Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/107/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107210219
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Varga
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:6107210219.17

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu : K. Š., B.. X.XX.XXXX,
X. Y. XX, W. zast. Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., Zámocká 22, Bratislava, proti
žalovanému : TERMOSTAV - MRÁZ, spol. s r.o., Priemyselná 3, Košice, IČO: 31 681 255, zast. JUDr.
Michal Treščák, Slovenskej jednoty č.8, Košice, vedľajší účastník : Sociálna poisťovňa a.s., Bratislava,
ul. 29 autusta č.8-10, pobočka Košice, Festivalové námestie č.1 v konaní o náhradu škody na zdraví
s prísl.

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 60.462,31 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 15.482,50 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na
účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 5.833,50 € na účet
Okresného súdu Košice I do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 782,92 € na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou 29.5.2007 doručenej súdu dňa 18.6.2007 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť sumu 183.790,-€ ako aj nahradiť trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tak, že dňa 15. mája 2003 v čase približne o 06.00 hod. došlo pri plnení
pracovných úloh u žalobcu k pracovnému úrazu a to tak, že na žalobcu ako murára v Juhoafrickej
republike, v Newcastle, pri murovaní spadla nosná konštrukcia Koksovej batérie 3 a to v dôsledku
jej prelomenia. Následne bol žalobca hospitalizovaný v Newcastle súkromnej nemocnici, a neskôr
k prevozu možnom stave bol prevezený do nemocnice Jacaranda. Na Slovensko bol prevezený po
prepustení z nemocnice dňa 20.6.2003 a následne v dôsledku utrpeného ťažkého úrazu sa podrobil
mnohým ďalším hospitalizáciám. Podľa ust. § 195 ods. 1 a nasl. zák. č. 311/2001 Z. z., Zákonníka
práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu
zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ,
u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Zamestnávateľom žalobcu
bol v čase pracovného úrazu žalovaný, z čoho vyplýva, že v súlade s vyššie uvedeným ust. Zákonníka
práce je žalovaný zodpovedným za škodu spôsobenú žalobcovi. V dôsledku pracovného úrazu došlo

u žalobcu k vážnemu poškodeniu na zdraví, ktoré je v príčinnej súvislosti s predmetným pracovným
úrazom. V súvislosti s predmetnou škodou na zdraví si žalobca v tomto konaní uplatňuje podľa ust. § 444
Občianskeho zákonníka, právny nárok na jednorázové odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v tomto rozsahu:
BOLESTNÉ:
Bolestné bolo ohodnotené: v Posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia,
vypracovanom dňa 1.7.2004 v 1. súkromnej nemocnici Košice-Šaca, a.s. MUDr. Vojtechom Blaškom :
Základné bodové ohodnotenie : 800,625 bodov, v Posudku o bolestnom vypracovanom dňa 24.1.2006
v 1. súkromnej nocnici Košice-Šaca, a.s. MUDr. Vojtechom Blaškom : Základné bodové ohodnotenie :
150 bodov, v Posudku o bolestnom vypracovanom dňa 19.4.2006 v 1. súkromnej nemocnici Košice-
Šaca, a.s. MUDr. Vojtechom Blaškom : Základné bodové ohodnotenie : 75 bodov
Spolu základné bodové ohodnotenie predstavuje: 1025,625 bodov
Odškodnenie podľa sadzby ustanovenej v § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia ( 60,-Sk za den bod ) :
1025,625 bodov x 60,-Sk = 61.537,50 Sk
Takto vyčíslené bolestné predstavuje odškodnenie za : zlomeninu dvoch kostí pravého predlaktia
liečenú operáciou, úrazový šok ťažkého stupňa, úplné prerušenie šliach vystieračov prstov pravej
ruky, pomliaždenie hrudnej steny ťažkého stupňa, odber kostného štepu z ihlice predkolenia s kožným
lalokom, reosteosyntézu lakťovej kosti so štepom z ihlice, voľný kožný štep z pravého stehna, nekrotomia
- revízia, oplantáciu pravého predlaktia do brušnej steny, nekrotómiu pravého predlaktia a revíziu,
oddelenie kožného laloka a steh kože brušnej steny, ?eh kože pravého predlaktia, revíziu a fistulektomiu
pravého predlaktia, odber kostných štepov z lopaty kosti bedrovej vpravo, odstránenie ovového materiálu
z pravej lakťovej kosti a sequestrektómiu, tenotómiu liach ohýbačov palca a II. prsta ľavej nohy,
extrakciu 2 dlažiek vretennej kosti vpravo a sequestrektómiu, tendoplastiku vystieračov I-IV ravej ruky
a sequestrektómiu. Ohľadne vytrpených bolestí žalobca poukazuje na to, že v dôsledku iracovného
úrazu utrpel devastačné komplikované poranenie pravej ruky od úrovne predlaktia s poranením kože,
šliach, svalov, nervov, ciev, kostí I klbov, ktoré si do dnešného dňa vyžiadalo opakované hospitalizácie
v felkovom trvaní viac ako 10 týždňov, viac ako 10 operácií, pričom žalobca bol pracovne neschopný
bezmála 16 mesiacov (15.5.03-24.5.04; 10.7.- 50.9.05; 6.2.-3.3.06). Žalobca sa počas liečby podrobil
opakovaným častým a dlhodobým bolestivým preväzom po operáciách, opakovanému odstraňovaniu
odumretých tkanív pri preväze, čisteniu rán (výplach rany podstupoval až do novembra 2003 každý
deň), prakticky nepretržite mu boli podávané lieky na tlmenie bolesti a to aj v injekčnej forme, prijímal
transfúzie, antibiotiká v injekčnej forme do žily a tiež infúzie s antibiotikami na zmiernenie až 40
stupňových horúčok. Ohľadom bolestivosti pravej ruky žalobca dodáva, že sa jednalo o neznesiteľnú
pálivú bolesť. Žalobcovo Poranenie bolo tiež komplikované hnisaním rany na pravom predlaktí - neustále
výtoky hnisu. Po odobratí kožného štepu z pravého stehna mu pravé stehno začalo opúchať, mal ho
plné vody, bolo nutné pristúpiť k punkcii. Na pravej ruke mal po operácii v Nemocnici Košice-Šaca
dlhodobo naloženú sadrovú fixáciu a ortézu a to po dobu 6 týždňov. Za účelom "rekonštrukcie" pravého
predlaktia boli žalobcovi brané kostné a kožné štepy z rôznych častí jeho tela a to 1. kostný štep z ľavého
predkolenia s kožným lalokom; 2. kožný štep z pravého stehna; 3. kostné štepy z lopaty kosti bedrovej
vpravo. V týchto miestach žalobca dodnes pociťuje bolesti, najmä pri zmene počasia a záťaži. Žalobca
sa rovnako podrobil bolestivej rehabilitácii v podstate po každom operačnom zákroku.
Žalobca v priebehu liečby a najmä počas jednotlivých hospitalizácií bol rovnako obmedzovaný v mobilite,
bol odkázaný na pomoc nemocničného personálu vrátane vykonávania základných hygienických
potrieb, čo sa zvýrazňovalo najmä v čase naloženia sadrovej fixácie, ortéz a keď bol pri pohybe odkázaný
na pomoc francúzskej barly. Najviac bol žalobca obmedzený po dobu troch týždňov (29.5.-17.6.2003)
keď mu bolo pravé predlaktie implantované do brušnej steny. Žalobca mal prakticky prišitú pravú ruku
do brucha.
Na bolestivosť liečby vplýval aj zlý psychický stav žalobcu, obavy čo bude ďalej, koľkým bolestivým
operáciám sa ešte bude musieť podrobiť, strach že príde o ruku. Kvôli nespavosti žalobca užíval tiež
lieky na spanie.
Vzhľadom na rozsah a závažnosť poškodenia zdravia žalobcu pri pracovnom úraze, ako aj s ohľadom na
pretrpenú bolesť, mučivé útrapy, strádanie z obmedzenia pohybu, sťaženie jeho zdravotnej pohody, zlý
psychický stav v priebehu liečenia a odstraňovania následkov poškodenia, žalobca je toho názoru, že sa
jedná o prípad hodný osobitného zreteľa a je odôvodnená aplikácia ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965
Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, podľa ktorého môže súd v prípadoch
hodných osobitného zreteľa primerane zvýšiť odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti si žalobca uplatňuje nárok na odškodnenie za bolesť vo výške
50 - násobku základného bodového ohodnotenia :
50 x 61.537,50 Sk = 3.076.875,- Sk

