňa do X. žalovaných v 1/ a 2/ rade nehnuteľnosť
parc. reg. C č.XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 95 m2, zapísané na LV č. 49, okres T., obec W.,

k.ú. W. za kúpnu cenu 3.319,39 eur je voči konkurzným veriteľom úpadkyne právne neúčinný.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že Okresný súd Košice I. uznesením zo dňa 10.1.2011 pod sp.zn.
32K 22/2010, vyhlásil na majetok dlžníka N.. W. L., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, W..

Úpadkyňa spolu s manželom ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti - 3-izbového bytu č.X na
4. poschodí obytného domu A. XX,XX,XX,XX, súpis.č.XXXX stojaceho na parc.reg. C XXXX/XXX,
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu A. XX,XX,XX,XX, súpis.č.
XXXX vo veľkosti XXXX/XXXXX, zapísané na LV č.XXXX, pre okres Košice II, obec Košice - sídlisko
W., k.ú. R. a spoluvlastnícky podiel na pozemku - parc.č. C XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 780 m2 vo veľkosti XXXX/XXXXX, zapísaných na LV č.XXXX, pre okres Košice II, obec Košice- sídlisko W., k.ú. R., uzatvorili kúpnu zmluvu pred vyhlásením konkurzu dňa 17.10.2008 so žalovanými
v 1/ a 2/ rade za kúpnu cenu 16.596,96 eur.

Taktiež uzatvorili kúpnu zmluvu dňa 24.11.2008, na základe ktorej previedli úpadkyňa spolu s manželom
do BSM žalovaných v 1/ a 2/ rade nehnuteľnosť - rozostavaná stavba stojaca na parc.č. 104/3 zapísaná
na LV č. XX, okres T., obec W., k.ú. W. a na základe ktorej previedla úpadkyňa do BSM žalovaných v 1/
a 2/ rade nehnuteľnosť parc. reg. C č.XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 95 m2, zapísané na LV

č. XX, okres T., obec W., k.ú. W. za kúpnu cenu 3.319,39 eur.

Súd v danom prípade riešil otázku odporovateľnosti právnych úkonov v nadväznosti na posúdenie, či
žalovaníakosvokrovciúpadkynesújejblízkouosoboutak,akotoustanovuje z.č.7/2005Z.z.okonkurze
a vyrovnaní v znení neskorších zmien a doplnkov.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii určuje, kto sú spriaznené osoby a to má význam pri náležitostiach
návrhu na vyhlásenie konkurzu. Z tohto dôvodu dlžník pri návrhu na vyhlásenie konkurzu predložil
zoznam spriaznených osôb, ale žalovaných za spriaznené osoby nepovažoval. Taktiež aj Občiansky
zákonník za blízku osobu nepovažuje rodičov manžela, čo je aj dané v tomto prípade.

Taktiež v konaní sa nepreukázalo, že by žalovaní v 1/ a 2/ mohli byť považovaní za blízku osobu
úpadkyne z dôvodu druhej vety § 116 OZ, kde za blízke osoby sa považujú „ iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela

jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu „ pretože v rámci ich výpovedí, sa preukázalo,
že majú normálny vzťah medzi sebou. Žalovaní sa vystačia sami. Vzťahy žalovaných s úpadkyňou sú
štandardné.Vovýpovediachžalovaníuviedli,žepomáhalisynoviakmubolopotrebnépomôcť.Atedaak
finančne pomohli, aj uzatvorením predmetných zmlúv, robili to v prvom rade v prospech syna - manžela
úpadkyne a jeho deťom.

Z týchto dôvodov súd vyhodnotil skutkový stav tak, že vzťah medzi žalovanými a úpadkyňou sa
nepovažuje za blízku osobu v zmysle ZKR a v danom prípade ak boli napadnuté kúpne zmluvy uzavreté
v roku 2008 a konkurz na úpadkyňu bol vyhlásený až roku 2011, pričom konkurzné konanie začalo v

decembri 2010 a podľa § 58 ods.3 ZKR možno odporovať len tým právnym úkonom bez primeraného
protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania a preto súd
žalobu zamietol.

Taktiež súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v konaní z dôvodu, že by v zmysle § 60

ZKR „ právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak
bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane
známy“ , tieto kúpne zmluvy boli vykonané s týmto úmyslom dlžníka a tento úmysel bol alebo musel
byť žalovaným v 1/ a 2/ rade známy.

