Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. apríl 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18C/22/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109201281
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2011:7109201281.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci žalobkyne G. H., X.. XX.X.XXXX,

L. L. Č.. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Martin Okály, Hviezdoslavova č. 7, Spišská Nová Ves proti
žalovanému E. H., X.. X.X.XXXX, N.. C. Č.. XX v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 15.12.2008 č.k. 1Cb 14/2008 a
po právoplatnosti tohto rozsudku bude súd pokračovať v konaní vo veci samej.

O trovách konania bude rozhodnuté v konaní vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou, ktorú podala súdu dňa XX.X.XXXX domáhala určenia, že rozsudok Arbitrážneho
súdu Košice, sp. zn. 1Cb 14/2008 z 15.12.2008, vydaný v právnej veci o zaplatenie zmluvnej pokuty

1.991,63 EUR, trov konania pred rozhodcami a paušálu na správne náklady vo výške 630,68 EUR, trov
konania pozostávajúce z paušálnej odmeny za právne zastupovanie vo výške 398,33 EUR je neplatný.
Svoju žalobu odôvodnila tým, že Arbitrážnym súdom Košice nebol zistený náležite skutkový a právny
stav, súd neskúmal zmluvu o sprostredkovaní poistenia z aspektu, či bola platne uzavretá, rovnako
ani dohodu o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo XX.XX.XXXX. Samotnú
zmluvu bolo možné meniť a dopĺňať písomným dodatkom, avšak dohoda o stabilizačnej odmene, ktorá
túto zmluvu menila, nie je ani jeho dodatkom a nie je ani jeho neoddeliteľnou súčasťou, preto podľa nej

súd neskúmal, či došlo k platným zmenám zmluvy, samotnú dohodu o stabilizačnej odmene žalobkyňa
považuje za zmätočnú, podľa nej ide o neurčitý právny úkon, ktorý je neplatný, ďalej namietala, že súd
neskúmal, či postupník mohol uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky, pretože v opačnom prípade
nemožno hovoriť o jej platnosti a o aktívnej vecnej legitimácii v spore. Taktiež je podľa nej otázne, či
právny predchodca žalobcu neporušil zákon.

Na výzvu súdu žalobkyňa špecifikovala svoj návrh tak, že podľa nej tento dôvody žaloby spočívajú v § 40

ods. 1 písm. c/ a g/ zákona č. 244/2002 v platnom znení. Poukázala na to, že dôvody týchto zákonných
ustanovení rozviedla v samotnej žalobe.

Žalobkyňa zároveň s podanou žalobou žiadala odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. O
tomto jej návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 19.11.2009 č.k. 18C 22/2009-30 tak, že odložil
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, avšak proti tomuto uzneseniu podal odvolanie právny
zástupca žalovaného a odvolací súd svojim uznesením zo dňa 28.4.2010 č.k. 2Co 86/2010-51 zrušil

uznesenie prvostupňového súdu.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril iba v odvolaní proti uvedenému uzneseniu a z tohto vyjadrenia
vyplýva, že podľa neho Arbitrážny súd v Košiciach v konaní sp. zn. 1Cb 14/2008 vykonal všetky potrebnéprocesnéúkonyarozhodolonárokuvsúladesozákonom.Žalovanýsavplnejmierestotožnilsozávermi
rozhodcovského súdu o tom, že zmluva o sprostredkovaní poistenia a dohoda o stabilizačnej odmeny
výhradného sprostredkovateľa poistenia ako právny základ uplatnenej pohľadávky pred rozhodcovským

súdom, sú riadne podpísané žalobcom aj právnym predchodcom žalovaného, tieto úkony sú určité a
zrozumiteľné a netrpia ani inými právnymi vadami, ktoré by mohli zakladať ich neplatnosť. Žalobkyňa
preukázateľne porušila svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretých obojstranne záväzných právnych
úkonov, a preto jej tvrdenia deklarované v žalobe, sú podľa názoru žalovaného na prvý pohľad
účelové a právne neopodstatnené. Naviac žalobkyňa nevyužila svoje právo podať v stanovenej 5-dňovej

lehote odpor proti rozsudku Arbitrážneho súdu, čo jej umožňoval rokovací poriadok Arbitrážneho súdu
Košice. Preto podľa žalovaného žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a hodnoverným spôsobom
nepreukázala neplatnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ani porušenie zásady rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania, a to aj so zreteľom na skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní nevyužila
všetky opravné prostriedky.

