Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/54/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114010927

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114010927.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou, v trestnej veci obžalovaného T. Z., nar.
XX.XX.XXXX v K., trestne stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon"), na hlavnom

pojednávaní konanom v Trnave dňa 27. októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : T. Z., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom I., ul. L. č. XX,

j e v i n n ý, ž e

dňa 23.04.2011 v čase medzi 12:00 hod. do 14:00 hod. v obci I. pred rodinným domom na L. ulici č. XX
fyzicky napadol svojho bývalého zaťa X. V. tak, že ho zozadu udrel rukou do oblasti pravého spánku

následkom čoho X. V. stratil rovnováhu a pri páde na zem si zlomil ľavú ruku. Následne X. V. vstal,
zavolal si sanitku a išiel do domu, kde ho T. Z. opäť fyzicky napadol, a to tak, že ho chytil za krk a začal
ho škrtiť, v čom ho prerušila až jeho dcéra F. V., čím poškodenému X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.,
B. ulica č. XXX/X spôsobil trieštivú zlomeninu dolného konca vretennej kosti vľavo, pomliaždenie tváre
vpravo a pomliaždenie prednej strany krku s dobou liečenia 6-8 týždňov,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2. Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 6
(šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. obvinenému určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obvinenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2 851 04 Bratislava -
mestská časť Petržalka, D.: XX XXX 874, škodu vo výške 391,62 Eur, poškodenej spoločnosti Sociálna

poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, škodu vo výške 1.362,30 Eur a
poškodenému X. V., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom B., B. 746/6, škodu vo výške 1.042,30 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodený X. V., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom
B., B. XXX/X, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 06.05.2014 bola Okresnému súdu Trnava doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Trnava na
obvineného T. Z., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní vydala
samosudkyňa Okresného súdu Trnava dňa 17.10.2014 pod č.k. 2T/54/2014-212 trestný rozkaz, ktorým

obvineného uznala vinným v zmysle obžaloby a uložila mu trest.

Proti trestnému rozkazu podal obvinený včas odpor.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomobžalovaného,výsluchompoškodenéhoX.V., výsluchomsvedkov

F. V., A. V., J. V., J. V. st . a J. V. ml., výsluchom znalca a čítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Obžalovaný T. Z. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku
učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o tom, že zo spáchania skutku sa necíti
byť vinný. Z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa nachádzal v obci X. aj s vnukom

J. V.. Boli tam u dcéry na brigáde keď vnuk zrazu dostal telefonát od svojej matky F. V., že tam prišiel
otec (poškodený X. V.), že tam mával s papierom, že tam má podpis od svojej priateľky s ktorou žil,
že mu požičala peniaze, že za tie peniaze nakúpil pračku a počítač. Tú pračku kupoval s manželkou
a počítač bol kupovaný dva roky dozadu od X. V. a od F. V. ako vianočný dar, na čo si brali pôžičku.
Na ten telefonát sadli do auta, išiel on, vnuk, druhý zať J. V. aj so synom J.. Cesta trvala asi 5 minút

z X.. Keď prišli ku chalupe, J. V. mal potiahnuté auto pri bráne, asi 2 metre pri bráne. S F. V. sa medzi
uličnou bránkou hádali a drmancovali sa o ten notebook. Pribehol tam, vystúpil z auta, pribehol k nim a
chcel im zobrať ten notebook aj s J. V.. Ako sa ho chytil, tak pán V. ako keby sa toho vzdal a zahodil to,
odsunul to od seba ako keby mu to vypadlo z rúk. Spadol hore znak do brány, len brána zabuchotala.
Pripadalo mu to, ako keby sa sám hodil dozadu, alebo sa potkol o voľaktorú nohu. Ako tak ležal na zemi,

len počul ako zvolal „tak a už ťa mám a budeš mi platiť aj pol roka budem maródovať“. Z toho sa mu
zdalo, že prišiel len vyprovokovať nejakú volovinu zase, čo robieval aj predtým. Postavil sa, zavolal si
sanitku a išiel do izby, ktorú on mal zamknutú, pretože predtým odtiaľ vlastného syna vyhnal a zamkol
túto izbu ako poistku, aby sa mal kam vrátiť. Mal tam vo dverách zväzok kľúčov, ktoré mu chcel zobrať,
ale mu ich vytrhol z ruky. Išiel potom von a čakal na sanitku, alebo už prišla aj sanitka v tom momente.

