Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. marec 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPr/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712205205
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6712205205.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: M. Z., nar. XX. XX.
XXXX, bytom, R. XXX, XXX XX A., zast. JUDr. Elena Matulová, advokátka, so sídlom Poltár, Železničná
7, 987 01 Poltár, proti žalovanému: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP
8, 974 01 Banská Bystrica, zast. JUDr. Ján Hudoba, advokát, advokátska kancelária so sídlom Lipová
1094/11, 962 31 Sliač, o určenie zodpovednosti zamestnávateľa za poškodenie zdravia žalobcu, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 16. 03. 2015 č. k. 7Cpr/1/2012 - 171,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca požadoval určiť, že žalovaný
zodpovedá za chorobu z povolania, ktorá žalobcovi bola zistená dňa 13. 08. 2010 a priznaná dňa 02.
02. 2011. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
Poukázal na to, že žalobca sa domáhal určovacou žalobou určenia, že žalovaný zodpovedá za chorobu
z povolania - U. N. v plnom rozsahu s tvrdením, že ju utrpel u žalovanéh, ako jeho zamestnanec, a

to podľa § 195 ods. 4 Zákonníka práce a § 80 písm. c/ OSP. Uviedol, že dôkazné bremeno zaťažuje
žalobcu. K námietke právneho zástupcu žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na
podanie žaloby súd uviedol, že sa s týmto názorom nestotožňuje, z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že žalobca požiadal o dávky sociálneho poistenia sociálnu poisťovňu, ktorá rozhodnutím zo dňa 22.
07. 2001 rozhodla, že žalobca nemá nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu
choroby z povolania. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec, bolo potvrdené Sociálnou
poisťovňa, Ústredím Bratislava, ako odvolacím orgánom, rozhodnutím zo dňa 26. 09. 2011, keď žalobu

zamietla s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že poškodenie zdravia utrpel ako zamestnanec
žalovaného. Práve v tomto rozhodnutí poukázala sociálna poisťovňa na to, že pokiaľ žalobca predloží
súdne rozhodnutie o tom, že poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania utrpel žalobca ako
zamestnanec, bude sociálna poisťovňa posudzovať nárok poškodeného na priznanie predmetnej dávky
úrazového poistenia vzhľadom na novo existujúci skutkový a právny stav. Z toho okresný súd vyvodil,
že pokiaľ žalobca podal žalobu, ktorou sa chce domôcť rozhodnutia o tom, že poškodenie zdravia utrpel
v dôsledku choroby z povolania u žalobcu, keď bez tohto rozhodnutia nie je možné priznať mu dávky

úrazového poistenia, že existuje u neho daný naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby. Súd
ďalej považoval za preukázané, že žalobca bol v pracovnom pomere u žalovaného v odštepnom závode
G. od 02. 05. 1978 do 30. 06. 2005. Z hlásenia choroby z povolania z februára 2011 vyplýva, že bola
nahlásená U. N., ktorá bola zistená dňa 13. 08. 2010 a priznaná dňa 02. 02. 2011. Potvrdením zodňa 19. 08. 2011 potvrdil O.. V. S. pravdepodobnosť blížiacu sa k istote priebeh ochorenia rádovo 10
- 15 rokov spätne. Znalkyňa O.. O. G. v znaleckom posudku vypracovanom pre účely tohto súdneho
konania konštatovala, že žalobca trpí viacerými závažnými ochoreniami, problematické je určenie, akou

mierou sa na zdravotnom stave podieľajú jednotlivé ochorenia. Pri subjektívnych ťažkostiach žalobcu
sa N. toho času môže podieľať len určitou menšou mierou a až v treťom rade. Znalkyňa konštatovala
tiež, že nie je možné jednoznačne určiť, kedy ochorenie u menovaného vzniklo, nedá sa to preukázať
ani priamymi, ani nepriamymi diagnostickými testami, preto nie je možné jednoznačne stanoviť, či
menovaný toto ochorenie nadobudol u žalovaného, alebo neskôr. Vylúčiť sa nedá ani výskyt choroby

po roku 2005, kedy už žalobca nebol u žalovaného v pracovnom pomere. Ani jeden z vypočutých
svedkov nepotvrdil, že by sa žalobca za trvania pracovného pomeru sťažoval na zdravotné problémy,
z ktorých by sa dal vyvodiť záver, že tieto vznikli za trvania pracovného pomeru u žalovaného. Súd
dospel k záveru, že preto, aby mohol určiť, že žalobca utrpel u žalovaného chorobu z povolania, musí
byť táto skutočnosť bez pochybností preukázaná. V konaní sa však nepodarilo jednoznačne preukázať,
že chorobu z povolania (U. N.), ktorá bola zistená žalobcovi, utrpel u žalovaného ako jeho zamestnanec.