Súd vykonal vo veci dokazovanie arbitrážnym spisom Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 1Cb 14/2008,
prednesmi právneho zástupcu žalobkyne, konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného podľa ust. §
101 ods. 2 O.s.p., vzhľadom na to, že žalovaný sa pojednávaní súdu nezúčastnil, napriek tomu, že bol
súdom riadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť na pojednávaniach neospravedlnil.

Z pripojeného spisu Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 1 Cb 14/2008 súd zistil, že tomuto Arbitrážnemu
súdu bola dňa XX.XX.XXXX doručená žaloba Ž. E. H. proti žalovanej G. H. o zaplatenie 60.000,- Sk
zmluvnej pokuty a náhrady trov konania. E. H. ako žalobca poukázal na to, že dňa X.XX.XXXX uzavrel
ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej nadobudol od postupcu J. Č. J. K.,
C..R.. pohľadávku voči žalovanej, mimo ďalších pohľadávok, ktoré sú špecifikované v prílohe k zmluve

o postúpení pohľadávok. Touto zmluvou odôvodňoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby
v spore pred Arbitrážnym súdom. Ďalej svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalovaného
a žalobkyňa uzavreli dňa XX.X.XXXX B. S. R. J.. G. XX.XX.XXXX uzavreli G. S. R. S. Y. R. J., ktorou sa
žalobkyňa v čl. 1 písm. b/ dohody zaviazala ku plneniu povinnosti zabezpečiť riadnu a stabilnú produkciu
podľa Príručky obchodnej služby /POS/. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaná voči

právnemu predchodcovi žalobcu porušila záväzok na sprostredkovanie dohodnutého počtu zmlúv, ktorý
vyplývalzozmluvyavzájomnejdohody,nadrámectohoporušilačasovúviazanosťzotrvaniavzmluvnom
záväzku s právnym predchodcom žalobcu, pričom na porušenie každej z týchto povinností bola viazaná
zmluvná pokuta. J. B. S. R. J. B. G. XX.X.XXXX, G. S. R. S. Y. R. J. B. G. XX.XX.XXXX, Ž. S. K. H. B.
B. G. XX.X.XXXX, R. J. J. Ž. F. N. B. S. R. J., B. S. J. J. B. G. X.XX.XXXX R. J., J.B. Z. B. K. XXXX C.

XXXX, C. C. J. S. R. (J.) J. J. Ž., R. R. C. R..

Arbitrážny súd Košice vydal písomné potvrdenie prijatia rozhodovania v uvedenom spore dňa
XX.XX.XXXX a bez uvedenia dátumu vydal Upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským
súdom. Prílohou tohto upovedomenia mal byť rokovací poriadok (úplné znenie). Upovedomenie o začatí

konanianemápripojenúžiadnudoručenku,ktorábysvedčilaotom,žetotoupovedomeniebolodoručené
účastníkom sporu E. H. C. G. H.. Ďalším listom v arbitrážnom spise je zápisnica o vykonaní dokazovania
v skrátenom konaní, bez účastníkov konania dňa XX.XX.XXXX S. XX.XX P.., podpísaná za správnosť
H.. F..

G. XX.XX.XXXX bol vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, rozhodcom H.. Y. F. v
právnej veci žalobcu E. H. J. G. H. o zaplatenie 60.000,- Sk, v ktorom rozhodcovskom rozsudku bolo
uloženéžalovanej,abydo5-tichdníoddoručeniarozhodcovskéhorozsudkuzaplatilažalobcovizmluvnú
pokutu vo výške 60.000,- Sk na účet žalobcu, trovy konania pozostávajúce z poplatku za konanie
pred rozhodcami a paušálu na správne náklady vo výške 19.000,- Sk na účet žalobcu a trovy konania

pozostávajúce z paušálnej odmeny za právne zastupovanie vo výške 12.000,- Sk na účet právneho
zástupcu žalobcu JUDr. Jozefa Horáka, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento
rozhodcovský rozsudok vydal. Z arbitrážneho rozsudku vyplýva, že súd po začatí konania najprv skúmal
svoju právomoc a príslušnosť na rozhodnutie v spore. Dospel k tomu záveru, že žalobca súdu predložil
Dohodu o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia, z obsahu ktorej podľa čl. 4

