Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/223/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5403899979
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5403899979.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
navrhovateľov v rade: 1/ Z. E., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - K. XXX, 2/ A. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. - K. XXX, zastúpených JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, so sídlom v M. E., Q. XXXX/XX,
proti odporcom v rade: 1/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - E. XX, 2/ Z. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. - E. XX, odporcovia v 1/ a 2/ rade zastúpení JUDr. Pavlem Novotným, advokátom, so sídlom
v M. E., K. č. XXXX/X, 3/T. M., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D. č. XX, 4/ P. K., rod. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., E. XX, 5/ R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, 6/ P. E., rod. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. N. 1, 7/ Z. D., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., ul. N. XX/X, 8/ U. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C., K. XX, 9/ Z. D., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 10/ A. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - D. XXX,t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom R. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. S. č. XX, odporcovia v 3/ až 9/ rade, ako aj opatrovník odporcu v 10/ rade
zastúpení JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom, so sídlom v M. E., Q. XXXX/XX, 11/ T. M., rod. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E., H. K. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Pavlem Novotným, advokátom, so
sídlom v M. E., K. č. XXXX/X, v konaní o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní

odporcov v 1/, 2/ a 11/ rade proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/53/2003-946 zo dňa
30. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že nehnuteľnosti - pozemky označené geometrickým
plánom Ing. Tibora Preťu č. 30216621-006/2011 zo dňa 01.03.2011 ako KN-C parc. č. 3536/4, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 24 m2, KN-C parc. č. 3536/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 107

m2, KN-C parc. č. 3536/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 a KN-C parc. č. 3537/2, záhrady
o výmere 59 m2 patria v spoluvlastníckom podiele 1/16-ina do dedičstva po poručiteľovi X. A., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom T. a v spoluvlastníckom podiele 4/16-iny do dedičstva
po poručiteľke Z. A., rod. E., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom v D.. Vo zvyšnej časti
súd návrh zamietol. O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého
dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
Z PKV vložky č. 433 pre k.ú. T. vyplýva, že poručiteľ X. A., zomr. XX.XX.XXXX a poručiteľka Z. A.,
zomr. XX.XX.XXXX sú zapísaní ako spoluvlastníci PK parcely č. XXXXXa, X. A. v podiele 1/16-inaod roku 1935 a Z. A. v podiele 4/16 od roku 1931. V takejto nezmenenej podobe bolo ich vlastníctvo
zapísané aj v čase, kedy si odporcovia v 1/ a 2/ rade dali vyhotoviť osvedčenie o držbe (vo forme
notárskej zápisnice č. N 774/94, NZ 24/95 spísanej notárom JUDr. Mariánom Zbojom- viď pripojený

spis). Osvedčenie sa týkalo držby pozemkov KN č. 3535 zastavané plochy a nádvoria o výmere 332
m2, KN č. 3536 zastavané plochy a nádvoria o výmere 832 m2 a KN č. 3537 záhrady o výmere 485
m2. Tieto pozemky boli pritom vytvorené z PK parc. č. 10037/a zapísanej v PKV č. 433 k.ú. T. (GP č.
143/3-94-D). Z uvedeného je zrejmé, že odporcovia v 1/ a 2/ rade si osvedčili pozemky, ku ktorým boli
evidované vlastnícke vzťahy, a to v PKV vložke č. 433 k.ú. T.. Pritom osoby, od ktorých svoju oprávnenú

držbu odvodzovali (E. E., rod. X., resp. jej právni predchodcovia) v tejto vložke zapísaní nikdy neboli.
Za takéhoto stavu, keď ide žalobu v katastrálnych operátoch evidovaných vlastníkov (v tomto prípade
ich právnych nástupcov), proti oprávneným držiteľom (v tomto prípade odporcov 1/ a 2/ rade), ktorá bola
podaná v rámci desaťročnej lehoty uvedenej v § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých
vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, dôkazné bremeno leží na strane oprávnených držiteľov, ktorí
musia preukázať existenciu svojho vlastníctva na základe oprávnenej držby. V prejednávanej veci sa

pritom tak nestalo.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na miestach, ktorý sa týka predmet sporu došlo k tomu, že
hoci v PKV vložke č. 433 bola zapísaná len rodina navrhovateľov a rodina E.(a pred ňou rodina E.), v
skutočnosti PK parcelu č. 10037az tejto vložky v prevažnom jej rozsahu užívala minimálne od konca

roku 1946 matka odporkyne v 2/ rade E. E., rod. X. spolu so svojím manželom N. (pozemnostný hárok
na č.l. 926-928, z ktorého vyplývajú parcely pozemkového katastra č. 7801 a 7802 nachádzajúce sa "vo
vnútri" PK parcely č. 10037a- grafická sútlač na č.l. 912). Rodina navrhovateľov užívala v prevažnom
rozsahu parcelu č. 10037, keď od konca roku 1946 užívali parcely pozemkového katastra 7781/2 a
7781/3 (pozemnostný hárok na č.l. 546 spisu), ktoré sa nachádzajú "vo vnútri tejto PK parcely, s tým,