Z dôvodu, že súd nepovažuje žalovaných v zmysle ZKR za osobu spriaznenú s úpadkyňou, takýto
úmysel bol povinný preukázať žalobca. Z výsluchu žalovaných však nevyplynulo preukázanie existencie
úmyslu, žalovaní v 1/ a 2/ rade vôbec nevedeli o nejakých veriteľoch úpadkyne, len sa vyjadrili, že
chceli pomôcť synovi - manželovi úpadkyne. Ak syn potreboval nejaké peniaze tak mu vždy pomohli.
Ani z výpovede žalovanej v 2/ rade nevyplynula nejaká jej vedomosť o dlhoch syna a už vôbec nie

o dlhoch úpadkyne. Súd výpovede žalovaných v 1/ a 2/ rade a ich jednotlivé vyjadrenia na otázky
právneho zástupcu žalobcu vyhodnotil aj z ohľadom na ich vek (obidvaja cca 88 rokov) a schopnosť
vôbec porozumieť špecifickým otázkam týkajúcich sa konkurzného konania a odporovateľnosti právnych
úkonov.

Z vyššie uvedeného súd mal za to, že žalovaní úmysel ukrátiť veriteľa nepoznali, čo potvrdili aj čestným
vyhlásením z 27.6.2012( čl. v spise 116 a 117 ) a preto aj z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ods. 2 cit. zákona, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Z dôvodu, že súd priznal náhradu trov konania žalovaným v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale právny
zástupca žalovaných ich v zákonnej lehote nevyčíslil, súd tieto trovy žalovaným nepriznal.

Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie.

Odvolanie odôvodnil tým, že so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu v sa žiadnom
prípade nemôže stotožniť a považuje ich za nesprávne. Navrhovateľ má za to, že učineným predmetným
právnym úkonom možno odporovať ako s poukazom na ust. § 58 tak aj s poukazom na ust. § 60 ZKR.

Pre úspešné odporovanie právnym úkonom podľa ust. § 58 ZKR, na základe ktorých boli do vlastníctva

odporcom prevedené nehnuteľnosti z vlastníctva úpadcu a manžela, bolo v tomto konaní potrebné
preukázať, že odporcovia ako svokrovci sú spriaznenými osobami úpadcu. Prvostupňový súd však
odporcov za spriaznené osoby úpadcu nepovažoval a tento svoj názor oprel o viaceré skutočnosti. V
prvom rade prvostupňový súd poukázal na to, že zoznam spriaznených osôb predložený pri návrhu
na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka neobsahoval mená odporcov. Táto úvaha však v žiadnom

prípade podľa názoru navrhovateľa nemôže obstáť. Zoznam spriaznených osôb je len listina, ktorá má
správcovi uľahčiť postup pri uplatňovaní odporovacieho práva. V žiadnom prípade nemôže ísť o rigidný
dokument, ktorý vymedzuje okruh osôb, ktorých právnym úkonom možno odporovať, pričom v prípade
iných osôb uplatnenie odporovacieho práva nie je prípustné. Veď aj sám prvostupňový súd poukazuje
na aplikáciu ust. § 116 Občianskeho zákonníka, ktorý pripúšťa aj ďalšie osoby, ktoré možno považovať

za spriaznené. Z uvedeného dôvodu je tento argument súdu nesprávny.

V druhom rade súd v odôvodnení uvádza, že odporcov a úpadcu nie je možné považovať za blízke
osoby s poukazom na ust. § 116 Občianskeho zákonníka, a preto ani z tohto dôvodu nemôže ísť o
osoby spriaznené. V konaní sa totiž podľa názoru súdu nepreukázalo, že ujmu, ktorú utrpela jedna zo

strán, by druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Navrhovateľ s názorom prvostupňového súdu
nesúhlasí a má za to, že v konaní bol preukázaný pravý opak. Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že medzi úpadcom a odporcami ide o štandardný rodinný vzťah, títo sa navzájom navštevujú. Úpadca
na pojednávaní uviedol, „máme veľmi dobrý vzťah, mám rada svokrovcov“. Z výpovedí úpadcu ako aj
odporcov možno usúdiť, že medzi nimi za dobu 26 rokov vznikol vrelý rodinný vzťah, ktorý by sa dal

prirovnať ku vzťahu rodičia - dcéra. Dôkazom vzájomných dobrých vzťahov a pocitu cudzej ujmy ako
vlastnej je to, že odporcovia boli ochotní urobiť všetko pre záchranu majetku úpadcu a podstúpili proces
„záchrany majetku“ bez ohľadu na to, čo im v budúcnosti môže hroziť, t.j. že budú účastníkmi súdneho
konania.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporcov možno považovať za blízke osoby úpadcu, a preto, ak ide
o právny úkon bez primeraného protiplnenia (čo v konaní preukázané bolo) urobený v prospech osoby
spriaznenej s dlžníkom, možno takýmto úkonom odporovať ak boli urobené počas troch rokov pred
začatím konkurzného konania.