Po nejakom čase sa vrátil z nemocnice, došli aj medzitým policajti, mal ofačovanú ruku a ako tvrdil, že
mal zlomený hrtan, a pomliaždenú hlavu, tam nebol ošetrovaný, žiadne znaky ošetrovania, len ruka.
Tvrdil, že vo vnútri domu nebol, keď tam bol poškodený a teda vnútri k incidentu nedošlo. Boli prípady
čo chodil provokovať, nadávať, či jeho manželke, alebo bývalej žene, že by mohol zakročiť, vnútri alebo
na dvore, nikdy medzi nimi žiadny incident nebol a nedovolil by, aby na ulici medzi nimi nejaký incident

bol alebo aby urobil na poškodeného nejaký útok. Je to hlavná ulica, veľa ľudí chodí okolo, je od neho
o 20 rokov mladší, snáď by si aj rozmyslel, že by niečo také urobil. V aute keď išli z Pavlíc bol on, jeho
vnuk, zať J. V. a jeho syn J.. K. došli aj do I..

Z výpovede svedka a poškodeného X. V. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v doobedňajších

hodinách prišiel do rodinného domu, v ktorom býval, požičať si počítačovú zostavu, nakoľko ju mal už
dvakrát požičanú od syna J. V., keďže mu bolo zakázané notebook požičiavať, on si prišiel požičať
počítačovú zostavu. Keď prišiel domov, bola doma bývalá manželka s dcérou, oznámil im, že si chce
požičať počítačovú zostavu, bol vo vnútri, vošiel do spálne, tam mali počítačovú zostavu, začal ju
odpájať, dal si na ruky monitor, klávesnicu a myš, a chcel vyjsť von na dvor, pričom bývalá manželka

telefonovala so svojím otcom, aby hneď prišiel, že jej kradne veci. S dcérou sa vo vchode, keď vychádzalpošťuchovali, pričom mu spadla na zem klávesnica a myš, následne ho bývalá manželka nasledovala
smerom k autu, v rukách si niesol iba monitor. Ako vyšiel z dvora, už von pri aute, bol otočený smerom do
dvora k bývalej manželke, s ktorou sa hádali a v tom spoza chrbta začul, že pristálo auto a v periférnom

videní z pravej strany videl bývalého svokra, ako uteká k nemu a vrazil mu päsťou do pravého spánku.
Monitor mu vypadol, spadol na zem. Spadol na ľavú ruku, chcel sa zachytiť, ale sa mu podlomilo
zápästie, padol na zem. Keď zistil, že má zlomenú ruku, zdvihol sa, vošiel do predzáhradky, oprel sa o
okno a zavolal si sanitku. Išiel naspäť do izby, v ktorej čakal na príchod sanitky, keď tam za ním prišiel
bývalý svokor aj s bývalou manželkou a bývalý svokor mu chcel zobrať kľúče od izby, ktoré boli zasunuté

v zámku vo dverách. Keď sa tomu bránil, chytil ho pod krk, začal ho škrtiť, bývalá manželka mu povedala,
nech to nerobí, tak ho nechal, prišla sanitka, išiel von a nastúpil do sanitky. Na konci výsluchu ozrejmil,
že prvých 17 rokov manželstva bolo perfektných (ide o manželstvo poškodeného a dcéry obžalovaného)
ako aj vzťah s obžalovaným. Pokazilo sa to posledný rok manželstva.

Z výpovede svedkyne F. V. vyplynulo, že bývalý manžel (poškodený) prišiel okolo 12.00 do domu s

papiermi,ževeciktorésiidezobraťtakmunanepožičalaterajšiamanželka.Boladomaibaonasdcérou,
vošiel do izby, začal odmontovávať počítač, ktorý dostal syn pod stromček, chcel si zobrať notebook
a pračku. Volala na telefón synovi, lebo bol s otcom a s mamou na brigáde u sestry na dome. On
zatiaľ začal vynášať veci von. S dcérou sa mu snažili v tom zabrániť, aby to nebral, keďže neboli ešte
majetkovo vysporiadaní a tieto veci patrili výhradne deťom, pokiaľ ide o počítač. Ako vynášal veci von,

