Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11P/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615203304
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2615203304.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Senici samosudkyňou JUDr. Renátou Audovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého

H. O., nar.XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Senica, dieťa rodičov: H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Š.- E.Y., Z. H. č. XXX, št. občan SR, právne zast.:
JUDr. Edita Lehocká, advokát, Šaštín - Stráže, Štúrova č. 1267 a E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. E.
C., D. č. XXX, št. občan SR, právne zast.: JUDr. Peter Schmidl, advokát, Malacky, Záhorácka č. 11 o
návrhu otca zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu , takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje mal. H. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že každý týždeň v roku v
čase od piatku v nepárnom týždni od 17.00 hod. do nasledujúceho piatku do 17.00 hod. sa mal. dieťa

bude nachádzať v osobnej starostlivosti otca a každý týždeň v roku v čase od piatku v párnom týždni
od 17.00 hod. do nasledujúceho piatku do 17.00 hod. sa dieťa bude nachádzať v osobnej starostlivosti
matky.

Rodičia sú oprávnení a povinní preberať a odovzdávať si maloletého navzájom vždy v mieste bydliska
toho rodiča, kde sa bude dieťa momentálne nachádzať.

Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok.

Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti je otec povinný prispievať na výživu maloletého sumou
80,- EUR mesačne splatnou vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s
účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rodičia sú oprávnení a zároveň povinní informovať sa navzájom o zdravotnom stave maloletého,
jeho školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a podávať si vzájomne správy o aktuálnych

mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, vždy pri predávaní dieťaťa od jedného druhému
rodičovi.

Maloletý bude mať trvalé bydlisko na adrese ako matka.

Týmto súd mení rozsudok OS Senica sp.zn. XP/XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa svojím návrhom doručeným súdu dňa XX.X.XXXX domáhal toho, aby súd zveril mal. H. do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov ( ďalej len SOS ) s tým, že vo vykonávaní osobnejstarostlivosti o dieťa sa budú striedať po týždni. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom OS Senica
zo dňa X.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX bola schválená rodičovská dohoda,
podľa ktorej bol maloletý H.r zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na

jeho výživu sumou 150 € mesačne. Otcovi bol upravený styk s dieťaťom tak, že tento je oprávnený
stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v pondelok, v stredu a v piatok vždy od 15 hod. do
19. hod. a každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15. 00 hod. do 19. 00 hod. a počas víkendu
od piatku od 15. 00 hod. do nedele do 19. 00 hod. Takto upravený styk matka dieťaťa zo začiatku
nerešpektovala pričom prvý raz, keď mal maloletý spať cez víkend u otca mu vôbec neotvorila dvere a

to ani po príchode polície. To isté sa opakovalo aj na druhý deň. Od tej doby sa styk otca s dieťaťom
realizuje pravidelne, majú spolu vytvorený krásny vzťah, ktorý on chce počas ich spoločných stretnutí
ešte zveľaďovať. Syn je podľa neho v období vývoja, kedy aj on ako otec môže pozitívne ovplyvniť jeho
zdravý fyzický aj duševný vývoj. Toto mu nie je momentálne v dostatočnej miere umožnené, pretože
veľmi často sa stáva, že keď ho prevezme o 15. 00 hod u matky, tento je unavený a väčšinu času, ktorý
by mohli spolu stráviť, u otca prespí. Syn je veľmi citlivý, pričom aj on reaguje na schválnosti jeho matky,

čo nepriaznivo vplýva na jeho duševný zdravotný stav. Počas víkendu, kedy je u otca, mu on pripravuje
rôzny program, napríklad chodia spoločne na ryby, na prechádzky do prírody, naučil ho jazdiť na bicykli.
V nepriaznivom počasí doma skladajú rôzne stavebnice a hrajú sa rôzne hry. Veľakrát chcel syna zobrať
na lyžovačku, ale bohužiaľ dohoda s matkou v tomto smere nie je možná, pretože táto nad rámec úpravy
styku nie je ochotná syna otcovi dávať. Maloletý má pozitívny vzťah k hudbe. Veľmi často a rád hrá na

rôzne hudobné nástroje, ktoré má však len u otca a bolo by v jeho prospech aby navštevoval prípadne
LŠU, kde by ďalej mohol rozvíjať svoj hudobný talent. Otec by sa rád naplno venoval svojmu synovi,
čo však za súčasnej úpravy styku nie je možné, rád by veci riešil v pokoji a predišiel tak neustálemu
napätiu, ktoré vládne medzi rodičmi maloletého a ktoré maloletý Vladko určite vníma.