Pretože nemožno zodpovedne určiť, kedy ochorenie vzniklo a dátum vzniku N. sa nedá preukázať ani
priamymi, ani nepriamymi diagnostickými testami, nedá sa preukázať, že chorobu z povolania utrpel
žalobca u žalovaného. Pretože nemožno vylúčiť, že táto choroba vznikla po roku 2005, keď už žalobca
nebol v pracovnom pomere so žalovaným, nebolo možné žalobe vyhovieť. Pokiaľ znalkyňa konštatuje,
že je možné predpokladať, že ochorenie vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou u žalovaného, súd

konštatoval, že ide len o predpoklad a nie preukázanú skutočnosť. Preto nemohol súd žalobe vyhovieť
a návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil súd na postup podľa § 151 ods. 3 OSP.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal na
ustanovenie § 195 ods. 4 Zákonníka práce s tým, že naposledy pred zistením choroby z povolania

bol v pracovnom pomere u žalovaného. Podaním určovacej žaloby sa chce domôcť rozhodnutia, že
poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania utrpel u žalovaného, teda žalovaný je zodpovedný
za chorobu z povolania, pretože bez takéhoto rozhodnutia súdu nemožno žalobcovi priznať dávku
úrazového poistenia, ktorú by mu následne vyplatila sociálna poisťovňa. Z tohto dôvodu mal žalobca
naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby. Poukázal na to, že u žalovaného pracoval XX

rokovako R.naS.,nakladalručnedrevoaneskôrpracovalakoP.C.F..Vleseprichádzaldennedostyku
s drevom, čo potvrdil žalobca vo svojej výpovedi a ako svedok aj A. N.. Svedeckou výpoveďou považuje
zapreukázané,žežalobcaprichádzaldennedostykusdrevomvlesnomporaste,kdesačastovyskytujú
G.. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok O. G.. Poukázal na lekársku správu O.. V.L. zo dňa 19. 08. 2011,
ktorý potvrdil, že s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladá priebeh ochorenia rádovo 10 -

15 rokov spätne, teda až v roku 1996 až 2001, žalobca touto chorobou trpel, a preto je za ňu zodpovedný
žalovaný. Aj z lekárskej správy zo dňa 17. 01. 2011, ktorú vystavil O.. A. G., jednoznačne vyplýva, že u
žalobcu ide o neskoré štádium U. N. s predpokladom chronického priebehu rádovo prebiehajúce roky
10 - 20 rokov s tým, že v prvotnom štádiu nie je viditeľný G. R. a poškodený si to nemusí všimnúť. V
Znaleckom posudku č. 2/2014, vypracovanom O.. O. G., je uvedené, že už pri vyšetrení v neurologickej

ambulancii na Poliklinike A. O.. V. A. bolo zistené, že žalobca trpel slabosťou, pociťoval vnútorný nekľud,
napätie. Z neskoršej správy O.. O. Z. zo dňa 04. 02. 2003 vyplýva, že žalobca trpel bolesťami hrudnej
a krížovej chrbtice. Tiež O.. S. Y., neurológ, v správe zo dňa 09. 03. 2005 uvádza dlhodobé bolesti v
ramenách pacienta, pričom v znaleckom posudku znalec poukazuje na nízke H. L. v čase zistenia v roku
2010, je možné skôr predpokladať vznik ochorenia do roku 2005, aj na základe dlhoročných kĺbových

