Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viktória Midová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/302/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107210219
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:6107210219.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu : K. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom v W., Y. XX, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, proti
žalovanému : TERMOSTAV - MRÁZ, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Priemyselná 3, IČO: 31 681 255,
zastúpenému JUDr. Michalom Treščákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Slovenskej jednoty č. 8,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného : Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29.

augusta č. 8-10, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, v konaní o náhradu škody na zdraví s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 37C 107/2007-386 zo dňa 13.6.2012

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd návrh na zvýšenie náhrady bolestného v prevyšujúcej časti
zamietol, vo výrokoch o trovách konania účastníkov a štátu a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
súdny poplatok a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 36.765,57 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 10.254,69 €, ktorú uložil žalovanému zaplatiť na účet
právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 2.205 € na účet Okresného súdu Košice I
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 782,92

€ na účet Okresného súdu Košice I do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o nároku žalobcu na náhradu škody, uplatneného žalobou zo dňa 29.5.2007, doručenou
súdu prvého stupňa dňa 18.6.2007, ktorou po pripustení zmeny žaloby uznesením súdu prvého stupňa
č.k. 37C 107/2007-198 zo dňa 14.3.2011 sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť nahradiť
mu škodu na zdraví peňažným odškodnením bolesti vo výške 143.957,88 € a peňažným odškodnením

sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 93.108,94 €.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 195 ods. 1
zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov, § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 1, § 2 ods. 1, § 4 ods.
1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 až 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia, § 444 Obč. zákonníka vzal za preukázané, že dňa 15.5.2003 v čase približne o 6.00 hod.
došlo pri plnení pracovných úloh u žalobcu k pracovnému úrazu tak, že na žalobcu ako murára v
Juhoafrickej republike, v B., pri murovaní spadla nosná konštrukcia koksovej batérie v dôsledku jej

prelomenia. Následne žalobca bol hospitalizovaný v B. v súkromnej nemocnici, a neskôr prevezený
do nemocnice Y.. Na Slovensko bol prevezený po prepustení z nemocnice dňa 20.6.2003 a následnev dôsledku utrpeného ťažkého úrazu sa podrobil mnohým ďalším hospitalizáciám. Zamestnávateľom
žalobcu v čase pracovného úrazu bol žalovaný, ktorý je zodpovedný za škodu spôsobenú žalobcovi.
Súd prvého stupňa uzavrel, že v dôsledku pracovného úrazu došlo u žalobcu k vážnemu poškodeniu

zdravia, ktoré je v príčinnej súvislosti s predmetným pracovným úrazom. T.. G. Č., L.., znalec z
odboru zdravotníctvo a farmácia, ortopédia v znaleckom posudku č. 7/2010 vykonal komplexné bodové
ohodnotenie bolestného žalobcu vo výške 1.445,625 bodov a komplexné bodové ohodnotenie trvalých
následkov úrazu žalobcu, ktoré zhodnotil na 1168,75 bodov. Z obsahu tohto znaleckého posudku
vyplynulo, že v danom prípade stabilizácia stavu žalobcu mohla nastať koncom roka 2005 a začiatkom

roka 2006. Zo záverov znaleckého posudku znalca T.. Y. X. Č.. X/XXXX súd prvého stupňa zistil, že k
ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo v mesiaci október 2005 a vystavený posudok T.. P. X. ku dňu
1.7.2004 na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia bol podaný predčasne. Z výpovede žalobcu
a vyjadrenia jeho právneho zástupcu súdu prvého stupňa vyplynulo, že v priebehu liečby a najmä počas
jednotlivých hospitalizácií bol žalobca obmedzovaný v mobilite, bol odkázaný na pomoc nemocničného
personálu, vrátane vykonávania základných hygienických potrieb, čo sa zvýrazňovalo najmä v čase

naloženia sadrovej fixácie, ortéz, pričom pri pohybe bol odkázaný aj na pomoc francúzskej barly. Najviac
bol žalobca obmedzený po dobu troch týždňov (29.5.2003-17.6.2003), keď mu bolo pravé predlaktie
implantované do brušnej steny. Žalobca mal prakticky prišitú pravú ruku do brucha. Na bolestivosť liečby
žalobcu vplýval aj zlý psychický stav, obavy, čo bude ďalej, koľkým bolestivým operáciám sa ešte bude
musieť podrobiť, strach, že príde o ruku. Kvôli nespavosti užíval lieky na spanie.