tak prišiel otec aj so synom, so švagrom, aj so švagrovým synom na aute a otec sa stretol vonku pri
aute s jej bývalým manželom. Bývalý manžel držal v ruke monitor od počítača a otec sa mu snažil
zabrániť, aby ho dal do auta. Obidvaja držali tento monitor v rukách a ťahali sa o neho. Či tam nastal
nejaký prudký pohyb, jeden z nich zrejme potiahol silnejšie, monitor padol na zem, rozbil sa a bývalý
manžel tiež spadol na zem. Bola to úplne nešťastná náhoda. Zavolal si sanitku a políciu. Poškodený

spadol na betón medzi autom a bránou vonku na ulici. Padol na ľavú ruku. Obžalovaný poškodeného
neudrel. Keď sa postavil, išiel do domu, do izby pre nejaké veci. Stále ich urážal. V dome vtedy bola ona,
poškodený a na chvíľu tam bol obžalovaný, ale to nie si je istá. V dome k roztržke neprišlo. Po prečítaní
výpovede z prípravného konania spresnila, že v dome bola prítomná ona, poškodený a syn J. V.. Po
prečítaní výpovede z prípravného konania spresnila tiež, že pokiaľ vypovedala v prípravnom konaní tak,

že uviedla, že poškodený vytrhol z ruky jej otca monitor, myslela to tak, že monitor bol v rukách oboch,
t.j. poškodeného i obžalovaného.

Z výpovede svedkyne A. V. vyplynulo, že v jeden deň nevie presne ktorý, boli s mamou doma samé. V
tom prišiel otec dovnútra a povedal, že si ide zobrať nejaké veci, tak mama hneď volala dedkovi, že nech

sa vrátia domov, zatiaľ otec išiel do izby a začal tam odpájať počítač, vyšiel z izby, mal v rukách myš,
klávesnicu, monitor. V tom sa mu postavila do cesty a nejako sa jej podarilo zobrať myšku a klávesnicu,
tak on už vyšiel von aj s mamou a ona odniesla klávesnicu a myš na miesto. Potom išla za nimi von. Už
boli pri bránke, videla ako prichádza dedko s bratom aj s ujom a bratrancom na aute z X.. Tak zostala
už stáť pri dome. V tom vystúpil dedko a brat a išli k otcovi, pokúšal sa mu dedko zobrať ten monitor

a nejako sa tam o neho naťahovali, ona stála pri dome, takže to z blízka nevidela. Videla len už ako
padol aj monitor aj otec a potom otec sa postavil, volal sanitku, oni potom išli ešte do vnútra, ona zostala
vonku, takže nevie čo sa dialo vo vnútri. Neskôr prišla sanitka, otec nastúpil a odišiel. Nevidela, žeby
otca (poškodeného) niekto udrel. Ďalej uviedla, že druhýkrát do domu vstúpil otec (poškodený), dedko
(obžalovaný), mama a brat.

Z výpovede svedka J. V. vyplynulo, že bol so starým otcom v Pavliciach na brigáde, kde pracovali a
zrazu mu volala mama, že prišiel otec domov a že začal brať veci, aby prišli domov. On so starým otcom,
so strýkom a so synom sadli do auta, išli do I. domov, kde videli ako otec vychádza von s monitorom
v ruke, vystúpili z auta so starým otcom a išli k nemu. Stretli sa medzi bránkou a začali sa naťahovať

o ten monitor, on so starým otcom a s otcom a trvalo to niekoľko sekúnd toto preťahovanie, monitor
padol na zem a otec ako keby sa potkol a padol na zem. Otec sa sťažoval na bolesť ruky, že ju má asi
zlomenú, tak si zavolal sanitku. Počas konfliktu k úderu zo žiadnej strany nedošlo. Po páde sa postavil,
zavolal si sanitku a išiel do izby. V dome bol on, otec (poškodený) a mama.

