Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513205517
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7513205517.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobcu: M. F., W.. XX. X.XXXX, F. U. C. XXX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská
21, IČO: 47 231 785, proti žalovanému: REMAPLAST spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Kopčianska
15, IČO: 31 325 017, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Wüstenrot poisťovňa, a.s.,
so sídlom v Bratislave, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 2.894,48 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 02. 12. 2015
č.k. 18C/150/2013-130 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto
rozhodnutia žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.894,48 eur s 8,75 % úrokom z
omeškania ročne od 3. 4. 2013 do zaplatenia. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy
konania vo výške 100 %, ktoré budú vyčíslené po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 427
ods. 1, § 428, § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá
za škodu vzniknutú žalobcovi vo výške ním uplatnenej. Preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Na
zdôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala
žalobcovi vzniknúť pri dopravnej nehode zavinenej vodičom žalovaného. Skutočnosť, že dopravnú
nehodu zavinilo motorové vozidlo patriace žalovanému a vodič, ktorý toto vozidlo viedol medzi stranami
nebola spornou. Sporným zostal rozsah a výška škody, ktorú mal žalovaný ako škodca žalobcovi ako

poškodenému spôsobiť a ktorú aj uplatnil v tomto konaní. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej
inštancie vyplynulo, že vedľajší účastník - Wüstenrot poisťovňa, a.s., u ktorej bolo vozidlo žalovaného
povinne zmluvne poistené, poskytla žalobcovi čiastočné plnenie. Žalobca žalobou uplatnil rozdiel medzi
sumou, ktorú zaplatil za opravu motorového vozidla, vlastnícky mu patriaceho a plnením, ktoré mu bolo
vyplatené od poisťovne. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade ide o zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá
je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez zreteľa na zavinenie, preto zodpovedným

je vždy prevádzateľ, ktorý má faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom, prípadne vodič
dopravného prostriedku. V danom prípade zodpovedným subjektom za škodu vzniknutú žalobcovi bol
žalovaný, ktorý bol prevádzateľom motorového vozidla, prevádzkou ktorého vznikla žalobcovi škoda.
Medzi stranami nebolo sporné, že ku škode došlo pri prevádzke motorového vozidla žalovaného ato tak, že vodič žalovaného dostal šmyk na svojom vozidle a ľavou stranou svojho vozidla narazil do
ľavej strany vozidla žalobcu. Ide o zodpovednosť v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka, ktorej sa
žalovaný ako prevádzateľ vozidla nemôže zbaviť, nakoľko ide o škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré

majú pôvod v prevádzke vozidla. V danom prípade ide o okolnosti predstavujúce zlyhanie motorového
vozidla, ktoré dostalo šmyk a následne narazilo do vozidla žalobcu. Zákon nepripúšťa ani možnosť
liberácie v danom prípade, teda zbavenie sa zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla za škodu.
Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že na strane žalovaného boli splnené všetky predpoklady
vzniku jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi.

3. Pokiaľ ide o škodu vzniknutú žalobcovi uviedol, že predmetné motorové vozidlo patriace žalobcovi
bolo po dopravnej nehode opravené v servise, pričom náklady na opravu podľa faktúry predloženej
žalobcom predstavovali sumu 5.875,34 eur. Z tejto sumy, ktorú žalobca vynaložil na opravu motorového
vozidla mu bola zo strany poisťovne uhradená (len časť) vo výške 2 980,86 eur. Rozdiel vo výške
2.894,48 eur predstavoval nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní.

4. V súvislosti so vzniknutou škodou súd prvej inštancie mal za preukázanú tú skutočnosť, že v dôsledku
škodovej udalosti žalobca vynaložil náklady na opravu motorového vozidla s úmyslom opätovne
uviesť toto vozidlo do pôvodného stavu tak, aby ho mohol ďalej užívať. Poistné plnenie prijaté od
poisťovne však nepokrylo náklady vynaložené žalobcom na opravu tohto motorového vozidla. Tým

na strane žalobcu došlo k zmenšeniu jeho majetkovej sféry, teda k vzniku škody na jeho strane. Súd
prvej inštancie bol toho názoru, že ust. § 442 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať tak, aby
žalobcovi bola kompenzovaná majetková ujma, ktorá mu vznikla v dôsledku dopravnej nehody a úhrada
nákladov vynaložených na opravu poškodeného vozidla. Oprava motorového vozidla, ktorú žalobca
musel uskutočniť po dopravnej nehode, bola opravou, ktorá bola dopravnou nehodou a poškodením

motorového vozidla žalobcovi vnútená. Žalovaný ani vedľajší účastník na jeho strane v priebehu konania
netvrdili a ani nepreukázali, že by uplatnená škoda predstavovala bezdôvodné obohatenie žalobcu,
majúce pôvod v tom, že by v súvislosti s vykonanou opravou vozidla boli použité nové diely, ktoré
nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti havarovaného vozidla, resp. že by nové náhradné diely
vôbec s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Takouto opravou preto nemohlo dôjsť k vzniku

bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, keďže sa len opravili a vymenili tie diely, ktoré boli
poškodené pri dopravnej nehode. Bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu nemohlo vzniknúť ani
tým, že by sa vykonaním opravy vozidla použili nové náhradné diely a zvýšila sa tak hodnota vozidla.
Od žalobcu totiž nemožno požadovať, aby pri oprave vozidla použil iné ako nové náhradné diely
za predpokladu, ak použitie náhradných dielov smerovalo len k uvedeniu poškodeného vozidla do

pôvodného stavu. Poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následná nevyhnutná oprava tohto vozidla
s použitím nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou podľa
názoru súdu prvej inštancie, pri ktorej je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho všeobecná hodnota
znižuje. Žalobca nevykonával opravu z vlastného podnetu, ale táto mu bola vnútená protiprávnym
konaním žalovaného, ktorý jeho vozidlo poškodil. Tento právny názor je v súlade aj s rozhodnutím

Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 13Cdo/81/2010 a s nálezom Ústavného súdu ČR sp. zn. II ÚS
2221/2007, s ktorými sa konajúci súd v celom rozsahu stotožnil.

5. Prezentovaný názor podľa súdu prvej inštancie nie je v rozpore ani s argumentom žalovaného,
ktorý uvádzal, že podľa Občianskeho zákonníka má prednosť peňažná náhrada pred uvedením do

pôvodného stavu. Podľa § 442 ods. 3 tohto zákona sa totiž podľa názoru súdu prvej inštancie prioritne
škoda uhrádza v peniazoch. V tomto prípade škoda spôsobená žalobcovi zodpovedá rozdielu medzi
skutočnými nákladmi vynaloženými na opravu vozidla a poistným plnením prijatým od vedľajšieho
účastníka. O náhradu škody v podobe uvedenia do predošlého stavu by išlo v prípade, ak by uvedenie
do predošlého stavu zabezpečoval škodca svojou činnosťou alebo na svoje náklady. K tomuto však v

danom prípade nedošlo. Z týchto dôvodov žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd prvej inštancie tiež
uviedol, že nevykonal znalecké dokazovanie navrhnuté vedľajším účastníkom, nakoľko ho považoval
za nadbytočné.

6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p. s tým, že náhradu trov konania úspešnému

žalobcovi voči neúspešnému žalovanému vyjadril percentom a uviedol, že o výške náhrady trov konania
rozhodne samostatným uznesením.7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
a/ v spojení s § 221 os. 1 písm. h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol,
aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil tak, že

žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V dôvodoch
odvolania uviedol, že žalobca sa podľa názoru odvolateľa domáha doplatku náhrady škody na jeho
vozidle v dôsledku nesprávneho výkladu pojmu skutočná škoda, pretože ju zamieňa s pojmom náklady
na opravu a tým sa stotožňuje s názorom vedľajšieho účastníka prezentovaného v prvostupňovom
súdnom konaní. Výpočet škody, učinený zo strany vedľajšieho účastníka zohľadnil bežne odpočítavanú

amortizáciu (zhodnotenie poškodenej veci v dôsledku opravy) a vychádza z nákladov na opravu, ktoré
sú na úrovni primeraných cien autorizovaných opravovní poškodeného vozidla v čase jeho opravy.
Spôsob určenia výšky skutočnej škody na motorovom vozidle je upravený vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, preto pri určení výšky škody bolo
potrebné vychádzať z tejto vyhlášky. V tej súvislosti poukázal na vyjadrenie vedľajšieho účastníka z 03.
02. 2014, s ktorým sa plne stotožňuje. Súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo odmietol vykonať dôkaz -

vypracovanie súdnoznaleckého posudku na určenie výšky škody na vozidle žalobcu. Na podporu tvrdení
poukázal na rozsudky krajských súdov a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 200/2011 z 26. 04. 2012,
uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo 408/2005 z 18. 05. 2016, ktoré vychádzajú z rovnakých názorov ako
názor odvolateľa.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj vedľajší účastník z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a/, d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Podľa názoru vedľajšieho účastníka ust.
§ 443 Občianskeho zákonníka stanovuje, že pri škode na veciach sa vychádza z ceny veci v čase
jeho poškodenia. Ak by sme prijali názor súdu, že náklady na opravu sú skutočnou škodou, potom

by toto ustanovenie bolo obsolentné, nakoľko cena veci v čase poškodenia by bola irelevantná. Ak by
sa vychádzalo z faktúry opravcu, škodu by nebolo možné nikdy určiť objektívne, nakoľko cenotvorba
servisovjevždysubjektívnaaprávetátobyurčovalavýškuškody.Tiežpoukázalnavyhláškuč.492/2004
Z.z., ktorá stanovuje spôsob výpočtu škody v časti C prílohy č. 6. Vychádzajúc z ust. § 442 Občianskeho
zákonníka nemôže byť rozsah náhrady škody ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami, napríklad tým, že

poškodený nevie primerane naložiť s použiteľnými a predajnými zvyškami poškodeného motorového
vozidla, alebo že s nimi naloží tak, ako by nemali žiadnu hodnotu. Nemožno uvažovať o tom, že
by cena za opravu určená subjektívnou cenotvorbou servisu bola objektívnym vyjadrením úbytku
majetkovejsférypoškodeného.Určenievýškyškodyjezáležitosťouodbornéhoposúdenia,pretomalsúd
postupovať jediným možným zákonným spôsobom, a to ustanoviť za účelom určenia výšky skutočnej