čl. 6 vyplýva, že všetky spory z tejto dohody prejedná a rozhodne rozhodcovský súd menovaný za
tým účelom právnym predchodcom žalobcu. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok vyplynulo, že
na žalobcu s postúpenými pohľadávkami prešli aj všetky práva s ňou spojené, vrátane práva vybrať
a poveriť osobu rozhodcu v spore. Z písomného poverenia žalobcu udeleného Arbitrážnemu súduKošice vyplynulo, že právomoc a príslušnosť na rozhodnutie sporu je daná. Z preskúmania listinných
dôkazov pripojených ku žalobe, a to najmä zmluvy o sprostredkovaní poistenia, dohody o stabilizačnej
odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia a príručky obchodnej služby arbitrážny súd zistil, že

žalovaný bol v obchodno-právnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, v ktorom sa okrem iného
zaviazal ku výkonnostným kritériám spočívajúcim v sprostredkovaní uzavretia 1,25 poistnej zmluvy
týždenne, a ku nepretržitému a časovo viazanému výlučnému výkonu sprostredkovateľskej činnosti v
prospech právneho predchodcu žalobcu. Z výkazu poistných zmlúv sprostredkovaných žalovaným, ako
aj z obsahu províznych listov žalovaného súd zistil, že povinnosť splniť výkonnostné kritéria, žalovaný

porušil najneskôr Y. H. O. XXXX. Tým žalovaný naplnil skutkovú podstatu správania, ktorá podľa čl. 5
dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa na seba viaže vznik nároku na zmluvnú
pokutu vo výške ročnej provízie za posledný aktívny rok činnosti. Navyše v rozpore s dohodou o
stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa žalovaný dňa XX.X.XXXX právnemu predchodcovi
žalobcu doručil úkon smerujúci ku ukončeniu jeho obchodnej činnosti v zmluvnom vzťahu s právnym
predchodcom žalobcu, pričom takéto porušenie na seba viaže vznik nároku na zmluvnú pokutu vo výške

ročnej provízie za posledný aktívny rok činnosti. Z doložených províznych listov súd zistil, že ročná
provízia žalovaného za posledný aktívny rok činnosti, t.j. za obdobie od 15.5.2007 do 31.1.2008 bola
75.997,- Sk. Arbitrážny súd na základe týchto dôkazov vyhovel žalobe žalobcu a vydal rozsudok v
skrátenom konaní v súlade s ust. § 29a, 30 a 16 ods. 4 Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu.

Uvedený rozsudok Arbitrážneho súdu bol doručený G. H. G. XX.XX.XXXX.

Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudkupodľapísm.c/,akjedenzúčastníkovrozhodcovskéhokonaniapopieraplatnosťrozhodcovskej

zmluvy a podľa písm. g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).

Podľa ust. § 41 ods. 1 cit. zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

V súlade s cit. zák. ustanoveniami súd predovšetkým zisťoval, či žaloba žalobkyne bola podaná včas a
zistil, že žaloba bola podaná na súde dňa XX.X.XXXX, pričom rozhodcovský rozsudok jej bol doručený
dňa XX.XX.XXXX, preto žaloba bola podaná v zákonnej 30-dňovej lehote.

Súd v ďalšom skúmal dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré obsiahla žalobkyňa vo
svojej žalobe, resp. špecifikovala zákonnými ustanoveniami v doplnení žaloby. Z podanej žaloby je
zrejmé, že žalobkyňa predovšetkým poukazovala na neplatnosť zmluvy o sprostredkovaní poistenia
zo dňa XX.X.XXXX, ako aj dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia.
Teda namietala neplatnosť oboch zmlúv vrátane rozhodcovskej doložky a namietala porušenie rovnosti

účastníkov arbitrážneho konania.

