Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. december 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/186/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207667
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:7615207667.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Trandžíkovej a
členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO
CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronikou
Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnému: N. I., Y..
XX.XX.XXXX, I. E. Y. XX, XXX XX E., L. E. E. - B., pre vymoženie uloženej povinnosti, vedenej súdnym

exekútorom:Mgr.JanaVirličová,ExekútorskýúradVajnorskáč.100/A,83104Bratislava,prevymoženie
pohľadávky oprávneného v sume 62,70 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II, č.k. 55Er/3648/2015-23 zo dňa 11.8.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 55Er/3648/2015-23 zo dňa
11.8.2015, p o t v r d z u je.

Povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením odvolaním súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok rozhodcovského súdu, sp. zn. II/2014-3529 zo dňa 25.4.2014. V odôvodnení uznesenia
uviedol, že po preskúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. d/ v spojení s § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „EP“) a v zmysle § 45
ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZoRK") zistil, že právny vzťah
účastníkov konania vznikol Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len "zmluva"), ktorá ma charakter
zmluvy spotrebiteľskej a je potrebné na ňu aplikovať ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej„OZ“).Zmluvuvyhodnotilakoštandardnúspotrebiteľskúzmluvu,ktorejzákladnoučrtou

je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny pred jej uzavretím. Obsah zmluvy ani všeobecné zmluvné podmienky k nej
povinný nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravované už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.

Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka individuálne dojednaná nebola, je
súčasťou všeobecných zmluvných podmienok s výhradou prejednania sporu v prípade vzniku výlučne

rozhodcovským súdom Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii bánk SR. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nie je prejavom zmluvnej autonómie, prejavom
slobodnej vôle spotrebiteľa. Spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa tým, že spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy o úvere nemal na výber, buď
pristúpi na rozhodcovskú zmluvu alebo nedostane úver. Na základe zisteného skutkového stavu dospel
k záveru, že vzhľadom na značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je

rozhodcovská zmluva v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ neplatná.2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený podľa § 205 ods. 1 písm.
c/, f/ OSP dôvodiac nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa (teraz prvej
inštancie) a nedostatočným zistením skutkového stavu., s tým že súd prvej inštancie prekročil právomoc

preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom v nadväznosti na zákon o rozhodcovskom
konaní. Exekučný súd pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej
a materiálnej stránky. Formálny prieskum sa v zmysle § 34 ZoRK obmedzuje na dodržanie formálnych
náležitosti exekučného titulu. Materiálny prieskum sleduje splnenie hmotnoprávnych predpokladov
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi) bez možnosti preskúmania

samotného rozhodcovského konania. Postupom súdu a jeho výkladom § 45 ZoRK v predmetnej veci
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s
obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ ďalej namietal nedostatočné zistenie
skutkového stavu súdom prvého stupňa (teraz prvej inštancie), ktorý pri posudzovaní predložených
dôkazov ohľadne uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený poukázal na to, že s povinným v zmysle
§ 3 ZoRK uzatvoril rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine.

Zmluvné strany sa na rozhodcovskej doložke dohodli s tým, že rozhodcovská doložka bola včlenená
do Všeobecných podmienok poskytovania úveru a je v súlade s § 4 ods. 1, 2 zák.č. 244/2002 Zb. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Povinný v konaní bol nečinný, možnosť podať
žalobu podľa § 37 zák. o rozhodcovskom konaní nevyužil, na základe čoho nie je možné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku zmluvy.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka v exekučnom konaní, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2

EP). Podaním odvolania uplatneného za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb., OSP, tak nedošlo k zrušeniu
rozhodnutia zo zákona (§ 374 ods. 4 OSP) a boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho
súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, 4 zák.
č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), zostali zachované aj po 1.7.2016.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok -
CSP v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia predloženého
dňa 20.4.2016 v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 243d ods. 2 (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015) zák. č. 233/1995
Z.z.Exekučnéhoporiadku,naexekučnékonaniazačatévsúladesodsekom1alebovedenénapodklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu (pozn. súdu, t.j. spotrebiteľské spory), a ktoré neboli ukončené
k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z hľadiska skúmania platnosti

rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom
do 31.12.2014.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie, ako aj správnosťou
záverov prvoinštančného súdu a vecnou správnosťou rozhodnutia.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 31.3.2015 doručením návrhu na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Jane Virličovej, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava.

Exekučnýmtitulomjerozhodcovskýrozsudokvydanýrozhodcomsp.zn. II/2014-3529zodňa25.4.2014.Záväzkový vzťah účastníkov bol založený Zmluvou o úvere (všadeplatí) uzavretou dňa 18.4.2008
č. XXXXXXX, ktorá vzhľadom na svoj obsah a postavenie zmluvných strán má charakter zmluvy
spotrebiteľskej.

Odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd je pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
v zmysle § 44 ods. 2 EP povinný z úradnej povinnosti skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom. Zistenie naplnenia podmienok na výkon exekúcie je v zmysle § 44 Exekučného poriadku
jedným zo základných oprávnení a povinností exekučného súdu. Citované ust. zákona sa vzťahuje na

všetky zákonom aprobované exekučné tituly vrátane rozhodcovských rozsudkov, a to aj s ohľadom na
ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, ktorý dopĺňa postup exekučného súdu v prípadoch, kde je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok. Citované ustanovenia je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti.