Matka sa k návrhu písomne vyjadrila, pričom s návrhom nesúhlasila. Naopak uviedla, že takto
realizovaný styk otca s dieťaťom nevyhovuje a preto si mienila podať návrh na zúženie styku otca s
dieťaťom v septembri 2015, kedy tento začne navštevovať základnú školu. V tejto súvislosti poukázala
na komentár k ustanoveniu § 24 a nasl. Zákona o rodine pokiaľ ide o striedavú osobnú starostlivosť,
kde uviedla, že predpokladmi pre to, aby súd nariadil striedavú starostlivosť je 1. Jednoznačný záujem

dieťaťa, 2. Lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa a 3. spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa. Podľa
nej, v danej veci ani jeden z týchto predpokladov nie je naplnený, pričom však konkrétne neuviedla,
prečo. V neprospech striedavej starostlivosti podľa nej svedčí najmä neustála výmena prostredia, v
ktoromdieťavyrastá,čomôžemaťokrempozitívnychvplyvovspočívajúcichnajmävkontaktesobidvomi
rodičmi a ich vplyvom aj mimoriadne negatívne vplyvy, keďže dieťa takúto formu výchovy berie ako

vzor do života a pri niektorých povahách detí sa táto nejednotnosť resp. nestálosť prostredia môže
odraziť aj na ich psychickom vývine ( komentár k zákonu o rodine, C. H. Beck, 2001 , str.84 ). Matka si
nemyslí, že by v tomto veku dieťaťa jeho otec mal na neho v časti duševného vývoja pozitívny vplyv a to
najmä z toho dôvodu, že otec dieťa hucká proti matke, vulgárne sa o nej pred dieťaťom vyjadruje, dieťa
natáča na zvukovoobrazové zariadenie a pri tom mu kladie kapciózne a sugestívne otázky týkajúce

sa striedavej osobnej starostlivosti podľa svojho želania. Tiež má matka vedomosť o tom, že otec sa s
maloletým kúpe nahý vo vani a to aj spoločne s terajšou priateľkou otca. Maloletý po príchode k matke
chytá všetkých členov rodiny za prsia, pričom to považuje za prirodzené. Tiež údajne otec dieťaťa užíval
antidepresíva, ktoré si aj sám ordinoval. Ako ďalší problém svedčiaci v neprospech striedavej osobnej
starostlivosti v danej veci vidí predpoklad vysokej miery schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť

intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb dieťaťa, ktorý predpoklad u nich absentuje, nakoľko spolu
vôbec nekomunikujú. Tiež navrhla, aby súd upravil styk otca s dieťaťom tak, že tento je oprávnený
stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 15. 00 hod. do nedele do 18. 00 hod, počas
letných prázdnin vždy od 1,7 od 9.00 hod. do 7.7. do 19.00 hod a od 1.8. od 9.00 hod. do 7.8. do 19. 00
hod., počas vianočných sviatkov v tok ktorom roku prvý sviatok vianočný dňa 25.12 od 10.00 hod. do

19.00 hod a počas jarných prázdnin toho ktorého roku od pondelka od 9.00 hod. do stredy do 19.00 hod.

Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu z prešetrenia pomerov v rodine rodičov a podal
správu zo dňa 1.6.2015, podľa ktorej maloletý H. je dieťa narodené mimo manželstva jeho rodičov,
pričom rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 05/2011. V čase šetrenia otec býval u svojich rodičov

v rodinnom dome v Š.- E.. Dom pozostáva z 11. izieb, kuchyne a príslušenstva. Domácnosť je plne
zariadená, bola čistá a uprataná. Mal. H. tu má k dispozícii 4 izby. Jednu na spanie, druhú na hranie
a ďalších dvoch má hudobné nástroje. Matka maloletého tiež bývala v domácnosti svojich rodičov v
G. E.. C. v dvojpodlažnom rodinnom dome. S deťmi má k dispozícii celé prízemie, pozostávajúce ztroch izieb, kuchyne a príslušenstva. Matka má v osobnej starostlivosti ešte syna K. V., nar. XX.X.XXXX,
študenta .V čase šetrenia bola tehotná, žila v druhovskom pomere s W. C., ktorý pracuje v Rakúsku. Mal.
H. navštevoval MŠ v G. E.H.. C.. Do škôlky chodil nepravidelne, väčšinou len doobeda. Starostlivosť

