Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. december 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202252
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8213202252.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: M. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, o zaplatenie príslušenstva zo sumy 391 Eur, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/72/2013-23 zo dňa 28.08.2013 takto

r o z h o d o l :

1. P r i p ú š ť a sa čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v
časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 %, v tomto rozsahu sa rozsudok zrušuje a konanie

sa zastavuje.

2. V prevyšujúcej časti sa rozsudok potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) návrh zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že Po preštudovaní Návrhu na uplatnenie pohľadávky, t.j. tlačiva A, podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, tvrdení navrhovateľa v bode 8. Údaje o pohľadávke a doložených

písomných dôkazov v bode 8.2, súd následne vyzval právneho zástupcu navrhovateľa tlačivom B podľa
čl. 4 odu 4. Na konkrétne doplnenie, resp. opravu konkrétnych častí - oddielov tlačiva A - Návrhu na
uplatnenie pohľadávky v lehote do 31.05.2013.

3. Konkrétne súd tlačivom B vyzval navrhovateľa, aby citujem: „V oddiele 8.1. je potrebné uviesť: Podľa
smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 je súd povinný z úradnej povinnosti skúmať v každom konaní,
či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah a to za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa.

Z tohto dôvodu je potrebné, aby ste súdu uviedli konkrétny právny titul na základe ktorého bola zmenka
vystavená a vyplnená (zmluva alebo iný) s uvedením prvotného právneho vzťahu ,medzi pôvodnými
účastníkmi. Len tak môže súd zistiť, či sa jedná o spotrebiteľský alebo iný právny vzťah a teda aké právo
sa má na daný spor požiť, pričom to má význam aj na určenie miestnej a vecnej príslušnosti súdu. V
oddiele 8.2.1 je potrebné zaslať súdu: Podľa smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 je súd povinný z
úradnej povinnosti skúmať v každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah a to za účelom
zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa. Z tohto dôvodu je potrebné, aby ste vzhľadom na vyššie

uvedené zaslali súdu ako prílohu návrhu aj právny titul, na základe ktorého bola zmenka vystavená a
vyplnená (zmluva alebo iný právny titul). Zároveň v tomto tlačive B bol navrhovateľ poučený, že ak návrh
nedoplní, resp. neopraví v uvedenej lehote, súd návrh zamietne v súlade s podmienkami ustanovenými
v nariadení č. 861/2007/ES.“4. Právny zástupca navrhovateľa reagoval na túto žiadosť súdu o doplnenie, resp. opravu tlačiva
A odpoveďou, v ktorej uviedol: a) že ako navrhovateľ poskytol súdu dostatočne jasné a primerané

informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej
zmenky.Navrhovateľpredložilsúduoriginálzmenky.Zmenkovéinformáciepreniesolnavrhovateľpresne
do návrhu a preto neostáva z jeho strany čo doplniť alebo opraviť. Navrhovateľ si uplatňuje majetkové
práva zo zmenky a nie z pohľadávky. Navrhovateľ disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k
dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v

návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ nemá dostatočne
presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

5. V bode b) odpovede súdu navrhovateľ uviedol, že vyplnil tlačivo na uplatnenie pohľadávky, ktorá
vyjadruje zmenkové nároky. Na preukázanie vzniku zmenkových nárokov predložil súdu originál platnej
zmenky. Zmenka obsahuje všetky dostatočne jasné a primerané informácie o vyčíslenej pohľadávke,

ktorú uplatňuje. Prípustnosť uplatneného nároku je daná platnosťou zmenky. Doplnenie alebo oprava
tlačiva na uplatnenie pohľadávky preto nesúvisí s prípustnosťou uplatneného nároku. Po c) uviedol,
že príslušnosť súdu v tejto veci vyplýva priamo z Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č.
861/2007 a príslušné sú okresné súdy v SR, pretože sa jedná o drobný spor, hoci sa týka zmenky.

6. Navrhovateľ výzvu súdu neakceptoval, skutočnosti v stanovenej lehote neuviedol, tlačivo nedoplnil,
ako aj nedoložil ani listinné dôkazy, na ktoré ho súd vyzval. Z tohto dôvodu musel súd podľa čl. 4
bodu 4. Návrh na uplatnenie pohľadávky podaný navrhovateľom zamietnuť. Navrhovateľ spôsobil, že
nie je objektívne možné zistiť, či sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, ako to
naznačuje doložená zmenka a jej prvotný zmenkový veriteľ POHOTOVOS5, s.r.o., a teda súd nemôže

posúdiť prípadné neprijateľné podmienky, ktoré sú absolútne neplatné a nemôže zistiť, či sa nemali
použiť ustanovenia o spotrebiteľskom práve.