8.Súčasťouskúmaniapredpokladovvykonateľnostiexekučnéhotitulujeajskúmanielegitimitytitulového
súdu (orgánu) na vydanie exekučného titulu. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri

ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak to má za
následok,žetakétorozhodnutieniejemožnévykonať(napr.rozhodnutieNSSRsp.zn.3MCdo/20/2008
z 22.4.2009, IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011). Súdna prax zaujala prevažujúci názor o oprávnení
exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský rozsudok ako aj rozhodcovskú zmluvu / doložku, ktorou
je založená právomoc rozhodcovského súdu. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje,

rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom. Odvolacia námietka oprávneného, že
súd prvej inštancie preskúmaním rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovského rozsudku prekročil svoju
zákonnú právomoc, preto nie je dôvodná. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu
námietku, ktorou odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka nesprávnosť právneho záveru o neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy z hľadiska neprijateľných zmluvných dojednaní (§ 53 ods. 4 písm. r) OZ).

Súd prvej inštancie správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský, na
ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Napadnutým uznesením zamietol žiadosť o
udelenie poverenia, keď dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre neprijateľný zmluvný
charakter rozhodcovskej zmluvy, ktorá nespĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že
rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému

konaniu. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa tak nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou zmluvou
a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konaní vnúti. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci POHOTOVOSŤ C-76/10 (bod 51),
v ktorom uviedol, že "ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať

rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto
preskúmať aj bez návrhu, nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice
hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel“.
Odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, v ktorom
zaujal právny názor, že oprávneniu súdov preskúmavať v exekučnom konaní právomoc rozhodcovského

súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia
ZoRK, napr. § 21 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov
rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta
klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura scripta sund“ (právo patrí bdelým). Tento princíp
ale v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere je konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný

súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. (Obdobne aj uznesenie NS SR vo
veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10
zo dňa 1.11.2011 a ďalšie).

9. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 1 v znení k 14.1.2013 (ku dňu uzavretia zmluvy) ustanovil,

že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). Podľa § 53 ods. 2 OZ v cit. znení, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemoholovplyvniť ich obsah. Príkladmý výpočet neprijateľných podmienok je obsiahnutý v § 53 ods. 4 OZ v
cit. znení. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ, je neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Odvolací
súd je toho názoru, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej

má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak formulácia rozhodcovskej
zmluvy/doložky, jej obsah, alebo okolnosti jej dojednania sú z pohľadu právnych predpisov ochrany
spotrebiteľa neprijateľné, vyvolávajúce pochybnosti o čestnom úmysle dodávateľa v čase uzavretia
takejto zmluvy/doložky, ako aj o vyváženosti práv a povinností zmluvných strán. Vnútroštátnemu súdu
prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať

v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej
únie C-243/08 Pannon, rozsudok C-40/08 Asturcom).

10. Rozhodcovská zmluva je nesporne súkromnou zmluvou, ktorou sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu, ako súkromnoprávneho orgánu ochrany práva, na prejednanie sporu medzi
účastníkmi. V prejednávanej právnej veci si rozhodcovskou zmluvou dodávateľ (oprávnený) zabezpečil

prejednanie sporu so spotrebiteľom (povinnou) v rozhodcovskom konaní. Odvolací súd sa s poukazom
na všetky osobitosti prípadu (kauzy) stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v ňom
vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie o nerovnováhe v právach a povinnostiach
zmluvných strán v rozhodcovskej zmluve účastníkov, ako aj o nedostatku jej individuálneho
dojednania. Rozhodcovská zmluva a konanie oprávneného na základe tejto zmluvy nesporne sledovalo

zabezpečenie vlastných záujmov dodávateľa, ktoré nie sú v rovnováhe s právami a povinnosťami
spotrebiteľa.

Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie je
poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu, umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých

finančných prostriedkov. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a
poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, zaväzuje na právom
dovolené plnenie a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského
súdu - t.j., či rozhodcovská zmluva je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle
spotrebiteľa, alebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany), bez možnosti výberu

a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom.

11. Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 EP a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri
rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy), oprávnený a
povinný vždy dôsledne skúmať, či prípadný nesúlad exekučného titulu resp. rozhodcovská zmluvy alebo

doložkysozákonom, predstavujetakúkolízioudvochaleboviacerýchsubjektívnychpráv(vymožiteľnosť
práva oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím zmluvnej dohody),
aby právo tento spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva
silnejšieho.

V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa podľa názoru odvolacieho súdu
existuje. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil,
keď ustanovenia rozhodcovskej zmluvy o založení právomoci rozhodcovského súdu vyhodnotil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie má oporu v konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ako aj v

rozhodnutiach ústavného súdu (IV. ÚS 55/2011, obdobne II. ÚS 413/2011-19, III. ÚS 455/2013-16).

12. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že zistený skutkový stav veci a z neho vyplývajúci právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom
zmluvnom charaktere rozhodcovskej doložky je dostatočný a úplný. Rozhodcovská doložka bola

súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok Záverečné ustanovenia - Riešenie sporov s tým, že bol
zo strany oprávneného určené na prejednanie prípadného sporu výlučne do právomoci rozhodcovským
súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil ako vecne správne.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Úspešnému povinnému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nárok
na ich náhradu si neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli.14. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 2:1 (§ 393 ods. 2 druhá veta zákona
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).