Z výpovede svedka Róberta V. st. vyplynulo, že si pamätá toľko, že manželkina sestra F. volala, že pán
V. (poškodený) tam prišiel a vynášal veci zo spoločného majetku preč. Snažila sa mu v tom zabrániť,
on jej v tom fyzicky bránil, tak išli tam, aby jej pomohli pán Z. (obžalovaný), jeho syn J. V. ml., on a J.
V.. Prišli tam, obžalovaný a J. V. ako syn vystúpili prví z auta a X. V. niesol monitor a nejakú klávesnicu,tam sa pri bránke stretli, bol to monitor - dar, ktorý dostal na V. J. V., to bol jeho majetok, začali sa
tam o to naťahovať, zrazu pán V. (poškodený) padol na zem, volal si záchranku. Stál meter - dva od
auta, do tej konfliktnej situácie sa nezapájal, bol von z auta. O monitor sa naťahovali J. V., poškodený

a obžalovaný. Poškodený z celej sily mykol a spadol na zem. Následne si poškodený zavolal sanitku,
postavil sa, nevyzeralo to tak, že by bol v stave nejakého strašného zranenia. Držal si ruku. Fyzický
kontakt medzi obžalovaným a poškodeným nevidel.

Z výpovede svedka J. V. ml. vyplynulo, že si pamätá, že pracovali na výstavbe rodinného domu jeho

otca, potom niekto zavolal asi pani Z. F., že pán V. prišiel do domu, aby prišli. On bol šofér, išli tam preto,
že pán V. berie veci. Zaparkoval pri dome Z., resp. V., potom všetci vystúpili, on zostal s otcom pri aute.
Vystúpili z auta on, otec, pán Z. a J. V. ml., on s otcom ostali pri aute, pán Z. a J. V. išli smerom do
domu, kde sa ešte vonku pred bránou stretli s pánom V., ktorý mal v ruke monitor a vie, že sa začali o
neho naťahovať a zrazu on padol na zem. Vie, že aj monitor sa rozbil, tiež padol na zem. Prišla sanitka
a poškodený do nej nastúpil. K fyzickému kontaktu medzi obžalovaným a poškodeným nedošlo.

Z výpovede znalca vyplynulo, že poškodenému X. V. boli pri incidente zo dňa 23.04.2011 spôsobené
zranenia. Jednalo sa o trieštivú zlomeninu dolného konca vretennej kosti vľavo, pomliaždenie tváre
vpravo, a pomliaždenie prednej strany krku. Na otázku aké zranenia boli spôsobené fyzickým
napadnutím, či boli spôsobené tak, ako uvádza poškodený, teda úderom do hlavy, nasledovaný pádom

na zem a neskorším škrtením uviedol, že fyzickým napadnutím, teda priamym násilím, ktoré pôsobilo
na oblasť tváre a krku, toto priame násilie mohlo byť spôsobené úderom na pravú stranu tváre,
taktiež pomliaždenie krku bolo spôsobené priamym násilím, tlakom tupého predmetu na prednú stranu
krku. Zlomenina dolného konca vretennej kosti vľavo bola spôsobená s najvyššou pravdepodobnosťou
nekoordinovaným pádom na vystretú ľavú hornú končatinu. Na otázku či k pomliaždeniu tváre a krku

došlo tak ako uvádza poškodený, či k uvedeným pomliaždeniam mohlo prísť pri páde, prípadne či si
ich mohol poškodený spôsobiť sám, (škrtenie) uviedol, že vzhľadom na lokalitu pomliaždenia tváre a
krku je nepravdepodobné, že by k týmto zraneniam mohlo dôjsť pri páde. V jednej chvíli. Samozrejme
pomliaždenie krku, tzv. samoškrtenie sa nedá vylúčiť. Na otázku akú dĺžku liečenia si vyžadujú konkrétne
zranenia uviedol, že doba liečby zlomeniny ľavej vretennej kosti je 5 max. 6 týždňov, čo je doba

kedy dochádza k anatomickému zhojeniu a tak isto röntgenologickému nálezu zhojenej zlomeniny.
Doba liečby pomliaždenia tváre a prednej strany krku nepresahuje 7 dní. Doba práceneschopnosti
závisí od charakteru zamestnania poškodeného, čo v tomto prípade keďže sa jedná o manuálne
pracujúceho človeka kde je potrebná vysoko odborne manuálna práca sa môže predĺžiť, táto doba sa
nedá presne ohraničiť. Záleží od výsledku rehabilitácie. Na otázku či vyžadovalo obmedzené zranenie

práceneschopnosť od 26.04.2011 do 29.07.2011, aká bola práceneschopnosť, resp. doba liečenia je
adekvátna k uvedeným zraneniam, čo spôsobilo prípadné predĺženie práceneschopnosti uviedol, že
k tomu som sa vyjadril už v predchádzajúcej otázke. Na otázku či a akým spôsobom bol poškodený
obmedzený na obvyklom spôsobe života vzhľadom na spôsobené zranenia uviedol, že jednalo sa o
obmedzenia v ambulantnej liečbe, ktoré trvali od 23.04.2011 do 22.07.2011, je tam nutnosť telesného