Vzhľadom na rozsah a závažnosť poškodenia zdravia žalobcu pri pracovnom úraze, ako aj s ohľadom na
pretrpenú bolesť, mučivé útrapy, strádanie z obmedzenia pohybu, sťaženie jeho zdravotnej pohody, zlý
psychický stav v priebehu liečenia a odstraňovania následkov poškodenia súd prvého stupňa uzavrel,
že ide o prípad hodný osobitného zreteľa. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že k týmto

všetkým hľadiskám pri rozhodovaní o výške odškodnenia za bolesť aj prihliadol, a preto žalobcovi
nepriznal 50-násobok bodového ohodnotenia tak ako žiadal (143.957,88 €), ale za primerané zvýšenie
odškodnenia za bolesť považoval 9-násobok bodového ohodnotenia určeného znalcom T.. G. Č.,
L.., vo výške 1445,625 bodov, čo činí sumu 25.912,41 €. Z tejto sumy odpočítal čiastku, vyplatenú
vedľajším účastníkom žalobcovi za bolesť vo výške 2.640,18 €, a takto priznal žalobcovi titulom zvýšenia

odškodnenia za bolestné celkovo 23.272,23 €.

Pokiaľ ide o obranu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, spočívajúcu vo vznesení námietky
premlčania nároku na bolestné, uzavrel, že zo znaleckých posudkov vykonaných v konaní vyplynulo,
že zdravotný stav žalobcu bolo možné považovať za ustálený najskôr až v druhej polovici roku 2005,

prípadne začiatkom roka 2006, preto pokiaľ žalobca podal žalobu dňa 30.5.2007, urobil tak pred
uplynutím dvojročnej premlčacej doby.

Pokiaľ ide o odškodnenie žalobcu za sťaženie spoločenského uplatnenia zistil, že žalobca utrpel
chronický zápal kostnej drene oboch kostí pravého predlaktia, rozsiahle jazvy pravého predlaktia,

brušnej steny, pravého stehna a ľavého predkolenia, ihlicového nervu vľavo hlbokej vetvy, ťažké
obmedzenie funkcie pravého zápästia, defekt svalov a šliah pravého predlaktia, stredne ťažké
obmedzenie pohyblivosti ľavého členkového kĺbu, stredne ťažké obmedzenie supinície a pronácie
pravého predlaktia a obmedzenie pohyblivosti základného kĺbu palca ľavej nohy. V čase pracovného
úrazu mal žalobca 49 rokov, bol v plne aktívnom veku a plnohodnotne prežíval svoj život. Pracovný

úraz mu výrazným spôsobom zasiahol do jeho spôsobu života, dodnes je pre neho ťažké vyrovnať sa
s následkami, ktoré zanechal na jeho zdraví, pričom výrazným spôsobom došlo aj k zníženiu kvality
jeho života. Žalobca je obmedzený prakticky v každej oblasti prežívania svojho života po fyzickej aj
po psychickej stránke. Je obmedzený predovšetkým v pohyblivosti pravej ruky a ľavej dolnej končatiny.
Pokiaľ ide o ruku, pre žalobcu ako praváka znamenalo jej devastačné poškodenie potrebu vykonávať

všetky dôležité úkony ľavou rukou. V dôsledku úrazu žalobca nenašľapuje na ľavú nohu. V súvislosti
s týmito obmedzeniami sa musí šetriť, nesmie sa namáhať, po príchode z práce sa cíti vyčerpaný.
Nesmie vykonávať ani fyzicky náročnejšie práce. Pred úrazom žalobca bol domáci kutil, všetky práce v
byte ako zručný človek a vyučený murár si zaobstarával sám. Zabezpečoval aj práce na rodičovskom
dome, všetky sezónne práce v záhrade a na záhumienke. Tieto práce boli jeho koníčkom, práca ho