bolestí, ktoré nebolo možné overiť nálezmi zdravotnej dokumentácie, ktorá je vedená len od roku 2004.
Preto možno predpokladať, že ochorenie vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou u žalovaného. Znalec
v znaleckom posudku nevyvrátil, že ochorenie nevzniklo pred rokom 2005, skôr potvrdil, že vzniklo
pred rokom 2005, čo však nemožno jednoznačne potvrdiť, pretože neboli vykonávané testy na U. N.,
keďže ho žalovaný neevidoval ako rizikového pracovníka. V tomto žalovaný pochybil, pretože žalobca

bol denne v kontakte s drevom v lesných porastoch, kde sa G.asto vyskytujú a žalobca bol veľakrát R..
Žalobca sa domáha, aby súd určil, že žalovaný zodpovedá za chorobu z povolania, žalobcovi zistenú
dňa 13. 08. 2010 a priznanú dňa 02. 02. 2011, ako chorobu prenosnú zo zvierat na ľudí prostredníctvom
prenášačov (U. N. A..) v plnom rozsahu, ktorú žalobca utrpel u žalovaného ako zamestnanec podľa §
195 ods. 4 Zákonníka práce. Domáhal sa buď zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie

konanie, alternatívne navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zároveň uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.3.Žalovanývpísomnomvyjadreníprotipodanémuodvolaniumázato,žesúdprvejinštancierozhodnutú
vec posúdil správne a na základe rozsiahleho dokazovania, najmä znaleckého, dospel k správnemu
zisteniu skutkového stavu veci a právnym záverom. Vyslovil domnienku, že u žalobcu došlo k vyvolaniu

sporu z účelových pohnútok, keď žalobu podal po tom, ako mu sociálna poisťovňa nárok na dávku
zamietla, keďže si ju uplatnil ako SZČO a dodatočne lekár v U. O.. S. prepísal tento údaj v dokladoch
a uviedol ako zodpovedného za chorobu z povolania žalovaného. Žalobca nepracoval u žalovaného v
profesii R., ale S., ktorý zároveň obsluhoval C. F., umiestnenú za G. D. V.. Na dreve sa pritom žiadne
G. nezdržiavajú, tieto sú v trávnom poraste. V histórii žalovaného sa nevyskytol prípad, že by S. D.

V., používaného na zvoz dreva, bol postihnutý N., ako chorobou z povolania. Touto sa nakazili najmä
pracovníci vysádzajúci stromčeky. Za nemysliteľné označil, že pri starostlivosti žalovaného o ochranu
a bezpečnosť zdravia pri práci, jeho cyklických školeniach, že by sa postihnutý touto chorobou ozval
po XX rokoch. Všetky lekárske správy v denníku OBP žalobcu sú negatívne, to znamená, že žalobca
bol zdravý. Svedčí o tom aj výstupná lekárska prehliadka žalobcu. Znalecké dokazovanie označil na
vysokej odbornej úrovni, každý sa mohol k znaleckému posudku vyjadriť. Žalobca s posudkom súhlasil a

na výsluchu znalca netrval. Preto nemôže v tomto štádiu odvolania spochybňovať znalecký posudok. V
odvolaní je z kontextu svedeckej výpovede O. G. vybratý len jeden faktický moment, že žalobca pracoval
s drevom. Žalobca si však nevšímal celkový zmysel tejto výpovede, vyvracajúcej ochorenie žalobcu N.
v podmienkach žalovaného. Žalovaný konštatuje, že v odvolací nie sú uvedené žiadne nové právne
skutočnosti, žiadne skutočnosti majúce vplyv na zistenie skutočného stavu veci ako tie, s ktorými sa už

podrobne zaoberal súd prvej inštancie. Navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu a priznať žalovanej
náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia

pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu ako vecne správny a
správne odôvodnený podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, vychádzajúce z
náležite objasneného skutkového stavu podloženého podrobným dokazovaním a tiež správne právne

odôvodnené.

6. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia odvolací súd poukazuje na zákonnú úpravu, konkrétne ustanovenie § 195 ods. 4

Zákonníka práce, podľa ktorého za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá
zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za
podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby
uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení, ak vznikli za podmienok v nich uvedených.