Podaním doručeným súdu dňa 10.8.2007 Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice
ako vedľajší účastník, sa vyjadrila tak, že nesúhlasí s rozhodnutím o vecí bez nariadenia pojednávania.
Z predloženého žalobného návrhu vyplýva, že navrhovateľ utrpel pracovný úraz 15. mája 2003, pri práci
v Newcastle v Juhoafrickej republike, na koksovej strane pri výmurovke, kde pri prejazde vodiaceho
vozu sa uvoľnila rozperná konštrukcia a jedna z jej časti zasiahla navrhovateľa v predlaktí pravej ruky.
Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č.32/1965 Zb.z. odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov a to podľa zásad a sadzieb
ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia
na zdraví a priebehu liečenia.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. z. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje ak
poškodenie na zdraví má preukázateľné dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami poukazujeme aj na Zásady pre hodnotenie uvedené
v prílohe vyhlášky č. 32/1965 Zb. z. v platnom znení, v časti I. Odškodnenie za bolesť a v časti II.
Odškodnenie za sťažené spoločenské uplatnenie.
Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32 / 1965 Zb.z. v platnom znení v prípadoch hodných osobitného zreteľa
môže súd odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť nad taxatívne
určené sumy (z toho z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnúť sumu 240 000 Sk, z toho
bolestné 72 000 Sk). Nakoľko vyhláška pri zvýšení základného bodového ohodnotenia podľa § 7 ods.
3 neustanovuje hornú hranicu násobkov resp. sumy, často v praxi dochádza k neprimerane vysokým a
neopodstatneným nárokovaným násobkom v žalobách.
Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, na základe uvedeného považuje uplatňovanú výšku odškodnenia
50 násobok základného bodového ohodnotenia za neprimeranú a nadhodnotenú a žiada konajúci
súd, aby dôkladne a citlivo posúdil primeranosť následkov poškodenia na zdraví a korigoval sumy
mimoriadneho odškodnenia. Pre porovnanie uvádzame, že cca 30 - násobky mimoriadneho zvýšenia
základného bodového uplatnenia za sťaženia spoločenského uplatnenia priznávajú súdy pri oveľa
závažnejších poškodeniach na zdraví ako napr. strata končatiny ( orgánu ), rôzne formy ochrnutí s
tragickými následkami pre ich ďalší život. Navrhovateľ pracuje aj naďalej u svojho zamestnávateľa,
ktorý po skončení dočasnej práceneschopnosti ho preradil na iný druh práce - vrátnik. Žalobca bol
posudzovaný na úrazovú rentu, kde mu vznikol nárok na úrazovú rentu s mierou poklesu vykonávať
pracovnú schopnosť 45%, ale podľa § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nemá
nárok na výplatu úrazovej renty, nakoľko nárok na výplatu úrazovej renty mu nevznikol z dôvodu, že suma
úrazovej renty určená podľa § 89 zákona nepresiahla nulu (suma invalidného dôchodku prevyšovala
sumu úrazovej renty ).
Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, poukazuje na skutočnosť, že od výsledku
súdneho sporu závisí právo poškodeného na plnenie z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za
škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania, preto je v našom záujme, aby bol skutkový a
právny stav predmetného sporu zistený objektívne a správne.
V prílohe predkladá dôkaz - rozhodnutia o náhrade za bolesť, na základe ktorých bol navrhovateľ
odškodnený v sume 66.038,-Sk, podľa priznaného bodového ohodnotenia vo vystavených posudkoch
a náhrade za sťažené spoločenské uplatnenie v sume 98.400,-Sk. V prípade úspechu žalobcu čo i len
v časti, žiadame konajúci súd, aby od priznaného odškodnenia súdom, vyplatené sumy bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia Sociálnou poisťovňou, pobočka Košice, boli odpočítané. Žiada, aby
konajúci súd k uvedeným skutočnostiam pri meritórnom rozhodovaní vo veci prihliadol. Zároveň namieta
navrhovateľom uplatňovanú lehotu pre plnenie 3 dní. Dôvodom tejto námietky je skutočnosť, že vedľajší
účastník túto lehotu reálne nemôže dodržať, z dôvodu problémov pri zúčtovaní cez štátnu pokladnicu
a na základe uvedeného navrhujeme, aby konajúci súd určil lehotu na plnenie dlhšiu a to do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 27.8.2007 sa vyjadril tak, že došlo k pracovnému úrazu dňa
15.5.2003. Celkové náklady liečby, cestovné náklady manželky do JAR znášal žalovaný vo výške
1.657.867,20 Sk. Žalobca po úraze naďalej pracoval pre žalovaného v roku 2004, 2005, v dôsledku

ťažkého pracovného úrazu žalovaný uznal zvýšenie odškodnenia o 100%, čo aj žalobca uznáva. Zo
zvýšením o 50 násobok bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia nesúhlasí.

Súd pri dokazovaní vychádzal z výpovedí žalobcu, žalovaného, svedkov, listinných dôkazov a podaní
účastníkov konania, lekárskych posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, znaleckých
posudkov nariadených v priebehu konania, a zistil tento skutkový stav :

Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2007 žalobca uviedol, že prípad sa stal 15.5.2003 okolo 6.00 hod.
rannej v Juhoafrickej republike pri murovaní spadla na žalobcu nosná konštrukcia v koksovej batérie.
Pod touto batériou rok robili a nič sa zatiaľ nestalo až do osudného dňa. Železná konštrukcia rozperí,
ktorá zaisťovala staré murivo pri posunutiu rozperí sa zrútili na žalobcu a zavalilo ho, utŕžil poranenia
hlavy, ruky, zavalilo mu hrudník. Bol revedený do miestnej nemocnice kde bolo zhodnotené, že na takýto
komplikovaný úraz nemajú vhodné podmienky. Keď sa prebral z tohto šoku v miestnej nemocnici mal
neuveriteľné bolesti, ale následne bol prevezený do nemocnice v Jacarande to je asi 500 km. Mal veľké
bolesti. Následne bol prevezený asi po 5 týždňoch tam bol si 6 týždňov a následne bol prevezený
na Slovensko. Postúpil viac ako 10 operácii, celkove bol skoro 16- mesiacov práceneschopný a
po roku práceneschopnosti bol uznaný Sociálnou poisťovňou za čiastočne invalidného v 50 %. Ešte
pokračoval v liečení. Presne si nespomína, ale priznaných bodov mal približne okolo 800 bodov. Potom
nasledovali ďalšie operácie, bolo mu priznané ďalšie presne si celkové zákonné bodové ohodnotenie
nespomína. Zároveň uviedol, že si uplatňuje 50 - násobok za sťaženie spoločenského uplatnenia
základného bodového ohodnotenia tak tiež 50 - násobok za odškodnenie za bolesť základného
bodového ohodnotenia. Ja, si myslím, že zdravie je vysoko cenené to je vlastne tá najvyššia hodnota.

Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2007 žalovaný konateľ spoločnosti TERMOSTAV - MRÁZ spol. s
r.o., T. P. uviedol, že ako spoločnosť uznali , že došlo k pracovnému úrazu zachovali sa tak, že to riešili
pracovný úraz. Od kedy sa stal tento úraz konali prostredníctvom stavby vedúceho sa starali o nášho
zamestnanca bol aj preložený z Newcastlu do Pretórie, kde bola odbornejšia zdravotná starostlivosť,
kde bola prekonaná aj jazyková bariéra strávil s ním čas v nemocnici aj stavby vedúci p. G., ktorý
ovláda anglický jazyk. Zároveň keďže bol tam prítomný na tejto pracovnej ceste aj syn žalobcu, tak
bolo mu umožnené, aby bol v nemocnici spolu s otcom. Bolo umožnené aj manželke dňa 8.6.2003, aby
navštívila v Pretórii manžela, kde sním strávila dobu až po odchod z nemocnice z Pretórie - 6 týždňov.
Celý pobyt aj liečenie aj tieto cesty manželke sme hradili my, naša spoločnosť. Uviedol, že aj v škodovej
komisii bolo schválené 100 % navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, chcem uviesť, že aj po
úraze bolo z našej strany mu ponúknuté pracovné miesto, a to keďže jeho funkcia nebola len murár,
ale šéf -montér tak my, osobne ako riaditeľ spoločnosti a konateľ mu navrhol, že by vykonával funkciu
šéf -montéra naďalej, nie manuálne, ale vzhľadom na to, že je skúsený človek, a vzhľadom na jeho
dlhoročné skúsenosti, aby viedol pracovnú skupinu. Žalobca prijal prácu funkciu vrátnika a túto vykonáva
do dnešného dňa tak ako tu odznelo a nemáme ani záujem, na tom, aby že keď bude chcieť v tejto
firme, aby pracoval aj naďalej, aby sa stretával aspoň s ľuďmi s ktorými doteraz pracoval. Žalobca aj
teraz má ponuku, že keby chcel vykonávať funkciu šéf-montéra mohol by ju vykonávať nie manuálne,
ale vzhľadom na jeho skúsenosti.
Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2007 vedľajší účastník podal námietku premlčania voči nároku za
bolesť a zároveň navrhol znalecké dokazovanie za účelom posúdenia posudkov a bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia.

Písomný podaním zo dňa 12.11.2007 Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice,
vedľajšia účastníčka sa vyjadrila, že na pojednávaní dňa 12.10.2007 vzniesla námietku premlčania na
jednotlivé uplatňované nároky náhrady škody z titulu mimoriadneho zvýšenia základného bodového
uplatnenia. K vznesenej námietke premlčania dáva nasledovné odôvodnenie:
Z predloženého žalobného návrhu vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil žalobným návrhom mimoriadne
zvýšenie základného bodového ohodnotenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len
SSU ) z titulu poškodenia zdravia utrpeným pracovným úrazom .
Pri hodnotení a vyčíslení základného bodového ohodnotenia navrhovateľ vychádza z celkového
priznaného bodového ohodnotenia. Vedľajšia účastníčka vzniesla námietku premlčania na jednotlivé
nároky za náhradu škody vyplývajúce z jednotlivých posudkov, ktoré boli vystavené ošetrujúcim lekárom
T.. P. X. a to z posudku za bolesť zo dňa 1.7.2004 v počte bodov 800,625, z posudku vystaveného dňa
5.1.2005 v počte bodov 75, z posudku za SSU zo dňa 1.7.2004 vystaveným tým istým ošetrujúcom
lekárom v počte bodov 820.