že parcela č. 7781/3 zasahovala aj do parcely PK č. 10037a, ako to vyplýva z grafickej sútlače na
č.l. 912 spisu a výpovede znalca Ing. Vladimíra Hrivíka. K reálnemu rozdeleniu teda nedošlo podľa
pozemnoknižnýchparciel,takabybolomožnéurobiťzáver,žejednarodinamalaparcelu10037aadruhá
parcelu10037.Kebytomutakbolhranicoumedzidvoramirodínbybolahranicatýchtopozemnoknižných
parciel.

Tvar parciel pozemkového katastra č. 7801 a 7802 bol iný, ako bol zistený pri mapovaní v roku 1991
(výpoveď svedka Ing. S.). Či sa tak stalo preto, že počas obdobia od konca roku 1946 do merania v roku
1991 sa hranice medzi pozemkami pôvodne 7801 a 7802 na jednej strane a pozemkami 7781/2 a 7781/3
na druhej strane zmenili alebo preto, že výsledkom mapovania bola hranica, ktorá podľa navrhovateľov
bola vyznačená podľa nesprávnych bodov, vykonaným dokazovaním zistené nebolo. Každopádne ani

hranice zistené pri mapovaní v roku 1991 odporcovia v 1/ a 2/ rade pri vyhotovovaní geometrického
plánu z roku 1994 nerešpektovali úplne.
Inak povedané z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť záver, že geometrický plán, podľa ktorého
bolo vyhotovené osvedčenie o držbe, rešpektoval hranice skutočného užívania, resp. vyplývajúce z
máp, ako tvrdili odporcovia v 1/ a 2/ rade. Tak ako uviedol svedok Ing. S., z toho, že navrhovatelia

si nárokujú z PK parcely č. 10037a menšiu plochu, než v akej boli hranice parciel pozemkového
katastra 7781/2 a 7782/3 užívaných ich rodinou, vyplýva, že rodina odporcov v 1/ a 2/ rade užívala
viac ako bola plocha parciel pozemkového katastra č. 7801 a 7802. Či to však bolo aj na miestach,
kde sa nachádzajú žalované parcely č. 3537/2 a 3536/6 sa odporcom v 1/ a 2/ rade (a ani ostatným)
preukázať nepodarilo. Podľa svedka Ing. S. túto hranicu objektívne zistiť nemožno. Samozrejme, že

hranica by mohla byť ustálená aj inak, než na základe geodetických podkladov. Ani v tomto smere
však strana, nesúca dôkazné bremeno, neuspela. Bolo preukázané, že na hranici PK parciel 10037a
10037 bola v minulosti stavba, ktorá bola kedysi humnom s mašťaľou a drevárňou, ktorú postavili právni
predchodcovia odporkyne v 2/ rade, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná, avšak ako vyplýva z
grafickej sútlače na č.l. 912 spisu žalovaná parcela 3536/6 svojou plochou za bod, kde je zakreslený

základstavbynepresahuje. Inakpovedanénavrhovateliažiadajúpriznaťvlastníctvokplocheshranicou,
ktorá rešpektuje základ uvedenej stavby.
Podľa názoru súdu presnému určeniu hraníc na daných miestach bráni charakter užívania týchto
pozemkov, a to, že žalované miesta mali v minulosti povahu priechodov. Z ohliadky na mieste samom,
ktoré je zachytené na fotografiách vyplýva, že tam, kde sú žalované parcely 3537/2 a 3536/6 je trávnatá

plocha, z ktorej je zreteľné, že sa po nej často chodilo, a to nielen pešo (v čase ohliadky tam boli
aj "vyjazdené pásy" fotografia č. 12 na č.l. 941, č. 18 na č.l. 943, č. 22 na č.l. 945). To, že tadiaľ
prechádzali rôzni ľudia, teda nielen príslušníci rodiny navrhovateľov, potvrdili v konaní aj svedkovia
(viď napr. výpoveď svedka A. Z.). Svedok A. E. vypovedal, že rodina navrhovateľov tadiaľ chodila ajvozom. Vzdialenosť medzi letnou kuchyňou rodiny navrhovateľov a zadnými stavmi odporcov v 1/ a 2/
rade (v miestach žalovanej parcely 3537/2) je pritom 5 m, ako to vyplýva z geometrického plánu, ktorý
je prílohou žaloby. Šírka voza predurčuje, že s vozom sa muselo ísť cez stred tejto 5 metrovej plochy.

