Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/283/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813207620
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7813207620.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobkyne X. I., nar. XX.

XX. XXXX, bytom C., V. XX, právne zastúpená JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom so sídlom v
Rožňave, Akademika Hronca 3, proti žalovanému E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.E., Q. XX, právne
zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o vrátenie
zálohy 5.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobkyni 5.000,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobkyni trovy konania v sume 1.325,80 Eur, do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňapodanoužalobousadomáhalavráteniasumy5.000,-Eurodžalovanéhoztituluposkytnutého
preddavku na kúpnu cenu nehnuteľností.

Žalobu odôvodnila nasledovne:

Dňa 26. 07. 2012 na podnet žalovaného v realitnej kancelárii bola vyhotovená zmluva o budúcej kúpnej
zmluve,ktorú účastnícikonaniapodpísaliazároveňžalobkyňaodovzdalažalovanémusumu5.000,-Eur

ako preddavok na kúpnu cenu nehnuteľností. K uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve však platne
nedošlo, nakoľko žalovaný, ktorý zmluvu v mene predávajúcej podpísal, nemal písomné splnomocnenie
na tento úkon zo strany predávajúcej. Pre platné uzavretie zmluvy o budúcej zmluve zákon vyžaduje
písomnú formu a nedostatok písomného plnomocenstva na konanie pri uzatváraní zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve o kúpe nehnuteľností má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve.

Žalovaný nebol oprávnený konať žiadnym spôsobom za predávajúcu, preto prijatím preddavku od

žalobkyne získal bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať.

K okolnostiam uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na podnet žalovaného bola dňa 26. 07. 2012
vyhotovená v realitnej kancelárii zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorú účastníci konania v ten istý
deň podpísali a žalobkyňa v prítomnosti pracovníčky realitnej kancelárie F. Q. odovzdala žalovanému
sumu 5.000,- Eur z titulu preddavku na kúpnu cenu nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy o
budúcej zmluve. Kúpna cena bola ústne dohodnutá s vlastníčkou nehnuteľností - matkou žalovaného na

sumu 33.000,- Eur, ktorú žalobkyňa chcela zaplatiť z časti zo stavebného úveru a z časti z finančných
prostriedkov získaných predajom svojho bytu. V lehote dohodnutej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve na
uzavretiekúpnejzmluvysanepodariložalobkynizabezpečiťpotrebnéfinančnéprostriedkynazaplatenie
plnej výšky kúpnej ceny nehnuteľností, preto sa nedostavila do advokátskej kancelárie za účelomspísania a podpísania kúpnej zmluvy. Žalobkyňa tvrdila, že žalovanému oznámila, že nehnuteľnosti
môže ponúknuť na predaj, nakoľko ona nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej
ceny a so žalovaným sa nedohodli ani na výmene domovej nehnuteľnosti za byt žalobkyne, pretože

žalovaný byt žalobkyne nechcel. Žalobkyňa viackrát vyzývala žalovaného na vrátenie zálohy - sumy
5.000,- Eur, ktorý najprv sľúbil, že tieto peniaze žalobkyni vráti. Žalobkyňa na svoje tvrdenia poukázala
na obsah SMS správ, ktoré jej žalovaný poslal v apríli 2014 a ktorými sľuboval vrátenie sumy 5.000,-
Eur potom, ako získa finančné prostriedky predajom svojho bytu. Napriek tomu k vráteniu sumy 5.000,-
Eur zo strany žalovaného žalobkyni nedošlo.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Potvrdil, že so žalobkyňou uzavrel zmluvu o budúcej kúpnej zmluve
zo dňa 26. 07. 2012, túto zmluvu podpísal a prevzal sumu 5.000,- Eur ako zálohu na kúpnu cenu
nehnuteľností. Tvrdil, že konal však za svoju t.č. už nebohú matku ako to vyplýva aj zo samotnej zmluvy a
túto sumu jej odovzdal ako budúcej predávajúcej. Poukázal na to, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo
z toho dôvodu, že žalobkyňa nemala dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny, ktorá

bola dohodnutá v sume 33.000,- Eur.

Namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie v konaní, pretože pri uzatváraní zmluvy o budúcej
zmluve a pri preberaní preddavku na budúcu kúpnu cenu konal v mene svojej matky, tieto peniaze prijal
v jej mene a tieto jej napokon v plnej výške odovzdal.