matkyodieťajedobrá.Otecsanadieťačastoinformuje.Matkajemenejkomunikatívna,nasynajeveľmi
úzkostlivá. Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka dieťa má veľmi dobrý vzťah s obidvoma rodičmi,
pričom matka SOS odmieta a otec sa jej dožaduje. Konfliktná situácia medzi rodičmi môže u maloleté
ho vyvolať ambivalentné pocity.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, správami o príjmoch účastníkov, dokladmi o
pravidelných výdajoch účastníkov, správami od kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine
rodičov maloletého dieťaťa a jeho výsluchom, správou z odborného poradenstva a zistil tento skutkový
stav veci :

Maloletý H. je dieťa narodené mimo manželstva jeho rodičov, pričom rodičia nežijú v spoločnej

domácnosti od 05/2011. Naposledy boli práva a povinnosti k maloletému upravované rozsudkom OS
Senica zo dňa X.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, kedy súd schválil rodičovskú
dohodu podľa ktorej bol maloletý H. zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať
na jeho výživu sumou 150 € mesačne. Otcovi bol upravený styk s dieťaťom tak, že tento je oprávnený
stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v pondelok, v stredu a v piatok vždy od 15 hod. do 19.

hod. a každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15. 00 hod. do 19.00 hod. a počas víkendu od piatku
od 15. 00 hod. do nedele do 19. 00 hod.

Podľa vyjadrenia účastníkov takto upravený styk sa realizuje bez problémov. Obaja rodičia majú so
synom vytvorený pekný citový vzťah. Otec dieťaťa nemá inú vyživovaciu povinnosť. Matka maloletého

má okrem mal. H. ešte vyživovaciu povinnosť k synovi K. V., nar. 1998, narodeného z jej manželstva a
pribudlajej ďalšiavyživovaciapovinnosťkmal. H.C., nar.XX.X.XXXX,ktorýsajejnarodilzdruhovského
pomeru s W. C..

Ďalej mal súd výsluchom účastníkov preukázané, že matka je zásadne proti SOS z dôvodov uvedených

vyššie, pričom zároveň požiadal súd o zúženie styku otca s dieťaťom tak ak je uvedené vyššie najmä
z dôvodu, že maloletý H. nastúpi od 19.2.015 do 1. triedy ZŠ. Naopak otec zotrval na svojom návrhu s
tým, že majú so synom krásny vzťah , ktorý mieni neustále prehlbovať.

Súd vykonal dokazovanie aj pohovorom, ktorý vykonal ÚPSVa R Senica, referát poradensko -

psychologických služieb. Jeho výsledkom je podanie správy, podľa ktorej bolo vo veci vykonaných
8 konzultácií z toho 8 individuálnych v období od 3.6.2015 do 12.6.2015.Konzultácie boli zamerané
na posúdenie kvality vzťahu maloletého k obom rodičom a na pomoc pri úprave práva a povinností
rodičov voči maloletému. Matka dieťaťa zásadne odmieta SOS a to najmä z dôvodov, že dieťa začína
napodobovať správanie sa otca ( napr. maloletý sa proti nej oženie päsťou) Matka sa domnieva, že otec

ovplyvňuje dieťa proti nej. Podľa nej sa maloletý otca bojí a preto nechce priamo povedať, že u neho
nechce spať sedem dní v kuse. S otcom dieťaťa už dva roky nekomunikujú a preto aj odmietla spoločné
konzultácie, preto jej bolo vyhovené. Naopak otec síce potvrdil, že s matkou dieťaťa nekomunikujú,
avšak on by chcel ale matka ho odmieta. Mal. H. v doprovode matky vypovedal skôr v prospech matky
a v doprovode otca viac v prospech otca, každopádne bolo zrejmé, že obaja rodičia sa s maloletým

