Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2CoE/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115230675
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115230675.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD.
a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci oprávneného:
PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr.
VeronikaKubriková,PhD.,advokátkasosídlomBratislava,Martinčekova13,protipovinnému:U.Q.,nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., U. XXX/XX, o vymoženie sumy 989,18 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 9Er/1156/2015-27 zo dňa 07. marca
2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Erika Tótha, Exekútorský úrad Nitra, Piaristická 2, o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, §
2 písm. a), b), § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 53 ods.
1, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 prvá veta, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len "Občiansky zákonník"). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom

podaným dňa 31.03.2015 domáhal u súdneho exekútora vymoženia pohľadávky voči povinnému, na
základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. PV-C/1011/0933 zo dňa 07.06.2013. Súd
prvej inštancie z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že uvedené podania
nie sú v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý

zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia
právom nedovolené. Súd prvej inštancie mal za to, že uvedená zmluva o úvere je podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Súd prvej inštancie si prípisom zo dňa 16.10.2015
vyžiadal od oprávneného Všeobecné obchodné podmienky k zmluve o úvere, obsahujúce rozhodcovskú
doložku, ktoré boli doručené dňa 06.11.2015. Následne zistil, že rozhodcovská doložka je obsiahnutá
v rámci Všeobecných obchodných podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o

úvere, čl. 10.3 (správne malo byť uvedené - článok 10.2). Konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľskom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza
v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ale aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Súčasťou úverovej zmluvy sú všeobecné

obchodné podmienky poskytnutia úveru, kde obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred
pripravený, dlžník mohol len zmluvu prijať ako celok alebo odmietnuť. Ťažko možno predpokladať,že si dlžník - spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej
doložky nesie, konkrétne na ktorý súd - rozhodcovský alebo prvostupňový - veriteľ podá žalobu v
prípade neplatenia záväzku. Na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd ani nemal

právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul, t.j. rozhodcovský
rozsudok. Uvedený rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, na základe
čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrh na
vykonanie exekúcie zamietnuť v celosti.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny
a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie prekročil
zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia tým, že skúmal aj iné listiny ako pripúšťa
výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že súd prvej inštancie bol oprávnený

skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Zdôraznil, že prekročením zákonných limitov pre
skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci
a skúmaním rozhodcovskej doložky, súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci
samej. Exekučný súd bol oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom

určených medziach, pričom o platnosti rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd, a preto
prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Namietal ďalej, že súd svojim
konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a na
podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08. Zdôraznil,
že v zmysle ustanovenia čl. II. bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a. s.

postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku, pričom klient rozhodcovskú doložku neodmietol. Tiež uviedol, že súd prvej inštancie
nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 OZ, porušil § 153 ods. 1 OSP a nijako sa nevysporiadal s odlišným
právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa alebo samotný exekučný súd. Taktiež vyjadril

nesúhlas s tým, že súd prvej inštancie konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal
mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. OSP ani Exekučný poriadok, ani
zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo
vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej a teda, napríklad,
vykonať vo veci samej dokazovanie alebo, napríklad, rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Oprávnený

namietal tiež aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry
Európskeho súdneho dvora súdom prvej inštancie. Za porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní
označil skutočnosť, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú aj
zamietajú. Záverom uviedol, že súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinného v exekučnom
konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa. V tomto smere argumentoval dôvodmi uvedenými

v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013. Uzavrel, že exekučný súd
mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v
zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
3. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,

ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej
inštancie napadnuté uznesenie vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým
bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní
dňa 15.08.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v

súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonomč.125/2016.Z.z.oniektorýchopatreniachsúvisiacichsprijatímCivilnéhosporovéhoporiadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o z zmene a doplnení niektorých

zákonov.

6. Podľa § 9a ods.1 až 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch

procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 31.03.2015, kedy
bol súdnemu exekútorovi JUDr. Erikovi Tóthovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. PV-C/1011/0933 zo dňa 07.06.2013,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.08.2013 a vykonateľnosť dňa 30.08.2013. Súdu prvej inštancie

bola dňa 15.10.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, zmluva o úvere a plnomocenstvo. Medzi právnym
predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinným bola dňa 25.02.2009 uzavretá zmluva
o úvere č. XXXXXXXXXX, v rámci ktorej si v článku 2 bod 7 zmluvné strany dohodli, že „všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované

v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach“. Na výzvu
súdu oprávnený predložil všeobecné obchodné podmienky, ktoré v časti II. bod 10.2.2. obsahujú
rozhodcovskú doložku.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru,

že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací
súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a
preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací

súd tieto dôvody opakoval.

9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd, ktorý koná
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových
a právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v

štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez
návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva (doložka) medzi zmluvnými stranami bola uzavretá
platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy (doložky), prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných
právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou (doložkou) viazaná.

10. Nemožno sa preto stotožniť s námietkou oprávneného, že by súd prvej inštancie ako exekučný súd
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom, keďže v preskúmavanej
veci bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup súdu prvej inštancie, ktorý po podaní
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská

zmluva (doložka) bola uzavretá platne. Predmetný postup exekučného súdu nebol posudzovaním
vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a teda nesmeroval k "zrušeniu" alebo "zmene"
tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie len realizoval svoje
oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či
tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

11. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva je teda každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa sapovažuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je
to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy

alebo jej zmeny. Zmluva o úvere uzavretá právnym predchodcom oprávneného (Poštovou bankou, a.s.)
a povinným túto charakteristiku spĺňa. Znenie tejto zmluvy povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko bola
pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

12. Občiansky zákonník v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a

rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda podstatné, či spotrebiteľ (povinný) mal
možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V
tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú
vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že
bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol
ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno

označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské
právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

13. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v
článku2bod7zmluvyoúvere,ktorýďalejodkazujenaVšeobecnéobchodnépodmienky(II.časť-článok

10.2.2), v ktorom sa nachádza plné znenie tejto rozhodcovskej doložky, bola správne posúdená ako
neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy, pretože akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na
jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská

doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní
ide práve o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň
týmto postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok
na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú
doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

14. Odvolací súd tak zhodne ako súd prvej inštancie prijal záver, že predmetný exekučný titul je v
rozpore so zákonom, nakoľko celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok
je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent
rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa
predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou

ochrany spotrebiteľa. V danom prípade tak súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov
konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako celok.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu je rovnako irelevantná i námietka oprávneného o nesprávnom
právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko ust. § 93b
ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy nezbavovalo
právneho predchodcu oprávneného (Poštová banka a.s.) povinnosti predložiť povinnému návrh na

uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému
sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné
informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca
oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený listinami

pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej inštancie správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej
doložky.16. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je
v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom

odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení
súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo
216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).