Svedok Z. S. (príbuzný odporcov v 2/ rade) vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ ide o hranice medzi
pozemkami A. kosili polovicu cesty a E. druhú polovicu. Použil teda slovo cesta, pričom z jeho výpovede
vyplýva, že pomer rodín na výmere cesty bol 1:1. Odporcovia v 1/ a 2/ rade na druhej strane tvrdili, že
ich boli 3 metre a A. mali 2 metre. Takisto z výpovedí svedkov Ing. A. Z., A. A. a Mgr. A. Z. vyplýva, že
medzi rodinami sa riešili prechody, rovnako tak začal svoju výpoveď aj svedok Ing. S.. Uvedený záver,

že sporné plochy sa užívali minimálne ako chodník, či cesta pre vozy(nielen pre rodinu odporcov v 1/ a
2/ rade), vylučuje, že by išlo o plochu patriacu len jednej rodine, a to rodine odporcov v 1/ a 2/ rade.
Vo vzťahu k žalovaným parcelám č. 3536/5 a 3536/4 uvedený záver platí o to viac, že ide o plochy,
ktoré vykazujú všetky znaky cesty už na prvý pohľad. Ide o terén spevnený asfaltom, ako to zreteľne
vidieť na fotografiách vyhotovených na ohliadke (najmä na ich farebnej verzii na č.l. 942 až 944 spisu.
Ako vypovedali v konaní vypočutí svedkovia, po tejto ceste, ktorá vedie od hlavnej cesty, prechádzali

príslušnícinielenrodinynavrhovateľov,aleajpríslušnícirodínbývajúcichnadnavrhovateľmi.Ajvdohode
z roku 1998 bolo dojednané, že X. A. a príslušníci jeho rodiny budú môcť cez pozemky 3535 a 3536
prechádzať ako doposiaľ.
Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by odporcovia v 1/ a 2/ rade žalované pozemky užívali iným
spôsobom ako všetci ostatní, takisto z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by v prechode niekomu

bránili a že by výkon ich práv mal nejaký iný, od ostatných osôb odlišný, právny základ.
VýpovedesvedkýňZ.M.(dcéryodporcovv1/a2/rade),R.E.aG.Z.(sestierodporkynev2/rade),podľa
ktorých žalované pozemky vždy patrili ich rodine, sú vzhľadom na obsah výpovedí ostatných svedkov
nespôsobilé preukázať záver o oprávnenej držbe pozemkov. Ak žalované pozemky v miestach od letnej
kuchyne a zadných stavov patrili ich rodine, nie je potom zrejmé, prečo sa na ich kosení podieľala rodina

navrhovateľov. Takisto zo svedeckých výpovedí, ako už bolo vyššie uvedené, vyplynulo, že spory medzi
rodinou navrhovateľov a odporcov v 1/ a 2/ rade začali až po osvedčení pozemkov odporcami v 1/ a 2/
rade. Odporcovia v 1/ a 2/ rade, ale aj niektorí svedkovia (napr. Z. S.) uviedli, že s otcom navrhovateľov
v 1/ a 2/ rade vychádzali dobre a hranice boli jasné. Ak by to však bola pravda, je nelogické, prečo by
si sa v roku 1998 spisovala nejaká dohoda, ak by právny stav vytvorený osvedčením plne rešpektoval

dovtedajší faktický stav. Teda prečo by mal X. A. potrebu vzniknutý stav nejako riešiť, ak odporcov v
1/ a 2/ rade považoval za vlastníkov sporných pozemkov. Ak sa nejaký problém (dohodou) riešil, tak tu
problém nejaký bol, pričom sa riešil v tom istom mesiaci, v akom bol pre X. A. vyhotovený geometrický
plán. Uvedené skôr svedčí o tom, že X. A. so stavom, vytvoreným osvedčením, spokojný nebol. Takisto
je nelogické, aby odporcovia v 1/ a 2/ rade v roku 2002 podpísali darovaciu zmluvu, ktorej predmetom

bolo darovanie pozemkov na žalovaných miestach navrhovateľom, ak sa považovali za ich vlastníkov
(keď súd vychádza už z uvádzaného záveru, že nebolo preukázaná okolnosť, že zmluvu podpísali pod
nátlakom).
Okrem držby pozemkov bolo pritom potrebné preukázať aj ďalšie okolnosti, ktoré by umožňovali prijať
záver o vydržaní pozemkov odporcami v 1/ a 2/ rade.