7. O trovách konania účastníkov a vedľajšieho účastníka súd nerozhodoval, pretože v tomto štádiu
konania súd rozhodol o zamietnutí návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 bodu 4. Nariadenia.

V tomto štádiu konania v súlade s nariadením nezasielal písomnosti ani odporcovi ani vedľajšiemu
účastníkovi, ktorý vstúpil do konania. Je preto zrejmé, že v tomto štádiu rozhodovania odporcovi a
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu účelne vynaložené trovy ešte ani nemohli vzniknúť.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Ako dôvod uviedol,

že nie je prípustné, aby súd vyzýval žalobcu na doplnenie, či opravu návrhu, ktorá nie je pre
prejednávanú vec relevantná a splnením takejto výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní. Žalobca
nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky (v
tomto konaní žalovaným). Žalobca je vlastníkom cenného papiera (má len zmenku), ktorý nadobudol
na základe indosamentu. Žiadne iné informácie či dokumenty navrhovateľ k zmenke nemá a v zmysle

platného poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom
spojené. Požadovanie iných dokumentov, ako originálu zmenky pri uplatňovaní zmenkového nároku,
predovšetkým pri uplatňovaní nároku zo strany indosatára, je neprípustné a nezákonné. V súlade s
konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov je zmenka samostatným abstraktným záväzkom
neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke

uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb.
vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Navrhovateľ zásadne nesúhlasí s tým, že súd je v tomto
konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom na to, že
súd neuvádza žiadne konkrétne argumenty, rozhodnutie súdu je potrebné považovať za arbitrárne
a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo predstavuje zásah do práva na spravodlivý súdny

proces a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd má povinnosť
svoje rozhodnutie odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.) spôsobom zakotveným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Právny poriadok neumožňuje súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy,
ktoré s danou vecou nesúvisia a nemôžu súvisieť. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu
medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného

bremena. Súd si sám vytvoril pochybnosť (nie reálny poznatok z vykonaného dokazovania, ale čistý,
ničím nepodložený dohad) o tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky (ktorý ani nie
je účastníkom tohto súdneho konania) a žalovaným mohol existovať iný záväzkový vzťah, než aký
je predmetom tohto súdneho konania. Súd v sporovom konaní môže svoje rozhodnutie zakladaťlen na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania a nie na tvrdeniach, ktorých
pôvodcu nachádza v iných konaniach. Pokiaľ existuje dôkazná povinnosť súdu vo vzťahu k súdom
tvrdeným skutočnostiam. Ak súd svoje tvrdenie nepreukázal (súd uvádza, že objektívne nebolo možné

posúdiť, či ide o spotrebiteľský vzťah), neuniesol dôkazné bremeno a nemôže na tomto základe
založiť svoje rozhodnutie. Súd zjavne a zreteľne porušil kontradiktórnosť súdneho procesu a presiahol
svoju právomoc. Súd ignoroval ust. § 17 ZZŠ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je
oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s
pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak

môže činiť sám súd. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/3/2008
zo dňa 22. 10. 2008. V danom prípade súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods.
1 O.s.p.. Súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol
na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní
vykonané bez návrhu. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3, ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky
voči zmenke. Ak tak však neurobil, museli byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu

uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd nesúhlasil s názorom žalobcu, že
významnou pre konanie je výlučne zmenka, a to s odôvodnením, že toto tvrdenie žalobcu je v rozpore so
spotrebiteľskýmprávom.Súdpoukázalnapredpisyeurópskehoivnútroštátnehospotrebiteľskéhopráva,
avšak zo žiadnych ustanovení (citovaných či necitovaných) súdom tvrdený rozpor nevyplýva. Poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR v rozsudku 5Obo/3/2008 zo dňa 22. 10. 2008, ako aj na rozsudok

Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22. 8. 2002 sp. z. 25Cdo/1839/2000.Žiadosť súdu na doplnenie návrhu
tak bola celkom neopodstatnená a ak navrhovateľ požadované dokumenty nedoplnil, nemohlo dôjsť k
zamietnutiu návrhu podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007. V tomto súdnom konaní
navyše nemal vystupovať vedľajší účastník. Konanie je európskym konaním a je právne regulovaný
Nariadením č. 861/2007. Procesný postup súdu a strán je upravený označeným Nariadením, a to

odlišne od vnútroštátnej úpravy. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu nepripúšťa
vedľajšie účastníctvo. Právna regulácia Nariadenia obsiahnutá v čl. 4 a 5 vedľajšie účastníctvo nepozná
a pripúšťa aplikáciu procesných pravidiel zakotvených v O.s.p. len výnimočne, a to vtedy, ak sa explicitne
ustanovuje, že sa postupuje v súlade s príslušným procesným právom uplatniteľným v členskom štáte.
Všetky uvedené závery potvrdzuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013. S

poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrhu na
uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná odvolateľovi náhradu trov odvolacieho konania.

9. V priebehu odvolacieho konania vzal žalobca svoju žalobu čiastočne späť, a to v časti zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 %, čím si žalobca

v tomto konaní uplatnil len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.

1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vecne správne.

11. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, avšak pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku
žalobca vzal žalobu späť v časti zmenkového úroku v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne.

S ohľadom na uvedený procesný úkon žalobcu odvolací súd späťvzatie žaloby v zmysle § 370 ods. 1
a 2 C.s.p v časti zmenkového úroku nad sumu 0,06 % pripustil, rozsudok v zodpovedajúcom rozsahu
zrušil a konanie zastavil.

12. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 13.03.2010 a obsahom ktorej je

záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 391 Eur a
zmenkový úrok 0,25 % denne od 19.08.2010. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého rukou boli
vpísané údaje o dátume a mieste vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa a jeho podpis. Zmenková
suma je vyjadrená slovom a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným
tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. V pravo hore je číslo zmenky XXXXXXXXX. Z rubovej

strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu.

13. Podľa čl. 4 ods. 4 nariadenia ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol
navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávkynie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný, možno tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto
orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote

určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v
prílohe II. Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ
tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa
zamietne.

14. Nariadenie, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízku hodnotou sporu, má
za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj náklady s tým spojené
(bod 8 ,,preambuly“). Ide o alternatívny nástroj sledujúci zjednodušenie prístupu k spravodlivosti,
ako i zníženie nákladov, preferujúc tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s
nízku hodnotou sporu. Nariadenie, ako prameň komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na
obchádzanie celého komplexu európskych právnych noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem,

zameraných na ochranu spotrebiteľa. Národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08,Pannon GSM). To platí aj v právnych veciach podľa
nariadenia, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ. Súdna kontrola dopadá aj na zmenkových dlžníkov ako
spotrebiteľov, ktorí z nej nemôžu byť vylúčení v dôsledku zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky,

ktorý nie je zásadne kauzálny a oprávňuje veriteľa rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom
rozsahu oprávnené.

15. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje dve procesné štádia, a to začatie
konania (čl. 4) a priebeh konania (čl. 5), ktorým má zodpovedať normovaný postup súdu (tribunálu). V

prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia a súd sa domnieva, že
informácie, ktoré poskytol žalobca, nie sú dostatočné (jasné alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka
nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobcovi možnosť tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky doplniť (o požadované informácie) v určenej lehote (aplikujúc vzorové tlačivo
B). Súčasne nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade, ak žalobca tlačivo návrhu na

uplatnenie pohľadávky nedoplní v rámci určenej lehoty, a to tak, že súd návrh zamietne.

16. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď podľa čl. 4 bod 4 nariadenia umožnil žalobcovi
tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť o informácie týkajúce sa kauzálneho vzťahu, vzhľadom
na obligatórnu povinnosť súdu (z úradnej povinnosti) skúmať v každom konaní, či sa nejedná o

spotrebiteľský vzťah (za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa), pričom na tento účel použil
v súlade s nariadením vzorové tlačivo B (č. l. 10).

17. Žalobca, ktorý formálne preniesol do tlačiva návrhu podľa nariadenia výlučne zmenkové informácie,
na výzvu súdu prvej inštancie odmietol návrh doplniť o kauzu úveru, s odôvodnením, že poskytol

súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená výlučne na
zmenkových nárokoch, vyplývajúcich zo zmenky (žalobca zdôraznil, že si uplatňuje v konaní majetkové
práva zo zmenky a nie z pohľadávky).