Namietal, že z bodu IV., 4.1. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyplýva, že ak nedôjde k uzavretiu
kúpnej zmluvy a ani k platnému odstúpeniu od tejto zmluvy, je zmluvná strany, ktorá zavinila neuzavretie
kúpnej zmluvy, povinná uhradiť druhej strane všetky náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti s prípravou
realizácie prevodu nehnuteľností a ktoré zahŕňajú najmä všetky reálne náklady, náhradu škody a

peňažné vyjadrenie vzniknutej ujmy. Účastníci konania sa v tomto bode dohodli aj na celkovej sume
paušálnej náhrady výdavkov vo výške 5.000,- Eur, teda vo výške, ktorú žalobkyňa zaplatila jeho právnej
predchodkyni. Uzavretie kúpnej zmluvy nezavinil, preto žalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť mu titulom
náhrady paušálnych výdavkov sumu 5.000,- Eur. Z opatrnosti, pre prípad, že súd posúdi ako nedôvodnú
ním vznesenú námietku nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní, vzniesol aj kompenzačnú

námietku ohľadne svojej pohľadávky voči žalobkyni vo výške 5.000,- Eur z titulu náhrady paušálnych
výdavkov oproti pohľadávke žalobkyne v rovnakej výške.

Na pojednávaní dňa 16. 09. 2015 vo svojej výpovedi uviedol, že v skutočnosti mu žiadne náklady
nevznikli v súvislosti s uzavretím zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 31. 08. 2015 po uskutočnení pojednávania dňa 28. 07.
2015 žalovaný uviedol, že právny vzťah, ktorý vznikol medzi ním a jeho nebohou matkou v súvislosti
s prevodom sporných nehnuteľností na žalobkyňu je potrebné právne kvalifikovať v zmysle § 724
Občianskeho zákonníka a nasl., teda ako príkaznú zmluvu, ktorá je osobitným druhom záväzkovej

zmluvy a ktorá je upravená všeobecne v ustanoveniach § 724 až 732 a jednak vo forme osobitných
zmlúv a to je vo forme o obstaraní veci (§ 733 až 736) a vo forme zmluvy o obstaraní predaja veci
(§ 737 až 741). Poukázal na to, že príkazná zmluva upravuje vzťah medzi príkazcom (mandantom),
ktorý dáva príkazníkovi (mandatárovi) určitý príkaz na vykonanie niečoho. Upravuje teda vnútorný vzťah
medzi oboma účastníkmi, na úpravu ktorého sa nevyžaduje určitá forma zmluvy, teda zákon nevyžaduje

striktne písomnú formu, hoci pochopiteľne nie je vylúčené, aby sa príkazná zmluva uzavrela v písomnej
forme. Poukázal na to, že pojmovým znakom príkaznej zmluvy je, že príkazník vykonáva činnosť pre
príkazcu, t.j. nielen v jeho mene, ale aj v jeho záujme. Nerobí to teda pre seba, vo vlastnom záujme, ale
v záujme príkazcu. Uviedol, že on nemal žiaden iný dôvod, aby konal za svoju matku, ak by nebol ňou k
tomu poverený. Jednalo sa o jej nehnuteľnosti a nie o nehnuteľnosti žalovaného, čo žalobkyni bolo veľmi

dobre známe. Je evidentné, že konal v mene svojej nebohej matky ako príkazcu a tým vznikli z jeho
konania práva a povinnosti priamo jeho matke - príkazcovi. Vzťahuje sa to aj na prevzatie sporných
5.000,- Eur, pretože ich prevzal nie pre seba, ale pre ňu. So samotnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
jasne vyplýva, že konal nie vlastným menom, ale že konal za svoju matku a aj zmluvu podpisoval za
ňu. Uviedol ďalej, že žalobkyňa doposiaľ nikdy žiadnym spôsobom ani žiadnou formou nespochybnila

otázku jeho splnomocnenia jeho matkou.

