Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202993
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2214202993.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou v sporovej veci

žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598,
právne zastúpenej: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému:
Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody 175,00 Eur a nemajetkovej ujmy 442,56 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou (ZE-2551-6747) doručenou dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť mu majetkovú škodu 175 Eur a nemajetkovú ujmu 442,56 Eur za nesprávny
úradný postup súdu, charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, a to v zmysle zákonných ustanovení zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu odôvodnila tým, že
podala návrh na vykonanie exekúcie na majetok povinného z titulu zmluvy o úvere. Súdny exekútor
postupoval podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku a predložil návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému súdu a požiadal ho

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie a udelil mu poverenie č. 5405*007852. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pre obavy o právny a
faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom spísala dňa 18.11.2010 a podala
exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora. Tvrdila, že súd rozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu konať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Tvrdila,

že jej vznikla majetková škoda v celkovej výške 175 Eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom.
Zároveň si uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď tvrdila, že samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s
porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou SR a práva na
prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Uviedla, že nesprávny úradný postup exekučného súdu je dôsledkom jeho
nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so
zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Uviedla, že márnym uplynutím času boli reálne
ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom súdu dôjde k zámene súdneho exekútora čo bude
viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných
rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, k zmareniu účelu konania

pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si
uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaným
zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky
cestou exekúcie sumu 175 Eur. Tvrdila, že je nutné deklarovať porušenie jeho práva na rozhodnutie o

návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe, práva na súdnu ochranu, deklarovať
porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a nahradiť mu
nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu. Ďalej požiadala, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol
o základe veci a následne, aby uložil povinnosť žalovanej nahradiť mu majetkovú škodu a primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy.

2. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdila, že žalobkyňa
nepreukázala splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Uviedla, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a z
jej podania je zrejmé, že celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd. Tvrdila, že žalobkyňa podala
žalobu na súd predčasne, pred uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku u

žalovanej. Tvrdila, že žalobkyňa neposkytla súčinnosť potrebnú na prerokovanie jeho žiadosti, čím bol
proces predbežného prerokovania fakticky zmarený. Poukázala na zákonné podmienky, pri splnení
ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to:
existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik

zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K nerozhodnutiu o návrhu na
zmenu exekútora v zákonom ustanovenej lehote, uvádzala, že vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie
o zmene súdneho exekútora) a zákonom ustanovenú lehotu a nevyhnutnosť vykonať iné úkony - (výzva
na vyjadrenie pôvodného exekútora, vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie
exekučného spisu, zaslanie novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora) nie je

možné rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora v lehote ustanovenej zákonom, preto nepovažuje
uvedené za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. Existencia prieťahov je preukázaná
len výsledkami vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý
by konštatoval, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobkyňa uvedené nepreukázala. Tvrdila, že žalobkyňa nepreukázala ani existenciu škody a ani

dôvody na nemajetkovú ujmu.

3. Predmetom konania je suma nižšia než 2.000 Eur.

4. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

5. Podľa ustanovenia § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo

c) to ustanovuje tento zákon.

6. Keďže v predmetnom konaní ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, súd vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania s poukazom na ustanovenie § 177 ods. 2 CSP.

7. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CMP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8. Žalobkyňa navrhla rozhodnúť najprv medzitýmnym rozsudkom, ktorým by súd rozhodol o základe tak,
že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobkyni nesprávnym úradným postupom, pretože
tento nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.Podľa ustanovenia § 212 ods. 2 CSP rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to
účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.
Z uvedeného vyplýva, že medzitýmnym rozsudkom súd môže rozhodnúť, nie je tu daná povinnosť

súdu takto rozhodnúť. Okrem toho musí byť splnená podmienka, že je to účelné. To, či súd rozhodne
medzitýmnym rozsudkom alebo rozsudkom o celej veci, je vždy na posúdení súdu, podľa okolností tej
ktorej veci. Vydanie medzitýmneho rozsudku prichádza do úvahy spravidla tam, kde je nutné posúdiť
všetky skutkové a právne otázky, od ktorých závisí výška konkrétneho nároku a javí sa účelným aj
z hľadiska zásady hospodárnosti konania, aby sa nevykonávalo dokazovanie o výške škody, ak nie

sú preukázané základné podmienky na jej priznanie, ak nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi
porušením a vznikom škody, ak nie je preukázaná napr. miera zavinenia a pod. V danom prípade však
nie je účelné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, pretože z dôvodov, ktoré sú uvedené nižšie, nie je
daný a preukázaný základ nároku žalobkyne a to neprávny úradný postup exekučného súdu. Preto súd
nerozhodol medzitýmnym rozsudkom, ale rozsudkom o celej veci.