bavila a bola preňho relaxom. Žiadne z týchto prác už vykonávať nemôže, ani opravy a úpravy bytu,
sezónne práce ako kosenie trávnika, okopávanie zemiakov, sadenie a pod. Na vykonávanie týchto prác
musí volať známych, tak, ako tomu bolo v prípade výmeny jadra v byte, ktoré práce si predtým vo
výraznej časti zabezpečil sám. Žalobca pomáhal aj v domácnosti pokiaľ ide o fyzicky náročnejšie práce,ako premiestňovanie nábytku, prášenie kobercov a pod. Pred úrazom bol aktívny aj v spoločenskom
a športovom živote. Bol aktívny turista, s manželkou pravidelne chodievali do prírody. Teraz už dlhé
túry nezvláda, je rád že zvláda krátke vychádzky na čerstvom vzduchu. Žalobca pritom aj veľmi rád

tancoval. Aj v tejto činnosti je obmedzený. V minulosti hrával rekreačne futbal a stolný tenis, avšak
aj tieto športové aktivity musel zanechať. Dodnes si zakrýva rozsiahle jazvy na pravej ruke, bruchu a
nohách. Pri zohľadnení týchto skutočností súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal 50-násobok bodového
ohodnotenia, tak ako žiadal vo výške 93.108,94 €, ale ustálil, že primeraným zvýšením odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu je 9-násobok bodového ohodnotenia vyčísleného

znalcom T.. G. Č., L.., vo výške 935 bodov (pred zvýšením), čo činí sumu vo výške 16.759,61 €. Z
tejto sumy odpočítal sumu 3.266,28 €, ktorá bola žalobcovi vyplatená vedľajším účastníkom za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Takto titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia priznal žalobcovi
sumu vo výške 13.493,33 €. Spolu titulom zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
súd prvého stupňa priznal žalobcovi po zaokrúhlení 36.765,57 € (23.272,23 € + 13.493,33 €).

Vprevyšujúcejčastižalobuakonedôvodnúzamietol(120.685,65€titulomzvýšenianáhradyzabolestné
a 79.615,61 € titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ).

O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a neúspešného žalovaného zaviazal
nahradiť žalobcovi trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 10.254,69 €, a

z to odmeny za zastupovanie za 14 úkonov právnej služby,z režijného paušálu, náhrady cestovných
výdavkov a náhrady za stratu času.

O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a neúspešného žalovaného zaviazal nahradiť štátu
vzniknuté náklady v súvislosti so znaleckými posudkami, vyhotovenými v konaní v celkovej výške 782,92

€.

O povinnosti žalovaného uhradiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. d/ a položky
1 písm. a/ prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vo výške 2.205 €.

Proti tomuto rozsudku, a to voči výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti ohľadom nároku
na odškodnenie bolestného zamietol a voči výroku o trovách konania účastníkov v zákonnej lehote
podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd
v napadnutej časti rozsudok zmenil tak, že žalobe o náhradu škody na zdraví titulom bolestného v
celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi trovy prvostupňového a odvolacieho

konania vo vyčíslenom rozsahu. Žalobca sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa o výške
priznaného odškodnenia bolestného jeho zvýšením na 9-násobok základného bodového ohodnotenia.
Takéto zvýšenie považuje žalobca zásadne za neprimerané a nezodpovedajúce naplneniu požiadavky
poskytnutia spravodlivej súdnej ochrany jeho práv, a to s ohľadom na závažnosť poškodenia zdravia,
jednorázovosť odškodnenia a súčasnú súdnu prax. Súd prvého stupňa zvýšil odškodnenie za bolesť