Tu súd zdôrazňuje, že v tomto konaní riešil len otázku prípadného vydržania pozemkov ku dňu smrti
poručiteľky Z. A., rod. E. (10.05.1967) a ku dňu smrti poručiteľa X. A.(05.05.1999), a to s poukazom
na závery vyplývajúce z uznesenia NS SR č.k. 3 Cdo 154/2010, publikovaného pod č. 32/2011, podľa
ktorého pri návrhu na určenie, že určitá vec patrí do dedičstva sa navrhované určenie sa vzťahuje k
okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie

súdu.
Vzhľadom na spôsob užívania žalovaných pozemkov, nemožno hovoriť o ich výlučnej držbe zo strany
odporcov v 1/ a 2/ rade. Okrem toho držba by musela byť oprávnená a nepretržitá po dobu 10 rokov. Len
vtedy by boli naplnené všetky podmienky pre vydržanie podľa tzv. Stredného občianskeho zákonníka
(zákon č. 141/1950 Zb.). Ako odporcovia v 1. a 2. rade uvádzali v návrhu na vydanie osvedčenia,

pozemky č. 3535, 3536 a 3537 vytvorené z PK parc. č. 10037/a mali nadobudnúť od E. E.- matky
odporkyne v 2. rade, ktorá ich mala získať kúpou, dedičstvom, deľbou, prípadne zámenou od pôvodných
pozemnoknižných vlastníkov. V súdnom konaní odporcovia v 1/ a 2/ rade tvrdili, že E. E. získala
vlastníctvo od svojho otca A. X., ktorý jednu plochu okolo roku 1925 rozdelil na dve. Jednu pre dcéru
E. a druhú pre dcéru Z., ktorej manželom bol A. D.. Toto tvrdenie však nekorešponduje so zápismi

v pozemkovej knihe, podľa ktorých vlastníctvo k PK parcele č. 10037/a, aj č. 10037 A. D. (nie jeho
manželka) nadobudol prevodom od prechádzajúceho pozemnoknižného vlastníka A. a čo je podstatné,
stalo sa tak ešte v roku 1910. A. X., jeho dcéra E. prípadne jej manžel sa v pozemkovej knihe v zápisnici
č. 433 vôbec neuvádzajú. Odporcovia v 1/ a 2/ rade nepreukázali od akej osoby a akej skutočnosti, čiudalosti sa malo odvíjať vlastnícke právo, resp. právo oprávnene držať dané pozemky ako svoje u A.
X.. Aj keby bol A. X. držiteľom pozemkov, resp. ich vlastníkom (po uplynutí 32 ročnej vydržacej lehoty
- čo však preukázané taktiež nebolo), ak mal pozemky darovať matke odporkyni v 2/ rade (E. E.) v

roku1925,tátovlastníctvoústnoudarovacouzmluvounadobudnúťnemohla,pretožepodľaobyčajového
práva platného na Slovensku pred 01.01.1951 bola pre nadobudnutie vlastníctva potrebná intabulácia
(odovzdanie vo forme zápisu v pozemkovej knihe), k tomu porovnaj Úr.zb. rozh. č. 230, k čomu v danom
prípade nedošlo. Zmluvné dojednanie o darovaní medzi A. X. a E. E. sa tak nemohlo stať perfektným.
Mohlo síce u nej vyvolať presvedčenie, že jej darované pozemky patria a vyvolať oprávnenú držbu.