Dátum vzniku nároku sa odvodzuje od dátumu, od ktorého je možné vydať lekársky posudok obsahujúce
hodnotenie bolesti a SSU. Podľa §11 ods.1 zák. č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto
dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. V tomto prípade pri odškodnení sa aplikuje vyhl. č. 32/65
Zb. a hodnota bodu v čase utrpeného pracovného úrazu bola 60,-Sk. Podľa ust. § 259 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení „v konaniach o nároku na dávky a ich výplatu z nemocenského
poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu,
o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku
zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná
náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých
nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady
škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti
za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo
podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do
31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými".
Nakoľko zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce ( ďalej len ZP ) neobsahuje ustanovenie o premlčacích
lehotách, na účely premlčania sa uplynutie lehoty posudzuje podľa príslušných ustanovení zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a
o tom, kto za ňu zodpovedá. Začiatok premlčacej doby pri práve na odškodnenie za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia sa posudzuje dňom, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného.
Posúdenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sa vykonáva podľa vyhl. č. 32/65 Zb.,
akonáhle je možné zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený. Preto od toho okamihu začína
bežať 2- ročná subjektívna premlčacia lehota podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V
tejto súvislosti poukazujeme na judikát R 9/86 podľa ktorého poškodenému môže vzniknúť zo škodnej
udalosti v prípade neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu ďalší nárok na náhradu za
SSU , ktorý je potrebné posudzovať samostatne ako nárok so samostatnou subjektívnou premlčacou
lehotou a rozdielnym behom lehoty. Obdobne to platí aj pre bolesť. Podľa prílohy k vyhl. č. 32/65 Zb.
A. Zásady pre hodnotenie, I. Odškodnenie za bolesť ods. 9 cit. „Ak dôjde po skončenom liečení k
operácii, ktorá má príčinu v pôvodnom poškodení na zdraví, patrí nové odškodnenie za bolesť ako za
poškodenie, s ktorým možno túto operáciu po stránke bolesti najskôr porovnávať." V prípade nového
odškodnenie za bolesť ide o nový nárok, ktorý sa tiež posudzuje samostatne. Navrhovateľ sa o vzniknutej
škode dozvedel ustálením zdravotného stavu a následne vystavením posudku o bolesti a SSU dňa
1.7.2004 a vystavením posudku za novú bolesť dňa 5.1.2005. O skutočnosti, kto za ňu zodpovedá
tiež ustálením zdravotného stavu a vystavením jednotlivých posudkov, kde bolo stanovené bolestné
na 800,625 a 75 bodov a za SSU 820 bodov. Z týchto posudkov si navrhovateľ uplatňuje 50 násobok
základného bodového uplatnenia. V zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka cit. „ právo na
náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. .
Toto právo si mohol navrhovateľ uplatniť dňa 1.7.2004 a následne za novú bolesť dňa 5.1.2005. V
tejto súvislosti poukazujeme na tú skutočnosť, že navrhovateľ vedel o vzniknutej škode a kto za ňu
zodpovedá, nakoľko jednotlivé nároky si uplatnil v dávkovom konaní pred Sociálnou poisťovňou, ktoré
mu boli priznané a vyplatené v základnom bodovom ohodnotení. SSU poškodenému bolo zvýšené na 2
-násobok základného bodového ohodnotenia. Rozhodnutia o priznaní nároku a vyplatení boli doložené
do spisu. Na základe uvedeného žiadame konajúci súd, aby nároky z posudkov vystavených 1.7.2004
a 5.1.2005 zamietol, nakoľko 2-ročná premlčacia lehota z posudkov zo dňa 1.7.2004 uplynula dňa
1.7.2006 a z posudku zo dňa 5.1.2005 uplynula dňa 5.1.2007 a navrhovateľ si svoj nárok uplatnil na
súde až dňa 30.5.2007.
Okresný súd Košice I uznesením č.k. 37C/107/2007-99 zo dňa 12.8.2008 nariadil znalecké dokazovanie
T.. Y. X. za účelom posúdenia posudkov a bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a kedy mohlo
dôjsť k ustáleniu zdravotného stavu, ktorý aj vypracoval pod č.2/2009 zo dňa 11.3.2009.

Okresný súd Košice I uznesením č.k. 37C/107/2007-156 zo dňa 8.1.2010 nariadil doplniť znalecké
dokazovanie v spojitosti uznesením 37C/107/2007-165 zo dňa 9.9.2010 MUDr. G. Č. L.., za účelom
vykonania komplexného bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
žalobcu, ktorý aj vypracoval č.7/2010 dňa 9.1.2011.
Žalovaný sa vyjadril k znaleckému posudku č.7/2010 tak, že úlohou znalca bolo posúdenie zdravotného
stavu, určenie ustálenia zdravotného stavu a vykonanie komplexného bodového hodnotenia bolestného

a trvalých následkov žalobcu. Znalec v podanom znaleckom posudku č. 7/2010 priznal žalobcovi
zhodnotené bolestné na 1445,625 bodu a ohodnotenie trvalých následkov úrazu žalobcu na 1168,75
bodu. Žalovaný má zato, že vykonané ohodnotenie celkom nekorešponduje so skôr podanými
znaleckými posudkami v konaní, ktoré vypracovali T.. X. H. T.. X..
MUDr. P. X. vo svojom znaleckom posudku o bolestnom priznal žalobcovi len 800,625 bodov a v
posudku o sťažení spoločenského uplatnenia 820 bodov. Tento znalecký posudok bol síce vypracovaný
v roku 2004, avšak od tej doby sa zdravotný stav žalobcu výrazne nezhoršil natoľko, aby bolo možné
akceptovať bodové ohodnotenie vyplývajúce zo znaleckého posudku č. 7/2010.
Podaný znalecký posudok T.. Č. č. 7/2010 nekorešponduje ani so znaleckým posudkom T.. Y. X.
č. 2/2009 zo dňa 11.03.2009. Z podaného znaleckého posudku vyplýva, že zdravotný stav žalobcu
nemožno z medicínskeho hľadiska považovať za výnimočný, nakoľko kritériá výnimočnosti nespĺňa.
Ďalej znalec na otázku, či v prípade žalobcu ide o prípad hodný osobitného zreteľa uviedol, že sa nejedná
o prípad hodný osobitného zreteľa s právnymi následkami uvedenými v §7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965
Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia ( ďalej len „ Vyhláška"). V závere
znaleckého posudku č. 2/2009 znalec T.. X. konštatoval, že trvalé následky žalobcu sú v súčasnosti
(marec 2009) ustálené, aj keď nie je možné vylúčiť v budúcnosti progresiu.
Žalovaný má za to, že znalec sa pri vypracovaní znaleckého posudku č. 7/2010 neriadil ani
ustanoveniami Vyhlášky. Podľa ods. 12 Prílohy A Vyhlášky č. 32/1965 Zb. pojednávajúcej o Zásadách
pre hodnotenie odškodnenia, ak zistené zmeny spadajú pod niekoľko položiek tabuľky, urobí lekár najprv
ohodnotenie všetkých týchto zmien podľa príslušných položiek. Pre konečný výsledok potom prevezme
plne len zmenu najzávažnejšiu ohodnotenú najvyšším počtom bodov, zatiaľ čo súčet ostatných pripočíta
iba polovicou. Pokiaľ by dve alebo viac zistených zmien z toho istého poškodenia na zdraví spadali pod
niekoľko položiek a zmeny boli hodnotené rovnakým počtom bodov, počíta sa plnou hodnotou len jedna
z nich. Následky, ktoré sú svojimi znakmi už zahrnuté v pojme jednej položky, sa osobitne nehodnotia;
napr. v strate oka je zahrnutá už strata šošovky i zúženie zorného poľa, nie však strata zrakovej
ostrosti. Ak je v sadzbách uvedený rozdielny počet bodov vpravo a vľavo, hodnotí sa každá z týchto
ako samostatná položka plným počtom bodov. Ak sa jednotlivé následky týkajú toho istého údu (orgánu)
alebo jeho časti, nesmie úhrn hodnotenia zo všetkých následkov prevýšiť hodnotenie za anatomickú
alebo funkčnú stratu. Položka č. 343 Prílohy Vyhlášky, strata ruky v zápästí je ohodnotená 500 bodmi
a predstavuje celkové hodnotenie za funkčnú a anatomickú stratu žalobcu. Znalec za poškodenie ruky
priznal žalobcovi spolu 800 bodov, teda o 300 bodov viac, čo je v zásadnom rozpore s ustanovením
Vyhlášky. Aj keby sme pripustili, že stav žalobcu je možné hodnotiť podľa položky č. 342 Prílohy Vyhlášky,
čiže by šlo o stratu predlaktia pri zachovalom lakťovom kíbe, čo sa hodnotí 550 bodmi, stále znalec
priznal o 250 bodov viac ako Vyhláška pripúšťa. Spolu s poškodením dolnej končatiny podľa ustanovení
Vyhlášky by malo ohodnotenie trvalých následkov žalobcu predstavovať 500 bodov (položka č. 343) + 60
bodov (1/2 z celkového ohodnotenia položky č. 408b) + 50 bodov (1/2 z celkového ohodnotenia položky
č. 430b) + 25 bodov (1/2 z celkového ohodnotenia položky č. 430a), spolu: 635 bodov. Znalec priznal
žalobcovi celkovo 935 bodov, čo je o 300 bodov viac než Vyhláška dovoľuje. Navyše ani konštatovanie
znalca, že vzhľadom k obmedzeniu v pracovnej, športovej, ako aj sociálnej oblasti je primerané zvýšenie
bodového ohodnotenia o 1/4 , celkom 1168,75 bodu nie je akceptovateľné. Žalobca je naďalej zaradený
do pracovnej činnosti a jeho zranenie nie je natoľko obmedzujúce, aby mu mohlo byť priznané ešte aj
primerané zvýšenie, už aj tak prehnaného a v rozpore s Vyhláškou priznaného bodového ohodnotenia.
Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že znalec postupoval pri bodovom ohodnotení v
rozpore s ustanoveniami Vyhlášky a preto žiada konajúci súd, aby pri rozhodovaní bral do úvahy, že
znalec pri hodnotení pochybil, a to konkrétne pri bodovom ohodnotení ako aj pri priznaní primeraného
zvýšenia o 1/4 a pri rozhodovaní vzal do úvahy aj znalecký posudok č. 2/2009, ktorý bol vypracovaný
T.. Y. X..