Žalobkyňa bola v tomto konaní zastúpená advokátom, ktorý jej bol ustanovený súdom vzhľadom na to,
že bola oslobodená od súdnych poplatkov, a preto spĺňala podmienky podľa ust. § 30 ods.1 Os.p. pre
ustanovenie advokáta.

Právny zástupca žalobkyne požiadal súd o pripustenie zmeny petitu žaloby, v ktorom opravil znenie
výroku, ktorého sa žalobkyňa domáha v tom zmysle, že sa nemá jednať o neplatnosť rozhodcovského
rozsudku, ale o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Na základe tohto návrhu právneho zástupcu
žalobkyne súd svojim uznesením zo dňa 15.3.2011 č.k. 18C 22/2009-70 pripustil zmenu petitu žaloby.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť.

Právny zástupca žalobkyne poukázal vo svojom vystúpení predovšetkým na skutočnosť, že podľa
žalobkyne rozhodcovská doložka nebola uzavretá so žalobcom, ktorý vystupoval v rozhodcovskom
konaní, ktorým bol E. H., pretože tento získal pohľadávku od J. Č. J. K. postúpením tejto pohľadávky.

Preto, pokiaľ v dohode o stabilizačnej odmene bola takáto rozhodcovská doložka, táto sa vzťahovala
iba na riešenie sporov medzi J. Č. J. K. a žalobkyňou. Podstatné však pri posúdení tejto skutočnosti
je aj to, že zmluva o sprostredkovaní poistenia nebola uzavretá v súlade so zákonom č. 340/2005
Z.z. o poisťovníctve, a to z toho dôvodu, že takúto zmluvu mohla uzavrieť iba fyzická osoba. J. Č.J.Ť. K. však bola právnickou osobou, a preto podľa žalobkyne takýto zmluvný vzťah je neplatný.
Nadväzne sú neplatné aj všetky ďalšie zmluvné dojednania, teda aj rozhodcovská doložka. Zmluva o
sprostredkovaní poistenia mala a mohla byť menená len na základe písomných dodatkov, ktoré sa mali

stať neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy, avšak v rozpore s týmto ustanovením bola uzavretá
dohoda o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa J. G. XX.XX.XXXX a v nej sa podstatným
spôsobom menili časti zmluvy. Preto podľa žalobkyne všetky dojednania, ktoré majú takto zmluvu meniť,
sú neplatné. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa si neuvedomila, že podpisuje rozhodcovskú doložku,
ktorá bola uvedená v dohode o stabilizačnej odmene. Pokiaľ sa žalobkyňa dovolávala porušenia zásady

rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, spočívalo to v tom, že rozhodcovský súd neprihliadal na
práva žalobkyne, iba deklaroval požiadavky žalobcu v rozhodcovskom konaní, teda E. H., jemu v plnom
rozsahu vyhovel a vôbec sa nezamýšľal nad výškou zmluvnej pokuty, ktorá predstavovala celý príjem
žalobkyne z činnosti sprostredkovania poistenia za obdobie jej právneho vzťahu s J. Č. J.Ň.. Arbitrážny
súd pritom mohol rozhodnúť s využitím ust. § 3 OZ, teda v súlade s dobrými mravmi a zmluvnú pokutu
modifikovať. Práve z toho dôvodu, že neprihliadol na tieto práva žalobkyne, jej právne postavenie nebolo

rovnocenné s postavením druhej strany. Naviac žalobkyňa pred vydaním rozhodcovského rozsudku sa
vôbec nedozvedela o tom, že sa vedie rozhodcovské konanie, bol jej rovno doručený rozhodcovský
rozsudok. Odpor proti tomu rozsudku nepodávala najmä z finančných dôvodov a podala rovno žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Súd preskúmal zmluvu o sprostredkovaní poistenia a dohodu o stabilizačnej odmene, ktorá bola
uzavretá medzi žalobkyňou a J. Č.U. J. K. a dospel k tomu záveru, že rozhodcovskú doložku obsahuje
iba čl. 4 dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa XX.XX.XXXX.
Zmluva o sprostredkovaní poistenia B. G. XX.X.XXXX žiadnu rozhodcovskú doložku neobsahuje, práve
naopak v čl. 7 bod 1 sa uvádza, že všetky spory vyplývajúce z tejto zmluvy sa budú riešiť predovšetkým

vzájomnou dohodou zmluvných strán a v prípade, že sa dohoda nedosiahne, bude spor predložený na
riešenie príslušnému súdu.