7. V zmysle uvedenej právnej úpravy nastupuje zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú
zamestnancovivdôsledkuchorobyzpovolaniazasúčasnéhosplneniapodmienok,ktorýmisúexistencia
pracovnoprávneho vzťahu, vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a
za okolností uvedených v zákone, ako aj príčinná súvislosť medzi škodou a okolnosťami uvedenými
v zákone. Ide teda o zodpovednosť objektívnu bez zreteľa na porušenie, resp. neporušenie právnej

povinnosti zamestnávateľa, príp. zavinenie či nezavinenie tejto škody. Prvým z týchto predpokladov je
teda existencia pracovnoprávneho vzťahu, ktorá je definovaná tak, „..., u ktorého zamestnanec pracoval
naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania,
ktorou bol postihnutý“. V súdenej veci je dôležité, že žalobca síce naposledy ako zamestnanec pracoval
u žalovaného, ako zamestnávateľa, pred zistením choroby z povolania, pričom vzhľadom na zaradenie

žalobcu (S. P. C. F., resp. R.) možno konštatovať, že v tomto zaradení nemožno vylúčiť ochorenie na
U. N. v dôsledku napadnutia L. G., avšak ďalšou dôležitou skutočnosťou je, že aj po roku 2005, kedy
už žalobca nebol zamestnancom žalovaného, pracoval v rovnakých podmienkach už ako samostatne
zárobkovo činná osoba. Z tohto dôvodu bolo potrebné zamerať sa na preukázanie splnenia podmienky,
že chorobu z povolania získal žalobca práve v čase, keď bol zamestnancom žalovaného. V tejto

súvislosti je dôležité, že choroba z povolania bola priznaná ku dňu 20. 02. 2011 (v tom čase bol žalobca
samostatne zárobkovo činnou osobou, čo bolo uvedené aj v časti hlásenky choroby z povolania). Zo
znaleckéhodokazovania(Znaleckýposudokč.2/2014-znalkyňaO..O.G.)všakbolozistené,žežalobca
trpí ochorením U. N., zároveň však trpí aj inými degeneratívnymi ochoreniami postihujúcimi kostný akĺbový aparát. Vznik ochorenia nebol zdokumentovaný, a preto podľa znalkyne nemožno zodpovedne
zistiť, kedy ochorenie, ani kedy sa u žalobcu rozvinulo. Podľa znaleckého posudku sa dátum vzniku N.
nedá preukázať ani priamymi, ani nepriamymi diagnostickými testami, nedá sa jednoznačne vylúčiť ani

vznikinfekcieporoku2005,avšaknanízkeH.L.včasezisteniavroku2010,jemožnéskôrpredpokladať
vznik ochorenia do roku 2005 s tým, že znalkyňa uviedla, že je možné len predpokladať, že ochorenie
vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou u žalovaného. V závere znalkyňa poukázala na skutočnosť,
že na terajších subjektívnych ťažkostiach sa určitou mierou, nie však podstatnou, môže podieľať aj
prekonaná U. N. zrejme až v treťom rade. Vzhľadom na takéto závery znaleckého dokazovania, ktoré z

hľadiskaustáleniaskutkovéhostavupovažujeodvolacísúdzarozhodujúce,odvolacísúdpovažujezáver
súdu prvej inštancie, podľa ktorého nemožno žalobe vyhovieť, pretože nebola preukázaná skutočnosť,
že u žalobcu vznikla choroba z povolania U. N. v čase, kedy bol zamestnancom žalovaného.

8. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné a odvolacie
dôvody, poukazujúce na nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne hodnotenia, sa

ukázali ako nedôvodné, nespôsobilé zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. privodiť
jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a § 257 CSP
tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov konania. Za dôvody hodné

osobitného zreteľa považoval odvolací súd predmet konania, keď výsledok sporu závisí od výsledku
odborného znaleckého dokazovania, bez ktorého nebolo možné dôvodnosť žaloby posúdiť a vzhľadom
na existenciu choroby z povolania u žalobcu, keď bolo potrebné zodpovedať otázku vzniku tejto choroby
tak, aby bolo možné posúdiť zodpovednosť žalovaného za škodu v súvislosti s chorobou z povolania,
javí sa ako nespravodlivé zaťažovať žalobcu aj náhradou trov konania.

10. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).