Žalobca písomný podaním doručeným súdu dňa 18.2.2011 podal návrhu na pripustenie zmeny žaloby
jej rozšírením, a uviedol, že sa v konaní domáha nároku na náhradu škody titulom bolestného v sume
102.133,54 € (3.076.875,- Sk).
S ohľadom na znalecký posudok T.. G. Č., PhD. zo dňa 19.1.2011 žalobca navrhuje, aby súd v zmysle
§ 95 ods. 1 OSP uznesením pripustil v časti nároku na náhradu škody titulom bolestného zmenu žaloby
jej rozšírením o sumu 41.824,34 €, ktorú odôvodňuje nasledovne:
- celková výška základného bodového ohodnotenia bolestného v zmysle posudkov o bolestnom
vypracovaných MUDr. P. X. dňa 1.7.2004, 24.1.2006 a 19.4.2006:1025,625 bodov,
- zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolestného v zmysle znaleckého posudku MUDr. G.
Č., PhD. zo dňa 19.1.2011:1445,625 bodov-1025,625 bodov = 420 bodov,

- výška odškodnenia pri 60,-Sk za 1 bod: 420 bodov x 60,-Sk = 25.200,- Sk,
- odškodnenie za bolestné vo výške 50-násobku základného bodového ohodnotenia (§ 7 ods. 3 vyhl.
č. 32/1965 Zb.): 50 x 25.200,-Sk = 41.824,34 € (1,260.000,-Sk).
Žalobca sa v konaní domáha nároku na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej
tiež len „SSU") v sume 81.657,04 € (2.460.000,- Sk).
S ohľadom na znalecký posudok T.. G. Č., PhD. zo dňa 19.1.2011 žalobca navrhuje, aby súd v zmysle
§ 95 ods. 1 OSP uznesením pripustil v častí nároku na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia zmenu žaloby jej rozšírením o sumu 11.451,90 €,
ktorú odôvodňuje nasledovne:
- celková výška základného bodového ohodnotenia SSU v zmysle posudku o SSU vypracovanom
MUDr. P. X. dňa 1.7.2004:820 bodov,
- zvýšenie základného bodového ohodnotenia SSU v zmysle znaleckého posudku MUDr. G. Č., PhD.
zo dňa 19.1.2011:935 bodov - 820 bodov =115 bodov,
- výška odškodnenia pri 60,-Sk za 1 bod: 115 bodov x 60,-Sk = 6.900,- Sk,
- odškodnenie za SSU vo výške 50-násobku základného bodového ohodnotenia (§ 7 ods. 3 vyhl. č.
32/1965 Zb.): 50 x 6.900,-Sk = 11.451,90 € (345.000,-Sk).
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby Okresný súd Košice I po pripustení
zmeny žaloby vydal vo veci tento rozsudok žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi škodu na zdraví
peňažným odškodnením bolesti vo výške 143.957,88 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi škodu na zdraví peňažným odškodnením sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 93.108,94 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť advokátovi žalobcu náhradu trov konania žalobcu do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Košice I, uznesením č.k.37C/107/2007-198 zo dňa 14.3.2011 pripustil zmenu žaloby tak,
že petit bude znieť:
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi škodu na zdraví peňažným odškodnením bolesti vo výške
143.957,88 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi škodu na zdraví peňažným odškodnením sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 93.108,94 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť advokátovi žalobcu náhradu trov konania žalobcu do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Na pojednávaní konanom dňa 21.9.2011 znalec T.. Č. L.. uviedol, že trvá v celom rozsahu na svojom
znaleckom posudku a aj na bodovanom hodnotení § 6 ods. 2 navýšenie o 1 teda na 1168,75 bodu
pri sťažení spoločenského uplatnenia. Niektoré položky z lekárskeho posudku MUDr. Blaška nenašiel
v zdravotnej dokumentácii, nebola k dispozícii, a niektoré som považoval za vhodné navýšiť z dôvodu
charakteru a komplikácii pri ich ošetrovaní. Čo sa týka navýšovania o 1 ako je uvedené v mojom
znaleckom posudku a to sťažení spoločenského uplatnenia ( SSÚ ) ide z dôvodu toho, že T.. X.
vypracoval lekársky posudok a ja som vypracovával znalecký posudok a pri znaleckom posudku nie je
uvedené či už vo Vyhl. č. 32/1965 , alebo jej prílohách, že by znalec nemohol, alebo nebol oprávnený
zvýšiť to bodové ohodnotenie iba lekársky posudok nemá oprávnenie . Znalec by oprávnenie mal, nikdy
to nie je zakázané. Ďalej uviedol, že nie je možné určiť presné ustálenie zdravotného stavu, je to možné
iba približne odhadnúť a všeobecne považované 1 rok od úrazu resp. od nejakej väčšej operácie v tomto
prípade došlo k väčšej operácii 11.7.2005 , ktorá bola rozsiahla rekonštrukcia šliach bola a 7.2.2006 bolo
odstránenie časti kostí, takže ako znalec považujem od toho 11.7.2005 do roka to znamená, že cca leto
2006 by podľa jeho názoru malo dôjsť k ustáleniu zdravotného stavu po veľkej operácii šliach.

Podaním doručeným súdu dňa 14.11.2011 podal žalobca nasledovné stanovisko, aby konajúci súd, aby
pri svojom rozhodovaní prihliadol na to, že v prípade ním uplatneného nároku sa jedná o jednorázové
odškodnenie, ktoré má satisfakčný charakter a predstavuje formu doživotného zmiernenia zdravotných
následkov utrpeného pracovného úrazu. V súvislosti stým si žalobca dovoľuje požiadať súd, aby pri
svojom rozhodovaní prihliadol aj na súčasnú súdnu prax, z ktorej vyplývajú najmä nasledovné významné
skutočnosti:
Zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolestného, žalobca v prílohe predkladá
1. Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 21.2.2006, sp. zn. 23Co/171/2005, v ktorom sa
konštatuje, že „(...) za základné bodové ohodnotenie bolestného, ktoré stanoví ošetrujúci lekár je
potrebné považovať bodové ohodnotenie bolestného aj po jeho prípadnom zvýšení o polovicu, prípadne

dvojnásobok v zmysle ods. 6 a 7 zásad pre odškodnenie, ktoré sú prílohou vyhl. č. 32/1965 Zb. o
odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov."
2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.4.2004. sp. zn. 13Co/63/2004, ktorý takisto
konštatuje, že ,,(...)za základné bodové ohodnotenie bolestného, ktoré stanoví ošetrujúci lekár je
potrebné považovať bodové ohodnotenie bolestného aj po jeho prípadnom zvýšení o polovicu, prípadne
dvojnásobok v zmysle ods. 6a 7 zásad pre odškodnenie, ktoré sú prílohou vyhl. č. 32/1965 Zb. o
odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov."
III.
Odškodnenie bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
Žalobca v prílohe predkladá
1. Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2007, sp. zn. 2Cdo/215/2006, podľa ktorého „Názor
odvolacieho súdu, že súd podľa § 7 ods. 3 vyhlášky nemôže odškodnenie za bolesť primerane zvýšiť,
ak tak neurobil lekár v rámci možností, daných mu vyhláškou, nie je správny. Oprávnenie súdu zvýšiť
odškodnenie za bolesť podľa § 7 ods. 3 vyhlášky i nad sumy ustanovené v § 7 ods. 1,2 je viazané
len na existenciu takých dôvodov, ktoré charakterizujú „prípad hodný osobitného zreteľa" a či základné
odškodnenie za bolesť je primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia".
Je teda bez právneho významu, či lekár, ktorý bolestné ohodnocoval zvýšil základný počet bodov
bolestného podľa prílohy I. ods. 6,7 Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť. Ak žalobca preukáže
existenciu dôvodov na primerané zvýšenie odškodnenia za bolesť, nemožno mu tento nárok odoprieť
len z toho dôvodu, že pri vyhotovení posudku nepostupoval lekár v súlade s vyhláškou."
2. Právoplatný rozsudok KS v Košiciach zo dňa 28.11.2007. sp. zn. 5Co/509/2006
(40 násobok základného bodového ohodnotenia bolestného pri 465 bodoch)
3. Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.7.2008, sp. zn. 5Cdo/119/2008
(30 násobok základného bodového ohodnotenia bolestného pri 686,25 bodoch)
3. Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.2.2002, sp. zn. 5Cdo/117/2000 (R 48/2004),
podľa ktorého „Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu (následnú), ktorá
sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia."
4. Právoplatný rozsudok OS Košice II zo dňa 7.4.2006, sp. zn. 14 C 730/02
(50 násobok základného bodového ohodnotenia SSU pri 400 bodoch)
5. Právoplatný rozsudok KS v Košiciach zo dňa 12.9.2007. sp.zn. 5 Co 185/2007
(40 násobok základného bodového ohodnotenia SSU pri 450 bodoch)
V.
Náhrada škody na zdraví - komunitárne právo Európskej únie
Žalobca ďalej predložil konajúcemu súdu smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/14 ES a taktiež
poukazuje na § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 381/2001 Z.z."), z ktorých vyplýva, že limit poistného plnenia z jednej škodovej udalosti musí byť
najmenej 5 mil. EUR.
Žalobca je presvedčený, že pokiaľ je legislatíva Slovenskej republiky inkompatibilná s legislatívou
Európskej únie, výšku uplatneného nároku možno považovať za primeranú.
Z vyššie uvedených skutočnosti podľa názoru žalobcu vyplýva, že taktiež pri rozhodovaní všeobecných
súdov v SR, súdy priznávajú niekoľko desiatok násobkov základného bodového ohodnotenia, čo je plne
v súlade s aproximáciou a implementáciou noriem Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej
republiky.
V prípade žalobcu, podľa jeho názoru, ohľadom bolestného aj sťaženia spoločenského uplatnenia pri
aplikácii § 7 ods. 3 vyhlášky ide pritom o učebnicový prípad hodného osobitného zreteľa tak, ako to
má na mysli predmetný právny predpis, a to najmä vzhľadom na jeho vek, na závažnosť poškodenia
zdravia, vytrpenú psychickú traumu a na preukázateľne nepriaznivé dôsledky vo všetkých sférach pri
uspokojovaní jeho životných a spoločenských potrieb.
VI.
Interpretácia a aplikácia rozhodujúcich ustanovení vyhlášky č. 32/21965 Zb.
Žalobca si zároveň dovoľuje zaujať stanovisko k rozhodnému právnemu predpisu, ktorým je vyhláška č.
32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhl. č.32/1965 Zb.").
K otázke správnej interpretácie a aplikácie vyhl. č. 32/1965 Zb. žalobca zdôrazňuje, že vyhláška
je obsolétnym právnym predpisom, koncipovaným pôvodne v 60-tych rokoch minulého storočia.
Jej následné novelizácie, spolu štyri pričom posledná vyhl. č. 19/1999 Zb., boli obmedzené
výlučne na quasi valorizáciu hodnoty jedného bodu pri stanovení závažnosti poškodenia zdravia.