pred jeho výpoveďou o tomto rozprávali. Maloletý momentálnu situáciu vníma ako zaťažujúcu, má
potrebu vyhovieť obom rodičom a keď vyjadrí lásku k jednému z rodičov, cíti vinu voči druhému rodičovi.
Svoj domov H. vníma aj matky aj u otca. Najviac by si prial, keby sa tatko vrátil k mamke. V záveroch
správy sa konštatuje, že medzi rodičmi maloletého absentuje konštruktívna komunikácia. Z pozorovania
správania maloletého možno usúdiť, že má vytvorený blízky citový vzťah k obom rodičom, čo hovorí

v prospech SOS. V neprospech SOS vypovedá nefungujúca komunikácia medzi rodičmi dieťaťa, čo
by mohlo spôsobiť aj problémy v súvislosti s prípravou maloletého na vyučovanie, keďže od 1.9.2015
nastupuje do 1. triedy ZŠ. V taktom to prípade otec dieťaťa prisľúbil, že je ochotný informovať sa priamo
v škole na syna, aby tým netrpel jeho prospech. Naďalej odporučili kontakt dieťaťa s oboma rodičmi,
aby sa rodičia naučili efektívnejšie komunikovať a zvládať konflikty, rodičia by sa mali prispôsobovať

potrebám dieťaťa a nie naopak, navzájom podporovať u dieťaťa vzťah k druhému rodičovi a v prípade
potreby hlbšie poznať psychické prežívanie maloletého je možné obrátiť sa na súdneho znalca, prípadne
osobnú striedavú starostlivosť vyskúšať.Otec dieťaťa je súkromný podnikateľ, za rok 2014 vykázal príjem v sume 88,95 € netto mesačne.
Naďalej býva s rodičmi, kde platí všetky platby spojené s bývaním v sume cca 500 € mesačne. Stravu
si zabezpečujú spoločne. Matka dieťaťa je na materskej dovolenke. Rodičovský príspevok poberá z

Rakúska v sume 430 € mesačne a tiež rodinné prídavky na mal. H. v sume 105 € mesačne. Na ostatné
dve deti poberá rodinné prídavky zo SR v sume po 23,52 € na každé dieťa. Naďalej býva spolu s druhom
a deťmi v rodinnom dome spolu s rodičmi, ktorým neprispievajú na spoločnú domácnosť žiadnou sumou.

Podľa § 26 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákon o rodine ), ak sa zmenia pomery, súd

môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutia ovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 24 ods.2 Zákona o rodine , ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods.4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods.5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu
vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods.4, veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti

súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak , že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy , ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa zák. opatrenia č. 186/2013 Z.z. účinného od 1.7.2013 je životné minimum na jedno nezaopatrené
dieťa určené sumou 90,42 € mesačne.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver,
že návrh otca bol podaný dôvodne. Maloletý H. je dieťa narodené mimo manželstva jeho rodičov, pričom

rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 05/2011. Naposledy boli práva a povinnosti k maloletému
upravované rozsudkom OS Senica zo dňa X.X.XXXX , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX ,
kedy súd schválil rodičovskú dohodu podľa ktorej bol maloletý H. zverený do osobnej starostlivosti
matke a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150 € mesačne. Otcovi bol upravený styk
s dieťaťom tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v pondelok , v
stredu a v piatok vždy od 15 hod. do 19. hod. a každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15. 00 hod.

do 19. 00 hod. a počas víkendu od piatku od 15. 00 hod. do nedele do 19. 00 hod. Podľa vyjadrenia
účastníkov takto upravený styk sa realizuje bez problémov.