v objektívne nedostatočnom rozsahu, pričom neadekvátne zhodnotil atribút primeranosti súdnym
rozhodnutím priznaného odškodnenia po jeho zvýšení. Zdravie, ako právom chránený záujem sui
generis, ktorého ochrana je popri normatívnych právnych aktoch zaručená aj nadzákonnými právnymi
predpismi, si vyžaduje zo strany konajúceho súdu obzvlášť citlivý prístup, spojený s komplexným
individuálnym zhodnotením všetkých právne relevantných skutočností. Okrem nepreskúmateľnosti

dôvodov, ktoré viedli súd prvého stupňa k zvýšeniu odškodnenia bolestného na 9-násobok základného
bodového hodnotenia bolestného, namietal aj spôsob, akým sa súd prvého stupňa vysporiadal
so skutkovým stavom zisteným na základe vykonaného dokazovania, preukazujúcim prežívanie
neznesiteľných až mučivých bolestí žalobcom počas neúmerne dlhotrvajúcej liečby. Súd prvého
stupňa nezohľadnil všetky relevantné okolnosti liečebného procesu, ktoré odôvodňujú priznanie

niekoľkonásobne vyššieho odškodnenia bolestného. Vykonanými znaleckými dokazovaniami bolo
preukázané, že minimálna doba liečenia žalobcu trvala 2 roky a 5 mesiacov, žalobca bol počas
liečby 9-krát hospitalizovaný v celkovej dĺžke 85 dní. Počas jednotlivých hospitalizácií sa podrobil 15-
tim niekoľkohodinovým operáciám v celkovej anestéze a ďalším „menej náročnejším“ operáciám v
celkovej alebo lokálnej anestéze. V priebehu liečebného procesu trpel veľmi intenzívnymi bolesťami

hlavne počas hospitalizácie v Juhoafrickej republike, kde tieto boli tlmené medikamentami zo skupiny
najsilnejších analgetík (anodýn), ako prevencie vzniku šoku. Počas pobytu na Slovensku boli bolesti
žalobcu v pooperačnom období tlmené silnými analgetikami, takisto v medziobdobí v ambulantnej liečbe
dostupnými liekmi (tramal, algifen). Boli obdobia, keď žalobca musel užívať tieto lieky denne. Išlo ostavy po ambulantných preväzoch, pri zmene počasia, po zvýšenej námahe. Najväčšie bolesti žalobcovi
spôsobovali bolesti pravého predlaktia a ruky. Bolesť v mieste rozsiahlej plochej jazvy na pravom stehne
po odbere kožného štepu, hoci nebola intenzívna, bola trvalá a zle zaberala na analgetickú liečbu.

Počas liečby, ktorá v dôsledku viacerých komplikácií (infekcií a pod.) trvala bezmála dva a pol roka,
žalobca vnímal bolesti ako neutíchajúce, neznesiteľné, miestami až mučivé. Došlo u neho k dlhodobému
strádaniuzobmedzeniapohybuaúplnejodkázanostinapomociných,pripútanieknemocničnémulôžku,
čospolusozlýmpsychickýmstavomviedlokvýraznémusťaženiujehozdravotnejpohodyapreciťovaniu
mučivých útrap. Znalec T.. Y. X. v znaleckom posudku podrobne opísal jednotlivé zdravotné komplikácie,

ktoré sa vyskytli u žalobcu počas liečby a mali za následok sťaženie liečebného procesu a jeho výrazné
predĺženie. Uviedol aj komplikácie, ktoré predĺžili dobu liečenia o niekoľko desiatok mesiacov (až rokov).
Navyševznaleckomposudkuuvádza,žepredĺženiehojeniaaliečbyspôsobovaližalobcovipredlžovanie
pociťovania bolesti, zhoršenie základného komfortu opakovanými pobytmi v nemocnici, predlžovanie
ambulantnejstarostlivosti,postupnesaobjaviliprejavynespavosti,stúpanienervozity,celkovápsychická
deprivácia. Žalobca bol pripútaný na lôžko v podstate počas celého obdobia pobytu v Juhoafrickej