9. Vo veci bolo vykonané dokazovanie ktoré navrhla žalobkyňa, keď bol oboznámený obsah exekučného
spisu Okresného súdu Galanta SA-4Er/300/2003 a na základe takto vykonaného dokazovania bol
ustálený nasledovný skutkový stav veci :

10. Návrh žalobkyne ako oprávneného na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručený

dňa 06.08.2003. Exekučná vec bola pôvodne vedená u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára,
pod č.k. Ex 2365/2003. Zo strany súdneho exekútora boli návrh na vykonanie exekúcie, exekučný
titul a žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie doručené exekučnému
súdu dňa 11.08.2003. Na Okresnom súde Galanta je exekučná vec vedená pod č.k. SA-4Er/300/2003.
V priebehu exekučného konania, podaním doručeným exekučnému súdu dňa 21.11.2010 navrhla

žalobkyňa ako oprávnená zmenu súdneho exekútora v predmetnom exekučnom konaní s tým, že
navrhla vykonaním exekúcie poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Podaním doručeným
exekučnému súdu dňa 24.06.2011 súdny exekútor predložil vyúčtovanie trov exekúcie a vyslovil
súhlas so zmenou súdneho exekútora. Dňa 12.08.2011 exekučný súd vydal uznesenie, ktorým návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého. Súčasne rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora.
Proti uzneseniu zo strany žalobkyne ako oprávnenej v exekučnom konaní nebolo podané odvolanie.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2011. Uznesenie nebolo zmenené ani zrušené. Ohľadne
prípadného prieťahu v konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na
prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. Z

vyjadrenia žalovanej súd zistil, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo
strany žalobkyne boli žalovanej doručené 23.04.2012. Žalovaná na uvedenú žiadosť neodpovedala s
odôvodnením, že žalobkyňa neposkytla potrebnú súčinnosť, čím bol proces predbežného prerokovania
zmarený. Žaloba bola doručená súdu 27.09.2012. Žalobkyňa preto podal návrh predčasne, keď nárok
na súde uplatnil pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku.

11. Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o znení a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení účinnom ku dňu doručenia návrhu
na zmenu súdneho exekútora, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez
uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene

exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

12. Podľa ustanovenia § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o znení a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení účinnom ku dňu doručenia
návrhu na zmenu súdneho exekútora, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň

vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

13. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (aj ku dňu
rozhodnutia o zmene súdneho exekútora ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonomza škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

14. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a, bod 1./ zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (aj
ku dňu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa ods. 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (aj ku dňu
rozhodnutia o zmene súdneho exekútora) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

16. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (aj ku dňu

rozhodnutia o zmene súdneho exekútora) právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

17. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (aj ku

dňu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora) nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

18. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (aj ku dňu
rozhodnutia o zmene súdneho exekútora) ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

19. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (aj ku dňu

rozhodnutia o zmene súdneho exekútora) uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. 1a)

20. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (aj ku dňu

rozhodnutia o zmene súdneho exekútora) v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

21. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (aj ku dňu
rozhodnutia o zmene súdneho exekútora) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.

22.Zvyššiecitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,ževprípadezodpovednostizaškoduspôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo stranyoprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, v danom
prípade exekučného súdu, jeho nesprávnym úradným postupom.

23. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok : (1.) porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v
nesprávnom úradnom postupe, (2.) vznik a existencia škody a (3.) príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti, ktorá spočíva v nesprávnom úradnom postupe a škodou, ktorá porušením povinností

vznikla. Pri absencii čo i len jednej z nich, nie je daný nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym
úradným postupom podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a náhradu škody nie je možné
priznať. Dôkazné bremeno - preukázať podmienky náhrady škody, spočíva na poškodenom, v danej
veci žalobkyni.

24. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom

ustanovenia § 9 ods. 2/ zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný. Je uvedený len príkladmo. Ide však
o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Ide o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej
moci alebo porušenie poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda postup
nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný

postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom
je aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne
nečinnosť pri výkone verejnej moci. Uvedené vyplýva aj z ustálenej judikatúry.

25. Žalobkyňa si uplatnila v tomto konaní náhradu škody tvrdiac, že ide o škodu spôsobenú mu

nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, pretože exekučný rozhodol o návrhu na zmenu
súdnehoexekútoraoneskorenepouplynutízákonomstanovenejlehoty,nekonalvsúladesustanovením
§ 44 ods. 8/ exekuč. poriadku. zákonné ust. § 44 ods. 8/ exekuč. por. v znení účinnom od 01.07.2010
teda aj v čase doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora) stanovuje lehotu 30 dní na rozhodnutie
súdu o zmene exekútora. Tu je nutné zdôrazniť, že ide o lehotu procesnú. Jej nedodržanie neznamená

automaticky nesprávny úradný postup. Je potrebné však brať do úvahy, že pri rozhodovaní o návrhu na
zmenu exekútora je potrebné vykonať viaceré procesné úkony, ktoré súvisia s rozhodovaním o zmene
exekútora (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie
jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o doterajších
trovách exekúcie) a je potrebné súhlasiť s názorom, že za týchto okolností nerozhodnutie o návrhu

na zmenu exekútora v zákonnej lehote nie je možné považovať za zbytočné prieťahy v konaní a z
toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu, pretože vyššie uvedené sprievodné procesné úkony je
potrebné vykonať a na ich základe rozhodnúť o zmene exekútora. Žalobkyňa však nesplnila dôkaznú
povinnosť, cieľom ktorej je unesenie dôkazného bremena, ktorým sa rozumie zodpovednosť účastníka
za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V exekučnom konaní,

v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, žalobkyňa nepreukázala nesprávny úradný
postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd. Ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.
z. v súčasnom znení je účinné od 1. 1. 2013, avšak, i keď návrh vo veci bol podaný v roku 2012,

predmetné ustanovenie dopĺňa a vykladá ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, preto je ho možné
aplikovať aj pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pred
1.1.2013. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložila na
súde relevantné dôkazy preukazujúce skutočnú výšku tejto škody. Žalobkyňa nepreukázala žiadnym
spôsobom dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdila v návrhu. Ani jeden z dôvodov

pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyni ničím nepodložila a nepreukázala, a preto
nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom, mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
alebo k insolvencii povinného, prípadne, že táto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu
vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože samotný návrh tieto okolnosti udáva len ako možné

riziká bez ich dostatočného podloženia a preukázania.

26. Žalobkyňa tvrdila, že exekučný súd konal nesústredene a so zbytočnými prieťahmi a k vydaniu
rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil po veľmi dlhej dobe. Zákonné ustanovenie § 9zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia o zmene súdneho exekútora,
ktorý zakotvuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, neobsahuje
ustanovenia o právomoci prvostupňového súdu rozhodovať vo veciach náhrady škody z titulu prieťahov

v konaní až po právoplatnom rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní. Z
dôvodovej správy týkajúcej sa novelizácie zákona č. 514/2003 Z.z. (zákonom č. 412/2012 Z.z.) však
jednoznačne vyplýva, že k citovanému ustanoveniu zákona bolo potrebné vždy (teda aj pred účinnosťou
novely a teda aj v čase vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia) pristupovať tak,
že v rámci konania o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom musí už existovať už

príslušné rozhodnutie, ktorý by konštatoval neprávny úradný postup súdu, vrátane zbytočných prieťahov
v konaní. Túto otázku nie je oprávnený skúmať a posudzovať súd v rámci konania o náhrade škody.
Novela nezaviedla nič nové, len explicitne vyjadrila, čo bolo zrejmé už pred účinnosťou novely. K
doplneniu ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. zákonodarcu nepochybne viedla skutočnosť,
že práve z dôvodu absencie explicitného vyjadrenia povinnosti súdu vychádzať aj pri posudzovaní
nárokov vyplývajúcich z tvrdeného nesprávneho úradného postupu z rozhodnutí oprávneného orgánu

o sťažnosti proti prieťahom v konaní (s tým, že takéto posúdenie nie je v právomoci prvostupňového
súdu) prichádzalo v praxi k nejednotnosti vo výklade citovaného zákona a zrejme i k nejednotnosti
v konaní pred súdmi. Uvedené vyplýva z bodu 7 dôvodovej správy k návrhu zákona č. 508/2010 Z.
z., ktorý novelizuje zákon č. 514/2003 Z. z., podľa ktorej návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko
existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s

ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je
kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných
kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je

kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len
Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko
orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska
vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu
z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy

by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v
prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických
osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy,
Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený

subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho
nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto
prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne vylúčené a uvedené len potvrdzuje, že
konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený výlučne Ústavný súd SR. Navrhovateľ
do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázal, že by existovalo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu,

ktorým by bolo v exekučnej veci, od ktorej si uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovú ujmu v
tomto konaní, konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov prípade
rozhodnutia Európskeho súd pre ľudské práva. Absenciou takéhoto rozhodnutia oprávneného orgánu
o existencii prieťahov, tiež nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v
dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci.

27. Ako bolo konštatované vyššie, podmienky na priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené
súčasne. Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci splnená
nie je. Žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno (povinnosť tvrdenia) o existencii nesprávneho
úradného postup ako prvej z troch zákonných podmienok. Preto nemôže byť splnená ani podmienka

existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, lebo ak neexistuje v
danej veci nesprávny úradný postup, nemôže medzi prípadnou škodou žalobkyne vzniknúť súvislosť
s nesprávnym úradným postupom, ktorý neexistuje. Žalobkyňa z tohto dôvodu neuniesla dôkazné
bremeno ani o existencii jeho nároku na nemajetkovú ujmu. Táto totiž prichádza do úvahy len v tom
prípade, ak by iba samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným vzhľadom na ujmu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V tomto konaní však nebolo možné ani len konštatovanie
porušenia práva, lebo žalobkyňa nepreukázala existenciu nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom
na uvedené závery nie je potrebné pre účely tohto konania skúmať existenciu škody, jej rozsah a ani
nemajetkovú ujmu, ktorej náhrady sa žalobkyňa domáha.28. Žalobkyňa navrhla doplnenie dokazovania spisom žalovanej ohľadne jej žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku. Uvedené dokazovanie súd nevykonal, lebo žalovaná nespochybnila doručenie

takejto žiadosti od žalobkyne a vyjadrila sa v tom smere, že žiaden z uplatnených nárokov žalobkyne
uspokojený nebol. V tomto smere nejde teda o spornú otázku a dokazovanie v takomto rozsahu by
pre účely tohto konania bolo dokazovaním neúčelným a nehospodárnym a nad rámec dokazovania
potrebného pre účely tohto konania.

29. Žalobkyňa navrhla doplnenie dokazovania predložením znaleckého posudku, ktorý si pre účely tohto
konania dal vypracovať. V tomto smere súd takto navrhované dokazovanie nevykonal. Išlo by totiž o
dokazovanie nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto súdneho konania. Nebola totiž splnená
ani len prvá z troch podmienok a to nesprávny úradný postup. Akékoľvek ďalšie dokazovanie o príčinnej
súvislosti, ako aj o výške škody by tak bolo nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto konania,
v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

30. Nutné je poukázať aj na skutočnosť, že o obdobných veciach (o tých istých tvrdeniach) navrhovateľa,
len týkajúcich sa iného exekučného konania, voči inej povinnej osobe, iného exekučného súdu, už
boli vydané právoplatné rozhodnutia iných okresných súdov, ktoré boli potvrdené súdom odvolacím
(napr. rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 10. 2. 2014, č. k. 2C/140/2013-76 v spojitosti s

rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.: 3Co/82/ 2014 zo dňa 07.05.2014, rozsudok Okresného súdu
v Banskej Bystrici č.k. 13C 290/2013-88 zo dňa 26.11.2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici 13Co/172/2014 zo dňa 22.04.2014), ktorými bola žaloba žalobkyne ako nedôvodná
zamietnutá v celom rozsahu.

31. Keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že došlo k neprávnemu úradnému
postupu konaním exekučného súdu v exekučnej veci, od ktorej si uplatňuje nároky v tomto konaní, bola
jej žaloba v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá.

32. Podľa ustanovenia § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne

vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa ustanovenia § 251 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

34. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 251 ods. 1 CSP,
pričom priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko súd žalobu zamietol
a teda žalovaná mala vo veci plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)