Podľasprávy z pohovoru,ktorývykonalÚPSVaRSenica,referátporadensko-psychologickýchslužieb
bolo zistené po vykonaných konzultáciách, že mal. H. v doprovode matky vypovedal skôr v prospech

matkyavdoprovodeotcaviacvprospechotca,každopádnebolozrejmé,žeobajarodičiasasmaloletým
pred jeho výpoveďou o tomto rozprávali. Maloletý momentálnu situáciu vníma ako zaťažujúcu , má
potrebu vyhovieť obom rodičom a keď vyjadrí lásku k jednému z rodičov , cíti vinu voči druhému rodičovi.
Svoj domov H. vníma aj matky aj u otca. Najviac by si prial, keby sa takto vrátil k mamke. V záveroch
správy sa konštatuje, že medzi rodičmi maloletého absentuje konštruktívna komunikácia. Z pozorovania

správania maloletého možno usúdiť , že má vytvorený blízky citový vzťah k obom rodičom, čo hovorí
v prospech SOS. V neprospech SOS vypovedá nefungujúca komunikácia medzi rodičmi dieťaťa, čo
by mohlo spôsobiť aj problémy v súvislosti s prípravou maloletého na vyučovanie, keďže od 1.9.2015
nastupuje do 1. triedy ZŠ. V taktom to prípade otec dieťaťa prisľúbil, že je ochotný informovať sa priamo
v škole na syna, aby tým netrpel jeho prospech. Naďalej odporučili kontakt dieťaťa s oboma rodičmi,

aby sa rodičia naučili efektívnejšie komunikovať a zvládať konflikty, rodičia by sa mali prispôsobovať
potrebám dieťaťa a nie naopak, navzájom podporovať u dieťaťa vzťah k druhému rodičovi a v prípade
potrebyhlbšiepoznaťpsychicképrežívaniemaloletéhojemožnéobrátiťsanasúdnehoznalca,prípadne
osobnú striedavú starostlivosť vyskúšať.

Súd v zmysle § 118 ods.2 O.s.p. nevykonal súdnoznalecké dokazovanie znalca z odboru
pedopsychológie ako to navrhla matka dieťaťa a práve z dôvodu, že celá súčasná situácia pôsobí na
maloletéhoveľmizaťažujúco,pretožetentomáblízkycitovývzťahkobomrodičomaanijednémunechce
ublížiť. Ďalšie vypočúvanie maloletého, súc aj znalcom, by mohlo mať momentálne nepriaznivý vplyv
na jeho duševné zdravie. Od poslednej úpravy styku otca s dieťaťom sa styk realizuje pravidelne s tým,

že otec má dieťa každý nepárny týždeň v pondelok, v stredu a v piatok vždy od 15 hod. do 19.hod. ( t.j.
3.dni bez spania ) a každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15. 00 hod do 19. 00 hod. ( t.j. dva dni
bez spania ) a počas víkendu od piatku od 15. 00 hod. do nedele do 19. 00 hod. ( t.j. 3 dni a dve noci
so spaním ). Inak povedané počas mesiaca ho má otec 16 dní z toho 4 x so spaním . Pri striedavej
starostlivosti ako ju súd nariadil si ho rodiča budú striedať po týždni. Poet dní bez spania sa tak otcovi

zníži o jeden až dva dni ( závisí to od počtu dní v mesiaci ) a počet spaní sa o 3-4 noci dni ( závisí
to od počtu dní v mesiaci ).Toto nebude až tak veľký zásah do stereotypu dieťaťa , ktoré je na určitý
režim už navyknuté. Vzhľadom na silné citové väzby k bom rodičom bude pre neho lepšie ak bude v
kuse jeden týždeň u matky a jeden týždeň u otca, nebude musieť mať výčitky, že niektorému z rodičov
ubližuje, keď je u niektorého viac a u iného menej. Toto by malo spôsobiť jeho celkové ukľudnenie,

pretože mometálna situácia naňho pôsobí zaťažujúco ako sa konštatuje v správe zhora. Tiež by to
nebolo vhodné aj kvôli nástupu maloletého do 1. triedy ZŠ, kedy tento potrebuje mať kľud v rodine, aby
sa mohol sústrediť na vyučovanie.

Matka poukázala na komentár k ustanoveniu § 24 a nasl. Zákona o rodine, pokiaľ ide o striedavú

osobnú starostlivosť, kde uviedla, že predpokladmi pre to, aby súd nariadil striedavú starostlivosť je
1. Jednoznačný záujem dieťaťa, 2. Lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa a 3. spôsobilosť rodičov
vychovávať dieťa. Podľa nej v danej veci ani jeden z týchto predpokladov nie je naplnený , pričom v
danej veci si súd dovoľuje tomuto tvrdeniu matky oponovať , pretože je v záujme mal. H. , aby hovychovávali obaja rodičia , pretože má silný citový vzťah k obom rodičom a je najlepšie pre dieťa ak
počas vývoja vníma ako ženský tak aj mužský vzor. Tiež je nepochybné, že otec dieťaťa je na tom
materiálne a finančne lepšie ako jeho matka a môže počas doby, kedy bude dieťa u neho poskytnúť