šetrenia, obmedzenie fyzickej záťaže, čo môže pretrvávať 4-6 mesiacov, toto obdobie je dané prahom
bolesti a je u každého človeka individuálnej dĺžky. Obmedzenia manuálnej práce do 08.07.2011 čo je čas
kedy bola pri rehabilitačnom náleze uvedený záver že stav je stabilizovaný, opäť zlepšený, udáva bolesti
pri opretí a teda tieto obmedzenia už nie sú už natoľko závažné. Ďalším obmedzením bola nutnosť
čiastočnej osobnej asistencie do 06.06.2011 kedy bola odstránená sadrová fixácie ľavého zápästia.

Taktiež mal obmedzené vykonávanie nevyhnutných životných a hygienických úkonov do obdobie
06.06.2011. Ďalším obmedzením boli obmedzené vykonávanie prác v domácnosti. Po skončení liečby
všetky tieto obmedzenia skončili, resp. po tom období 22.07.2011 - akékoľvek obmedzenia skončili. Na
otázku či k zraneniu mohlo prísť tak, ako uvádzajú jednotliví svedkovia uvedeného incidentu, resp. či
možno posúdiť ich výpovede za dôveryhodné z hľadiska vzniku spôsobených zranení poškodenému

uviedol, že vo všetkých výpovediach je uvedený pád na zem. Čo je najpravdepodobnejší mechanizmus
vzniku zlomeniny ľavého zápästia. Avšak vznik pomliaždenia tváre a krku najpravdepodobnejšie
popisuje vo svojej výpovedi poškodený X. V. s tým, že dostal úder do pravej strany tváre a neskôr bol
ešte aj škrtený. Bodové ohodnotenie podľa zákona č. 437/2004 Z. z. (položka 147.C zlomenina zápästia
s posunom 60 bodov, položka 4 - pomliaždenie tváre - 5 bodov, pri položke pomliaždenie krku som použil

§ 3 ods. 3 Zákona č. 437/2004 a jednalo sa o položku 4 - 5 bodov) predstavuje výsledný počet bodov
70 bodov, čo vo finančnej čiastke pri cene bodu v čase úrazu 14, 89 eur predstavuje sumu 1042,30 eur.Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva, zo
zápisníc o hlavnom pojednávaní.

Z lekárskej správy zo dňa 23.04.2011 vyplýva, že poškodený X. V. vyšetrený vo FN Trnava, bola zistená
vnútrokĺb. zlomenina dolného konca Ľ vretennej kosti, pomliaždenie tváre a pomliaždenie mäkkých častí
krku. Pacient uviedol, že bol napadnutý známou osobou. Zradenie podľa zistenia lekára bolo spôsobené
napadnutím/pádom. Ďalej je v nej uvedené, že zranenie mohlo byť spôsobené tak ako uvádza pacient.
V časti či die o ľahký alebo ťažký úraz sa uvádza: ? 7 dní. K správe su pripojené záznamy z centrálneho

príjmu (zo dňa 23.04.2011,14.50 hod.), ORL ambulancie (zo dňa 23.04.2011,15.25 hod.). z ďalších správ
vyplýva, že vyšetrenia poškodený i dňa 06.06.2011, 22.06.2011 a 08.07.2011.

Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že poškodený bol práceneschopný od
26.04.2011 do 29.07.2011.

ZuplatnenéhonárokunaúhraduzaposkytnutúzdravotnústarostlivosťVšeobecnejzdravotnejpoisťovne
zo dňa 02.04.2014 vyplýva, že táto si uplatnila škodu v rozsahu rozpisu nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť poistencovi X. V. vo výške 391,62 eur. Z uplatneného nároku na náhradu škody
Sociálnou poisťovňou vyplýva, že táto si uplatnila škodu za vyplatené nemocenské X. V., ktorý bol jej
poistencom a bol práceneschopný od 26.04.2011 do 29.07.2011.