Avšak k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním dôjsť nemohlo, keďže v roku 1954 mala pozemky darovať
odporkyni v 2. rade (o čom bolo predložené potvrdenie Obce Zázrivá zo dňa 12.08.2011 - č.l. 337 spisu),
teda stalo sa tak skôr ako uplynula 32 ročná lehota vyžadovaná k vydržaniu obyčajovým právom. V
čase kedy malo dôjsť k darovaniu medzi odporkyňou v 2/ rade a jej matkou platil Stredný občiansky
zákonník, ktorý pre prevod síce nevyžadoval intabuláciu, ale zmluva musela mať písomnú formu (§ 40
ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb.) a musela byť následne schválená ONV (§ 1 zákona č. 65/1951 Zb.). V

tomto prípade k tomu nedošlo, pretože išlo o ústnu zmluvu, ktorá nemôže založiť dobrú vieru, keď právna
úprava bola jednoznačná a takýto omyl je neospravedlniteľný (Uznesenie NS SR č.k. 3 Cdo 84/2012 zo
dňa 23.05.2012). Držiteľ, ktorý drží vec na základe neospravedlniteľného omylu, nemôže byť držiteľom
dobromyseľným a jeho držba nemôže byť oprávnená.
Pokiaľ právny zástupca odporcov v 1/, 2/ a 11/ rade v záverečnej reči namietal neúplný okruh účastníkov

konania z dôvodu, že v konaní by mali vystupovať dedičia A. X., táto námietka by bola dôvodná len
vtedy, ak by vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že A. X. sa vlastníkom pozemkov stal. V danej
veci však táto skutočnosť preukázaná nebola.
Súdtedadospelkzáveru,žezdokazovaniavykonanéhovkonanínevyplývazáver,žeby odporcoviav1/
a 2/ rade pred smrťou poručiteľky Z. A., zomr. XX.XX.XXXX, resp. pred smrťou X. A., zomr. XX.XX.XXXX

nadobudli vlastníctvo vydržaním. Ak bolo predložené potvrdenie Obce Zázrivá, že odporcovia v 1/ a 2/
rade platia za pozemky č. 3535,3536 a 3537 daň (potvrdenie na č.l. 338 spisu), toto preukazuje len to,
platili dane v období od roku 1996 do 2010, teda až v období po vydaní osvedčenia o držbe.
Keďže nebolo preukázané, že by odporcovia v 1/ a 2/ rade nadobudli výlučne vlastníctvo k žalovaným
pozemkom, ktoré si osvedčili v rámci pozemkov KN-C č. 3535, 3536 a 3537 vytvorených z PK parcely č.

10037a, vlastníctvo svedčí osobám, ktoré ho mali evidované v pozemkovej knihe, a teda aj poručiteľovi
X. A. poručiteľke Z. A..
Navrhovatelia sa ohľadne pozemkov 3537/2 a 3536/6 (trávou zarastený prechod) domáhali určenia
spoluvlastníckeho podielu vo výške 4/8-iny (vo vzťahu k poručiteľke Z. A.) a vo výške 1/8-ina (vo vzťahu
k poručiteľovi X. A.). Tieto podiely navrhovatelia odvodzovali od podielov na parcelách pozemkového

katastra č. 7781/2 a 7781/3, keď zvyšné 3/8-iny boli v pozemnostných hárkoch zapísané po 1/8-ine na
troch súrodencov poručiteľa X. A.. Teda navrhovatelia vychádzali z toho, že ak im všetkým v celosti patrili
uvedené parcely bývalého katastra, pozemky, ktoré im aktuálne zodpovedajú, im patria aj v súčasnosti.
Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že po roku 1946 došlo k zmene užívacích hraníc v tom
smere, že rodina odporcov v 1/ a 2/ rade užívala viac ako bola plocha parciel pozemkového katastra č.

7801a7802,atonaúkorparcielnavrhovateľov.Konkrétneodkiaľapokiaľsahranicezmenilipreukázané
nebolo. V týchto miestach (medzipozemkami 7801 a 7802 na jednej strane a pozemkami 7781/2 a
7781/3 na strane druhej) došlo k reálnej deľbe pozemkov medzi dvoma rodinami (rodinou navrhovateľov
arodinouodporcovv1/a2/rade),avšakpresnéhranicereálneoddelenýchčastívčasesmrtiporučiteľov
sa v konaní zistiť nepodarilo. Ide teda o rovnakú situáciu ako keby k reálnemu rozdeleniu nedošlo. Za

takéhoto stavu možno vychádzať len z ideálneho spoluvlastníckeho podielu k pozemnoknižnej parcele,
z ktorej žalované pozemky pochádzajú, ktorý je v prípade poručiteľky Z. A. podiel 4/16-ina a v prípade
X. A. 1/16-ina. Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali priznania vyšších podielov, súd v tejto časti ich návrh
ako nedôvodný zamietol.
Ohľadne pozemkov 3536/4 a 3536/5 (asfaltová cesta) sa navrhovatelia domáhali určenia