Absurdný matematicko-tabuľkový systém odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia,
degradujúci a bagatelizujúci následky zásahu do mimoriadne citlivej a intímnej sféry ľudskej existencie
akou zdravie nepochybne je, "ostal nezmenený a rigidne zotrvávajúci na neakceptovateľnej a prekonanej
doktríne. V zmysle samotnej vyhlášky (§ 1, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1 vyhlášky) sa pritom jedná o odškodnenie
jednorázové, ktoré musí byť primerané vzniknutým následkom, aby bolo v rámci reálnych možností
spôsobilé bezo zvyšku naplniť satisfakčnú funkciu.
Nie je preto možné stotožniť sa s prípadným názorom, že pri rozhodovaní o spravodlivom odškodnení
nemožno zohľadniť aj ekonomicko-sociálne pomery v čase aplikácie § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965
Zb.. Vzhľadom na postavenie a úlohu všeobecného súdnictva v systéme právneho štátu pri aplikácii
objektívneho práva, by bol daný názor argumentačne neudržateľný.
Žalobca poukazuje v tejto súvislosti na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa
18.11.2003 sp. zn. I. ÚS 137/2003, podľa ktorého i pri zachovaní zásadnej kontinuity so „starým režimom"
je potrebné výklad a použitie právnych noriem podriadiť ich obsahovo materiálnemu zmyslu. Ústava
preto jasne akcentuje hodnotovú diskontinuitu so „starým režimom" (komunistickým)... Po novembri
1989 došlo v Československu k zásadným politickým a ekonomickým zmenám. V ich dôsledku bol
zavedený nový hodnotový systém modernej demokratickej spoločnosti, ktorého očami je potrebné
vykladať i staré právne normy, ak dosiaľ existujú.".
Zmyslom a účelom vyhlášky je zabezpečenie primeraného doživotného odškodnenia a dosiahnutie
finančnej satisfakcie, keďže reparácia vzhľadom na povahu vzniknutých následkov možná nie je. Pokiaľ
samotná vyhláška v ustanovení § 7 ods. 3 oprávňuje súd primerane zvýšiť odškodnenie na úroveň, ktorá
kritériá podľa prechádzajúcej vety bezvýhradne napĺňa, nemôže byť rozporným so zákonom postup
súdu, ktorým tak učiní. Je pritom povinný postupovať s ohľadom na komplex okolností ktoré sú dané
v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 OSP), vrátane posúdenia primeranosti peňažného plnenia
vzhľadom na jeho reálnu hodnotu v súčasných spoločensko-ekonomických podmienkach.
Odškodnenie v zmysle § 444 01 je jednorázové. Jedná sa o náhradu !materiálnej ujmy ktorá má slúžiť na
to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení,
stratí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných trvalým poškodením zdravia. Je nesporné, že
poškodenie zdravia žalobcu je mimoriadne závažné, doživotné a reálne deformujúce život poškodeného
v mnohých oblastiach.
Zámerom žalobcu nie je dosiahnuť neprimeranú, predimenzovanú náhradu škody, ale domôcť sa
adekvátnej satisfakcie, ktorá by bola aspoň v čiastočnej miere spôsobilá zmierniť vzniknuté ďalekosiahle
následky.
Vzhľadom na prezentované skutočnosti žalobca naďalej trvá na podanej žalobe a navrhuje, aby Okresný
súd Košice I žalobe v znení jej neskorších zmien v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na
náhradu trov konania.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.1.2012 sa vyjadril tak, že vedľajší účastník nesúhlasí s
vyjadrením znalca T.. G.. Č. na pojednávaní konanom dňa 21.9.2011, že bol ako znalec oprávnený zvýšiť
základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU") v zmysle § 6 ods.
2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. (ďalej len „vyhláška") o 1/4 z 935 bodov na 1168,75 bodov.
Uvedenú námietku považuje za dôvodnú, nakoľko sa rovnako domnieva, že znalec na takéto zvýšenie
nebol v zmysle čl. III ods. 14 prílohy vyhlášky (zásady pre hodnotenie) oprávnený. Pre konanie je
smerodajné základné bodové ohodnotenie SSU, ktoré znalec MUDr. Čellár, PhD. stanovil v počte 935
bodov.
Vedľajší účastník sa zároveň nestotožňuje s momentom, kedy znalec považoval zdravotný stav žalobcu
za ustálený (leto 2006). Podľa názoru vedľajšieho účastníka (prezentovanom v písomnom vyjadrení
zo dňa 12.8.2009) došlo v prípade žalobcu k ustáleniu zdravotného stavu najneskôr dňa 23.5.2004,
kedy bola ukončená jeho práceneschopnosť (po úraze zo dňa 15.5.2003). Vedľajší účastník tvrdí (v
písomnom vyjadrení zo dňa 5.11.2007), že nakoľko sa žalobca po ustálení zdravotného stavu dozvedel
o výške škody z posudkov o bolestnom a SSU dňa 1.7.2004, resp. 5.1.2005, žalobou doručenou súdu
dňa 30.5.2007 si uplatnil svoje nároky až po márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby,
ktorá v zmysle § 106 ods. 1 OZ uplynula dňa 1.7.2006, resp. 5.1.2007.
Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 12.8.2009 dodáva, že pokiaľ ošetrujúci lekár žalobcu
MUDr. Vojtech Blaško uviedol vo svojom posudku o bolestnom a SSU zo dňa 1.7.2004, že stav žalobcu
si bude vyžadovať ďalšie operácie, mal tým údajne na mysli tzv. budúcu bolesť. V tejto súvislosti
poukázal na § 3 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého „Ak sa vykoná po skončenom liečení operácia, ktorá má
príčinu v poškodení na zdraví, patrí ďalšie odškodnenie za bolesť ako za poškodenie, s ktorým možno
túto operáciu najskôr porovnávať." V písomnom vyjadrení zo dňa 2.11.2011 vedľajší účastník zároveň

poukázal na bod 9 zásad vyhlášky pre hodnotenie bolesti, podľa ktorého „Ak dôjde po skončenom liečení
k operácii, ktorá má príčinu v pôvodnom poškodení na zdraví, patrí nové odškodnenie za bolesť ako za
poškodenie, s ktorým možno túto operáciu po stránke bolesti najskôr porovnávať."
Pre komplexnosť námietok k údajnému premlčaniu nárokov žalobcu dodávame, že v písomnom
vyjadrení zo dňa 5.11.2007 vedľajší účastník takisto poukázal na judikát R 9/86, podľa ktorého
poškodenému môže vzniknúť zo škodnej udalosti v prípade neskoršieho zhoršenia už ustáleného
zdravotného stavu ďalší nárok na náhradu za SSU, ktorý je potrebné posudzovať samostatne ako nárok
so samostatnou subjektívnou premlčacou dobou.
Zo systematicky zoradenej argumentácie vedľajšieho účastníka vyplýva, že vznesená námietka
premlčania vychádza zo základnej úvahy, že zdravotný stav žalobcu musel byť ustálený najneskôr už v
čase ukončenia jeho prvotnej práceneschopnosti dňa 23.5.2004.
S prezentovaným názorom vedľajšieho účastníka o údajnom premlčaní nárokov žalobcu nemožno
súhlasiť, a to vzhľadom na relevantnú judikatúru. V tomto smere poukazujeme najmä na rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2001, sp. zn. MCdo 37/2000, podľa ktorého „Za deň zistenia bolesti
nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia
posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného. "
Dôk. pr.: - rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2001, sp. zn. MCdo 37/2000
Skutočnosť, že podmienka ustálenia zdravotného stavu pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby nebola v čase vypracovania posudkov o bolestnom a SSU dňa 1.7.2004, resp. 5.1.2005
splnená, vyplýva z nasledovných skutočností:
1. posudok o bolestnom a SSU T.. P. X. z 1.7.2004,
2. znalecký posudok T.. Y. X. z 7.5.2009, č. znaleckého posudku 2/2009,
3. znalecký posudok T.. G. Č., Phd. z 19.1.2011, č. znaleckého posudku 7/2010,
4. právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 11.10.2007, sp. zn. 3 Co/267/2005,
5. rozsudok Najvyššieho súdu SSR, Rc 29/1979.
ad 1. Nemožno súhlasiť s tvrdením vedľajšieho účastníka, že pokiaľ ošetrujúci lekár žalobcu T.. P. X.
uviedol vo svojom posudku o bolestnom a SSU zo dňa 1.7.2004, že stav žalobcu si bude vyžadovať
ďalšie operácie, mal tým údajne na mysli tzv. budúcu bolesť po skončenom liečení v zmysle § 3 ods.
2 vyhlášky. Skutočnosť, že plánované ďalšie operácie považoval ošetrujúci lekár žalobcu za integrálnu
a prirodzenú súčasť liečby prvotných zranení, vyplýva priamo z predmetného posudku o bolestnom a
SSU, kde celé vyjadrenie MUDr. Blaška k vykonanému bodovému hodnoteniu znie:
a) „Liečenie pacienta nie je ukončené." (v polovici prvej strany posudku o bolestnom z 1.7.2004)
b) „Jeho stav bude vyžadovať ďalšie operácie ako aj ďalšiu liečbu. Liečenie ešte nie je
ukončené." (posledný odsek posudku o SSU z 1.7.2004)
Skutočnosť, že ošetrujúci lekár T.. X. vystavil predmetné posudky v čase, kedy ešte nebol zdravotný stav
žalobcu ustálený, je zrejme dôsledkom toho, že vedľajší účastník vyzval žalobcu na ich predloženie po
skončení jeho prvotnej práceneschopnosti. Uvedená skutočnosť však nič nemení na tom, že k ustáleniu
zdravotného stavu žalobcu v zmysle § 9 ods. 1
vyhlášky došlo najskôr až dňa 30.5.2005, kedy T.. X. v priebežnej lekárskej správe po prvý krát
konštatoval, že na základe toho, že už ani ďalšími operáciami sa nemôže zásadne zmeniť zdravotný
stav žalobcu, ide u žalobcu o stav trvalý.
Z uvedeného vyplýva, že najskôr až odo dňa 30.5.2005 možno v prípade žalobcu pripustiť argumentáciu
vedľajšieho účastníka, že pri neskorších operáciách sa v zmysle § 3 ods. 2 vyhlášky mohlo jednať o
tzv. budúcu bolesť po skončenom liečení, resp. v zmysle judikátu R 9/86 mohlo ísť ohľadom SSU o
neskoršie zhoršenie už ustáleného zdravotného stavu. Možno preto konštatovať, že žalobou doručenou
súdu dňa 30.5.2007 si žalobca uplatnil svoje nároky na náhradu škody na zdraví v rámci dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby, ktorá v zmysle § 106 ods. 1 OZ začala plynúť najskôr až odo dňa
30.5.2005. Vznesenú námietku premlčania uplatnených nárokov žalobcu možno z uvedeného dôvodu
považovať za neopodstatnenú.

