Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. máj 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110010389
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1110010389.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a
členov senátu JUDr. Petra Štifta a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného W. R.
pre zločin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 155 ods. 1 Trestného zákona, o
odvolaníprokurátoraOkresnejprokuratúryBratislavaIprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIsp.zn.
7T/36/2010 zo dňa 15. 11. 2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. mája 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava I z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil
obžalovaného W. R. spod obžaloby pre prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k §
155 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 24. 08. 2006 v čase okolo 19:55 hod. na chodbe domu nachádzajúceho sa v U. na E. ulici číslo X
spoločne s ďalšou doposiaľ neustálenou osobou mužského pohlavia fyzicky napadli poškodeného H. Q.
uderiac ho dlaňou zovretou v päsť, zvonka ktorej mal obžalovaný tzv. boxer, do oblasti tváre, následkom
čoho spadol poškodený na zem, kde ho ešte raz udrel boxerom do oblasti tváre, pričom po tomto
k nemu pristúpil aj doposiaľ nestotožnený spolupáchateľ a spoločne poškodeného kopali do rôznych
častí tela, najmä do tváre a hrudníka, pričom potom, čo poškodený v sebaobrane vytiahol zbraň a z

tejto vystrelil do vzduchu, obžalovaný z miesta činu aj s doposiaľ neustáleným spolupáchateľom utiekli,
pričompoškodenýH.Q.následkomtohtofyzickéhonapadnutiautrpelotrasmozgu,rozsiahlykrvnývýron
v oblasti ľavého oka, tržné rany na okraji a na dolnom viečku, zlomeniny spodného kraja očnice, spodiny
očnice a prednej steny hornej čeľuste, preiorbitálny hematóm a opuch vľavo, subkonjuktiválny hematóm
vľavo, zníženie citlivosti nazálnej oblasti, obmedzenie otvárania úst, zlomeninu nosa, pneumorbitu vľavo
a zakrvácanie do retrobulbárneho priestoru,

nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku bol poškodený odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný
proces.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že na základe vykonaných dôkazov nebolo
možné urobiť jednoznačný záver, že skutok spáchal obžalovaný. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu sa
nepodarilo odstrániť rozpory medzi dvomi skupinami dôkazov, a to medzi výpoveďou obžalovaného
a výpoveďou poškodeného. Ostatní svedkovia sa k samotnému skutku nevedeli vyjadriť, keďže tento
na vlastné oči nevideli. Hoci S. W. potvrdzoval, že páchateľom skutku je obžalovaný, zároveň uviedol,
že túto informáciu má od poškodeného. Pokiaľ ide o vierohodnosť, výpoveď Q. H. súd prvého stupňa

nepovažoval za dostatočnú pre uznanie viny, pretože útok prebehol rýchlo, poškodený videl páchateľov
veľmi krátko a následkom prvého útok na čas stratil vedomie, utrpel otras mozgu. Tieto skutočnosti mohlimať vplyv na schopnosť poškodeného zapamätať si páchateľov, a nemožno vylúčiť, že sa poškodený
mýli, najmä keď s odstupom času cca 2 mesiacov polícii oznámil, že v Poluse spoznal páchateľov, a
neskôr sa potvrdilo, že v osobe W. X. sa nepochybne mýlil, keďže tento sa v čase skutku preukázateľne

zdržiaval v zahraničí. Súd prvého stupňa neprihliadal na fotografie z kamerového záznamu, nakoľko
nemožno zistiť, či boli získané v súlade so zákonom, pretože kamerový záznam sa v spise nenachádza,
nie je zrejmé, kto fotografie vyhodnotil, nevyplýva z nich čas, kedy boli osoby na fotografii zachytené
pri mieste činu. Vzhľadom na kvalitu fotografií sa ani nedajú jednoznačne identifikovať osoby na nich
zobrazené.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie v neprospech obžalovaného
smerujúce proti výroku o vine, ktoré písomne odôvodnil podaním doručeným súdu dňa 25. 01. 2017.
Prokurátor považuje výpoveď obžalovaného za účelovú a poznačenú snahou zbaviť sa zodpovednosti
za trestný čin. Obžalovaný je totiž jednoznačne usvedčovaný výpoveďou poškodeného Q. H., ako
aj výpoveďou svedka H. Y., znaleckým dokazovaním a listinnými dôkazmi. Prokurátor poukázal na

