Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/925/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209213802
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7209213802.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej

a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: F. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom T. X, O., zastúpeného Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou so sídlom Pražská 4, Košice, proti
žalovanej: B. P., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, O., zastúpenej JUDr. Jozefom Jendrekom, advokátom
so sídlom Bratislavská 45, Košice, o zaplatenie 13.277,57 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice I z 26. júna 2014, č. k. 17C/272/2011-149

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej k rukám jej právneho zástupcu trovy konania,
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, vo výške 1.790,95 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý sa proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 13.277,57 Eur s
8,5%ročnýmiúrokmizomeškaniaod1.10.2007dozaplatenianatomskutkovomzáklade,žežalovanáje

bývalou svokrou žalobcu, ktorý so svojou bývalou manželkou G. (manželstvo uzavreli dňa XX.X.XXXX a
právoplatne bolo rozvedené dňa XX.X.XXXX) v mesiaci júl až august 2006 kompletne zrekonštruoval byt
naS.XXvO.,vlastníckypatriacižalovanej.Zichmanželstvapochádzamal.dcéraP.A.,nar.X.XX.XXXX,
ktorá toho času žije v spoločnej domácnosti s G.. S. A. v predmetnom byte. V roku 2006 bol žalobcovi zo
strany F. X. X., Y., poskytnutý úver vo výške 400.000 Sk a uvedené peňažné prostriedky zo stavebného
úveru, spolu s ďalšími spoločnými peňažnými prostriedkami v celkovej výške 600.000 Sk, použil spolu
so svojou bývalou manželkou na kompletnú rekonštrukciu trojizbového bytu na S. XX v O..

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vzal za preukázané, a medzi stranami sporu nebolo
ani sporné, že žalovaná bola do roku 2012 výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej Správou
katastra O. - okres O. IV, obec O. - U., k.ú. U. mesto, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX a to
trojizbového bytu č. XX na 5. posch., vchod č. XX nachádzajúcom sa v bytovom dome súpisné č. XXXX,
postavenom na parcele č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria s výmerou XXX m2, v podiele X/X, s
podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom

k pozemku vo výške podielu XXX/XXXXX a že tento byt dala v roku XXXX do užívania svojej dcére G.. S.
A. a jej vtedajšiemu manželovi - žalobcovi, ktorý v byte žili aj s dcérou P. A., nar. X.XX.XXXX. Zároveň G..
S. A. so žalobcom prenechali žalovanej do užívania jednoizbový družstevný byt na W. X v O., ku ktorému
G..S.A.získalačlenskýpodieleštepredmanželstvom.ŽalobcasG..S.A.uzavrelimanželstvo21.aprílaXXXX a toto bolo právoplatne rozvedené 18. apríla XXXX. Žalobca podal proti svojej bývalej manželke
19. februára XXXX žalobu o vysporiadanie majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov na čas po rozvode manželstva, pričom v návrhu do majetku patriaceho do BSM zahrnul aj

vyššie uvedené hnuteľné veci zabudované do predmetnej nehnuteľností a pohľadávku voči žalovanej vo
výške 13.277,57 Eur. Konanie je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 43C/26/2009. Do BSM
patrí aj úver, ktorý brali v roku 2006 na rekonštrukciu predmetného bytu v F. X. X. vo výške 400.000,- Sk.

4. Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ust. § 3 ods. 1, § 34, § 35 ods. 1, § 685 ods. 1, § 686 ods.

1, § 703 ods. 1, § 704 ods. 1, § 705 ods. 1, 2, § 707 ods. 1, § 708, § 667 ods. 1, 2, § 680 ods. 2, § 451 ods.
1, 2, § 454, § 456, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka
(ďalej len „OZ“) a zdôraznil, že v tomto prípade bolo nesporné, že k užívaniu predmetného bytu došlo na
základe zhodného prejavu vôle v roku 1993, na jednej strane žalobcu a jeho manželky ako spoločných
nájomcov X-izbového bytu na W. X v O. k prenechaniu bytu do užívania (podnájmu) žalovanej, a na
druhej strane prejav vôle žalovanej uvedený byt užívať. Zároveň sa dohodli tiež na tom, že žalovaná