republike, bol odkázaný na poskytovanie kompletnej zdravotnej starostlivosti zo strany nemocničného
personálu, ale poukázal aj na ďalšie skutočnosti, ktoré uviedol citáciou zo znaleckého posudku č.
2/2009. Žalobca má za to, že v priebehu liečenia a odstraňovania následkov závažného poškodenia
zdravia v dôsledku pracovného úrazu u žalobcu došlo k vytrpeniu si neznesiteľných bolestí, ktoré
mu v spojení s veľmi zlým psychickým stavom spôsobovali mučivé útrapy, k strádaniu z obmedzenia

pohybu a celkovo výraznému sťaženiu jeho zdravotnej pohody. Všetky tieto skutočnosti dostatočným
spôsobom odôvodňujú neprimeranosť priznaného odškodnenia prvostupňovým súdom, pričom podľa
názoru žalobcu práve odškodnenie vytrpených bolestí v rozsahu ním uplatňovanom je primerané.
Žalobca svoje tvrdenia podoprel mnohopočetnou judikatúrou a rozhodnutiami všeobecných súdov SR,
ku ktorým súd prvého stupňa nezaujal žiaden názor. Pritom bol súd prvého stupňa pri svojej úvahe o

primeranosti následku jednorázového odškodnenia bolestného viazaný predloženým rozhodnutím NS
SR zo dňa 30.7.2008 sp.zn. 5Cdo 119/2008 a inými rozhodnutiami NS ČR a nálezmi ÚS SR. Súd prvého
stupňa tak rozhodol v zásadnom rozpore s rozhodovacou praxou, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu primeranosti odškodnenia závažného poškodenia zdravia
žalobcu, čo zakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súdu prvého stupňa vytkol nepriznanie

odmeny za 4 úkony právnej služby, a to za nahliadnutie do súdneho spisu dňa 2.5.2011 a 16.11.2011,
za podanie otázok na znalecké dokazovanie zo dňa 29.1.2008 a za návrh na pripustenie zmeny žaloby
zo dňa 14.2.2011.

Žalovanývovyjadreníkodvolaniužalobcunavrholrozsudokvnapadnutejčastipotvrdiť.Súdompriznané

odškodnenie považuje za dostačujúce v súlade so súdnou rozhodovacou praxou. Závažnosť ťažkého
pracovného úrazu si žalovaný uvedomil a tomu prispôsobil aj podmienky pre jednoduchšie znášanie
fyzickej bolesti a psychickej traumy, ktoré boli žalobcovi úrazom spôsobené. Za žalobcu uhradil všetky
náklady súvisiace s liečbou a pobytmi v zdravotníckych zariadeniach v Juhoafrickej republike, náklady
na letenku manželky, zdravotnú starostlivosť v Juhoafrickej republike spolu vo výške 55.031,11 €, a

to z vlastných zdrojov bez nároku na refundáciu od poisťovne. K žalobcovi sa správal ústretovo aj po
ukončení jeho liečby a absolvovaní potrebných rehabilitácií a udržal s ním pracovný pomer. Vzhľadom
na jeho zdravotný stav bol dohodou preradený na prácu strážnika so 40 hodinovým týždenným
pracovným časom. Žalobcu taktiež odškodnil za ťažký pracovný úraz vo výške 10.131,68 €, pričom
okrem tohto odškodnenia žalovaným bol žalobca odškodnený aj Sociálnou poisťovňou. Takýto postoj

žalovaného k úrazu žalobcu by mohol byť príkladom pre všetkých zamestnávateľov. Súdom priznaná
suma odškodnenia je postačujúca a adekvátna.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v napadnutom výroku potvrdiť ako vecne
správny. Konajúci súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa pre mimoriadne zvýšenie bolestného na 9-násobok základného bodového ohodnotenia s tým, že
toto zvýšenie vystihuje povahu individuálnych dôvodov. Už v ohodnotení bolestného znalcom T.. G. Č.,
L.., na 1445,625 bodov sú hodnotené položky, ktoré znalec zvýšil a odôvodňoval bolestivým spôsobom
liečby, čím čiastočne zohľadnil prežitú bolesť žalobcu. Liečba žalobcu bola prerušovaná a znalecké
dokazovanie nepotvrdilo, že v danej veci išlo o mučivé bolesti. Dal do pozornosti podanie žalovaného