Ad 2. Skutočnosť, že zdravotný stav žalobcu bolo možné v zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky považovať za
ustálený najskôr až v druhej polovici roku 2005 vyplýva zároveň zo znaleckého posudku MUDr. Juraja
Bieleka, ktorý na s. 5 a 6 ZP konštatuje, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo najskôr v októbri
2005.
Ad 3. Záver znaleckého posudku MUDr. Juraja Bieleka ohľadom momentu ustálenia zdravotného stavu
žalobcu potvrdil následne aj znalec MUDr. Róbert Čellár, PhD., ktorý v závere svojho znaleckého
posudku, v odpovedi na 3. otázku uvádza: „V prípade ťažkých úrazov s následnými rekonštrukčnými

operáciami je definitívne zhodnotenie možné až po poslednej takejto operácii. Z tohto hľadiska by
stabilizácia stavu mala nastať niekedy koncom roka 2005 až začiatkom roka 2006."
Dôvod, pre ktorý znalec považoval zdravotný stav žalobcu za ustálený najskôr až koncom roku 2005,
konkretizoval na pojednávaní dňa 21.9.2011 nasledovne: tak ako som to uviedol v znaleckom posudku,
že nie je možné určiť presné ustálenie zdravotného stavu, je to možné iba približne odhadnúť a
všeobecne považované je to 1 rok od úrazu, resp. od nejakej väčšej operácie, v tomto prípade došlo
k väčšej operácii 11.7.2005, ktorá bola rozsiahla rekonštrukcia šliach ako znalec považujem od toho
11.7.2005 do roka to znamená, že cca leto 2006 by podľa môjho názoru malo dôjsť k ustáleniu
zdravotného stavu .
Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že nakoľko jednotlivé operácie, ktoré žalobca podstúpil
do 11.7.2005, tvorili prirodzený článok celkového liečebného procesu, premlčacia doba nemohla začať
plynúť pred dňom 30.5.2005, ktorý dátum je rozhodný pre dôvodnosť vznesenej námietky premlčania
(ustálením zdravotného stavu sa považuje stav pacienta, kedy nie je možné očakávať zlepšenie
zdravotného stavu v dôsledku jeho ďalšieho liečenia alebo rehabilitácie).
Ad 4. Právny názor žalobcu o prvom možnom začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby
(30.5.2005), podporený ošetrujúcim lekárom žalobcu a odbornými závermi súdnych znalcov, podporuje
tiež právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.10.2007, sp. zn. 3
Co/267/2005, podľa ktorého „Odvolací súd sa preto nestotožnil správnym názorom súdu prvého stupňa,
že nárok žalobkyne na odškodnenie za bolesť (jej zvýšenie) je premlčaný, lebo z výsledkov doteraz
vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa bola opätovne hospitalizovaná v čase od 8.10.2000
do 13.10.2000 na následky úrazu, kedy jej bol odstránený osteosyntetický materiál z ľavej píšťaly.
Z doplnku znaleckého posudku znalca T.. P. ako aj jeho výsluchu na odvolacom pojednávaní dňa
11.10.2007 odvolací súd vyvodil skutkový záver, že vybratie osteosyntetického materiálu z tela, ktorý
je nápomocný pri hojení a liečbe zlomenín predstavuje integrálnu a prirodzenú súčasť liečby prvotných
zranení. Integrálnou súčasťou pôvodnej liečby už nebola vykonaná operácia kontraktúry malíčka do
dlane. V tomto prípade v súlade s § 3 ods. 2, ide o operáciu, ktorá má príčinu v pôvodnom poškodení
zdravia, ako zhoršenie stavu vyliečeného poranenia (liečby lakťového nervu). (s. 16,17 rozsudku)

Ad 5. Naše tvrdenie, že premlčacia doba mohla začať plynúť najskôr až odo dňa 30.5.2005, v závere
opätovne podporujeme rozsudkom Najvyššieho súdu SSR, Rc 29/1979, podľa ktorého
„Bolestné sa poskytuje podľa ustanovenia § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 v znení vyhlášky č. 84/1967
To. za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstránením jeho následkov. Ide
teda tak o bolesť, ktorú poškodený cíti pri samom úraze, ako aj pri liečení a po ňom. Liečením sa však
nerozumie iba doba, počas ktorej lekár poskytuje ošetrenie, ale aj doba medzi jednotlivými ošetreniami,
teda vlastne doba od začiatku do skončenia liečenia. Napokon ide aj o bolesť, ktorú trpí poškodený
napr. pri rehabilitačnej starostlivosti. Až keď sa celý liečebný proces skončí, sú známe všetky okolnosti
smerodajné pre stanovenie bolestného a preto až vtedy začína plynúť premlčacia lehota, pokiaľ ide o
právo na túto časť náhrady škody."
Vzhľadom na prezentované skutočnosti neobstojí argumentácia vedľajšieho účastníka, že
posudky o bolestnom a SSU zo dňa 1.7.2004, resp. 5.1.2005 boli vzhľadom na ukončenie prvotnej
práceneschopnosti žalobcu vystavené až po ustálení jeho zdravotného stavu. Sporné posudky
vystavené ošetrujúcim lekárom žalobcu je nutné považovať za predčasné, vydané v rozpore s právnymi
predpismi, konkrétne § 9 ods. 1 vyhlášky. Z hľadiska začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby nemôže preto súd na dané posudky prihliadať.
Nakoľko žalobca naďalej zastáva názor, že v jeho prípade je odôvodnený postup v súlade s § 7 ods.
3 vyhlášky, navrhuje aby Okresný súd Košice I žalobe v znení jej neskorších zmien v celom rozsahu
vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.6.2012 podal záverečné stanovisko v ktorom uviedol, že V
súvislosti s námietkou premlčania v súvislosti s uplatneným nárokom uvádzame, že poškodenie zdravia,
je nemajetková ujma, ktorá je osobnostným právom, ktoré premlčaniu nepodlieha. V zmysle § 100 ods.2
OZ, sa premlčujú majetkové práva.
Ustálená súdna prax pripustila premlčanie majetkového nároku, ktorým je peňažné plnenie ako
zadosťučinenie (satisfakcia) nemajetkovej ujmy. Na to aby bolo možné hovoriť o majetkovom nároku -
súvislosti s nemajetkovou ujmou, musí byť majetkový nárok kvantifikovaný, spôsobom ako to upravuje
zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 437/04 Z. z."). V zmysle § 2 zák. č. 437/04 Z. z. (1) Bolesť je
ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

V zmysle § 3 zák. č. 437/04 Z. z. (1) Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná
zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Na to (2)
Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia
za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
V zmysle § 8 zák. č. 437/04 Z. z.
(4) Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený;
ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na
zdraví.
Bolesť ako inštitút kvantifikácie primeraného zadosťučinenia nemajetkovej ujmy zahŕňa v sebe zložky
poškodenia zdravia, liečenie a odstraňovanie dôsledkov pričom zákon výslovne uvádza, že náhrada
nemajetkovej ujmy sa odškodňuje jednorázovo po ustálení zdravotného stavu. Ustálením zdravotného
stavu sa považuje stav pacienta, kedy nie je možné očakávať zlepšenie zdravotného stavu v dôsledku
jeho ďalšieho liečenia alebo rehabilitácie.
Nie je možné hovoriť o ustálení zdravotného stavu, pokiaľ je z lekárskej dokumentácie zrejmé, že
navrhovateľ sa podrobuje odbornej liečbe a kontrolnými vyšetreniam.
Liečením sa však nerozumie iba doba počas ktorej lekár poskytuje ošetrenie, ale aj doba medzi
jednotlivými ošetreniami, teda vlastne doba od začiatku do skončenia liečenia. Napokon ide aj o bolesť,
%orú trpí poškodený napr. pri rehabilitačnej starostlivosti. Až keď sa celý liečebný proces skončí,
sú známe všetky okolnosti smerodajné pre stanovenie bolestného a preto až vtedy začína plynúť
premlčacia lehota, pokiaľ ide o právo na túto časť náhrady škody. ( Rozsudok Najvyššieho súdu SSR,
Rc 29/1979 )
Vyššie uvedená právna úprava ako aj jej zdôvodnenie je racionálne, nakoľko nie je možné od chorého
(príp. hospitalizovaného) pacienta očakávať aby sa zaujímal o odškodnenie zažitej ujmy, keď sa všetka
jeho pozornosť sústreďuje na samotné liečenie.
Zo systematicky zoradenej argumentácie vedľajšieho účastníka vyplýva, že vznesená námietka
premlčania vychádza zo základnej úvahy, že zdravotný stav žalobcu musel byť ustálený najneskôr už v
čase ukončenia jeho prvotnej práceneschopnosti dňa 23.5.2004.
S prezentovaným názorom vedľajšieho účastníka o údajnom premlčaní nárokov žalobcu nemožno
súhlasiť, a to vzhľadom na relevantnú judikatúru. V tomto smere poukazujeme najmä na rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2001, sp. zn. MCdo 37/2000, podľa ktorého „Za deň zistenia bolesti
nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia
posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného.
Dôk. pr.: - rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2001, sp. zn. MCdo 37/2000
Skutočnosť, že podmienka ustálenia zdravotného stavu pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby nebola v čase vypracovania posudkov o bolestnom a SSU dňa 1.7.2004, resp. 5.1.2005
splnená, vyplýva z nasledovných skutočností:
1. posudok o bolestnom a SSU T.. P. X. z 1.7.2004,
2. znalecký posudok T.. Y. X. z 7.5.2009, č. znaleckého posudku 2/2009,
3. znalecký posudok T.. G. Č., L.. z 19.1.2011, č. znaleckého posudku 7/2010,
4. právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 11.10.2007, sp. zn. 3 Co/267/2005,
5. rozsudok Najvyššieho súdu SSR, Rc 29/1979.
Vyhodnotenie svedeckej výpovede T.. P. X. na pojednávaní dňa 30.01.2012, kde v úvode svojej
výpovede opätovne potvrdil, že liečenie pacienta v čase vystavenia posudkov nebolo ukončené a zotrval
na svojich stanoviskách, ktoré uviedol vo svojich posudkoch, na druhej strane na sugestívnu/kapcióznu
otázku „či bol ustálený zdravotný stav pacienta v diagnózach ktoré obodoval v čase vydania posudkov"
odpovedal, že zdravotný stav pacienta bol ustálený a to aj napriek tomu že liečenie nebolo ukončené.