prenechá žalobcovi s manželkou do spoločného užívania (nájmu) X-izbový byt na S. XX v O., ktorý
bol v jej osobnom vlastníctve. Výšku nájomného a podnájomného si nedohodli, čo súd vzhľadom na
dojednanú situáciu vyhodnotil tak, že túto si nedohodli vzhľadom na vzájomné plnenia ako aj rodinné
vzťahy. Zákon pre uzavretie nájomnej zmluvy nevyžaduje písomnú formu, postačuje dohoda. Vzhľadom
na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca s manželkou užívali predmetný byt na základe nájomnej

zmluvy uzavretej ústne so žalovanou. Žalobca sa v konaní domáhal úhrady nákladov investovaných do
prenajatého bytu žalovanej, a to vykonaním rekonštrukcie - plávajúce podlahy v troch izbách, dlažba a
nové obklady v kuchyni, na balkóne, v kúpeľni a vo WC, vo všetkých miestnostiach v byte nové omietky,
nové stropy zo sadrokartónu, stropné svietidlá a plastové okná, výmena všetkých dverí, elektrických
zásuviek a vypínačov, odsávačov pár a vzduchu, radiátorov, sanity, dresu, vodovodných batérií a

zakúpením nábytku do chodby, detskej izby a elektrospotrebičov. V konaní mal súd za preukázané, že
byt č. XX na S. XX v O. bol do roku 2012 vo vlastníctve žalovanej, následne vo vlastníctve jej dcéry, G..
S. A., na základe darovacej zmluvy a v súčasnosti je vo vlastníctve dcéry žalobcu - P. A.. V konaní nebolo
sporné, že predmetný byt žalobca s manželkou a dcérou užívali od roku XXXX. Z výpovede žalobcu i
svedkyne G.. S. A. súd zistil, že rekonštrukcia predmetného bytu bola vykonaná žalobcom s manželkou

v júni až auguste 2006. Sporné medzi účastníkmi bolo, či bola rekonštrukcia bytu vykonaná so súhlasom
žalovanejačiimpredtýmprisľúbilabytdarovať(presnejšiepovedanévymeniťzadružstevnýjednoizbový
byt na W. X v O.). Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaná súhlasila s vykonaním rekonštrukcie,
navyše v rozsahu, v akom bola vykonaná, ani že im predtým prisľúbila byt previesť. Zo svedeckej
výpovedeG..S.A.súdzistil,žesúhlasodvlastníčkybytunarekonštrukciunemali,aniprísľubprevedenia

bytu, čo súd vyhodnotil tak, že v danej veci nešlo o plnenie podľa zmluvy ani o bezdôvodné obohatenie
z dôvodu, ktorý odpadol. Súd s poukázaním na ust. § 667 ods. 2 OZ uviedol, že ak nájomca vykoná
zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady
do pôvodného stavu. Podľa § 667 ods. 1 zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so
súhlasom prenajímateľa a úhradu nákladov s tým spojených po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku

ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci, môže nájomca požadovať - a to až po ukončení
nájmu, ak zmluva neurčuje inak - len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak prenajímateľ
dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení
nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Nájom žalobcu v predmetnom byte skončil
trvalým opustením spoločnej domácnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že prenajímateľkou nebol daný

súhlas s rekonštrukciou jej bytu, argumentum a contrario žalobca nemôže požadovať po skončení nájmu
protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota bytu spomínanou rekonštrukciou. Podľa názoru súdu je v
rozpore s dobrými mravmi požadovať od prenajímateľky náhradu za vedome vykonanú nadštandardnú
rekonštrukciu bez súhlasu prenajímateľky, na ktorú by sa sama nikdy nepodujala, pretože si to nemôže
dovoliť pre nedostatok finančných prostriedkov. V danom prípade nešlo o totožný prípad ako v judikáte