Ďalej pokiaľ súd vychádzal z formulácie rozhodcovskej doložky, v uvedenej dohode o stabilizačnej
odmene, kde sa vyslovene uvádza:“ V prípade sporu medzi zmluvnými stranami z tejto dohody, alebo

zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia, sa použijú ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. a štandartné
procesné pravidlá právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom právo voľby, menovania, určenia
zodpovednej osoby za vedenie sporu v zmysle tohto zákona, patrí výlučne poisťovni,“ potom došiel k
takémuzáveru,žetaktoformulovanározhodcovskádoložkaniejedostatočnejasná,určitá,zrozumiteľná
a naviac nie je ani v súlade s cit. zák. č. 244/2002.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda
medzizmluvnýmistranamiotom,ževšetky,aleboniektoréspory,ktorémedzinimivzniklialebovzniknúv
určenomzmluvnomalebovinomprávnomvzťahusarozhodnúvrozhodcovskomkonaní.Rozhodcovská
zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

Podľa ust. § 4 ods. 1,2 cit. zák., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy, alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom, alebo

pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy
a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa ust. § 8 ods. 1 cit. zákona, zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe
rozhodcu, alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia.

Dohoda o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa bola uzavretá podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka. Ide teda o obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa aplikuje Obchodný
zákonník. Náležitosti právnych úkonov sa posudzujú podľa Obchodného zákonníka a v súlade s ust. §
1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa

podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 266 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento
úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo musel byť známy.Podľa ust. § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku
tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. §35 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Podľa ust. § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Vzhľadom na nejasnú formuláciu rozhodcovskej doložky v ods. 4 Dohody o stabilizačnej odmene, kde je
uvedené iba číslo právneho predpisu s poukazom na právo voľby, vymenovania a určenie zodpovednej
osoby za vedenie sporu, pričom v tomto dojednaní nie je jednoznačne deklarovaná vôľa účastníkov
v súlade s cit. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002, že všetky, alebo niektoré spory, ktoré vzniknú medzi

účastníkmi, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, a s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa pri
podpise dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa, nemala vedomosť o tom, že
predmetná dohoda obsahuje aj rozhodcovskú doložku v ods. 4 a že žalobkyňa nemala vôľu dojednať
v dohode o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa rozhodcovskú doložku, mal súd za to,
že táto rozhodcovská doložka je neplatná z dôvodu jej neurčitosti a nedostatku vôle.

Pokiaľ súd dospel k tomuto záveru, bol splnený dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v súlade
s ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z.
Podľa zváženia súdu je však pochybná aj aktívna vecná legitimáciu Jána Madár na podanie žaloby v
rozhodcovskom konaní, ktorú si odvodil z čl.II bod 3 Zmluvy o postúpení pohľadávok /„S postúpenou

pohľadávkou prechádza na postupníka aj je príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, vrátane práva
na vymáhanie pohľadávky od každého VSP súdnou cestou, resp. v rozhodcovskom konaní podľa zák.č.
244/2002 Z.z.“/ . Podľa zváženia súdu v tomto právnom vzťahu nemožno aplikovať vyššie citované
ust. § 3 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý predpokladá viazanosť právnych nástupcov
rozhodcovskou zmluvou. Ján Madár sa nestal právnym nástupcom Prvej Československej poisťovne

Rapid, ale iba nositeľom individuálne postúpenej pohľadávky. Bez osobitnej rozhodcovskej zmluvy
uzavretej so žalobkyňou, preto na neho právo z rozhodcovskej doložky, aj keby bola pôvodne platne
uzavretá neprešlo a prejsť nemohlo. Rozhodcovská doložka nie je ani príslušenstvom pohľadávky ani
právom spojeným s pohľadávkou ako to upravuje § 524 ods.2 OZ.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku uviedla aj písm. g/
citovaného §-u 40 cit. zákona: porušenie rovnosti účastníkov konania pred Arbitrážnym súdom,
posudzoval súd aj existenciu tohto dôvodu. V súvislosti s tým dospel k tomu záveru, že Arbitrážny súd
bol predovšetkým viazaný ust. § 17 cit. zákona, podľa ktorého účastníci rozhodcovského konania majú
v rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má

poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa ust. § 18 ods. 4 cit. zákona, v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania,
alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd.