mu lepšie zaistenie jeho potrieb. A toto sa netýka len materiálnej stránky ale aj duševnej, pretože je
nepochybné, že počas styku sa otec dieťaťu venuje, naučil ho jazdiť na bicykli, spolu chodia na ryby, do
prírody, hrajú sa hry. Matka je momentálne na MD s malým novonarodeným dieťaťom, čiže z jej strany sa
toľkej pozornosti mal. Vladimírovi momentálne neujde. Napokon otec je spôsobilý vychovávať dieťa, má
na to všetky osobnostné aj materiálne predpoklady, čo matka dieťaťa nevyvrátila žiadnymi konkrétnymi

dôkazmi, len jej tvrdenie, že nie je spôsobilý nestačí.

Pokiaľ ide o neustálu výmenu prostredia v ktorom dieťa vyrastá, toto by nemalo byť tiež na ujmu mal.
H., pretože ako už bolo spomenuté, tento je na takúto formu starostlivosti už zvyknutý a s cíti sa doma
ako u matky, tak aj u otca, ako sa tiež konštatuje v správe.

Jediné , čo zrejme má nepriaznivý vplyv na dieťa, je nedostatok komunikácie medzi jeho rodičmi, ktorý
fakt však už tu existuje od ich rozchodu a nie je to dôsledok osobnej striedavej starostlivosti. Tento
jediný nedostatok v danej veci nemôže byť prekážkou pre to, aby súd striedavú starostlivosť neurčil,
pretože zase je nutné poukázať na skutočnosť, že určitá forma striedavej starostlivosti už medzi rodičmi
funguje a to od roku 2013, kedy boli upravované práva a povinnosti rodičov k maloletému a to napriek

skutočnosti, že rodičia spolu nekomunikujú.

Bolo by vhodné a zároveň nevyhnutné a v záujme dieťaťa, kedy rodičia začali spolu komunikovať aspoň
o veciach týkajúcich sa maloletého a preto im súd túto povinnosť uložil priamo vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak , že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje. Súd však určil výživné len otcovi dieťaťa a to v sume 80 mesačne, pretože aj napriek
skutočnosti, že dieťa budú mať v osobnej starostlivosti po rovnaký čas v mesiaci , matka dieťaťa je

momentálne na materskej dovolenke a je pracovné príležitosti sú týmto obmedzené. Doteraz mal otec
určené výživné vo výške 150 € , súd má za to, že výživné v sume 80 € od otca na dva týždne, čo bude
dieťa u matky je primerané veku a potrebám dieťaťa a tiež možnostiam a schopnostiam otca. Podľa
zák. opatrenia č. 186/2013 Z.z. účinného od 1.7.2013 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa
určené sumou 90,42 € mesačne, pričom aspoň túto sumu by malo mať dieťa mesačne k dispozícii od

oboch rodičov, aby boli uspokojené jeho základné životné potreby. Mal. H. po poskytnutí výživného od
otca v sume 80 € na dva týždne vysoko presiahne takto určené životné minimum.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu otca v plnom rozsahu vyhovel. Pokiaľ ide o návrh matky
nazúženiestyku,tentosúdvzhľadomavyššieuvedenédôvodynaopakpovažujezanedôvodný,pretože

nie je v záujme dieťaťa jeho styk s otcom dieťaťa v tomto veku obmedzovať len kvôli nástupu dieťaťa
do 1. triedy ZŠ. Poukazujúc na skutočnosť, že sa jedná o beznávrhové konanie, pričom o zmene úpravy
práv a povinností bolo rozhodnuté jedným výrokom súdu a to tým, že súd s určil striedavú osobnú
starostlivosť, o každých ďalších návrhoch týkajúcich sa toho istého dieťaťa v jednom konaní, súd už
nemusí vo výroku rozsudku samostatne rozhodovať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 pís. a / O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože je to konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3 O. s. p.) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu
súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods.1 O. s. p.)Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.
s. p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.