Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/126/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914204901
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6914204901.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci žalobcu CD Consulting,

s.r.o., Politických věznú č. 1272/21, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO 26 429 705, zast. Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti žalovanému R. nar. XX. XX. XXXX,
bytom L. C. o zaplatenie 355,- Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa z a m i e t a .

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej
sumy s príslušenstvom na základe predloženej zmenky, ktorú vystavil žalovaný.

2. Žalobca si uplatňoval od žalovaného zaplatenie zmenkovej sumy a príslušenstva pohľadávky, ktoré
predstavuje zmenkový úrok, úroky z omeškania a trovy konania v zmysle Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu. Svoj nárok opieral o zmenku, ktorú predložil, ktorá bola podpísaná žalovaným ako vystaviteľom
zmenky.
3. Žalovaný, ktorému bolo doručené tlačivo "C" v zmysle nariadenia na vyjadrenie sa k veci vyjadril v
tom smere, že chce, aby sa nariadilo ústne pojednávanie, aby sa mohol k veci vyjadriť, poukázal na

svoju nepriaznivú sociálnu situáciu, na pojednávaní uviedol, že podpisoval zmenku a nejako prehliadol,
že sú tam vysoké úroky.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmenkou zo dňa 16. 6. 2009, zmluvou o úvere
zo dňa 16. 6. 2009, obsahom pripojeného spisu XEr/XXXX/XXXX, žiadosťou o udelenie poverenia zo
dňa 16. 7. 2010, rozsudkom L. č. L. zo dňa 19. 4. 2010, uznesením o vyhlásení exekúcie za neprípustnú
a o zastavení exekúcie zo dňa 20. 3. 2012, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici XXCoE/
XXX/XXXX, uznesením Najvyššieho súdu SR č. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 30. 1. 2013, všeobecnými

podmienkami poskytnutia úveru a zistil nasledovný skutkový stav.
5. Žalobca si uplatnil svoj nárok podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu č. 861/2007,
ktorý svoj nárok opieral o zmenku, ktorú vystavil žalovaný dňa 16. 6. 2009. Iný dôkaz na preukázanie
svojho tvrdenia nepredložil. Na základe postupu v zmysle citovaného nariadenia súd žalovanému doručil
tlačivo "C" na vyjadrenie sa, kde žalovaný sa vyjadril, že chce, aby súd nariadil ústne pojednávanie, aby
sa mohol k veci vyjadriť.
6. Vzhľadom na tú skutočnosť, že od podania žaloby došlo k zmene právnej úpravy rozhodnej pre

posúdenie právneho vzťahu medzi stranami sporu a vzhľadom na zadovážené doklady súd nariadil vo
veci pojednávanie, keďže posúdil, že je potrebné vo veci vykonať dokazovanie na zistenie charakteru
právneho vzťahu medzi stranami sporu s poukazom na ustanovenie článku 5 bodu 1 Nariadenia, kde
nebolo potrebné rozhodnúť o dôvodoch, prečo súd nariadil pojednávanie, keďže takéto rozhodnutie súdvydáva iba v prípade, že odmieta žiadosť strany o nariadenie ústneho pojednávania, čo nie je tento
prípad, keďže pojednávanie bolo nariadené. Je potrebné poukázať aj na to, že súd videl potrebu v
nariadení pojednávania aj v prijatí novej právnej úpravy, ktorá umožňuje skúmať právny vzťah medzi

stranami sporu, resp. právny vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu až do existencie
právneho vzťahu, ktorý predložená zmenka zabezpečuje.
7. Na základe dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Pohotovosť uzavrela
so žalovaným zmluvu o úvere dňa 16. 6. 2009, na základe ktorej zmluvy právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému úver vo výške 200,- eur, kde dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu

zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 143,- eur v 7-ich mesačných splátkach po 49,- eur, kde
dlžník zaplatí celkovo čiastku 343,- eur. V zmysle bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru
je uvedené, že je uzavretá dohoda o vyplnení zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, v ktorej
zmenke nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmenkové strany
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu

4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na
zmenke remitent tak, že ním bude deň, keď sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.

Číslo úverovej zmluvy, ktoré je uvedené na prvej strane zmluvy o úvere, je totožné s číslom úverovej
zmluvy uvedené na zmenke a z toho jednoznačne vyplýva, že zmenku, ktorú predložil žalobca, možno
považovať za zabezpečovaciu zmenku, ktorá bola vystavená na zabezpečenie poskytnutého úveru.
8. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným má charakter spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca žalobcu

ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu
uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola
uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalovaný nemal
možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu
ako takú, alebo zmluvu neprijať.

9. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľná podmienka.
10. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

11. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy.
12. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa mimo iné považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,

aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
13. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným, sa na poskytnutý úver, ktorý zmenka zabezpečuje, vzťahujú ustanovenia Zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá zmluva o úvere musí obsahovať určité náležitosti, kde
v prípade, že zmluva tieto náležitosti neobsahuje, má to za následok, v zmysle § 4 ods. 3, že poskytnutý

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosť v
zmysle § 4 ods. 2 citovaného zákona, a to písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov, písm. g) konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru, písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
kde je potrebné v každej jednej splátke rozpísať, aká časť splátky ide na istinu, úroky a poplatky a písm.
h) ročnú úrokovú sadzbu. Takto možno uzavrieť, že na základe poskytnutej zmluvy o úvere vyplynula

povinnosť pre žalovaného vrátiť len čistú sumu úveru bez úrokov a bez poplatkov, t.j. sumu 300,- eur
ako následok toho, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti. Zo žaloby vyplýva, že žalovaný
doposiaľ uhradil na úvere sumu 1011,89 Eur.14. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že právny predchodca žalobcu si uplatnil svoje nároky
titulom uzavretej zmluvy o úvere na rozhodcovskom súde, ktorý rozhodcovský súd v plnom rozsahu
vyhovel veriteľovi a vydal rozhodcovský rozsudok, v ktorom bola povinnosť zaplatiť pre žalovaného

sumu navýšenú o príslušný poplatok, ako aj zmenkový úrok 0,25 % denne z navýšenej sumy. Na
základe tohto exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku bola vedená exekúcia na tunajšom súde
č. konania 1Er/1753/2010, ktorá exekúcia bola zastavená z dôvodu nedostatkov v exekučnom titule
- rozhodcovskom rozsudku, keďže bolo právoplatne rozhodnuté uznesením o vyhlásení exekúcie
za neprípustnú a o zastavení exekúcie. Predmetné uznesenie o zastavení exekúcie nadobudlo

právoplatnosť.
15. Samotnú dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
súd hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zákonníka v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy o úvere, keďže súd má za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech
spotrebiteľa, a to jednak z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom,

keďže tak, ako súd konštatoval vyššie, vzhľadom na to, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné
náležitosti, právny predchodca žalobcu na základe tejto zmluvy má nárok len na čistý úver bez úrokov
a bez poplatkov, pričom na základe tejto dohody o vypĺňacom práve zmenky je umožnené veriteľovi
vymáhať na dlžníkovi - spotrebiteľovi plnenia, na ktoré nemá nárok, ktoré sú v rozpore so zákonom,
kde je potrebné poukázať aj na to, že samotné konštatovanie v dohode o vyplnení zmenky bodu 17

je umožnené veriteľovi do zmenky napísať zmenkovú sumu, ktorá bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto
zmluvné dojednanie jednoznačne možno chápať ako neurčité a neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Obč.
zákonníka, keďže vôbec nie je jasné, aké nároky - zmenkové sumy veriteľ do zmenky vpíše, pričom
toto zmluvné dojednanie možno charakterizovať ako neplatné aj s poukazom na ustanovenie § 39 Obč.

zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, keďže toto zmluvné dojednanie umožňuje obchádzať zákonnú
úpravu spotrebiteľských úverov a vymáhať od spotrebiteľa nároky, ktoré sú rozporné so zákonom. Ďalej
možno charakterizovať zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku s poukazom aj na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere, keďže ide o zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľ má plniť, avšak nemal

žiadnu reálnu možnosť sa s ním oboznámiť pred uzavretím zmluvy, a to s poukazom na tú skutočnosť,
že dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré žalovaný
ani nepodpísal, dohoda je začlenená medzi ďalšie úverové podmienky bez osobitného odčlenenia
alebo zvýraznenia, celé zmluvné podmienky sú uvedené drobným písmom na hranici čitateľnosti, a
preto vzhľadom aj na rozsah všeobecných podmienok, ktoré sú v rozsahu jednej strany drobného

husto písaného textu, súd nemá za preukázané, že by veriteľ pri podpise zmluvy o úvere poskytol
dlžníkovi - spotrebiteľovi potrebný čas v rozsahu minimálne jednej hodiny na oboznámenie sa s týmito
zmluvnými podmienkami do tej miery, aby bolo možné konštatovať, že došlo platne k uzavretiu dohody
o vyplnení zmenky a takéto zmluvné dojednania sú neplatné s poukazom na ustanovenie § 53 ods.
5 Obč. zákonníka. Keďže súd uzavrel, že je neplatná dohoda o vypĺňacom práve zmenky, je neplatná