V konaní bola vypočutá svedkyňa F. Q., pracovníčka realitnej kancelárie, ktorá vyhotovila zmluvu o
budúcej kúpnej zmluve. Uviedla, že žalovaný je jej kamarát a žalobkyňu pozná od tej doby akoobidvaja účastníci konania boli u nej v realitnej kancelárii a vyhotovila pre nich zmluvu o budúcej
kúpnej zmluve. Žalovaný ju najprv telefonicky požiadal, aby zmluvu o budúcej zmluve pre neho
vyhotovila. Následne obidvaja účastníci sa dostavili do realitnej kancelárie, ona pre nich vyhotovila

vyššie uvedenú zmluvu, pričom obsah zmluvy bol vopred pripravený a doplňovali sa konkrétne údaje
účastníkov zmluvy, predmetu zmluvy, kúpnej ceny a ďalšie konkrétne dojednania medzi účastníkmi.
Potvrdila, že v realitnej kancelárii, za jej prítomnosti žalobkyňa odovzdala žalovanému preddavok na
kúpnu cenu nehnuteľností v sume 5.000,- Eur. Účastníci konania podpísali zmluvu o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy a to bolo všetko. Uviedla, že ona neriešila, či žalovaný má písomné splnomocnenie od

svojej matky na uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Uviedla, že medzi dokumentmi evidovanými
v realitnej kancelárii týkajúcimi sa tejto zmluvy je uvedený vzor písomného splnomocnenia, ktorý však
nie je podpísaný matkou žalovaného. Nepamätala sa, či tento vzor žalovanému odovzdala. Vyjadrila
sa, že pred ňou písomné splnomocnenie pre žalovaného na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve matka
žalovaného nepodpísala. Svedkyňa po nahliadnutí do fotokópie splnomocnenia zo dňa 26. 07. 2012
predloženého žalovaným na pojednávaní dňa 16. 09. 2015 uviedla, že toto splnomocnenie nie je totožné

so splnomocnením, ktoré ona vyhotovila ako vzor a ktoré mu mienila dať, aby ho matka žalovaného
podpísala. V zmluve je uvedené, že za budúcu predávajúcu podpisuje syn, pričom v zmluve sú uvedené
údaje predávajúcej vlastníčky. To, že za predávajúcu podpisuje syn je uvedené preto, lebo v skutočnosti
sa tak stalo. Vyjadrila sa, že pri vyhotovení a uzatváraní zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo strany
žalovaného jej nebolo predložené písomné splnomocnenie oprávňujúce žalovaného na konanie v mene

jeho matky.

Súd sa oboznámil s obsahom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, zmluvou o medziúvere a stavebnom
spotrebiteľskom úvere a fotokópiou splnomocnenia predloženého žalovaným na pojednávaní dňa 16.
09. 2015.

Zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy podľa § 50a nasl. v nadväznosti na § 588 a nasl.
Občianskeho zákonníka vyplýva, že na strane predávajúcej je uvedené, že za budúcu predávajúcu
podpisuje E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, C.. Ďalej v článku I. bol dohodnutý predmet budúcej
kúpnej zmluvy, v článku II. lehota na uzavretie kúpnej zmluvy, v článku IV., ods. 2 bolo dohodnuté,

že zmluvné strany sa dohodli na celkovej sume paušálnej náhrady výdavkov v sume 5.000,- Eur,
pričom nárok na úhradu paušálnej náhrady výdavkov vzniká tej strane, ktorá nespôsobila neuzavretie
kúpnej zmluvy. Zmluva bola uzavretá dňa 26. 07. 2012 medzi E. A., ktorý zmluvu podpísal za budúcu
predávajúcu - vlastníčku nehnuteľností X. A. a budúcou kupujúcou X. I. - žalobkyňou.

Na opakované výzvy súdu žalovaný na pojednávaní dňa 16. 09. 2015 predložil súdu fotokópiu
splnomocnenia zo dňa 26. 07. 2012, ktorého text bol vyhotovený na počítači a z obsahu ktorého vyplýva,
že X. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, C.E. splnomocňuje syna E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom
W. XXX, C., aby v jej mene vykonal všetky právne úkony smerujúce k prevodu nehnuteľností patriacich
do jej vlastníctva v obci W., zapísaných na LV č. XXX, vedených Správou katastra C., okres C., obec

C., k.ú. W., aby v jej mene uzavrel zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, samotnú kúpnu zmluvu, prevzal
kúpnu cenu ako aj zálohu na ňu. Pod textom sa nachádza meno a priezvisko X. A. a nad ním nečitateľný
prefotený podpis.

Zozmluvyomedziúvereastavebnom-spotrebiteľskomúverezodňa05.04.2012vyplýva,žežalobkyňa

akostavebnýsporiteľ-dlžníkčerpalamedziúver,pričomakospoludlžníkjeuvedenýajdruhžalobkyneH.
T.. Z poslednej vety zmluvy vyplýva, že spoludlžník sa zaväzuje k splateniu dlhu spoločne a nerozdielne
so stavebným sporiteľom.