spoluvlastníckeho podielu vo výške 4/16-iny (vo vzťahu k poručiteľke Z. A.) a vo výške 1/16-ina (vo
vzťahu k poručiteľovi X. A.), teda v podieloch zapísaných v pozemkovej knihe. Keďže v tejto časti
k reálne deľbe nedošlo, pretože to vylučuje okolnosť, že išlo o spevnenú cestu vedúcu od hlavnej
cesty k jednotlivým domom postaveným nad touto cestou, táto časť PK parcely č. 10037a ostala v
spoluvlastníctve v ideálnych podieloch, ktoré sú zapísané v pozemkovej knihe. Vo vzťahu k týmto

pozemkom súd návrhu potom vyhovel v celom rozsahu.
Vzhľadom na zložitosť veci, súd rozhodne o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej, a to v lehote 30 dní od tejto právoplatnosti (§ 151 ods. 3 O.s.p.).V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie odporcovia v 1/, 2/ a
11/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 221 O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, poprípade v

súlade s ust. § 220 O.s.p. rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.
Pre prípad úspechu si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania vo výške 126,24 eur. Vo svojom
odvolaní poukazovali na to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedli, že nesúhlasia s názorom súdu, že vo vzťahu k pozemkom 3537/2 a 3536/6 sa nepodarilo

preukázať deľbu pozemkov a hranicu tejto deľby. Poukázali na vyjadrenie ustanoveného znalca Ing.
Vladimíra Hrivíka a prítomnosť matky žalobcov pri miestnom šetrení. Samotné meranie prebiehalo na
základe terénneho merania, ktoré bolo vykonávané za spoluúčasti vlastníkov pozemku a následne bolo
zanesené do katastrálnej mapy. Taktiež nesúhlasili s názorom okresného súdu, že geometrický plán,
podľa ktorého bolo vyhotovené osvedčenie o držbe, nerešpektoval hranice skutočného užívania, resp.
vyplývajúce z máp. Nesúhlasili s konštatovaním súdu, že presnému určeniu hraníc bráni charakter

užívaniapozemkovato,žežalovanépozemkymalivminulostipovahupriechodov. Pozemkyč.3536/4a
3536/5nebolizostranyžalobcovaniichprávnychpredchodcovnikdyužívanéažalobcoviavždyuznávali
vlastnícke právo žalovaných k týmto pozemkom. Vo vzťahu k týmto pozemkom je podstatná dohoda zo
dňa 24.4.1998, z ktorej vyplýva, že neb. X. A. uznáva vlastníctvo odporcov k predmetným pozemkom.
Namietali závery okresného súdu pokiaľ ide o výpovede svedkov a hodnotenie dôkazov. Poukázali na

darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena z roku 2002. Okresný súd nedostatočne posúdil
argumentáciu odporcov vo vzťahu k vydržaniu.

K odvolaniu odporcov v 1/, 2/ a 11/ rade proti rozsudku súdu prvého stupňa podali písomné vyjadrenie
navrhovatelia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu

napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny. Odvolanie odporcov v 1/, 2/ a 11/ rade
považujú za nedôvodné a účelové. So skutočnosťami uvedenými v odvolaní sa súd náležite vysporiadal,
správne vyhodnotil vykonané dôkazy, objektívne ich posúdil a rozhodol vo veci. Tvrdenie právneho
zástupcu odporcov uvedených v odvolaní sa navrhovatelia viackrát vyjadrili na pojednávaniach.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
ústneho pojednávania rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania odporcovia v 1/, 2/ a 11/ rade, konštatuje, že prvostupňový
súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom,

s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

Odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré účastník konania

vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedky v zmysle ust. § 212
ods. 1 v spojení s ust. § 205 ods. 3 O.s.p. Nadväzne krajský súd napadnuté rozhodnutie posudzoval
predovšetkým z hľadiska odvolacích dôvodov označených odvolateľom - odporcami v 1/, 2/ a 11/ rade.Odporcovia v 1/, 2/ a 11/ rade v prejednávanom prípade neuviedli absolútne žiadne nové skutkové
či právne dôvody, ktoré by mohli spochybniť závery okresného súdu. Všetky skutočnosti uvádzané
odvolateľmi boli prezentované pred súdom prvého stupňa a ktoré boli predmetom skúmania a

dokazovania, boli vyhodnotené v napadnutom rozhodnutí súdu prvého stupňa.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľov,
na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, nezistil nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré
odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), a preto napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 224 ods. 4 O.s.p., v
zmysle ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaniu proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo
rozhodnuté o trovách konania, z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.