škody znalca, ako navrhol vedľajší účastník vo svojich podaniach. Neustanovenie znalca v danom
prípade zakladá inú vadu konania.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného a vedľajšieho účastníka navrhol potvrdiť rozsudok
ako vecne správny a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvej inštancie a na ich podporu poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR II ÚS
2221/07, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 04. 2012 sp. zn. 3Co/66/2011 a najmä
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo 48/2012, v ktorom najvyšší súd jednoznačne deklaroval
názor, ktorý je totožný s názorom súdu prvej inštancie v tejto veci. Výšku škody v danom prípade bolo
možné určiť bez potreby znaleckého dokazovania a táto je daná sumou, ktorú žalobca zaplatil servisu

za opravu a o ktorú sa zmenšil jeho majetok.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že trvá na svojich doterajších
vyjadreniach a odvolacom návrhu, tak ako uviedol vo svojom odvolaní.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného a vedľajšieho účastníka
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len "C.s.p."), v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
a dospel k záveru, že odvolania žalovaného a vedľajšieho účastníka nie sú opodstatnené.

12. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 09. 03. 2017 o 12.40 hod. v poj.
miestnosti č. dv. 206/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa
02. 03. 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

14. Odvolatelia namietali odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p., teda že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho

rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani
žiadnej vady konania uvedenej v § 221 ods. 1 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania. Súdu prvej
inštancie nemožno vytknúť ani tú skutočnosť, že nevykonal dôkaz navrhnutý vedľajším účastníkom z
dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.

17. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

18. Žalovaný a vedľajší účastník v odvolaní uvádzajú skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom

prvej inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie
námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

19. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so správnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej
inštancie o danosti nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému v priznanej výške.

20. Podstatou odvolacích námietok odvolateľov bolo spochybnenie názoru súdu prvej inštancie, že
škoda, ktorá vznikla žalobcovi na motorovom vozidle v dôsledku dopravnej nehody predstavuje hodnotu
vynaloženýchnákladovnaopravuvozidla,atobezzohľadneniaamortizáciepritýchnáhradnýchdieloch,
ktoré boli do vozidla zamontované ako nové.

21. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade na strane žalobcu
vzniklaškodavpriznanejvýškepredstavujúcavynaloženiefinančnýchnákladovvpodobeúhradyfaktúry
za opravu predmetného motorového vozidla po odrátaní plnenia zo strany poisťovne, v súvislosti s
uvedením vozidla do pôvodného stavu tak, aby vozidlo mohlo byť ďalej užívané. V konaní nebolo

preukázané, že by použitím nových náhradných dielov vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane
žalobcu.

22. Uvedený právny názor je v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR vyslovenom v rozsudku sp. zn. 2
Obdo48/2012zodňa28.03.2013,zktoréhovyplynuloajto,žeúčelomzákonnýchustanoveníonáhrade

škody je, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, teda aby
sa poškodenému nahradila škoda vzniknutá v súvislosti s uvedením motorového vozidla do stavu pred
poškodením. Odvolaciemu súdu je známe aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 200/2011 z
26. 04. 2012, ide však o rozhodnutie, ktoré predchádzalo spomínanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu
SR a vzhľadom na vývoj judikatúry sa odvolací súd s týmto neskorším rozhodnutím najvyššieho súdu

stotožňuje. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 408/2005 z 18. 05. 2016, toto
vychádza z odlišných skutkových okolností ako v prejednávanej veci a je založené na iných záveroch,
preto je pre daný prípad nepoužiteľné.

23. Pokiaľ vedľajší účastník v odvolaní naznačuje, že na strane žalobcu malo vzniknúť bezdôvodné

obohatenie, keď nenaložil s použiteľnými a predajnými zvyškami po oprave vozidla, ide o ničím
nepodložené tvrdenie, ktoré nemožno oprieť o výsledky vykonaného dokazovania. Z dokazovania pred
súdom prvej inštancie totiž nevyplynulo, že by žalobca mohol zvyšky po oprave motorového vozidla
speňažiť a že tak neurobil.24. Správny bol postup súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal dôkaz navrhnutý vedľajším účastníkom, a
to ustanovenie znalca za účelom stanovenia škody vzniknutej žalobcovi vychádzajúc z vyhl. č. 492/2004

Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, keďže vykonanie dokazovania v tomto smere by bolo z
dôvodov vyššie uvedených nadbytočné. Výška škody sa totiž v danom prípade dala stanoviť z dôkazov
vykonaných pred súdom prvej inštancie, preto doplnenie dokazovania v naznačenom smere by bolo
bez právneho významu a neúčelne by zvyšovalo trovy konania.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách
konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

26.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.
1 C.s.p. Žalovaný a vedľajší účastník boli v odvolacom konaní neúspešní, preto im súd uložil povinnosť
nahradiť úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu tak, ako vyplýva z enunciátu

tohto rozhodnutia.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).