V zmysle § 31 ods. 4 prvej vety Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v

písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon , ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.V zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

V zmysle § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo
dňa 26. 07. 2012 je uvedené, že za budúcu predávajúcu podpisuje syn. Z obsahu zmluvy však

nevyplýva, na základe čoho podpisuje zmluvu syn predávajúcej, že by predávajúca splnomocnila svojho
syna na konanie v jej mene na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve. V danom prípade predmetom
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bolo dojednanie o podmienkach uzavretia kúpnej zmluvy o prevode
nehnuteľností a samotná zmluva o budúcej zmluve v zmysle § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
musí vyhotoviť v písomnej forme. Vzhľadom na to, plnomocenstvo udelené predávajúcou - vlastníčkou
nehnuteľností svojmu synovi - žalovanému malo mať písomnú formu s predpísanými náležitosťami,

mal z neho vyplýva rozsah splnomocnenia a malo byť vlastnoručne podpísané splnomocniteľom a
z obsahu zmluvy o budúcej zmluve malo vyplývať, že žalovaný koná ako zástupca predávajúcej na
základe plnomocenstva. V danom prípade z obsahu zmluvy o budúcej zmluve nevyplýva, že by žalovaný
konal v mene predávajúcej ako zástupca na základe písomného splnomocnenia, preto zmluva o budúcej
zmluve je absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, svojim obsahom odporuje zákonu

pre nedodržanie písomnej formy plnomocenstva potrebného na vykonanie právneho úkonu v písomnej
forme.

Splnomocnenie, ktoré žalovaný predložil na opakovanú výzvu súdu na pojednávaní dňa 16. 09. 2015,
je vyhotovené technickými prostriedkami na počítači a podpis splnomocniteľa je prefotený. Žalovaný

nepredložil prvopis tohto splnomocnenia, na ktorom by sa nachádzal originálny podpis splnomocniteľa,
pretože tvrdil, že originál splnomocnenia stratil.

Predložením splnomocnenia zo dňa 26. 07. 2012, na ktorom podpis splnomocniteľa je prefotený z inej
listiny, súd nepovažoval za preukázanú existenciu tohto splnomocnenia ku dňu uzavretia zmluvy o

budúcej zmluve zo dňa 26. 07. 2012, pretože toto splnomocnenie žalovaný nepredložil pri uzatváraní
zmluvy o budúcej zmluve, čo potvrdili žalovaný aj svedkyňa F. Q. a existencia tohto splnomocnenia
daného pre žalovaného nevyplýva ani z obsahu zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaný túto listinu predložil
až na pojednávaní dňa 16. 09. 2015 tvrdiac, že originál tohto splnomocnenia stratil, pričom pri svojom
prvotnom vyjadrení k žalobe neuviedol, že takéto splnomocnenie existovalo, iba poukázal na to, že

pri uzatváraní zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a preberaní sumy 5.000,- Eur od žalobkyne konal za
svoju matku a poukázal na to, že to vyplýva zo samotnej zmluvy. V písomnom vyjadrení zo dňa 31.
08. 2015 poukazuje na to, že daný právny vzťah medzi ním a jeho nebohou matkou v súvislosti s
prevodom sporných nehnuteľností na žalobkyňu je potrebné kvalifikovať v zmysle § 724 Občianskeho
zákonník a nasl., teda ako príkaznú zmluvu, pričom na úpravu tohto vnútorného vzťahu medzi príkazcom

a príkazníkom sa nevyžaduje určitá forma zmluvy, teda nevyžaduje sa striktne písomná forma zmluvy.

V zmysle § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Pre formu príkaznej zmluvy nie sú stanovené žiadne požiadavky. Medzi podstatné náležitosti zmluvy
patrí dohoda o predmete príkazu. Pojmovým znakom tohto druhu zmlúv bude okolnosť, že smeruje
k obstaraniu záležitosti pre príkazcu a že príkazník nekoná za seba (pre seba) alebo na svoj účet.
Poskytnutie odmeny musí byť dohodnuté.

Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného, že v danom prípade medzi ním a jeho nebohou matkou
bola uzavretá príkazná zmluva v súvislosti s prevodom sporných nehnuteľností z matky žalovaného
na žalobkyňu, nakoľko žalovaný ani netvrdil, že by medzi ním a matkou bola dohodnutá odmena za
vykonanie činností súvisiacich s úkonmi pri uzatváraní zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a samotnej
kúpnej zmluvy. Obsah prípadnej príkaznej zmluvy nie je možné preukázať, nakoľko matka žalovaného

už nežije a podľa tvrdenia žalovaného išlo o ústne dohodnutú zmluvu.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že na platné uzavretie zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve žalovaný mal mať písomné splnomocnenie od vlastníčky nehnuteľností a z obsahuzmluvy malo vyplývať, že tento právny úkon robí ako splnomocnený zástupca vlastníčky nehnuteľností
zmluvy.

Žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 26. 07. 2012 bez
písomného splnomocnenia od vlastníčky nehnuteľností - od jeho matky na daný právny úkon, teda na
uzavretie zmluvy o budúcej zmluve a prevzatie zálohy na kúpnu cenu nehnuteľností v sume 5.000,- Eur.
Zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 26. 07. 2012 nevyplýva, že by žalovaný konal za
predávajúcu ako splnomocnený zástupca na základe písomného splnomocnenia na uzatváranie zmluvy

o budúcej zmluve a prevzatie zálohy na kúpnu cenu nehnuteľností a preto súd zmluvu o budúcej zmluve
považoval za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

V zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

V zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Žalovaný potvrdil, že sumu 5.000,- Eur ako preddavok na kúpnu cenu nehnuteľností od žalobkyne
prevzal, ktorú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa F. Q.. Vychádzajúc z toho, že zmluva o budúcej zmluve
je absolútne neplatná, žalovaný prevzatím sumy 5.000,- Eur získal bezdôvodné obohatenie, ktoré v

zmysle § 457 Občianskeho zákonníka je povinný vydať žalobkyni, čím je daná jeho vecná pasívna
legitimácia v konaní.

Žalovaný namietal nedostatočný okruh účastníkov konania na strane žalobcov, nakoľko suma 5.000,-
Eur pochádzala zo stavebného medziúveru, ktorý čerpala žalobkyňa ako stavebný sporiteľ - dlžník a v

zmluve je uvedený aj jej dlh ako spoludlžník. Zo zmluvy o čerpaní medziúveru vyplýva, že žalobkyňa ako
dlžník a jej druh ako spoludlžník sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť čerpaný úver voči stavebnej
sporiteľni. Žalovanémuvšaksumu5.000,-Eurposkytlažalobkyňa,nazákladezmluvyobudúcejzmluve,
ktorú uzavrela so žalovaným ona a ktorá je neplatná, preto je daná aktívna legitimácia žalobkyne v
súdnomkonaníozaplateniesumy5.000,-Eurztituluvydaniabezdôvodnéhoobohateniaodžalovaného.

DruhžalovanejH.T.,ktorývovzťahukstavebnejsporiteľnijeuvedenýakospoludlžník nebolúčastníkom
zmluvy, na základe ktorej sa poskytla suma 5.000 Eur žalovanému, preto nie je potrebné, aby bol
účastníkom konania na strane žalobcu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého úspešný
účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

V danom prípade na strane žalobkyne trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v

sume 300,- Eur a z trov právneho zastúpenia, v zmysle § Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Uplatnené trovy právneho zastúpenia pozostávajú z nasledovných položiek:
- tarifná odmena právneho zástupcu v zmysle § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky za 5 úkonov právnych

služieb - prevzatie a príprava pojednávania, písomné podanie - vyjadrenie vo veci samej zo dňa 27. 07.
2015, účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 04. 09. 2015, písomné podanie - vyjadrenie vo veci
samej zo dňa 09. 09. 2015, účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 16. 09. 2015 po 170,97 Eur
za každý úkon, spolu 854,85 Eur,
- 20 % DPH v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky počítané z tarifnej odmeny, ktoré predstavuje sumu

34,19 x 5, t.j. sumu 170,95 Eur.

Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky žalobkyňa v rámci náhrady trov konania si
neuplatnila.Celkové trovy právneho zastúpenia činia 1.025,80 Eur. Celkové trovy konania vzniknuté na strane
žalobkyne činia 1.325,80 Eur, k náhrade ktorých bol žalovaný zaviazaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./, uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane

vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.