Rovnako vyhodnotenie svedeckej výpovede T.. P. X. B. pojednávaní z dňa 30.01.2012 ponechávame
na posúdení súdu, kde svedok v úvode svojej výpovede potvrdil, že liečenie pacienta v čase vystavenia
posudkov nebolo ukončené a zotrval na svojich stanoviskách uvedených vo svojich posudkoch, pričom
na druhej strane na kapcióznu otázku „či bol ustálený zdravotný stav pacienta keď hodnotil a bodoval
jeho diagnózy v čase vydania posudkov" odpovedal, že zdravotný stav pacienta bol ustálený, čo je
v rozpore z jeho predchádzajúcim tvrdením, závermi znaleckých posudkov ako aj jeho priebežnou
lekárskou správou z 30.05.2005, kde prvý krát konštatoval, že už ani ďalšími operáciami sa nemôže
zásadne zmeniť zdravotný stav žalobcu, ide u žalobcu o stav trvalý.
Nakoľko žalobca naďalej zastáva názor, že v jeho prípade je odôvodnený postup v súlade s § 7 ods.
3 vyhlášky, navrhuje aby Okresný súd Košice I žalobe v znení jej neskorších zmien v celom rozsahu
vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

Podľa ust. § 195 ods.1 z.č.311/2001 Z.z., Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom
(pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase
pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľa § 11 ods.1 z.č.437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č. 273/1994 Z.z., na bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto
dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Podľa § 259 ods.1 z.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v konaniach o nárokoch na dávky a ich
výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z
dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného
fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1.
januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo
zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo
podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,
peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 1 vyhlášky č.32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho
zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia,
bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným
poškodením na zdraví (ďalej len "poškodenie na zdraví") sa odškodňujú jednorazove.

Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č.32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu
sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto
vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č.32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu
sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu
bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č.32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu
sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,-
Sk za jeden bod.

Podľa§ 7ods. 2, a 3 cit. vyhlášky, celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie
za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd
odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu
ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa ust. § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa
domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi

Okresný súd Košice I, rozsudkom č.k. 37C/107/2007-386 zo dňa 13.6.2012 rozhodol tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 36.765,57 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 10.254,69 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 2.205,-€ na účet
Okresného súdu Košice I do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 782,92 €na účet Okresného súdu Košice do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Krajský súd v Košiciach, uznesením č.k. 6Co/302/2012-446 zo dňa 15.10.2013 rozhodol tak, že zrušil
rozsudok vo výroku, ktorým súd návrh na zvýšenie náhrady bolestného v prevyšujúcej časti zamietol, vo
výroku o trovách konania účastníkov a štátu a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok
a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na základe zisteného skutkového stavu a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vec
právne posúdil nasledovne:

Predmetom tohto konania zostala náhrada škody na zdraví - odškodnenie za bolestné v dôsledku
pracovného úrazu. Dňa 15. mája 2003 v čase približne o 06.00 hod. došlo pri plnení pracovných úloh u
žalobcu k pracovnému úrazu a to tak, že na žalobcu ako murára v Juhoafrickej republike, v Newcastle,
pri murovaní spadla nosná konštrukcia Koksovej batérie 3 a to v dôsledku jej prelomenia. Následne
bol žalobca hospitalizovaný v Newcastle súkromnej nemocnici, a neskôr k prevozu možnom stave bol
prevezený do nemocnice Jacaranda. Na Slovensko bol prevezený po prepustení z nemocnice dňa
20.6.2003 a následne v dôsledku utrpeného ťažkého úrazu sa podrobil mnohým ďalším hospitalizáciám.
Podľa ust. § 195 ods. 1 a nasl. zák. č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti
úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec
v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Zamestnávateľom žalobcu bol v čase pracovného
úrazu žalovaný, z čoho vyplýva, že v súlade s vyššie uvedeným ust. Zákonníka práce je žalovaný
zodpovedným za škodu spôsobenú žalobcovi. V dôsledku pracovného úrazu došlo u žalobcu k
vážnemu poškodeniu na zdraví, ktoré je v príčinnej súvislosti s predmetným pracovným úrazom.
V posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovanom dňa 1.7.2004 v 1.
súkromnej nemocnici Košice-Šaca, a.s. MUDr. Vojtechom Blaškom : Základné bodové ohodnotenie bolo
800,625 bodov.
Takto vyčíslené bolestné predstavuje odškodnenie za : zlomeninu dvoch kostí pravého predlaktia
liečenú operáciou, úrazový šok ťažkého stupňa, úplné prerušenie šliach vystieračov prstov pravej
ruky, pomliaždenie hrudnej steny ťažkého stupňa, odber kostného štepu z ihlice predkolenia s kožným
lalokom, reosteosyntézu lakťovej kosti so štepom z ihlice, voľný kožný štep z pravého stehna, nekrotomia
- revízia, oplantáciu pravého predlaktia do brušnej steny, nekrotómiu pravého predlaktia a revíziu,
oddelenie kožného laloka a steh kože brušnej steny, kože pravého predlaktia, revíziu a fistulektomiu
pravého predlaktia, odber kostných štepov z lopaty kosti bedrovej vpravo, odstránenie ovového materiálu
z pravej lakťovej kosti a sequestrektómiu, tenotómiu liach ohýbačov palca a II. prsta ľavej nohy,
extrakciu 2 dlažiek vretennej kosti vpravo a sequestrektómiu, tendoplastiku vystieračov I-IV pravej ruky
a sequestrektómiu. Ohľadne vytrpených bolestí žalobca poukazoval na to, že v dôsledku pracovného
úrazu utrpel devastačné komplikované poranenie pravej ruky od úrovne predlaktia s poranením kože,
šliach, svalov, nervov, ciev, kostí I kĺbov, ktoré si do dnešného dňa vyžiadalo opakované hospitalizácie
v celkovom trvaní viac ako 10 týždňov, viac ako 10 operácií, pričom žalobca bol pracovne neschopný
bezmála 16 mesiacov (15.5.03-24.5.04; 10.7.- 50.9.05; 6.2.-3.3.06).
Dôležitý nie je násobok základného počtu bodov ale samotná výška priznaného odškodnenia. Základné
bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vykonávané podľa vyhlášky o
odškodňovaní odzrkadľuje len samotnú existenciu poškodenia zdravia jedinca v zákonom stanovených
hraniciach, pričom je na úvahe súdu, či takto priznané odškodnenie v plnej miere zohľadňuje všetky
negatíva, ktoré poškodenie na zdraví pri život postihnutého v skutočnosti má, v oblasti jeho osobného,
pracovného, rodinného i spoločenského života.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Róbertom Čellárom č.7/2010, z odboru
zdravotníctvo a farmácia, ortopédia, vyplynulo, že po vykonaní komplexného bodového ohodnotenia
bolestného je súčet bodov celkom 1.445,625 bodu a komplexné bodové ohodnotenie trvalých následkov
je v súčte bodov 1.168,75 bodov. S uvedením že v prípade ťažkých úrazov s následnými rekonštrukčnými
operáciami je definitívne zhodnotenie možné až po poslednej takejto operácii a z tohto hľadiska by
stabilizácia stavu žalobcu mala nastať koncom roka 2005 až začiatkom roka 2006.

V priebehu konania znalec MUDr. Juraj Bielek, ktorý vypracoval znalecký posudok č.2/2009, ktorý bol
následne doplnený znalcom MUDr. Čellárom, z dôvodu, že prestal vykonávať túto znaleckú činnosť
znalec MUDr. Bielek, súd poukazuje tiež na jeho vyjadrenie, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu
možno považovať mesiac október 2005, a vystavený posudok k 1.7.2004 MUDr. Blaškom na bolestné
a sťaženie spoločenského uplatnenia boli predčasné.

Ako vyplynulo z výpovede žalobcu a vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu v priebehu liečby a
najmä počas jednotlivých hospitalizácií bol rovnako obmedzovaný v mobilite, bol odkázaný na pomoc
nemocničného personálu vrátane vykonávania základných hygienických potrieb, čo sa zvýrazňovalo
najmä v čase naloženia sadrovej fixácie, ortéz a keď bol pri pohybe odkázaný na pomoc francúzskej
barly. Naviac bol žalobca obmedzený po dobu troch týždňov (29.5.-17.6.2003) keď mu bolo pravé
predlaktie implantované do brušnej steny. Žalobca mal prakticky prišitú pravú ruku do brucha.
Na bolestivosť liečby vplýval aj zlý psychický stav žalobcu, obavy čo bude ďalej, koľkým bolestivým
operáciám sa ešte bude musieť podrobiť, strach že príde o ruku. Kvôli nespavosti žalobca užíval tiež
lieky na spanie.
Vzhľadom na rozsah a závažnosť poškodenia zdravia žalobcu pri pracovnom úraze, ako aj s ohľadom
na pretrpenú bolesť, mučivé útrapy, strádanie z obmedzenia pohybu, sťaženie jeho zdravotnej pohody,
zlý psychický stav v priebehu liečenia a odstraňovania následkov poškodenia, súd je toho názoru, že
sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa.