M Cdo 2/01, na ktorý poukazoval žalobca, keďže nejde o synalagmatické nároky zo zrušenej zmluvy
a na strane žalobcu nešlo o oprávneného držiteľa v zmysle § 130 ods. 1 OZ, pretože nájomca bytu
je len detentorom, ktorý s vecou nakladá, avšak nie ako s vlastnou, nie je dobromyseľný, že mu vec
patrí, keďže vie, že vec patrí prenajímateľovi. Podľa § 701 ods. 2 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa
spoločnéhonájmubytusúoprávneníapovinníspoločnínájomcoviaspoločneanerozdielne.Podľa§702

ods. 1 OZ ak medzi spoločnými nájomcami dôjde k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo spoločného nájmu bytu, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Je vecou žalobcu a jeho bývalej
manželky, ako bývalých spoločných nájomcov, ako sa ohľadne uvedenia veci do pôvodného stavu,
resp. ohľadne vynaložených nákladov, ktoré im prenajímateľ nie je povinný vrátiť, dohodnú. Navyše,nakoľko žalovaná predmetnú nehnuteľnosť previedla darovacou zmluvou v roku 2012 na G.. S. A. (keď
menovaná zas na žalovanú previedla členstvo k družstevnému jednoizbovému bytu, v ktorom žalovaná
žila), menovaná vstúpila do právneho postavenia vlastníka a prenajímateľa a žalovaná prestala byť

nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, teda nie je vecne pasívne
legitimovaná. Ďalšou zmenou vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti vstúpila do právneho postavenia
vlastníka a prenajímateľa dcéra žalobcu. Pre úplnosť súd dodal, že vložením investícií do nehnuteľnosti
zhodnotenie vzniká zásadne vlastníkovi. Ak by aj súd dospel k záveru, že žalovaná je povinná vydať
bezdôvodné obohatenie vzniknuté vložením investícií do predmetného bytu bez právneho dôvodu a to

v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti, subjektívna 2-ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku začala
plynúť okamžikom vloženia investícií do predného bytu (pričom žalobca tak robil s vedomím, že investuje
do veci vo vlastníctve žalovanej), t.j. najneskôr od 31.8.2006 (kedy už bola rekonštrukcia ukončená) a
uplynula by najneskôr dňom 31.8.2008, teda ešte pred začatím konania dňa 6.7.2009. Na vznesenú
námietku premlčania súd musí prihliadať a nemôže žalobcovi uplatnené premlčané právo priznať. Preto
súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a zaviazal žalobcu, ktorý nemal v konaní úspech,
zaplatiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, vyčíslených podľa vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v

platnom znení, za 5 úkonov právnych služieb (za prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné vyjadrenie
k žalobe z 25.9.2009 a zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 5.11.2013, 30.1.2014 a 26.6.2014)
po 287,14 Eur, za 4 úkony (zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 25.7.2011, 17.1.2012, 23.2.2012
a 29.3.2012, ktoré boli odročené bez prejednania veci) po 71,79 Eur + režijný paušál 2 x 6,95 Eur, 1 x
7,41 Eur, 3 x 7,63 Eur, 1 x 7,81 Eur a 2 x 8,04 Eur, spolu vo výške 1.790,95 Eur. Za podanie zo dňa

16.12.2013 súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu, nakoľko nešlo o podanie vo veci samej, ale
len o oznámenie, že žalovaná sa osobne dostaví na pojednávanie za účelom jej vypočutia. Odmenu
súd nepriznal ani za podanie z 3.8.2011, nakoľko nešlo o uvedenie nových procesne významných
skutočností (námietka miestnej príslušnosti už bola vznesená a navyše právnemu zástupcovi nič
nebránilojupripomenúťsúduústnenapojednávaníkonanom25.júla2011,hociboloodročované,keďže

nejde o prednes vo veci samej).

6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca proti všetkým jeho výrokom z dôvodov
uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. z dôvodu, že žalobcovi
sa ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pre súdom, ako aj podľa § 205 ods.

2 písm. c) a f) O.s.p., lebo súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal dôkazy
potrebné na zistenie rozhodných skutočností a zároveň, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní uviedol, že jemu a jeho bývalej manželke S. A. vznikol
nárok na zaplatenie peňažnej náhrady za vykonané stavebné práce a dodávky, ktorými na vlastné
náklady z peňažných prostriedkov patriacich do BSM a získaných z poskytnutého úveru zrekonštruovali

a zhodnotili cudziu nehnuteľnosť byt č. XX na 5. poschodí na S. XX v O., ktorý bol v rozhodnom
období vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Podľa jeho názoru bola žaloba podaná dôvodne a včas.
Pohľadávka žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej naďalej existuje. Poukázal
na ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníkaa zdôraznil, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. 1/1979 (Zo správy o zhodnotení úrovne rozhodovania súdov SSR vo veciach

zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech podľa § 451 a nasl. OZ, prejednanej a schválenej
občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SSR, Cpj 37/38 z 21.12.1978) plnením bez právneho
dôvodu môžu byť aj investície vynaložené na cudziu vec. Na úkor žalobcu a jeho bývalej manželky
sa obohatila žalovaná, keďže žalobca a jeho bývalá manželka zhodnotili majetok žalovanej. V zmysle
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1/1979 neoprávnený majetkový prospech vzniká

predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale môže
spočívať aj v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo. Žalobca a jeho
bývalá manželka vykonanými stavebnými prácami a dodávkami rozmnožili majetok žalovanej a zároveň
vykonanie stavebných prác a dodávok, rekonštrukcia a obnova predmetného bytu, mala za následok, že
majetok žalovanej sa ďalej nezmenšil (nechátral a nedevastoval sa). Súd v uvedenej veci v extrémnom

rozpore s princípmi spravodlivosti v danom prípade napadnutým rozsudkom zaviazal žalobcu na
náhradu trov konania žalovanej a z úradnej moci neskúmal v danom prípade existujúce dôvody hodné
osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. na to, aby žalovanej náhradu trov súdneho konania vo výške
1.790,95 Eur voči žalobcovi nepriznal aj v tom prípade, ak by rozhodnutie o zamietnutí žalobnéhonávrhu bolo odôvodnené. Existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle §150 O.s.p. je
súd povinný skúmať z úradnej moci. Napadnutý rozsudok je v extrémnom rozpore s právnou normou
aj pokiaľ ide o posúdenie začatia plynutia subjektívnej 2 ročnej premlčacej lehoty, ktorá podľa názoru

súdu začala plynúť okamihom vloženia investícií, teda podľa právneho názoru súdu od objektívnej
skutočnosti, a nie od okamihu subjektívne žalobcom nadobudnutej vedomosti, že žalovaná sa na jeho
úkor obohatila a nesprávne súd aplikoval na daný prípad ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájme
bytu. Prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal dôkaz nariadením znaleckého
dokazovania znalcom z odboru stavebníctva a nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia

odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné konanie a rozhodnutie.

7.Následnežalobcadoplnildôvodysvojhoodvolaniavtomzmysle,ževkonaníanižalobca,anižalovaná
prostredníctvom svojho právneho zástupcu (keďže v konaní ako účastníčka konania vypočutá nebola)
a ani svedkyňa S. A. nikdy netvrdili, že by medzi žalobcom, jeho bývalou manželkou, svedkyňou S. A.,

ako užívateľmi 3- izbového bytu na S. XX v O. a jeho vlastníčkou B. P., vznikol nájomný vzťah z titulu
uzavretia zmluvy o nájme bytu, na základe ktorého by žalovaná B. P. prijímala platby nájomného za
prenajatý byt. Žiaden zo strán sporu, a ani svedkov, nepotvrdil uzavretie zmluvy o nájme bytu. Z obsahu
spisu je podľa názoru žalobcu zrejmé, že išlo o bezodplatné vypožičanie nehnuteľností vo vzťahu k X-
izbovému bytu na S. XX v O., ako aj k bytu na W. X v O.. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti,

v ktorej súd poukazuje na ustanovenia o nájme bytu, je zjavne neodôvodnené a nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov.

8.Kodvolaniužalobcupodalapísomnévyjadreniežalovaná,ktoránavrhujepotvrdiťnapadnutýrozsudok
ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie

k odvolaniu, t.j. odmena 287,14 Eur a režijný paušál 8,04 Eur, spolu 295,18 Eur, pretože nie je naplnený
žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov. Súd zamietol žalobu (okrem iných dôvodov uvedených v
rozsudku) z dôvodu, že žalovanou vznesenú námietku premlčania uznal za dôvodnú, a táto skutočnosť
je v danej veci rozhodujúca. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že investície, do
nehnuteľnosti žalovanej (bez jej súhlasu) boli vynaložené žalobcom a jeho (ex)manželkou v období

jún až august 2006, pričom už v tom čase žalobca mal vedomosť, že ide o investície do cudzej veci
(vo vlastníctve žalovanej). Nepochybne teda najneskôr 31.8.2006 mal žalobca skutočnú vedomosť
o tom, že žalobkyni vzniklo (aj) na jeho úkor bezdôvodné obohatenie v rozsahu nimi vynaložených
investícií, ktoré by žalovaná bola povinná vydať. Právna neznalosť v tomto smere je bez právneho
významu, teda to, kedy sa žalobca dozvedel, ako takýto nárok možno právne kvalifikovať, nie je pri

posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby relevantné (viď. napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn 1 Cdo 67/2011). Okamih vynaloženia investícií v danom prípade je
určujúci tak pre plynutie objektívnej, ako i subjektívnej premlčacej doby, lebo už v tomto okamihu
žalobca mal vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia, ako aj o osobe obohatenej, teda mohol
podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Bez právneho významu je skutočnosť, že až v

septembri 2007 sa mal dozvedieť, že žalovaná byt na neho neprevedie (navyše žalovaná mu prevod
bytu na neho a jeho (ex) manželku ani nikdy nesľúbila, inak by zrejme k realizácii daru bolo došlo
ešte pred rekonštrukciou, a ani k rekonštrukcii bytu im súhlas nedala). Taktiež žalovaná poukazuje
na skutočnosť, že toho času je vlastníčkou predmetného bytu jej vnučka, dcéra žalobcu a jeho (ex)
manželky. Subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia (plnenie bez právneho

dôvodu) v zmysle ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. teda začala plynúť najneskôr dňom 31.8.2006 a uplynula
dňa 31.8.2008. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 6.7.2009, je žalobou uplatnený nárok
premlčaný. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania nie je preto možné premlčané právo
žalobcovi priznať. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol vecne správne, ak žalobu z tohto dôvodu
zamietol. Bez právneho významu je potom aj prípadné nesprávne právne posúdenie právneho vzťahu

účastníkov konania ako nájomného vzťahu a z toho vyplývajúcich nárokov, lebo nemá vplyv na vecnú
správnosť rozsudku. Za danej situácie nemožno súdu vyčítať nenariadenie znaleckého dokazovania
na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalobcu, že
súd pri rozhodovaní z úradnej povinnosti neskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
v zmysle ust. § 150 O.s.p. pre nepriznanie trov konania žalovanej. Žalobca v konaní netvrdil, ani

nepreukázal existenciu takýchto dôvodov na jeho strane a neboli zistené ani okolnosti spočívajúce
v prejednávanej veci, odôvodňujúce aplikáciu tohto zákonného ustanovenia. Ani v odvolaní žalobca
žiadne takéto okolnosti neuvádza a iba všeobecne poukazuje na nutnosť aplikácie cit. ust. § 150 O.s.p.
Práve nepriznanie trov právneho zastúpenia žalovanej by vzhľadom na jej osobné a majetkové pomery(starobná dôchodkyňa s jediným príjmom, starobným dôchodkom, s vážne poškodeným zdravotným
stavom),akoajnaokolnostidanejveci(sjejsúhlasomžalobcadlhodobo-viacako14rokov,bezodplatne
užíval byt v jej vlastníctve) bolo v rozpore s dobrými mravmi a nemožno preto od nej spravodlivo

požadovať, aby trovy tohto konania znášala ona. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhuje
žalovaná potvrdiť rozsudok v celom rozsahu a priznať jej náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom
konaní vo výške 295,18 Eur k rukám jej právneho zástupcu.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj

na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

10. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané

včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej
vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h)] a dospel k záveru, že
odvolaniužalobcuniejemožnévyhovieť.RozsudokbolverejnevyhlásenýnaKrajskomsúdevKošiciach

28. decembra 2016 o 12,45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského
súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

12. Žalobca v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods.

2 písm. a), c) a f) O.s.p., ktoré v CSP zodpovedajú dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h).

13. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť
nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul

niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil

aj správny právny záver. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2
písm. a), c) a f) O.s.p. nie sú dôvodne uplatnené.

15. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalovaná predmetnú nehnuteľnosť
previedla darovacou zmluvou v roku 2012 na G.. S. A. (keď menovaná zas na žalovanú previedla

členstvo k družstevnému jednoizbovému bytu, v ktorom žalovaná žila), preto menovaná vstúpila do
právneho postavenia vlastníka a prenajímateľa a žalovaná prestala byť nositeľkou hmotnoprávnej
povinnosti,ktorájepredmetomsúdnehosporu,tedaniejevecnepasívnelegitimovaná,pretoževložením
investícií do nehnuteľnosti zhodnotenie vzniká zásadne vlastníkovi.

