Rozsudok ,
Zmenené, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/84/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010712
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116010712.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.

Vladimíra Tencera a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného N. E., pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 28.7.2016, č.k. 1T/23/2016-211, na verejnom zasadnutí konanom dňa
16.2.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. e) Trestného zákona sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný:

N. E., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N., adresa na doručovanie písomností: D., Z. XXXX,
ubytovňa C.,

sa uznáva za vinného, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva vyživovacia povinnosť voči svojej dcére Z. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. H. S. č. XXX a synovi B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. H. S. č. XXX, ktorej rozsah
mu bol stanovený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 25.07.2007 č. k. 10P/77/07-43,
právoplatným dňa 03.08.2007, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom
zo dňa 22.08.2007 č. k. 10P/77/07-46, právoplatným dňa 22.09.2007, vo výške 49,79 € (1.500,00 Sk)
mesačne na syna B. a vo výške 43,15 € (1.300,00 Sk) na dcéru Z., vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám
matky P. E., bytom K. H. S. č. XXX, no túto svoju povinnosť si neplnil pravidelne a v plnom rozsahu
v mieste trvalého bydliska ani na inom mieste, v mesiaci november 2011 a od mesiaca október 2012

až do dňa 28.07.2016, s výnimkou mesiacov október 2012, január 2013, január 2014, marec 2015,
apríl 2015, máj 2015, december 2015, ako aj v období presne nezistených troch mesiacov roku 2015
a v období od decembra 2015 až do júla 2016, v ktorých zaplatil výživné v rôznych výškach, pričom
počas sledovaného obdobia bol najskôr dlho nezamestnaný, ale nezaregistroval sa ako nezamestnaný
na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a neskôr pracoval na dohodu o vykonaní práce a od
01.04.2015 je zamestnaný na pracovný pomer na dobu určitú, no výživné neplatil pravidelne a v čase,
keď nemal dostatočný príjem, preukázateľne neprejavoval snahu zabezpečiť si dostatok finančných

prostriedkovnaúhraduvýživného,pričomnavýchoveavýživesvojichdvochdetísapodieľalčiastočneaj
osobnou starostlivosťou v inkriminovanom období, čím mu vznikol celkový dlh na výživnom voči P. E. vo
výške 1.176,44 €, a to aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa
04.11.2010 sp. zn. 1T/188/2010, právoplatným dňa 21.12.2010, bol odsúdený pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo
dňa 13.09.2011 sp. zn. 3T/136/2011, právoplatným dňa 05.11.2011, bol odsúdený pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.,

tedanajmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin
spáchalzávažnejšímspôsobomkonania(podlhšíčas)ahocibolvpredchádzajúcichdvadsiatichštyroch

mesiacoch za taký čin odsúdený,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s

poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím §§ 36 písm. l), 38 ods. 2 Trestného zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 28.7.2016, č.k. 1T/23/2016-211 bol obžalovaný N. E.

uznaný za iného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku odvolacieho súdu a na tom právnom základe, že najmenej tri
mesiacevobdobídvochrokovneplnilzákonnúpovinnosťvyživovaťinéhoatakýčinspáchalzávažnejším
spôsobom konania (po dlhší čas) a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký

čin odsúdený.
Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na §§ 36 písm. l), 37 písm. m)
Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 200 hodín.
Proti výroku o vine a o treste podal prokurátor v zákonnej lehote odvolanie. Obžalovaný a jeho
obhajkyňa sa vzdali práva podať odvolanie.

Prokurátor odôvodnil podané odvolanie proti výroku o vine tým, že súd nevyjadril paragrafovým znením
naplnenie všetkých kvalifikačných znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktoré (správne) opísal v
skutkovej vete a vymenoval v právnej vete. Pri označení právnej kvalifikácie skutku obžalovaného chýba
uvedenie § 207 ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Vo vzťahu k výroku o treste prokurátor namieta, že uloženie peňažného trestu je v prípade osoby
obžalovaného nedostatočné. Obžalovaný je špeciálnym recidivistom a mal by mu byť uložený
nepodmienečnýtrestodňatiaslobodypridolnejhranici(minimálne18mesiacov),sozaradenímnavýkon
tohto trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré impredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací

súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316

ods. 1 Trestného poriadku, ani na jeho zrušenie podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie
podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný
prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutých výrokov, ako i konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel tunajší súd
k týmto zisteniam a záverom.