rekogníciu, kedy poškodený jednoznačne opoznal obžalovaného ako páchateľa. Fakt, že poškodený
opoznal ako druhého páchateľa W. X., ktorý sa v čase skutku zdržiaval v zahraničí, nemá žiaden vplyv na
opoznanie obžalovaného poškodeným. Poškodený opoznal obžalovaného 2 razy s absolútnou istotou,
pričom pri opoznávaní W. X. tohto ani raz neoznačil za spolupáchateľa. Tak isto pri svojom výsluchu
poškodený zopakoval, že si je na 100 % istý, že obžalovaný je útočníkom. Poškodený nemal žiaden

dôvod bezdôvodne označiť obžalovaného, pred skutkom sa s ním nestretol a nikdy mu nič neurobil.
Dôveryhodnosťpoškodenéhoumocňujekonfrontáciavykonanánahlavnompojednávaní,kedytiežsvoje
stanovisko nezmenil, i napriek vykonávanému úkonu. Prokurátor sa nestotožňuje so záverom súdu, že
poškodený videl páchateľa len veľmi krátky čas, a preto si ho nemusel zapamätať. Poškodený videl
obžalovaného dosť dlho na to, aby si jeho tvár zapamätal a následne ho opoznal, čo aj urobil. Na

druhej strane jediným ospravedlňujúcim dôkazom je výpoveď obžalovaného, pričom vzhľadom na to, že
obžalovanému hrozí trest, treba tento dôkazný prostriedok brať zvlášť opatrne, keďže má obžalovaný
vždy dôvod nehovoriť pravdu. Obžalovaný na čas skutku nemá alibi, a ani nevie, čo v tom čase robil.
Svoju vinu len poprel, a preto nemožno jeho výpoveď preveriť a verifikovať. Vzhľadom na uvedené
prokurátor uvádza, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, a preto navrhol, aby

nadriadený súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie
a rozhodnutie.

Poškodený Q. H. sa prostredníctvom splnomocnenca vyjadril k odvolaniu prokurátora podaním
doručeným súdu dňa 21. 02. 2017. S odvolaním prokurátora sa plne stotožňuje. Písomné dôvody

odvolaniapovažujezaobjektívneaodôvodňujúcepodanieodvolania.Poškodenýobžalovanéhoopoznal
a na svojich vyjadreniach trvá. Navrhol vyhovieť odvolaniu prokurátora.

Obžalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k odvolaniu prokurátora, ktoré mu bolo riadne doručené.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava navrhla odvolaniu
okresného prokurátora vyhovieť a poukázala na písomné dôvody odvolania.

Splnomocnenkyňa poškodeného tiež navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obhajca považoval rozsudok súdu prvého stupňa za správny, zákonný a náležite odôvodnený. Zo strany
poškodeného došlo k mylnej identifikácii obžalovaného a v tomto omyle poškodený zotrval aj v konaní
pred súdom. Obhajca dal do pozornosti odvolacieho súdu fotografie založené v spise, ktoré môžu
zachytávať skutočných páchateľov, ale ani jeden z nich nezodpovedá svojou podobou obžalovanému.

Na druhej strane svedok H. N., ktorý v súčasnosti vykonáva trest v Českej republike za pokus vraždy
člena albánskej komunity, a ktorého mohli procesné strany vidieť pri jeho výpovedi cez telemost na
hlavnom pojednávaní, by zodpovedal jednej z osôb na fotografii. Tento svedok potvrdil, že obžalovaného
nepozná. Obžalovaný sa živí riadnym spôsobom, v čase, keď bol poškodeným mylne identifikovaný,
pracoval ako predavač obuvi v obchodnom centre. Obhajca navrhol odvolanie zamietnuť.

Obžalovaný sa pripojil sa k prednesu svojho obhajcu a uviedol, že celé je to omyl, uvádzal to počas
konania viackrát.Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317
ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
je nedôvodné.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom
pojednávanívykonanévšetkydostupnédôkazypotrebnénaobjasnenieskutkovéhostavuvecivsúlades
ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku, zákonným spôsobom, a tieto dôkazy okresný súd správne
vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Svoje rozhodnutie pritom

aj zákonným spôsobom odôvodnil tak, že uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z
odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 14. 05. 2010 podal prokurátor na príslušný súd obžalobu na W. R. pre zločin ublíženia na zdraví
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 155 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v
úvodnej časti tohto odôvodnenia. Po čiastočnom vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní došlo

k zmene v obsadení senátu, pričom na základe nesúhlasu obžalovaného s pokračovaním v konaní
senátom v inom zložení, sa dokazovanie počnúc dňom 15. 03. 2016 vykonalo od začiatku.