18. Vzhľadom na primárnu výhradu žalobcu proti posudzovaniu kauzálneho vzťahu v predmetnej

zmenkovej veci, nebolo prípustné pokračovať ďalej podľa čl. 5 nariadenia (upravujúceho priebeh
konania), ale vyvodiť nariadením stanovené sankčné dôsledky nedoplnenia tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky, a to zamietnutím návrhu (čl. 4 veta tretia nariadenia).

19. Aj keď žalovaný - dlžník nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu

práv zo zmenky, je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o
jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu
pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej
zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje, a ktorou bolo vydanie zmenky
predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný konštatovať rozpor práv uplatnených zo

zmenky so zákonom. Ak má byť zabezpečené naplnenie cieľa sledovaného právnymi predpismi na
ochranu spotrebiteľa, je nutné umožniť súdu skúmať charakter právneho vzťahu, na základe ktorého
došlo k vystaveniu zmenky a v prípade zistenia, že ide o vzťah spotrebiteľský, podrobiť skúmaniu
zmluvné podmienky z hľadiska ich neprijateľnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery NSSR vyslovené v stanovisku č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak by pri vymáhaní dlžnej
sumy z indosovanej zmenky súd nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o
nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné

zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia
ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní
sa ochrany svojich práv. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu
s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí
však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže

na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je
možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase,
kedy bola zmenka vystavená.

20. Ustanovenie § 17 ZZŠ neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale kedy
ich uplatňovať nemožno. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva len

a contrario ((Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96).). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo.

21. To je dôležité z hľadiska práva EÚ. Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých rozsudkoch týkajúcich
sa smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM)

vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a
(C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať
a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať
národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ. Uznesenie Súdneho dvora Európskej únie

C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Iveta Korčkovská, obsahuje jednoznačnú požiadavku na ochranu
spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých okolností. Súdny dvor Európskej
únie judikoval, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky
(C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones). Táto možnosť priznaná súdu sa považuje za nevyhnutnú na
zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že

tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením (C-168/05 Mostaza Claro,
C-473/00 Cofidis).

22. Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa
i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo

alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3
nariadenianaopakhovorí,žesúdvprípadepasivityžalovanéholen„vydározsudok“,nehovorí,žežalobe
musí vyhovieť.

23. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo

skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky.

24. V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu postupovať aj v konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v súlade s komunitárnym právom, keďže proces podľa nariadenia nie je vylúčený z

pôsobnosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ani z obligatórnej súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy,
pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007).
Kauzálny vzťah sa potom premieta aj do charakteru zmenky.

25. Nebolo preto možné prijať odvolací argument žalobcu, že v danej veci súd prvej inštancie
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe
predloženej zmenky, keďže úlohou súdu je ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať možnú existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, zakomponovaných do zmluvy uzavretej so žalovaným, ako
pôvodného kauzálneho vzťahu. Odmietnutie (žalobcom) skúmania kauzy pôvodného právneho vzťahu,

ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie, bránilo súdu pokračovať v ďalšom priebehu
konania podľa čl. 5 Nariadenia (bez skúmania možného postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danej
veci a posudzovania prijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy).26. Vychádzajúc z charakteru konaní s ochranou slabšej strany (spotrebiteľské spory), s ktorým
práve súvisí obligatórny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok, argumentácia žalobcu týkajúca
sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania (aplikácia

ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p., účinnom do 30. júna 2016) nemohla obstáť, pretože vykonanie aj iných
než účastníkmi navrhnutých dôkazov bolo nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci.

27. Nakoľko námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, o.z, vznesená žalobcom sa stala bezpredmetnou z dôvodu, že vedľajší účastník v štádiu

odvolacieho konania z konania vystúpil podaním zo dňa 26.11.2013 doručeným súdu prvej inštancie
dňa 04.12.2013 (č.l. 45), odvolací súd o tejto námietke nerozhodoval.

28. V prevyšujúcej časti odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

29. Keďže súd prvej inštancie o trovách konania napadnutým rozsudkom nerozhodol, o trovách
prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).