zo dňa 24.8.2007, v ktorom uviedol, že uhradil celkové náklady liečby v Juhoafrickej republike a
žalobcu odškodnil sumou 305.227,-Sk. 50-násobok základného bodového ohodnotenia za bolesť nie je
oprávneným nárokom v danej veci a nemožno prihliadať na iné súdne rozhodnutia, keďže poškodenie
zdravia je osobité a nedá sa zovšeobecňovať ani porovnávať.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch, teda vo výroku, ktorým

súd návrh na náhradu bolestného v prevyšujúcej časti zamietol, vo výroku o trovách konania účastníkov
a štátu a v súvisiacom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok (§ 212 ods. 2 písm. b/
O.s.p.), z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), preskúmal aj konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

Výrok rozsudku vo vyhovujúcej časti a výrok, ktorým súd návrh na zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v prevyšujúcej časti zamietol (79.615,61 €), neboli odvolaním napadnuté,
preto nadobudli právoplatnosť a nestali sa predmetom odvolacieho prieskumu.

Rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku v zamietavej časti ohľadne zvýšenia bolestného
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k takej

vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p. prihliada z úradnej povinnosti.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.,
pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne
realizáciajehoprocesnéhoprávaúčinnesabrániťprotirozhodnutiusúdu.Tátovadakonaniajedôvodom
zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s cit. ust. § 157 ods. 2 O.s.p., t.zn., že súd rozhodujúci
o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery
musia byť dostatočne vysvetlené. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom
kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať
v dôsledku opravného prostriedku.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

procesu, preto v odôvodnení rozsudku zrozumiteľným spôsobom musia byť uvedené dôvody, o ktoré
súd oprel svoje rozhodnutie. V opačnom prípade rozhodnutie možno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne.

Odvolaním napadnutý výrok rozsudku, ktorým súd návrh na náhradu bolestného v prevyšujúcej časti

zamietol, uvedené náležitosti nemá, preto nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.

Z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, ako súd dospel k záveru (z akých skutkových zistení a
z akých vykonaných dôkazov ) , že priznanie zvýšenia odškodnenia za bolesť vo výške 9-násobku
základného bodového hodnotenia je primerané, keďže neuviedol dôvody, ani svoje úvahy, ktoré ho k

stanoveniu primeranej náhrady viedli. Z týchto dôvodov je preto aj záver súdu o zamietnutí žaloby v časti
zvýšenia náhrady bolestného nepresvedčivý a zjavne neodôvodnený, až arbitrárny. Absencia všetkých
uvedených náležitostí rozsudku zakladá jeho nepreskúmateľnosť v napadnutej zamietavej časti.

Odškodnenie za bolesť je relatívne samostatnou zložkou náhrady škody na zdraví a ide o náhradu

tzv. nemateriálnej ujmy, ktorá predstavuje jednorázové odškodnenie za vytrpené bolesti spôsobené
poškodením zdravia, jeho liečením a odstraňovaním následkov. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje
podľa zásad a sadzieb jednotlivých bodov uvedených v prílohe vyhlášky č. 32/65 Zb., patrí za
vytrpenú bolesť, a nie za bolesť budúcu (následnú), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na sťaženie
spoločenského uplatnenia. Za bolesti podľa § 2 ods. 1 vyhlášky sa považuje i sťaženie zdravotnej

pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty
alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti (bod I. odsek 1 Zásad
pre hodnotenie odškodnenia za bolesť tvoriacich prílohu citovanej vyhlášky). Dôvody umožňujúce
výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť podľa § 7 ods. 3 treba vyvodzovať predovšetkým z okolnostívymedzených v bode I odsek 6 uvedených zásad, ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok
základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov, s prihliadnutím na rozsah a
povahu zranení utrpených pri úraze a bolestivú, komplikovanú liečbu, ako aj jej trvanie. Pre záver o

existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd mať potrebné skutkové podklady a v rámci
svojej voľnej úvahy musí vždy náležite odôvodniť, aké zvýšenie náhrady s prihliadnutím k mimoriadnej
povahe a okolnostiam konkrétneho prípadu považuje za primerané.