Súd ďalej v odôvodnení napádaného rozsudku uvádza, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v
konaní ani s poukazom na ust. § 60 ZKR, kde je potrebné preukázať, že úmysel úpadcu ukrátiť veriteľov
bol alebo musel byť druhej strane (odporcom) známy. Podľa názoru prvostupňového súdu bol úmysel a
vedomosť o ňom povinný preukázať navrhovateľ a z vykonaného dokazovania nevyplynulo preukázanieúmyslu a vedomosti, keďže odporcovia údajne nevedeli o žiadnych veriteľoch úpadcu, len sa vyjadrili,
že chceli pomôcť synovi.

Navrhovateľ má za to, že tieto závery prvostupňového súdu absolútne nevyplynuli z vykonaného
dokazovania, navyše súd sa nezaoberal a nevysporiadal s podstatnými skutočnosťami, na ktoré
navrhovateľ v konaní v tejto súvislosti poukazoval. Navrhovateľ od začiatku konania tvrdil hlavne to, že
šlo o ukracujúci právny úkon, pričom prvostupňový súd sa tejto záležitosti venoval len okrajovo a takmer
všetku svoju pozornosť upriamil v odôvodnení rozsudku iba na otázku spriaznenosti osôb rozoberanú

vyššie.

Zásadnou skutočnosťou rozhodnou pre preukázanie existencie úmyslu je skutočnosť uvedená v podaní
odporkyne 2/ zo dňa 6.7.2011, ktorým sa odporkyňa 2/ mienila odvolať proti vydanému predbežnému
opatreniu (toto podanie je súčasťou súdneho spisu). V tomto podaní odporkyňa 2/ uviedla: „dôvodom
odvolania proti rozsudku je skutočnosť, že kúpou nehnuteľnosti sme s manželom Z. L. prispeli k tomu,

že bola vyrovnaná istina pohľadávky T. a.s. vo výške 14.000,- eur... N.. L. L. (manžel úpadcu) po vážnom
ochorení a následnej hospitalizácii na JIS nebol schopný túto pohľadávku vyrovnať obvyklým spôsobom,
rozhodli sme sa v spolupráci s advokátkou JUDr. O. W. kúpiť nehnuteľnosti v cene, ktorá bola dohodnutá
a pokryla výšku istiny.“

Z tohto podania jednoznačne vyplýva, že odporcovia mali vedomosť, že úpadca spolu s manželom
majú finančné problémy a že prevod majetku bol učinený účelovo. Toto tvrdenie podporujú aj výpovede
odporcov ako aj úpadcu na pojednávaní konajúcom sa dňa 27.6.2012. Odporkyňa 2/ na tomto
pojednávaní na otázku, prečo práve ona s manželom kupovali predmetné nehnuteľnosti uviedla: „preto,
aby to zostalo v rodine.“ Úpadca Ing. L. zase na otázku, prečo nepredali nehnuteľnosti nejakej inej osobe

uviedla: „nakoľko som chcela, aby tieto nehnuteľnosti ostali mojej rodine a mojim deťom.“

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporcovia museli mať vedomosť o dlhoch úpadcu a jej manžela a je
irelevantné, že nemali bližšie informácie. Vedomosť o dlhoch preukázateľne existovala, čo vyplýva aj
z podaní odporcov.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že navrhovateľ pri preukazovaní úmyslu a vedomosti
odporcov o tomto úmysle, neuniesol dôkazné bremeno. Toto konštatovanie súdu však považuje
navrhovateľ za nesprávne. Navrhovateľ poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 21Cdo/1751/2001, podľa ktorého skutočnosť, že odporcovia tvrdia, že o úmysle dlžníka

ukrátiť veriteľov nevedeli nepostačuje na vyvrátenie tvrdení, pretože odporcovia nepreukázali, že úmysle
dlžníka ukrátiť odporovateľnými právnymi úkonmi nemohli rozpoznať ani pri náležitej starostlivosti a
že vyvinuli dostatočnú starostlivosť, aby to zistili. Odporcovia však v konaní svoje tvrdenia nijakým
spôsobom nepreukázali a s touto skutočnosťou sa nevysporiadal ani prvostupňový súd.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že napádaný rozsudok je nesprávny, nakoľko v konaní bola
preukázaná spriaznenosť osôb. Napádaný rozsudok navrhovateľ taktiež považuje za nepreskúmateľný,
nakoľko prvostupňový súd sa takmer v celom rozsudku venoval len vyvráteniu spriaznenosti osôb a
okrem zmienky o neunesení dôkazného bremena s vôbec nevysporiadal s úmyslom úpadcu ukrátiť
predmetnými právnymi úkonmi veriteľov a s tým, že o tom odporcovia mali, resp. museli mať vedomosť,

keďže v rozhodnom čase mali vedomosť minimálne o dvoch záväzkoch úpadcu.