Obžalovaný W. R. na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného, svedkov Q. H.,

S. W., U. U. a H. N., vykonal konfrontáciu medzi obžalovaným a poškodeným, podľa § 263 ods. 3 písm.
a) Trestného poriadku prečítal výpoveď nebohého svedka H. Y., podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku
prečítal svedeckú výpoveď W. X., podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok
z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia a tiež z odvetví kriminalistická balistika
a daktyloskopia, a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy obsiahnuté v spisovom

materiáli.

Obhajoba obžalovaného W. R. spočívala v tvrdení, že skutok nespáchal, poškodeného nepoznal, s
trestnoučinnosťounemáničspoločné,okremW.X.nepoznáaniostatnéosoby,ktorévystupovalivtomto
konaní ako svedkovia. Nespomína si, čo robil dňa 24. 08. 2006 okolo 20:00 hod., a kde sa nachádzal,

nevie ani, či už v tom čase pracoval v R., alebo či bol vtedy v R..

Naproti tomu poškodený Q. H. opísal útok na vlastnú osobu dvoma páchateľmi, z ktorých jeden útočil
boxerom a následne obaja kopmi do jeho tela. Dňa 22. 10. 2006, cca 2 mesiace po skutku v R. zbadal 2
osoby, o ktorých bol presvedčený, že sú útočníkmi, a kontaktoval políciu. Jednalo sa o obžalovaného a

W. X.. Nasledujúci deň pri rekognícii opoznal obžalovaného ako útočníka s boxerom, t.j. toho, ktorý mal
bledé tričko a kratšie vlasy. Osobu W. X. neopoznal. Na tom, že obžalovaný je páchateľom, poškodený
zotrval aj pri konfrontácii v prípravnom konaní, pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní aj pri
konfrontácii vykonanej pred súdom prvého stupňa. Pri rekongnícii vykonanej podľa fotografií opoznal H.
N. ako druhého páchateľa - toho s dlhšími vlasmi, čo mal v ruke kus dreva alebo železa. Na hlavnom

pojednávaní však uviedol, že jeho závery z rekognície nie sú pravdivé. H. N. označil preto, že predtým
mu S. W. ukázal fotografiu H. N. s tým, že je tretím páchateľom, poškodený však tretieho útočníka
nevidel. Označil N. na základe toho, čo mu povedal S. W., H. N. sa mal podieľať na vražde brata S. W..
Poškodený sa za označenie N. ospravedlnil. Q. N. nevidel.

Na fotografiách zo záznamu z bezpečnostnej kamery sú dvaja muži, prvý v bielom tričku s dlhými
rukávmi, s krátkymi tmavými vlasmi, druhý má modré tričko bez rukávov a krátke tmavé vlasy.

Na mieste činu neboli zaistené žiadne také stopy, ktoré by viedli k individuálnej identifikácii páchateľov.Súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť posúdeniu a vyhodnoteniu verzie tak obžalovaného W.
R. ako aj verzie poškodeného Q. H.. O prítomnosti obžalovaného na mieste činu nesvedčil žiaden

objektívny dôkaz napr. v podobe D. alebo daktyloskopických stôp, pri skutku neboli s výnimkou
poškodeného žiadni priami svedkovia. R. bolo potrebné výpoveď poškodeného Q. H. posudzovať zvlášť
starostlivo, keďže sa jednalo o jediný priamy usvedčujúci dôkaz proti obžalovanému. Udalosti tesne pred
skutkom a po ňom pozoroval svedok H. Y., z výpovede ktorého je potrebné vyvodiť, že na fotografiách sa
nachádzajú páchatelia. Videl poškodeného vchádzať do vchodu, po chvíli zbadal dvoch mužov (jeden

malbieletričko,druhýmodré),počulvýstrel,anáslednevidel,žetítomužiutekalipreč.SvedkoviaS.W.a
U. U. mali len sprostredkované informácie od poškodeného alebo od iných osôb, pričom tieto informácie
o osobách útočníkov vyvodzovali aj z trestnej činnosti nesúvisiacej s prejednávaným skutkom, ktorá
spočívala v násilnej trestnej činnosti páchanej na členoch albánskej komunity v zahraničí.

