Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. január 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/57/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200093
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7015200093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov

senátuIng.JUDr.MiroslavaGavalcaPhD.aJUDr.ElenyBerthotyovejPhD.,vprávnejvecinavrhovateľa:
V. B., bývajúceho v Ž., H. XXX/X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813
63 Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach,
č. k. 2Sd/3/2015-17 zo dňa 24.marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sd/3/2015-17 zo dňa
24.marca 2015 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 24.09.2014,
ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný
dôchodok zo dňa 27.08.2014 z odôvodnením, že navrhovateľ podľa odborného posudku posudkového
lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, zo dňa 27.08.2014 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Krajskýsúdtakrozhodolpodľaodôvodneniarozsudkupreto,žepodľaspisu,posudkovílekárisociálneho
poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Košiciach aj Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Košice,
pri vyhotovovaní posudku a posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa vychádzali z odborných
lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v jeho zdravotnej dokumentácii. Posudkový lekár, ktorý vyhotovil
posudok pre potreby súdu, svoj záver o miere poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v
rozsahu 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou odôvodnil tým, že vzhľadom na skutočnosť,

že u navrhovateľa nie je dokumentované z posudkového hľadiska také funkčné postihnutie, ktoré by
dokumentovalo zhoršenie zdravotného stavu s možnosťou stanovenia vyššieho percenta miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, posudkový lekár ponechal určenú mieru poklesu v rozsahu 35
%. Pretože aj po opakovanom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa bolo zistené rovnako ako
posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Košiciach, že miera poklesu
schopností vykonávať zárobkovú činnosť nezodpovedá kritériám invalidity, súd napadnuté rozhodnutie
odporcu podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil ako zákonné.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým,
že konanie na krajskom súde malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Poukázal na to, že sa zo zdravotných dôvodov nezúčastnil pojednávania, avšak splnomocnilna zastupovanie svoju manželku, pretože nevedel, že ho môže zastupovať iba advokát. Nebol o tom
poučený a tak v konečnom dôsledku bol považovaný za neprítomného.

Ďalej svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázal na svoj
nepriaznivý zdravotný stav s progresiou namáhavých bolestí na hrudi s dušnosťou. Spomenul svoje
ochorenia a priložil aj aktuálne lekárske záznamy z kardiológie. Záverom uviedol, že jeho nepriaznivý
zdravotný stav trvá od prvej žiadosti o invalidný dôchodok, preto nevidí dôvod podávať novú žiadosť.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení označila odvolanie za neopodstatnené. Poukázala na to,
že navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali
úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a ktoré by
spochybnili alebo vyvrátili prijatý záver. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia
navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z

hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou
dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto
daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľ v konaní nepreukázal zhoršenie zdravotného stavu v
rozsahu, ktorý by odôvodňoval určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Závery napadnutého rozhodnutia považovala za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným

dokazovaním, preto navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) ako vecne
správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.),

preskúmal rozsudok krajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v
zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné
(§ 202 O.s.p. v spojení s § 250s O.s.p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľa
nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia §
250ja ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok s

tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 09.01.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto v medziach

odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, a to najmä z toho
pohľadu, či krajský súd správne posúdil jeho zákonnosť.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa

podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia
a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja,
ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu

schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti
poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Kľúčovou otázkou pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok je otázka vplyvu dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Nárok na invalidný
dôchodok je v zmysle zákona o sociálnom poistení podmienený invaliditou poistenca, ktorá spočíva v
tom, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

V konaní nebol sporný skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvého stupňa a vyplýva z pripojeného
administratívneho spisu odporkyne, t.j., že odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
24.09.2014 zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nie je invalidný

podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože podľa odborného posudku o invalidite
vypracovaného posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, zo dňa 27.08.2014
navrhovateľ nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Posudková lekárka v posudku uviedla, že navrhovateľ bol v auguste 2013
hospitalizovaný pre akútny infarkt srdca, koronarograficky bolo potvrdené jednocievne postihnutie s

implantáciou stentu. Ďalej, že pri aktuálnej terapii je kardiopulmonálne kompenzovaný, normotenzný,
echokardiograficky sú prítomné regionálne poruchy kinetiky so zachovanou systolickou funkciou ľavej
komory, pri ergometrickom vyšetrení bola dosiahnutá maximálna záťaž 100 W, ale test bol predčasne
ukončený pre bolesti nôh a veľmi nízku fyzickú výkonnosť, EKG bez dokumentovaných ischemických
zmien a porúch rytmu. Ako chorobu určila pozákrokové poruchy obehovej sústavy - chronickú

ischemickú chorobu srdca s prekonaným infarktom myokardu. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo
klasifikované podľa Prílohy č.4 zákona o sociálnom poistení ako Choroby obehovej sústavy, kapitola IX,
oddiel B, položka 8. a) (s možným rozpätím 25-35 %). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určila na 35 %.

Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol dňa 06.11.2014 zdravotný stav navrhovateľa
opätovne posúdený tou istou posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, ktorá
zohľadnila nové lekárske kardiologické a neurologické vyšetrenia a dospela k rovnakému záveru.

Následne dňa 22.01.2015 vypracoval posudok posudkový lekár Sociálnej poisťovne - ústredie, vysunuté

pracovisko v Košiciach, ktorý konštatoval, že funkčné vyšetrenie navrhovateľa dokumentuje stav,
ktorý zdôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, čo je v zhode s
posudkom posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne. Posledné ambulantné kardiologické
nálezy dokumentujú progresiu námahových bolestí na hrudi s dušnosťou, bolo odporučené urgentné
vyšetrenie (s prípadnou hospitalizáciou) na potvrdenie, resp. vylúčenie významného zhoršenia

zdravotného stavu s možnosťou liečby, ktorú navrhovateľ odmieta. Posudok konštatoval rovnaký záver,
ako predchádzajúce posudky, pokiaľ ide o klasifikáciu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, čiže
podľa posudku invalidita navrhovateľa nevznikla.