Súd k týmto všetkým hľadiskám pri rozhodovaní o výške odškodnenia za bolesť aj prihliadal, a preto
žalobcovi nepriznal 50 násobok bodového ohodnotenia tak, ako žiadal svojím návrhom - ale sumu
60.462,31 €. Súd po vykonanom dokazovaní a v intenciách rozhodnutia odvolacie súdu ustálil, že
primeraným zvýšením odškodnenia za bolesť v prípade žalobcu je celkove zvýšenie o 21 násobok
predmetného bodového ohodnotenia znalcom MUDr. Čellárom vo výške 1.445,625 bodu, čo činí sumu
60.462,31 €. Pričom súd už vzal v úvahu právoplatnosť prvostupňového rozhodnutia o zvýšení o 9
násobok, teda celkovo priznal súd v konaní 30 násobok bodového ohodnotenia.
Súd nevyhovel v tejto časti obrane vedľajšieho účastíka žalovaného, námietke premlčania tohto nároku
na bolestné z dôvodu, že v zmysle § 3 zák. č. 437/04 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo;
musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho
následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového
hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. V zmysle § 8 zák. č. 437/04 Z. z.,
lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide
o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
Ako vyplynulo zo znaleckých posudkov v konaní zdravotný stav žalobcu bolo možné v zmysle § 9
ods. 1 vyhlášky považovať za ustálený najskôr až v druhej polovici roku 2005, zo znaleckého posudku
č.2/2009 MUDr. Juraja Bieleka, ktorý na s. 5 a 6 ZP konštatuje, že k ustáleniu zdravotného stavu
žalobcu došlo najskôr v októbri 2005. Tento záver znaleckého posudku MUDr. Juraja Bieleka ohľadom
momentu ustálenia zdravotného stavu žalobcu potvrdil následne aj znalec MUDr. Róbert Čellár, PhD.,
ktorý v závere svojho znaleckého posudku, v odpovedi na 3. otázku uvádza: „V prípade ťažkých úrazov
s následnými rekonštrukčnými operáciami je definitívne zhodnotenie možné až po poslednej takejto
operácii. Z tohto hľadiska by stabilizácia stavu mala nastať niekedy koncom roka 2005 až začiatkom roka
2006. Z tohto dôvodu podaná žaloba dňa 30.5.2007 bola podaná pred uplynutím dvojročnej premčacej
doby tohto nároku za bolesť.
Súd pri stanovení primeranosti odškodnenia ( celkovo 30 násobok bodového ohodnotenia ) za bolesť
prihliadol ako je vyššie uvedené aj v znaleckých posudkoch na bolestivý a dlhodobý spôsob liečby
žalobcu. Žalobca sa podrobil viacerým operáciám aj v zahraničí v Juhoafrickej republike, bol dlhodobo
práceneschopný. Ako vyplynulo z dokazovania žalobca trpel bolestivosťou liečby, utrpel devastačné
komplikované poranenie pravej ruky od úrovne predlaktia s poranením kože, šliach, svalov, nervov, ciev,
kostí I kĺbov, ktoré si do dnešného dňa vyžiadalo opakované hospitalizácie. Žalobca obmedzený po dobu

troch týždňov (29.5.-17.6.2003) keď mu bolo pravé predlaktie implantované do brušnej steny. Žalobca
mal prakticky prišitú pravú ruku do brucha.
Tieto skutočnosti súd vzal v úvahu a priznal v tomto rozhodnutí 21 násobné navýšenie odškodnenia za
bolesť pri svojom rozhodovaní a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech
v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku
alebo od úvahy súdu, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia vo výške 15.482,50 € za 14 právnych úkonov po á 619,09 €, 1x á 154,77
€ / z výpočtového základu 97.227,88 €; 36.765,57 + 60.462,31 € / 1. prevzatie 29.5.2007, 2.návrh
z 29.5.2007, 3.účasť na pojednávaní 12.10.2007, 4.účasť na pojednávaní 17.12.2007, 5.vyjadrenie k
znaleckému posudku MUDr. Bieleka 6.11.2009, 6. účasť na pojednávaní 13.11.2009 á 154,77 €, 7.
vyjadrenie k ZP MUDr. Čellára 31.1.2009, 8. vyjadrenie žalobcu z 5.8.2011, 9. účasť na pojednávaní
21.9.2011, 10. podanie žalobcu vo veci samej 10.11.2011, 11. účasť na pojednávaní dňa 16.11.2011, 12.
stanovisko žalobcu z 3.1.2012, 13. účasť na pojednávaní 30.5.2012, 14. podanie žalobcu z 8.6.2012,
15. účasť na pojednávaní dňa 13.6.2012; za 5 právnych úkonov po 4x á 546,05 €, 1x 136,51€ ( z
výpočtového základu 60.462,31 € ) 16. odvolanie žalobcu z 24.8.2012 á 546,05 €, 17. stanovisko
žalobcu l vyjadrenie žalovaného z 11.3.2013, 18. stanovisko žalobcu k vyjadreniu vedľajšieho účastníka z
18.3.2013, 19. účasť na pojednávaní dňa 2.4.2014 á 1 136,51 €, 20. účasť na pojednávaní dňa 14.5.2013
á 546,05 € celkom 11.142,74 € + DPH;
- režijný paušál vo výške 144,44 € + DPH( 4x 178,-Sk, 2x 6,95 €, 5x 7,41€, 5x 7,63 €; 2x7,81 €, 2x 8,04 ) ;
- cestovné výdavky vo výške 749,09 € + DPH ( 1. pojednávanie 12.10.2007, Vidiná - Košice
160kmx2=320km, spotreba paliva 5,3l/100km, cena 38,48Sk/l; 320kmx5,3l/100kmx38,48Sk = 21,66 €,
amortizácia 6,20 Skx320km = 65,86 €; 2. pojednávanie 17.12.2007, Vidiná - Košice 160kmx2=320km,
spotreba paliva 5,3l/100km, cena 40,69Sk/l; 320kmx5,3l/100kmx40,69Sk = 22,91 €, amortizácia
6,20 Skx320km = 65,86 €; 3. pojednávanie 13.11.2009, Vidiná - Košice 160kmx2=320km, spotreba
paliva 5,3l/100km, cena 1,132€/l; 320kmx5,3l/100kmx1,132€ = 19,20 €, amortizácia 0,183€/km
x 320km = 58,56 €, 4. pojednávanie 21.9.2011, Vidiná - Košice 160kmx2=320km, spotreba
paliva 5,3l/100km, cena 1,347/l; 320kmx5,3l/100kmx1,347€ = 22,85 €, amortizácia 0,183€/km x
320km = 58,56 €, 5. pojednávanie 16.11.2011, Vidiná - Košice 160kmx2=320km, spotreba
paliva 5,3l/100km, cena 1,380€/l; 320kmx5,3l/100kmx1,380€ = 23,40 €, amortizácia 0,183€/km x
320km = 58,56 €, 6. pojednávanie 30.5.2012, Vidiná - Košice 160kmx2=320km, spotreba paliva
5,3l/100km, cena 1,421€/l; 320kmx5,3l/100kmx1,421 = 24,10 €, amortizácia 0,183€/km x 320km =
58,56 €, 7. pojednávanie 13.6.2012, Vidiná - Košice 160kmx2=320km, spotreba paliva 5,3l/100km,
cena 1,412€/l; 320kmx5,3l/100kmx1,412€ = 23,95 €, amortizácia 0,183€/km x 320km = 58,56
€; 8. pojednávanie 2.4.2014, Vidiná - Košice 160kmx2=320km, spotreba paliva 5,3l/100km, cena
1,426€/l; 320kmx5,3l/100kmx1,426€ = 24,18 €, amortizácia 0,183€/km x 320km = 58,56 €; 9.
pojednávanie 14.5.2014, Vidiná - Košice 160kmx2=320km, spotreba paliva 5,3l/100km, cena 1,486€/l;
320kmx5,3l/100kmx1,486€ = 25,20 €, amortizácia 0,183€/km x 320km = 58,56 €;
- strata času celkom 865,82 € + DPH ( dňa 12.10.2007, 2hx2 = 4hod. t.j. 8x297 Sk = 78,87 €, dňa
17.12.2007, 2hx2 = 4hod. t.j. 8x297 Sk = 78,87 €, dňa 13.11.2009, 2hx2 = 4hod. t.j. 8x11,59 € = 92,72
€, dňa 21.9.2011, 2hx2 = 4hod. t.j. 8x12,35 € = 98,80 €, dňa 16.11.2011, 2hx2 = 4hod. t.j. 8x12,35 € =
98,80€, dňa 30.5.2012, 2hx2 = 4hod. t.j. 8x12,71 € = 101,68 €, dňa 13.6.2012, 2hx2 = 4hod. t.j. 8x12,71
€ = 101,68 €, dňa 2.4.2014, 2hx2 = 4hod. t.j. 8x13,40 € = 107,20 €, dňa 15.5.2014, 2hx2 = 4hod. t.j.
8x13,40 € = 107,20 € podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov..
Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovaného odmenu za právneho úkony - 1. stanovisko k vyjadreniu
VÚ zo dňa 27.12.2007, takýto úkon sa v spise nenachádza, 2. otázky na znalecké dokazovanie zo
dňa 29.1.2008, takýto úkon nemôže byť na ťarchu žalovanému, taktiež 3. návrh na pripustenie zmeny
žalobného petitu, tento úkon nemôže byť na ťarchu žalovanému, žalobca bol v konaní zastúpený
právnym zástupcom, ktorý by mal vedieť špecifikovať žalobný petit, 4. nahliadnutie do súdneho spisu
dňa 2.5.2011, úkon súd posúdil ako neúčelný a neefektívny, nemôže byť na ťarchu žalovanému, 5.
vyjadrenie žalobcu zo dňa 8.6.2012, takýto úkon sa v spise nenachádza; za právny úkon č. 19. účasť na
pojednávaní dňa 2.4.2014 á 1 136,51 €, pretože neprišlo k prejednaniu vo veci samej na pojednávaní,
a nepriznal návrh na zmier z 3.4.2014, pretože, nemôže byť takýto návrh na ťarchu žalovanému.

Podľa ust.§149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa §2 ods.2 z.č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd
jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie
je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o
neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak
uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Podľa §4 ods.2 písm. d) z.č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, od poplatku je oslobodený navrhovateľ
v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru,

Podľa položky 1 písm. a) prílohy zákona o súdnych poplatkoch z návrhu na začatie konania, ak nie je
ustanovená osobitná sadzba, z ceny / úhrady / predmetu konania je súdny poplatok 6%, najmenej 16,50
€, najviac 16.596,50 €.

Z vyššie uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 5.833,50
€ na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

O trovách štátu, ktoré mu vznikli a ktoré platil, súd rozhodol v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a
zaviazal žalovaného aj na zaplatenie štátom uhradených nákladov v súvislosti s znaleckými posudkami
vyhotovenými v konaní v celkovej výške 782,92 €. Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na výsledok
konania, kedy súd návrhu žalobcu vyhovel, pričom výška plnenia závisela od úvahy súdu, súd považoval
za spravodlivé zaviazať k úhrade trov štátu žalovaného.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I
do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s. p. sa v odvolaní má popri všeobecných
náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona ( zákon NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov),ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).