V zhode so súdom prvého stupňa má aj odvolací súd vážne pochybnosti o tom, že poškodený

identifikoval obžalovaného ako páchateľa skutku správne. Tieto pochybnosti pramenia predovšetkým
z toho, že poškodený sa v osobe W. X., o ktorom sa pôvodne domnieval, že je druhým páchateľom,
preukázateľne zmýlil, čo pri rekognícii aj sám pripustil. Pri rekognícii H. N. ako možného páchateľa
tohto najprv opoznal, ale neskôr priznal, že úmyselne klamal, a túto osobu nikdy nevidel. Tretím
dôvodom svedčiacim pre nedostatočnú vierohodnosť poškodeného je spôsob, akým sa vyvíjal jeho

opis páchateľov v závislosti od toho, aké skutočnosti nastali v trestnom konaní. Páchateľov poškodený
postupne opisoval nasledovne: Dňa 25. 08. 2006, t.j. tesne po skutku poškodený uviedol, že prvý útočník
bol cca 180 cm vysoký, strednej postavy, mal hnedé krátke vlasy, modré rifle, modré alebo biele tričko,
druhý útočník bol cca 190 cm, mohutnejšej postavy, mal tmavé dlhšie kučeravé vlasy, pričom poškodený
nevedel, čo mal oblečené. Následne dňa 02. 10. 2006 boli poškodenému predložené fotografie z

videozáznamu z bezpečnostnej kamery (poskytnutý spoločnosťou X. umiestnenej na E. X), a v tento deň
opísal páchateľov v súlade s fotografiami - jeden 180 cm vysoký, stredná postava, krátke hnedé vlasy,
modré rifle, bledé alebo biele tričko s dlhými rukávmi, druhý 190 cm vysoký, mohutnejšia postava, dlhšie
kučeravé tmavé vlasy, modré rifle, modré tričko s krátkymi rukávmi. Tento opis je evidentne detailnejší,
z čoho treba usudzovať, že sa nejedná o opis podľa osobného kontaktu poškodeného s páchateľmi, ale

o reprodukciu fotografií. Pri rekognícii dňa 16. 01. 2009 sa o obžalovanom, ktorého opoznal už predtým,
vyjadril, že bol blonďák, mal tričko s dlhým rukávom maslovej farby, na blond vlasoch poškodený zotrval
ajnahlavnompojednávaní.Odvolacísúdmalmožnosťnaverejnomzasadnutípozorovať,žeobžalovaný
má hnedé vlasy. Na základe uvedených troch faktorov odvolací súd dospel k záveru, že nemožno vylúčiť
omyl poškodeného pri identifikácii obžalovaného. Na strane druhej je pravdou, že obžalovaný W. R.

nemá na čas skutku alibi, čo však vzhľadom na závažnosť skutku skôr nasvedčuje pravdivosti jeho
obhajoby, než jeho vine. Ak bol totiž preňho deň skutku bezvýznamným dňom, je prirodzené nepamätať
si, čo v ten deň robil, a kde sa nachádzal. V prípade, že by sa dopustil tak závažného konania, pre aké
je stíhaný, a popieral by ho, logicky by konštruoval aspoň zdanlivo preveriteľné alibi. Fakt, že sa jeho
výpoveď nedá pre bezobsažnosť a všeobecnosť preveriť, nemôže byť zamieňaný s nepravdivosťou jeho

obhajoby, a to najmä za situácie, že jediný usvedčujúci dôkaz - výpoveď poškodeného (ktorá sa tiež
nedá preveriť) bol spochybnený.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky prokurátora
sú neopodstatnené, pretože výpoveď poškodeného Q. H. nepostačuje na odstránenie všetkých

pochybností o vine obžalovaného.

Aj odvolací dospel k záveru, že obhajoba obžalovaného vyvrátená nebola, pretože neexistuje žiaden
vierohodnýpriamydôkazaniucelenáreťaznepriamychdôkazov,zktorýchbybolomožnénadakúkoľvek
pochybnosť vyvodiť, že obžalovaný spáchal skutok, pre ktorý bol postavený pred súd. Základné zásady

trestného konania vyžadujú, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine (aj treste) o jednoznačne zistené
fakty. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z verzií skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti,
musí súd voliť takú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, a ak zostanú po vyčerpaní všetkých
dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné rozhodnúť v prospech
obžalovaného a oslobodiť ho spod obžaloby.

Správne uvažoval súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že nebolo preukázané, že skutok, pre ktorý
bola podaná obžaloba, spáchal obžalovaný W. R., preto výrok o oslobodení spod obžaloby podľa § 285
písm. c) Trestného poriadku odvolací súd považuje za správny a zákonný.Zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody, ktorým súd prvého stupňa podľa § 288 ods. 3 Trestného
poriadku odkázal poškodeného na civilný proces. Jednalo sa o obligatórny postup v adhéznom konaní

pri oslobodení spod obžaloby.

Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, preto
odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.