Krajský súd sa oboznámil s posudkami posudkových lekárov, ktoré vo svojich záveroch zohľadňujú

lekárske nálezy odborných lekárov, ktoré predložil navrhovateľ. Krajský súd nepochybil, ak na základe
výsledkov vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom a
odvolaniu navrhovateľa nevyhovel.

Posúdenie zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok je podľa platných právnych predpisov

zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia (§ 153 zákona o sociálnom poistení). Z posudkov
nachádzajúcich sa v administratívnom spise odporcu je zrejmé, že títo lekári komplexne zhodnotili
zdravotný stav navrhovateľa, pričom vychádzali z ním predložených odborných lekárskych správ.
Posudkoví lekári sociálneho poistenia dospeli vo všetkých lekárskych posudkoch k rovnakým záverom,pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie i mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V konaní sa nepreukázali skutočnosti vyvolávajúce objektívne
pochybnosti o ich odbornosti resp. predpojatosti v konkrétnej veci, preto nebol dôvod na prípadné ďalšie

dokazovanie.

Navrhovateľom v súdnom odvolacom konaní predložené v tom čase aktuálne lekárske správy
z kardiologických vyšetrení z 25.03.2015 a 31.03.2015 nepredstavujú podľa názoru odvolacieho
súdu nové skutočnosti vo vzťahu k rozsahu zdravotného poškodenia u navrhovateľa, ako bol v

čase rozhodovania odporkyne ustálený (§ 250i O.s.p.) a ktoré by neboli zohľadnené posudkovými
lekármi, prípadne konštatujúce iné diagnostické závery ako boli zistené v správnom konaní a ktoré
by predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári
sociálneho poistenia neboli zaoberali alebo ktoré by inak prijatý záver spochybňovali.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska

skutkového úplné, presvedčivo podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkov
predloženými navrhovateľom, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných
rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú a ani navrhovateľom uvádzané výčitky nezakladajú podľa
názoru odvolacieho súdu objektívne pochybnosti o odbornosti resp. objektívnosti posudkových lekárov,
ktoré by vyžadovali vykonať nové dokazovanie vo veci. Prípadné pochybnosti navrhovateľa o tom, že

jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, súd považoval za nedôvodné, vyvolané len
jeho subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá relevantný dôvod na spochybnenie správnosti
skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ak by v
budúcnosti došlo k významnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu (v porovnaní so stavom ustáleným v
čase rozhodovania odporkyne), podloženému relevantnými aktuálnymi lekárskymi nálezmi, navrhovateľ

môže opätovne požiadať o priznanie invalidného dôchodku a o nové preskúmanie miery poklesu
jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. I keď navrhovateľ v odvolaní vyjadril pochybnosť o
zmysluplnosti takéhoto postupu, odvolací súd podotýka, že posudzovanie invalidity sa týka vždy určitého
času a v ňom zistiteľného zdravotného stavu. V budúcnosti sa môže zmeniť buď samotný zdravotný
stav navrhovateľa alebo hoci i prejavy jeho zdravotného stavu, čo môže viesť k odlišnému výsledku

posúdenia.

K námietke navrhovateľa o nerovnakom posúdení funkčnej poruchy v dvoch správnych konaniach, ktorú
uviedol v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne, odvolací súd podotýka, že posudzovanie
podľa zákona o sociálnom poistení a posudzovanie podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných

príspevkochnakompenzáciuťažkéhozdravotnéhopostihnutiaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
nezohľadňuje totožné kritériá a preto nemožno stanovené percentuálne miery zmysluplne porovnávať.
Hoci ide v oboch prípadoch o percentuálne určenú mieru, v jednom prípade ide o pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, v druhom prípade ide o funkčnú poruchu.

V súvislosti s vysvetlením navrhovateľa jeho neúčasti na pojednávaní pred krajským súdom dňa
24.3.2015, odvolací súd súhlasí s navrhovateľom, že príliš všeobecné poučenie o možnosti zastúpenia
v konaní ako bolo formulované v tlačive o predvolaní súdu, nezohľadňuje v tom čase aktuálnu právnu
úpravu inštitútu zastúpenia v konaní podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
(neumožňujúce zastúpenie akoukoľvek fyzickou osobou v konaní o opravných prostriedkoch proti

rozhodnutiam správnych orgánov v zmysle § 27 ods. 3 v O.s.p. v platnom znení) a predstavuje tak
nedostatok v konaní, ktorý dôvodne mohol v ňom vyvolať pocit pochybnosti o zákonnom postupe
súdu. Odvolací súd však vzhľadom na charakter súdneho preskúmavacieho konania, v ktorom súd
preskúmava postup a rozhodnutie správneho orgánu podľa stavu v čase jeho rozhodovania, ktorého
priebeh spolu s relevantnými dokladmi a rozhodnutiami je zaznamenaný v administratívnom spise,

ktorý mal konajúci súd k dispozícii, jeho osobná účasť (resp. jeho zástupcu) na pojednávaní nebola
nevyhnutná a ani nebol úplne zbavený možnosti oboznámiť súd (hoci odvolací ) svojimi prednesmi (hoci
v písomnej podobe), preto takýto nedostatok konania pred súdom prvého stupňa nepovažoval odvolací
súd za taký, ktorý by mal vplyv na zákonnosť rozhodnutia súdu.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dôvodne považoval preskúmavané
rozhodnutie odporkyne za vydané v súlade so zákonom a dôvodne odvolaniu navrhovateľa nevyhovel.
O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho
rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.OtrováchodvolaciehokonaniarozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikypodľa§250kods.1vspojení
s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom

konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.