Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114010927
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114010927.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci proti obžalovanému T. Z., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 27.10.2016 sp. zn. 2T/54/2014 na verejnom zasadnutí konanom dňa
21.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. e/, odsek 3 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný T. Z., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom I.
L. č. XX,

o d s u d z u j e :
Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 odsek 2, odsek 3, § 56 odsek 1,

odsek 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 400 (štyristo eur) Eur.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona, pre prípad zmarenia peňažného trestu, súd ukladá náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 23.04.2011 v čase medzi 12:00 hod. do 14:00 hod. v obci I. pred rodinným domom na L. ulici č. XX
fyzicky napadol svojho bývalého zaťa X. V. tak, že ho zozadu udrel rukou do oblasti pravého spánku
následkom čoho X. V. stratil rovnováhu a pri páde na zem si zlomil ľavú ruku. Následne X. V. vstal,

zavolal si sanitku a išiel do domu, kde ho T. Z. opäť fyzicky napadol, a to tak, že ho chytil za krk a začal
ho škrtiť, v čom ho prerušila až jeho dcéra F. V., čím poškodenému X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.,
B. ulica č. XXX/X spôsobil trieštivú zlomeninu dolného konca vretennej kosti vľavo, pomliaždenie tváre
vpravo a pomliaždenie prednej strany krku s dobou liečenia 6-8 týždňov,
Za to mu bol podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2 Trestného zákona
uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odložený a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba na 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava -
mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 391,62 Eur, Sociálna poisťovňa, so sídlomul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, škodu vo výške 1.362,30 Eur a poškodenému X. V., nar.
XX.XX.XXXX v K., trvale bytom B., B. XXX/X, škodu vo výške 1.042,30 Eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku bol poškodený X. V., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom B.,

B. XXX/X, so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný. V dôvodoch odvolania namietal
správnosť hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa, keď jedine výpoveď poškodeného preukazuje, že
k zlomeniu ľavej ruky došlo pádom na zem a to dôsledku úderu rukou obžalovaného do jeho pravého
spánku. Celý rad ďalších svedkov opakovane tvrdili, že k pádu poškodeného a k následnému zlomeniu

ľavej ruky nedošlo v dôsledku úderu zo strany obžalovaného, ale potvrdili pád poškodeného na zem v
dôsledku udalostí opísaných v ich výpovediach Tieto výpovede jednoznačne vylúčili poškodenie zdravia
spôsobomakotouvádzapoškodený,potvrdili,žekpádupoškodenéhodošlovdôsledkuinejskutočnosti.
Okresný súd sa nesprávne priklonil len k výpovedi poškodeného a výpovede ostatných svedkov hodnotil
ako nevierohodné, týmto porušil základnú zásadu v pochybnostiach prospech obžalovaného - in dubio
pro reo. Nesprávny je aj názor súdu, keď údajné opätovné napadnutie a škrtenie poškodeného spája

s prečinom ublíženia na zdraví bez toho, aby aj toto konanie bolo nespochybniteľnými a hodnovernými
dôkazmi preukázané. Aj v prípade, že by sa potvrdilo pomliaždenie krku poškodeného, takýto skutok
vzhľadom na možné následky nenapĺňa skutkovú podstatu prečinu podľa § 156 odsek 1 Trestného
poriadku. Z uvedeného dôvodu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu I.
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresný prokurátor odvolanie nepodal.
Obžalovanýnaverejnomzasadnutíodvolaciehosúduzotrvalnadôvodochpísomnepodanéhoodvolania
keď poukázal na to, že poškodený je jeho bývalý zať, tento opakovane atakoval jeho rodinu, v kritickom
čase bral osobné veci jeho detí - vnúčat obžalovaného, vtedy došlo k stretu, pri ktorom poškodený padol
pri bráne pritom, ako sa mu snažil zobrať monitor. Nevie, či sa pošmykol, nevie si vysvetliť zranenia na

jeho hlave, podľa jeho názoru sa musel udrieť pri páde hlavou o bránu.
Krajský prokurátor navrhol na verejnom zasadnutí odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť
a to predovšetkým s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctva,
ktorý potvrdil mechanizmus zranenia - zlomeniny poškodeného. Za správny a zákonný považoval aj
výrok o treste.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania podľa § 317 odsek
l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného proti
výroku o vine nie je dôvodné.
Odvolací súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné

zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku najmä zákonného procesu
podľa § 2 odsek 7 Trestného poriadku, zásadu práva na obhajobu podľa § 2 odsek 9 Trestného poriadku,
zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku a tiež zásadu rovnosti
(kontradiktórnosti) podľa § 2 odsek 14 Trestného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že súd I. stupňa dospel
k vyhlásenému rozsudku po bezpochybnom procesnom postupe v súlade so všetkými procesnými

ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a po vyhodnotení a
posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja spôsobom
zodpovedajúcim všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania tvoria ucelú reťaz
tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť záver, že obžalovaný spáchal skutok

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Právna kvalifikácia žalovaného skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného
zákona aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá právnym úvahám súdu I. stupňa a všetkým
zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa vyššie uvedeného
zákonného ustanovenia.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súdu stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného aj akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení zákona v
otázke viny a trestu. Okresný súd zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil aj výrok o treste. Možno teda

konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku má všetky náležitosti v zmysle § 168 Trestného
poriadku.Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie týchto záverov v
odôvodnení napadnutého rozsudku si ohľadom výroku o vine krajský súd v celom rozsahu osvojil a preto
na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere poukazuje.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že z vykonaného dokazovania, či už v prípravnom konaní ako aj na
hlavnompojednávaní,vyplynulo,žepoškodenýjebývalýmzaťomobžalovaného,akichstretuvkritickom
čase došlo pri tom, ako poškodený odnášal z domu počítačovú zostavu, ktorú predtým odpojil, s
tým, že si ju chcel požičať od syna - J. V.. Prítomná bola len bývalá manželka poškodeného (dcéra
obžalovaného), ktorá s takýmto postupom nesúhlasila, preto telefonicky privolala J. V., J. V. st., J. V.

ml. a obžalovaného. K stretu medzi obžalovaným a poškodeným došlo pri bránke do dvora, keď sa
obžalovaný snažil poškodenému zabrániť odniesť veci z domácnosti detí. Svedkovia preukazovali, že
medzi bránkou sa začali naťahovať o monitor, ktorý spadol na zem, vtedy sa poškodený potkol alebo
pošmykol a padol na zem, vzápätí sa sťažoval na bolesť ruky a privolal si sanitku.
Z hľadiska ustálenia viny obžalovaného súd I. stupňa správne prihliadal na znalecký posudok a výpoveď
znalca z odboru zdravotníctva MUDr. Alexandra Köröcza, PhD, ktorý popísal zranenia poškodeného,

ktoré utrpel v kritickom čase tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Týmto dôkazom je
spochybnená aj hodnovernosť svedkov, ktorí preukazovali, že v kritickom čase obžalovaný vôbec
nezaútočil na poškodeného, nakoľko znalec jednoznačne uviedol, že k pomliaždeniu tváre a krku
poškodeného nemohlo dôjsť pri páde. Tento znalec potvrdil aj primeranosť doby liečenia zranení a
práceneschopnosti poškodeného.

Na základe vykonaného dokazovania mal aj krajský súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil
konania tak, ako mu je kladené za vinu a ako bolo ustálené vo výroku o vine napadnutého rozsudku.
Pri preskúmávaní obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne ustálil u
obžalovaného neexistenciu tak priťažujúcich ako aj poľahčujúcich okolností. Na rozdiel od súdu I.
stupňa však s prihliadnutím na osobu obžalovaného, na to, že jeho konanie bolo podmienené konaním

poškodeného, a tiež s prihliadnutím na časový odstup od času spáchania skutku, od ktorého uplynula
doba cca 6 rokov, dospel odvolací súd k záveru, že uložený trest aj keď podmienečný je neprimerane
prísny. Z uvedeného dôvodu uložil obžalovanému peňažný trest, tak ako je uvedený vo výrokovej časti
tohto rozsudku, keď mal za to, že takýto trest zodpovedá všetkým kritériám rozhodujúcim pre ukladanie
trestov v zmysle § 34 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.