aj samotná zmenka a už len z tohto dôvodu by bolo možné žalobu žalobcu zamietnuť a nepriznať mu
žiadne nároky titulom predloženej zmenky.
16. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla a ďalšou

je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných
podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia č. 861/2007, v ktorých je
spotrebiteľ žalovaným. Súdny dvor EÚ už vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa Smernice 93/13/EHS
(napr. C-240-244/98 Oceano Grupo...) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách z úradnej povinnosti, dokonca vyslovil, že odporuje európskemu

právu, ak ich súd nemôže skúmať priamo v merite veci, kde v takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné, procesné a hmotné právo konformne s právom EÚ. Nariadenie č. 861/2007
neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne
vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená, a preto súdu nič nebráni aj v súlade s judikatúrou Súdneho
dvora EÚ, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje

neprijateľné zmluvné podmienky. Zároveň treba prihliadnuť na to, že v slovenskom právnom poriadku
platí ustanovenie § 5b) Zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá súdu pri nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliadnuť aj bez návrhu na námietky spotrebiteľa a výkladom tohto ustanovenia možno dospieť
k záveru, že pre súd vyplýva právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Z tejtopovinnostiniejevyňatéanikonaniepodľaNariadeniač.861/2007,ktorévčlánku19odkazujenapoužitie
národného procesného práva.
17.Pokiaľideokauzálnenámietky,žalobcanadobudolzmenkuindosamentom,ktorýjedostatočneurčitý

a platný, čo ho oprávňuje vymáhať právo zo zmenky vo vzťahu k zmenkovému dlžníkovi. Ustanovenie §
17 Zákona zmenkového a šekového odkazuje na okolnosti nadobúdania zmenky na strane indosatára,
a teda jemu možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, teda
v podstate ak pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne. Dobromyseľnosť nadobúdateľa práv
zo zmenky treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania zmenky vedel o

tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že zmenka kryje určitý kauzálny
vzťah. Ak o tom vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že takýto vzťah je platný a
že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky. Dobromyseľnosť žalobcu je vylúčená
z dôvodu, že každá zmenka obsahuje číslo zmluvy, ktoré je totožné s príslušným číslom úverovej
zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, kde u žalobcu pri nadobúdaní takého
veľkého počtu zmeniek s uvedením čísla zmlúv v týchto zmenkách možno vychádzať z toho, že mal

vedomosť o tom, že určite existujú kauzálne vzťahy medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorú
dobromyseľnosť ešte spochybňuje kolízia medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, ktorých
v konaniach pred súdom aj v iných veciach zastupuje tá istá advokátska kancelária, pričom jeden z
konateľov advokátskej kancelárie R. bol až do roku 2012 konateľom žalobcu. Vzhľadom na to možno
tvrdiť, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka v zámere po postúpení zmenky

vyhnúť sa kauzálnym námietkam zo strany žalovaného ako vystaviteľa zmenky, a teda žalobca pri
nadobudnutí práv zo zmenky konal nedobromyseľne na škodu žalovaného a žalovaný môže vznášať
kauzálne námietky týkajúce sa právneho vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným,
pričomsúd,akotobolouvedenéajvyššie,posúdiltietokauzálnenámietkytak,žezmenkanebolavydaná
platne na základe platnej dohody o vyplnení zmenky a na základe zmluvného vzťahu, ktorý zmenka

zabezpečovala - úverovej zmluvy, žalovanému nesvedčí žiadna povinnosť na vyplatenie finančných
prostriedkov pre žalobcu, ani jeho právneho predchodcu. Súd prihliadol aj na ustanovenie § 17 ods. 1,
2 Zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení Zákona č. 438/2015 Z.z., v zmysle ktorého
pri spotrebiteľských zmluvách možno majiteľovi zmenky robiť námietky vždy, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom a súd z úradnej povinnosti prihliadne

na skutočnosti odôvodňujúce námietky, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak
jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Keďže tieto ustanovenia
upravujú procesné práva účastníkov konania, ako aj činnosť súdu, ide o procesné ustanovenia, ktoré
možno použiť od účinnosti právneho predpisu, t.j. 23. 12. 2015, v zmysle aj prechodných ustanovení
zákona č. 438/2015 Z.z. § 25 g.

18. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu v rozpore s ustanovením
§ 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpisu zmluvy
o úvere a v čase vystavenia zmenky vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru, preto vyplnená zmenka na vyššiu sumu je neprípustná. Zákonná úprava §
4 ods. 6 citovaného zákona zakazuje splnenie úveru zmenkou alebo šekom s tým, že veriteľ smie

prijať od dlžníka zmenku alebo šek iba na zabezpečenie svojich nárokov ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú alebo vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Z tejto právnej normy je možné vyvodiť záver, že nie je

možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva, a teda ak je zmenka vydaná v rozpore
so zákonom, je neplatná v zmysle ustanovenia § 39 Obč. zákonníka, keďže aj na zmenku ako právny
úkon sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov. V tejto
súvislosti je ešte možné poukázať na v zmenke uvedený zmluvný úrok 0,25 % denne, čo predstavuje
v ročnom plnení 91,25 %, čo predstavuje plnenie v rozpore s dobrými mravmi s poukazom taktiež na

ustanovenie § 39 Obč. zákonníka, keďže takéto plnenie, v ročnom vyjadrení úroky takmer vo výške
úveru,vdanomprípadezdvojnásobkuúveru,jednoznačnemožnocharakterizovaťakoplnenievrozpore
s dobrými mravmi, ktorý zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán a
predstavuje taktiež neprijateľnú zmluvnú podmienku, zmluvné dojednanie je neplatné a z tohto dôvodu
si žalobca nemôže uplatňovať žiadne nároky.

19. Žalobca je po spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky, kde naňho dopadajú všetky
dôsledky konania jeho právneho predchodcu. Súd vyhodnocuje konanie pôvodného veriteľa a žalobcu
ako odporujúce dobrým mravom aj s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, keďže konal v rozpore s čestnou obchodnou praxou. Za nekalú obchodnú praktikusa považuje konanie veriteľa vrátane jeho nástupcu, aby dlžník plnil z neprijateľnej zmluvnej podmienky,
kde žalobca a jeho právny predchodca konal bez odbornej starostlivosti na strane dodávateľa a
spotrebiteľ urobí ekonomické rozhodnutie smerujúce k vykonaniu takéhoto plnenia, ktoré by inak

neurobil, ak by dodávateľ konal s odbornou starostlivosťou. Povahu nekalej obchodnej praktiky spĺňa
jednak zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, čo ide o neprimerané
plnenie, taktiež súd poukazuje aj na uplatnený poplatok za úver, ktorý je taktiež neprimerane vysoký, pri
úvere poskytnutom vo výške 200,- eur na 12 mesiacov je poplatok vo výške 143,- eur. Ide o absolútne
neprijateľnéplnenia,ktorésižalobcauplatňujenazákladenekalýchobchodnýchpraktíkvyužívajúcsvoju

ekonomickú silu v neprospech spotrebiteľa. Žalobca si musí byť vedomý pri takomto počte vecí rádovo
tisíce vecí, že ide v skutočnosti o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná
ochrana v § 52 a nasl. Obč. zákonníka, ktorých postavenie nie je možné zhoršovať oproti postaveniu,
ktoré garantuje Občiansky zákonník v § 54 ods. 1.
20. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré súd konštatoval v rámci odôvodňovania rozhodnutia, že s poukazom
na neplatnosť dohody o vypĺňacom práve zmenky je aj samotná zmenka ako právny úkon neplatná, kde

sú neplatné aj ďalšie zmluvné dojednania, ktoré sú súčasťou zmenky týkajúce sa zmluvných úrokov s
prihliadnutím na to, že v danom prípade je možné prihliadnuť aj na kauzálne námietky, či už vznesené
priamo stranou sporu alebo s prihliadnutím na tieto námietky z úradnej povinnosti, kde s prihliadnutím na
tietonámietkyjemožnékonštatovať,žezmenkabolavydanánazabezpečenieúveru,ktorýjeposkytnutý
bez úrokov a bez poplatkov a žalovanému svedčí len povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky.

Samotná zmenka bola vydaná v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch § 4 ods. 6, a preto
žalobca si nemôže uplatňovať titulom predloženej zmenky žiadne nároky, a preto súd jeho žalobu
zamietol, kde záverom súd poukazuje na stanovisko č. 2 zo spoločného zasadnutia občianskoprávneho
a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2015, v zmysle ktorého v prípade uplatnenia
nároku na základe zmenky ak sa v konaní preukáže, že vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, je možné

skúmať zmenku až po úroveň dohody o vypĺňacom práve, prihliadnuť na kauzálne námietky vystaviteľa
zmenky, zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ.
21. Vzhľadom na všetky hore uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu zamietol.
22. Žalovaný, ktorý mal úspech v konaní si trovy konania neuplatňoval, a vzhľadom na tú skutočnosť

súd vyslovil, že nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu v Rimavskej Sobote.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.(ods. 3).