V intenciách vyššie uvedeného navrhovateľ navrhuje odvolaciemu súdu, aby v prípade ak sa stotožní
s nepreskúmateľnosťou napádaného rozsudku, tento zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. V prípade ak bude odvolací súd považovať napádaný rozsudok za preskúmateľný, navrhuje

navrhovateľ odvolaciemu súdu, aby napádaný rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobe
v celom rozsahu vyhovie a zaviaže odporcov spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy
konania na účet právneho zástupcu vo výške 484,81 eur.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu podľa § 212

ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že sú splnené
predpoklady pre jeho zrušenie.Žalobou podanou na Okresnom súde Košice I dňa 3.6.2011 sa žalobca domáhal určenia, že „právny
úkon dlžníka, ktorým je kúpna zmluva zo dňa 17.10.2008, na základe ktorej previedla úpadkyňa spolu
s manželom do BSM odporcu 1 a odporcu 2/ 3-izbový byt č. 7 na 4. Poschodí obytného domu A.

XX,XX,XX,XX súp.č. XXXX stojaceho na parc. ref. „C“ XXXX/XXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a zariadeniach obytného domu A. XX,XX,XX,XX súp.č. XXXX vo veľkosti XXXX/XXXXX,
zapísané na LV č. XXXX, pre okres Košice II, obec Košice - sídlisko W., k.ú. R. a spoluvlastnícky podiel
na pozemku - parc. reg. „C“ XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 780 m2 vo veľkosti
XXXX/XXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, pre okres Košice II, obec Košice- sídlisko W., k.ú. R. za kúpnu

cenu XX.XXX,XX eur je voči konkurzným veriteľom úpadkyne právne neúčinný;

„právny úkon dlžníka, ktorým je kúpna zmluva zo dňa 24.11.2008, na základe ktorej previedla úpadkyňa
spolu s manželom do BSM odporcu 1/ a odporcu 2/ nehnuteľnosť - rozostavaná stavba stojaca na
parcele č. XXX/X momentálne zapísaná na LV č. XX, pre okres T., obec W., k.ú. W. a na základe ktorej
previedla úpadkyňa do X. odporcu 1/ a odporcu 2/ nehnuteľnosť - parcelu reg. „C“ č.. - trvalé trávne

porasty o výmere 395 m2, taktiež zapísaná na LV č. XX, pre okres T., obec W., k.ú. W. za kúpnu cenu
3.319,39 eur je voči konkurzným veriteľom úpadkyne právne neúčinný.“

Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol, pričom vychádzal zo skutočnosti, že žalovaných v 1/ a
2/ rade nepovažuje za spriaznené osoby dlžníka a že žalovaní v 1/ a 2/ rade nepoznali úmysel ukrátiť

veriteľa, čo potvrdili aj čestným vyhlásením.

Podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza najmä z nesprávneho právneho posúdenia
veci, je nepreskúmateľné a postupom súdu prvého stupňa bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred
súdom.

Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistení skutkového
zistenia.

Podľa § 9 ods. 2 ZKR, spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka

osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej
osoby kvalifikovanú účasť.

Zobsahuspisuodvolacísúdzistí,žedlžníkkúpnymizmluvamizodňa17.10.2008a24.11.2008previedol
nehnuteľnosti na žalovaných v 1/ a 2/ rade - teda na svokrovcov, teda na osoby nepochybne spriaznené

s dlžníkom. Záver súdu prvého stupňa, že sa nejedná o osoby spriaznené by bol v rozpore so samotným
účelom zákona o možnosti odporovať právne úkony.

Podľa § 58 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia,
ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez

primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým
právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený dňa 10.1.2011. K predaju nehnuteľnosti došlo dňa 17.10.2008
a 24.11.2008. Žaloba bola na súd podaná dňa 3.6.2011, teda v lehote podľa § 58 ods. 3 ZKR.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na dohodnutú kúpnu cenu za predaj
nehnuteľnosti - dlžník poskytol žalovaným v 1/ a 2/ rade plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne
vyššia ako cena dohodnutá v kúpnych zmluvách.

Z obsahu výpovedí žalovaných nemožno pochybovať o tom, že tak ako to aj správne uviedol žalobca
- navrhovateľ, žalovaní v 1/ a 2/ rade mali nepochybne vedomosť, že úpadca spolu s manželkou majú
finančné problémy a majetku sa zbavovali takým spôsobom, aby tento zostal v rodine.

Vychádzajúc z horeuvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne

právne posúdil, a preto odvolanie podané žalobcom je opodstatnené.Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok
OkresnéhosúduKošiceIpodľa§221ods.1písm.h)aods.2O.s.p.zrušilavecvrátilsúduprvéhostupňa
na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne o trovách celého konania.

Podľa § 226 O.s.p. je pre Okresný súd Košice I, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie právny názor
Krajského súdu v Košiciach záväzný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.