Z odpovede operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby SR zo dňa 27.02.2013 vyplýva, že
dňa 23.04.2011 o 12.58.46 hod. bolo na tiesňovú linku 112 Krajského operačného strediska záchrannej
zdravotnej služby Trnava prijaté tiesňové volanie k predmetnému prípadu, kedy X. V. oznámil fyzické
napadnutie v obci I..

Z rozhodnutia Obvodného úradu Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 31.07.2012 vyplýva,
že konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 psím. d) zákona o
priestupkoch bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému
Petrovi V. z priestupku preukázané.

Z predložených potvrdení o oznámení poškodeným X. V. a obžalovaným vyplýva, že poškodený ako
i dcéra obžalovaného F. V. urobili niekoľko oznámení pre podozrenie zo spáchania priestupkov, alebo
trestného činu.

Súd zároveň podľa § 277 ods. 2 Trestného poriadku návrh na doplnenie dokazovania zo strany obhajcu
obžalovaného spočívajúci v oboznámení textu nachádzajúceho sa na fotografii ako aj textu zo sociálnej
siete zo dňa 05.04.2015 odmietol a to z dôvodu, že vykonanie týchto dôkazov považoval za nadbytočný,
nesúvisiaci so skutkom. Pokiaľ obhajca chcel preukazovať charakterové vlastnosti obžalovaného treba
uviesť, že charakterové vlastnosti obžalovaného nemajú súvis so skutkom a tiež bolo jednotlivými

oboznamovanými potvrdeniami o oznámení preukázané, že vzťahy medzi poškodeným a bývalou
manželkou sú veľmi zlé.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,

alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody

na šesť mesiacov až dva roky.

Na základe vykonaného dokazovania považoval súd vinu obžalovaného za žalovaný skutok za
preukázanú riadne a v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Aj keď obžalovaný spáchanie
skutku poprel, argumentujúc, že poškodený padol sám do brány, je podľa názoru súdu spoľahlivo

usvedčovaný obsahom výpovede poškodeného X. V. ako i obsahom znaleckých záverov znaleckého
posudkupodanéhovtomtokonaníaobsahomlistinnýchdôkazov.Hociobžalovanýpovažovalvpodstate
výpovede ostatných svedkov za také, ktorá sú en bloc v jeho prospech, resp. za takú považoval aj
svoju verziu, súd v týchto výpovediach nachádza nepriame dôkazy pre trestnú činnosť kladenú mu zavinu. Výpovede, ktoré urobili v prospech neho jeho rodinní príslušníci sú podľa názoru súdu výpoveďami
nejednotnými a výpoveďami v určitých častiach aj odlišnými. Napríklad svedkyňa F. V. najprv pripustila,
že obžalovaný bol vo vnútri domu, keď naopak prítomnosť obžalovaného na tomto mieste svedok J. V.

popiera. Ale svedkyňa A. V. jednoznačne uviedla, že dovnútra domu (kde mal obžalovaný poškodeného
škrtiť) vstúpil aj obžalovaný. K tejto časti skutkového deja obžalovaný uvádza, že poškodený išiel do
izby, ktorú on mal zamknutú, mal tam vo dverách zväzok kľúčov, ktoré mu chcel zobrať. Tu si súd kladie
rečnícku otázku, ako obžalovaný vedel, kde ide poškodený, keď otázku prokuratúry, či bol vo vnútri
domu, keď tam bol poškodený, odpovedal nie. Nie je tiež pravdou podľa názoru súdu, žeby poškodený

sám spadol, alebo ako tvrdil obžalovaný sa potkol o nohu a to vzhľadom na závery znaleckého posudku
z odboru zdravotníctva. Znalec sám označil za najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku zlomeniny
zápästia pád. Pokiaľ ide o ďalšie zranenia a to pomliaždenie tváre vpravo a pomliaždenie prednej
strany krku, tieto zranenia podľa názoru znalca vznikli najpravdepodobnejšie tak ako ich opísal samotný
poškodený, pretože vzhľadom na lokalitu pomliaždenia tváre a krku je nepravdepodobné, že k týmto
zraneniam prišlo pri páde. Súd nezistil žiadne skutočnosti prečo by poškodený bol nedôveryhodný a