Odvolanie prokurátora smeruje proti výroku vine a výroku o treste. Okrem chýb, ktoré odvolateľ
uviedol vo svojom odvolaní, tunajší súd nezistil iné chyby, na ktoré by bol povinný prihliadnuť v zmysle
ustanovenia § 317 ods. 1 posledná veta Trestného poriadku.
Odvolanie prokurátora považuje odvolací súd v plnom rozsahu za dôvodné.
Skutkové zistenia uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku vyjadril prvostupňový

súd i v takzvanej právnej vete, v ktorej vymenoval oba kvalifikačné znaky skutkovej podstaty uvedené
v paragrafe 207 ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona, s odkazom na ustanovenie § 138
písm. b) Trestného zákona. Pri označení zákonných ustanovení, ktoré použil na právnu kvalifikáciu
konania obžalovaného však neuviedol ustanovenie § 207 ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Vzhľadom
na to, že v skutkovej vete je táto okolnosť, podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby výslovne

vyjadrená a rovnako bola vyjadrená i v právnej vete, neuvedenie tohto zákonného ustanovenia vo výroku
napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za chybu z nepozornosti, ktorá nemá vplyv na správnosť
a zákonnosť samotného rozhodnutia. Aj z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že túto
chybu si pri písomnom vyhotovovaní rozsudku všimol i prvostupňový súd, keď vo svojom rozsudku
uvádza,žeuvedenézákonnéustanovenieneboloomylomobsahomprávnejvetyvyhlásenéhorozsudku,

avšak plne zodpovedalo právnej kvalifikácii skutku ustáleného vo vyhlásenom rozsudku.
Rovnako i odvolanie prokurátora proti druhu uloženého trestu, považuje odvolací súd za dôvodné. Tak
ako uvádza prokurátor vo svojom odvolaní, obžalovaný je špeciálnym recidivistom, ktorý sa v
minulosti dopustil spáchania rovnakého druhu trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený.
Aktuálne súdenej trestnej činnosti sa pritom dopustil i v rámci plynutia skúšobnej doby podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za spáchanie rovnakého
druhu trestnej činnosti, v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod spisovou značkou
3T/136/2011. Za rovnaký druh trestnej činnosti a bol teda už 2 krát vo výkone trestu odňatia slobody.

Z pohľadu predchádzajúcich trestnoprávnych sankcií, ktoré boli proti obžalovanému použité, je uloženie

peňažného trestu tak, ako to urobil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku neadekvátne a nenapĺňa
účel trestu sledovaný v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona.
Pri úvahe nad druhom trestu a jeho výmerou bolo potrebné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré sa týkajú
osoby obžalovaného, vrátane jeho minulosti, ale aj správania sa v súčasnosti. Podľa názoru odvolaciehosúdu, prvostupňový súd v prevažnej miere vzal do úvahy iba správanie sa obžalovaného v súčasnosti,
keď tento je riadne zamestnaný a podľa svojich schopností si plní vyživovaciu povinnosť, vrátane dlhu
na výživnom, ktorý mu vznikol. Pri komplexnom zhodnotení osoby obžalovaného, však považuje

odvolací súd za spravodlivé a zákonné uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody. Do úvahy je
potrebné vziať i to, že obžalovaný svojim konaním naplnil hneď dva kvalifikačné znaky podmieňujúce
použitie vyššej trestnej sadzby.
Vzhľadom na okolnosti jeho terajšieho života, ktoré uvádza prvostupňový súd v odôvodnení svojho
rozsudku, považuje odvolací súd za dostatočné uloženie trestu odňatia slobody v minimálnej výmere,

teda 1 rok.
Nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch 2 krát vo výkone trestu odňatia slobody
za spáchanie úmyselného trestného činu, prichádzalo do úvahy jeho zaradenie na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48
ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zaradenie
do ústavu s iným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 4 Trestného zákona. Uvedený trest naplní najmä

účel takzvanej generálnej prevencie.
Vyššie uvedené chyby napadnutého rozsudku, ktoré v odvolacom konaní zistil tunajší súd, bolo možné
napraviť priamo v odvolacom konaní, keďže prvostupňový súd správne zistil skutkový stav. Preto
odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda podľa § 321 ods. 1
písm. b), písm. e) Trestného zákona zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a v zmysle § 322 ods.

3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol rozsudkom, v intenciách vyššie uvedených zistení a záverov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.