Súd prvého stupňa prípad žalobcu, vzhľadom na preukázané skutkové okolnosti, odôvodňujúce

mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť, dôvodne posúdil ako hodný osobitného zreteľa.

Spomedzi skutkových okolností, vyplývajúcich z doterajšieho dokazovania považuje odvolací súd za
významné pri stanovení miery primeranosti odškodnenia za bolesť predovšetkým mimoriadne bolestivý
a dlhodobý spôsob liečby žalobcu, spojený s komplikáciami, skutočnosť, že žalobca sa podrobil
závažným operačným zákrokom v Juhoafrickej republike, vrátane absolvovania prevozu do nemocnice

v Y. (500 km), okrem iných poranení utrpel devastačné komplikované poranenie pravej ruky, podrobil
sa opakovaným hospitalizáciám a operáciam, bol dlhodobo práceneschopný, trpel bolestivosťou liečby,
bolestivými preväzmi, čistením rán a odstraňovaním odumretých tkanív pri preväzoch, spojených s
infekciou v rane, ale aj ďalšími komplikáciami, absolvoval niekoľkonásobné transfúzie, infúzie za
súčasného podávania analgetík, mal bolestivé stavy v súvislosti s odobraním kostných štepov, mal

dlhodobú sadrovú fixáciu, prekonal 15-násobnú narkózu a opakované röntgeny, ale aj ďalšie, na ktoré
žalobca v odvolaní poukazuje a ktoré vyplývajú z obsahu spisu. Za významné z tohto pohľadu považuje
odvolací súd aj to, že znalec T.. Y. X. v znaleckom posudku č. 2/2009 opísal bolesti prežívané žalobcom
v 10 bodovej škále na úrovni medzi 5-7 (č.l. 127 spisu) a sám žalobca zhodnotil bolestivosť pri škále
od 1-10 na úrovni 10.

Zo všetkých vyššie uvedených skutkovo významných okolností sa už v tomto štádiu konania javí záver
súdu prvého stupňa o primeranosti zvýšenia bodového ohodnotenia bolestného na 9 - násobok ako
nesprávny, keďže takáto výška náhrady nezohľadňuje všetky špecifiká konkrétnej veci.

Z odôvodnenia rozsudku nemožno zistiť, či k vyššie uvedeným kritériám, ale aj k ďalším, vyplývajúcim
z doteraz vykonaného dokazovania, súd prvého stupňa prihliadal a ako dospel k záveru o primeranosti
odškodnenia bolestného a v nadväznosti na to k zamietnutiu žaloby v tejto časti. Keďže bez takéhoto
vymedzenia konkrétnych dôvodov, pre ktoré súd prvého stupňa zvýšil základné bodové ohodnotenia
stanoveného bolestného nemožno posúdiť opodstatnenosť a dôvodnosť výroku v zamietavej časti,

neostávalo odvolaciemu súdu iné ,ako rozsudok v napadnutom výroku v zamietavej časti zrušiť t.j. vo
výške 120.685,65 € (požadovaných 143.957,88 € - priznaných 23.272,23 €) a vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu v ďalšom konaní bude prihliadnuť k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam pri stanovení

výšky odškodnenia za bolesť, ale aj k ďalším, ktoré vyplynú zo zisteného skutkového stavu a stanoviť
primerané odškodnenie za bolesť, zohľadňujúce všetky špecifiká konkrétnej veci a opätovne posúdiť,
aká výška náhrady bolestného je v danom prípade primeraná. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa
odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné. Súd prvého stupňa sa vyporiada aj s námietkami žalobcu,
uvedenými v odvolaní a týkajúcimi sa náhrady trov konania.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania účastníkov a štátu a o
povinnosti zaplatiť súdny poplatok vrátane trov tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.