Podľa ust. § 26 ods.5 cit. zákona účastníkom rozhodcovského konania sa musí doručiť oznámenie
o každom ústnom pojednávaní a zasadaní rozhodcovského súdu v dostatočnom časovom
predstihu, najmenej 30 dní pred začatím pojednávania alebo zasadania, ak sa doručuje účastníkovi
rozhodcovského konania do cudziny. Všetky listiny alebo iné informácie predložené rozhodcovskému
súdu jedným účastníkom rozhodcovského konania sa musia bez zbytočného odkladu oznámiť všetkým

účastníkom rozhodcovského konania. Rovnako sa musí všetkým účastníkom rozhodcovského konania
oznámiť obsah znaleckého posudku alebo listiny, o ktoré sa rozhodcovský súd môže opierať pri svojom
rozhodovaní.

Podľa ust. § 33 ods.1 cit. zákona, rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok a/ ak rozhoduje o veci

samej, b/ na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že Arbitrážny súd Košice žalobkyni nedoručil žalobu na vyjadrenie
a nedoručil jej ani upovedomenie o začatí rozhodcovského konania, doručil jej priamo rozhodcovskýrozsudok. Rozhodcovský rozsudok vydal v tzv. skrátenom konaní s poukazom na ust. § 16 ods. 4 svojho
Rokovacieho poriadku.

Súd sa oboznámil s Rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu účinného od XX.XX.XXXX. Ustanovenie
§ 16 ods. 4 rieši možnosť skráteného konania v prípade, ak pohľadávka nepresahuje 2.000.000,-
Sk s tým, že pre rozhodnutie sa primerane použijú ustanovenia § 172 a nasl. O.s.p. a lehota na
podanie odporu, resp. námietok je 5 dní. Pokiaľ súd posúdil súlad týchto ustanovení rokovacieho
poriadku Arbitrážneho súdu Košice so znením zákona č. 244/2002, dospel k tomu záveru, že tento

rokovací poriadok obsahuje ustanovenia, ktoré odporujú zákonu o rozhodcovskom konaní. Zákon o
rozhodcovskom konaní neupravuje skrátené konanie, t.j. rozhodovanie v rozkaznom konaní, ako je
tomu podľa úpravy obsiahnutej v § 172 a nasl. O.s.p. Zákon o rozhodcovskom konaní výslovne uvádza
formu rozhodnutia v rozhodcovskom konaní, a to rozhodcovský rozsudok a žiadne iné rozhodnutie
neupravuje. Preto vydanie rozhodcovského rozsudku bez doručenia žaloby žalovanej ako druhej strane
v spore na vyjadrenie, ako aj vydanie rozsudku Arbitrážneho súdu v tzv. skrátenom konaní bez

akejkoľvek vedomosti žalovanej o prebiehajúcom konaní a bez možnosti ovplyvniť priebeh tohto konania
je porušením práva žalobkyne na zabezpečenie rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní. Na
základe takéhoto porušenia rovnosti účastníkov rozhodcovského konania boli splnené podmienky aj pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g/ Zákona o rozhodcovskom konaní.

Na základe cit. zák. ustanovení a zisteného skutkového stavu súd dospel k tomu záveru, že sú tu
dôvody pre zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c/ a g/ Zákona o
rozhodcovskom konaní, ktorých sa žalobkyňa úspešne dovolala, a preto súd jej žalobe vyhovel.

Podľa ust. § 43 ods. 1 cit. zákona, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa §-u 40 písm. a/

a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.

V súlade s cit. zák. ustanovením súd v ďalšom výroku svojho rozsudku určil, že po právoplatnosti tohto
rozsudku bude súd riadne pokračovať vo veci vzhľadom na to, že dôvodom zrušenia rozhodcovského

rozsudku bol § 40 ods. 1 písm. c/, neexistencia rozhodcovskej zmluvy. V konaní vo veci samej bude
rozhodnuté aj o trovách celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.