16. Zároveň súd prvej inštancie zdôraznil, že nárok žalobcu je premlčaný. Ak by aj súd dospel k záveru,
že žalovaná je povinná vydať bezdôvodné obohatenie vzniknuté vložením investícií do predmetného
bytu bez právneho dôvodu v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti, subjektívna 2-ročná premlčacia doba
na uplatnenie nároku začala plynúť okamžikom vloženia investícií do predného bytu (pričom žalobca tak
robil s vedomím, že investuje do veci vo vlastníctve žalovanej), t.j. najneskôr od 31.8.2006 (kedy už bola

rekonštrukcia ukončená) a uplynula by najneskôr dňom 31.8.2008, teda ešte pred začatím konania dňa
6.7.2009. Preto vzhľadom na zvesenú námietku premlčania nemohol žalobcovi priznať právnu ochranu.17. V prvom rade sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku
vecnej legitimácie žalovanej v danom spore, pretože darovaním predmetného bytu prestala byť jeho
vlastníčkou. Správny je záver súdu, že vložením investícií do nehnuteľnosti zhodnotenie vzniká zásadne

vlastníkovi. Správne rozhodol súd prvej inštancie, ak už z tohto dôvodu žalobu zamietol.

18. Aj nad rámec vyššie uvedeného, je konštatovanie a právna argumentácia súdu prvej inštancie o
premlčaní nároku žalobcu, správna. Preto odvolacie námietky žalobcu nemôžu obstáť, nakoľko nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

19. Odvolací súd poukazuje aj na písomné vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu, v ktorom
opodstatnene uviedla, že nepochybne najneskôr 31.8.2006 mal žalobca skutočnú vedomosť o tom,
že žalobkyni vzniklo (aj) na jeho úkor bezdôvodné obohatenie v rozsahu nimi vynaložených investícií,
ktoré by žalovaná bola povinná vydať. Právna neznalosť v tomto smere je bez právneho významu,
teda to, kedy sa žalobca dozvedel, ako takýto nárok možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní

okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby relevantné (viď. napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn 1 Cdo 67/2011). Okamih vynaloženia investícií v danom prípade je určujúci tak pre
plynutie objektívnej, ako i subjektívnej premlčacej doby, lebo už v tomto okamihu žalobca mal vedomosť
o rozsahu bezdôvodného obohatenia, ako aj o osobe obohatenej, teda mohol podať žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia. Bez právneho významu je skutočnosť, že až v septembri 2007 sa mal

dozvedieť, že žalovaná byt na neho neprevedie (navyše žalovaná mu prevod bytu na neho a jeho (ex)
manželku ani nikdy nesľúbila, inak by zrejme k realizácii daru bolo došlo ešte pred rekonštrukciou, a ani
k rekonštrukcii bytu im súhlas nedala).

20. Odvolací súd preto konštatuje správnosť dôvodov preskúmavaného rozsudku vo vzťahu k

odvolacím námietkam žalobcu, v celom rozsahu sa s dôvodmi napadnutého rozsudku stotožňuje a v
podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

21. Správny a zákonný je aj výrok rozsudku o náhrade trov konania, pričom odvolací súd poukazuje na
to, že žalobca ani v odvolaní neuviedol žiadne dôvody osobitného zreteľa, na základe ktorých by mal

súd prvej inštancie v danom spore aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p., platného a účinného v čase jeho
rozhodovania. Navyše, žalovaná je starobná dôchodkyňa s jediným príjmom, starobným dôchodkom,
a ako uviedla v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, s vážne poškodeným zdravotným stavom,
preto nepriznanie trov právneho zastúpenia žalovanej by vzhľadom na jej osobné a majetkové pomery,
pričom s jej súhlasom žalobca bezodplatne viac ako 14 rokov užíval byt v jej vlastníctve, preto súd prvej

inštancie rozhodol správne, ak pri rozhodovaní o trovách konania nepoužil ust. § 150 O.s.p. platného
a účinného v čase jeho rozhodovania.

22. Odvolací súd preto s poukázaním na uvedené konštatuje, že napadnutý rozsudok je vecne správny,
preto ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd priznal úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca bol v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).