jeho výpoveď by bola účelová. Pokiaľ obhajca poukazoval na skutočnosť, že poškodený bez vedomia
a súhlasu vlastníkov nehnuteľnosti vstúpil do nej, proti ich vôli začal vynášať osobné veci (monitor),
ku ktorým nemal žiadne vlastnícke alebo spoluvlastnícke práva, treba uviesť, že tieto skutočnosti sú
k posúdeniu trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného absolútne irelevantné. Pokiaľ bol obžalovaný
toho názoru, že poškodený koná protiprávne, mal túto skutočnosť oznámiť orgánom činným v trestnom

konaní a nie riešiť situáciu tak, že poškodeného napadol tak ako to bolo v konaní preukázané.
Tieto skutočnosti ako i charakterové vlastnosti poškodeného nemôžu ospravedlniť protiprávne konanie
obžalovaného. Týmto súd nespochybňuje charakterové vlastnosti poškodeného, súd len reaguje
na snahu obžalovaného preukazovať nemorálne charakterové vlastnosti poškodeného. Samotný
obžalovaný nepoprel skutočnosť, že by sa na mieste činu nenachádzal. Uviedol len mechanizmus

zranení poškodeného inak s vysvetlením, že on skutok nespáchal. Súd po vykonanom dokazovaní
nenašiel žiaden dôvod sa domnievať, že by výpoveď poškodeného bola účelovo vymyslená v snahe
sa obžalovanému pomstiť tak ako to uvádzal sám obžalovaný. Nebolo preukázané, že by mal alebo
mohol mať záujem kriminalizovať obžalovaného, t.j. že by skutkový dej, ktorého bol súčasťou, vymyslel
v snahe privodiť trestné stíhanie obžalovanému. Preto súd svedeckú výpoveď poškodeného akceptoval

ako vierohodnú, pravdivú, z obsahu ktorej sa v spojení s listinnými dôkazmi, výpoveďou znalca podáva
logický a jednoznačný záver o vine obžalovaného za žalovaný skutok.

Protiprávnym konaním, opísaným vo výroku rozsudku, obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko inému (bývalému

zaťovi) úmyselne ublížil na zdraví. Obžalovaný sa skutku dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný
subjekt. Súd nemal za preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti obžalovaného za tento skutok. U
obžalovaného ide o konanie úmyselné, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť
záujem chránený týmto zákonom, ktorým záujmom je ochrana ľudského zdravia.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný nemá žiaden záznam.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný má dva záznamy za porušenie
pravidiel cestnej premávky.

Zo správy OOPZ v Trnave zo dňa 26.04.2016 vyplýva, že obžalovaný neprechádza dostupnými
evidenciami ako páchateľ trestného činu v súčasnosti. Zo správy MV SR zo dňa 02.08.2016 vyplýva
rovnaký záver.

Zo správy Obecného úradu Zeleneč vyplýva, že obžalovaný sa správa v obci slušne a komisiou pre

výstavbu životného prostredia a ochrany verejného poriadku riešený nebol.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani žiadnu priťažujúcu okolnosť. Vyhodnotiac

okolnosti spáchania žalovaného skutku, mieru jeho zavinenia, jeho osobné pomery a možnosti jeho
nápravy, vezmúc do úvahy aj následok spáchaného činu, dospel súd k záveru, že na obžalovaného
je možné v záujme efektívneho dosiahnutia účelu trestu (ochrana spoločnosti a náprava páchateľa)
pôsobiť aj trestom výchovným. Preto súd podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na
§ 38 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, t.j.
na spodnej hranici trestnej sadzby (6 mesiacov až 2 roky), pričom mu podľa § 49 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne odložil a určil mu primeranú skúšobnú dobu. Takto
uložený trest považuje súd za zákonný, dôvodný a primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov
vzmysleTrestnéhozákona,požiadavkámindividuálnejagenerálnejprevencie,ktorývdostatočnejmiere
vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Poškodené spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a Sociálna poisťovňa ako aj poškodený
X. V. si v trestnom konaní riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody. Preto súd obžalovaného
zaviazal k náhrade škody, ktorá korešponduje s vyššie uvedenými a oboznámenými listinnými dôkazmi
na hlavnom pojednávaní. Keďže si poškodený X. V. uplatnil viac, pričom ďalšie dokazovanie ohľadom
tejto náhrady škody presahuje potrebu trestného stíhania, súd menovaného poškodeného odkázal so

zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.