Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/351/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815206744
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815206744.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. I.
nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava
dieťaťa rodičov X. B. nar. X.X.XXXX bývajúcej v U. na T. XXXX zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom
TörökomsosídlomAdvokátskejkancelárievRožňavenaŠafárikovej8aI.I.nar.XX.X.XXXXbývajúceho
v U. na Zlatej XX zastúpeného advokátkou JUDr. Nicol Hlaváčikovou so sídlom Advokátskej kancelárie
MáriaGrochováapartneri,s.r.o.KošicesosídlomvKošiciachnaGarbiarskej5vkonaníoúpravevýkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu

Rožňava zo 7.7.2016 č.k. 7P 212/2015-237 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudokvnapadnutýchvýrokochoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletému
dieťaťu tak, že zveruje mal. J. I. nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí
sú oprávnení a povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v bežnom roku striedavo v
týždenných intervaloch s dňom a hodinou striedania v nedeľu o 17.00 hod. s tým, že rodič, ktorému končí
interval osobnej starostlivosti je povinný odovzdať v určenom čase maloleté dieťa druhému rodičovi v
mieste svojho bydliska spolu s jeho osobnými vecami a kartou poistenca.

Ako prvá bude zabezpečovať striedavú starostlivosť o maloleté dieťa matka od prvej nedele nasledujúcej
po právoplatnosti tohto rozsudku od 17.00 hod..

Bez ohľadu na to, ktorý z rodičov má dieťa v starostlivosti, je matka oprávnená zabezpečovať
starostlivosť o maloletého:
- každý párny rok na Veľkonočnú nedeľu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod.,
- každý nepárny rok na Veľkonočný pondelok v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod.,

- v čase vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod.,
- v čase vianočných sviatkov každý nepárny rok 26.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod.,
- každý párny rok od 31.12. od 9.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod..

Otec je oprávnený zabezpečovať starostlivosť o maloletého:
- každý nepárny rok na Veľkonočnú nedeľu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod.,
- každý párny rok na Veľkonočný pondelok v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod.,

- v čase vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod.,
- v čase vianočných sviatkov každý párny rok 26.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod.,
- každý nepárny rok od 31.12. od 9.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod..

Každý z rodičov je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Výživné od rodičov pre mal. J. I. neurčuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 7.7.2016 č.k. 7P 212/2015-237 zveril maloletého J. I. nar.
XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky X. B. nar. X.X.XXXX. Zaviazal otca I. I. nar. XX.X.XXXX

prispievať na výživu maloletého 60 Eur mesačne za obdobie od 15.6.2015 do 31.5.2016 a 80 Eur
mesačne za obdobie od 1.6.2016 do budúcna vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky.
Zaviazal otca zaplatiť nedoplatok na výživnom 20 Eur za obdobie od 1.6.2016 do 30.6.2016 do rúk
matky do 15.8.2016. Upravil styk otca s maloletým každý týždeň v mesiaci v utorok a štvrtok od 17:00
hod. do 19:00 hod. s tým, že maloletého prevezme od matky v stanovenom čase pred jej bytom a na
tom istom mieste a v stanovenom čase maloletého matke odovzdá. Upravil styk otca každý nepárny

týždeň od piatku od 17:00 hod., kedy maloletého prevezme od matky pred jej bytom, do nedele do 17:00
hod., kedy maloletého matke na tom istom mieste odovzdá. Matke uložil povinnosť maloletého na styk s
otcom riadne pripraviť, odovzdať ho a prevziať ho od otca v stanovenom čase a na stanovenom mieste.
Návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zamietol. Zaviazal rodičov
uhradiť náklady znaleckého dokazovania 498 Eur rovnakým dielom po 1-ici, teda po 249 Eur každého

z nich do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet konajúceho súdu. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
J. vychádzal zo zistenia, že rodičia nie sú manželmi a od mája 2015 nežijú v spoločnej domácnosti,

kedy sa matka za pomerne dramatických okolností odsťahovala s maloletým J. a s dcérou O. B. nar.
18.3.2002 (dcéra pochádza z rozvedeného manželstva matky) k svojej matke do Štítnika. Medzi rodičmi
pretrvávajú konfliktné vzťahy, takmer spolu nekomunikujú a zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Rožňava im bolo poskytnuté sociálno-právne poradenstvo za účelom dosiahnutia aspoň bežnej
komunikácie rodičov, najmä v otázkach týkajúcich sa dieťaťa a realizácie styku otca s dieťaťom, pretože

matka odmietala rešpektovať rolu otca. Vzťahy medzi rodičmi sú však naďalej vyhrotené a v dôsledku
diametrálne odlišného názoru na starostlivosť o dieťa sa navzájom účelovo obmedzujú a nedôverujú.
Obidvaja rodičia majú osobnostné predpoklady pre výkon starostlivosti o dieťa, ktoré je od prerušenia
spolužitia rodičov v nepretržitej starostlivosti matky a rovnako obidvaja majú vytvorené optimálne
podmienky bývania v prospech dieťaťa v zdravom a kultivovanom prostredí. Znalecký posudok znalkyne

PhDr. A. D., M.. z odboru psychológia, klinická psychológia detí (č. 14/2016) potvrdil prirodzene pozitívne
citové väzby maloletého J. k obom rodičom, ktorí spĺňajú všetky podmienky pre výkon rodičovskej role,
teda osobný výkon starostlivosti o dieťa, ktoré pre zdravý psychický a fyzický vývoj potrebuje oboch
rodičov a za optimalizácie vzájomného vzťahu rodičov mali by sa rodičia podieľať na výchove dieťaťa
v rovnakej časovej miere a frekvencii, teda formou striedavej osobnej starostlivosti. So zreteľom na

vzájomný konfliktný vzťah rodičov a nemožnosť dosiahnutia ich rodičovskej dohody znalecký posudok
doporučil dieťa ponechať v osobnej starostlivosti matky s maximálnou mierou rozšírenia styku dieťaťa s
otcom. Maloletý je vedený v imuno-alergologickej poradni MUDr. Q. A. (trpí alergiou na prach, roztoče
a brezu), musí dodržiavať prísny režim, najmä vo vzťahu k stravovaniu a alergie akéhokoľvek druhu
sú podmienené psychosomatickou genézou, teda alergia maloletého súvisí s jeho psychickým stavom,

preto možno konštatovať, že pri optimalizácii psychického stavu dieťaťa by sa vytratili alergické prejavy
(názor znalkyne A. D., M..).

3. Zistený skutočný stav súd prvej inštancie posúdil a rozhodol podľa § 36 ods. 1, § 25 ods. 1 - 5, § 65
ods. 1 - 3, § 62 ods. 1 - 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

4. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd prvej inštancie zveril maloletého J. do osobnej
starostlivosti matky s odôvodnením, že medzi matkou a dieťaťom je vytvorená silná citová väzba,
rovnako aj medzi otcom a dieťaťom, ktorá sa nenarušila napriek tomu, že sa rodičia rozišli a matka
zmenila svoj postoj, pretože otcovi už nebráni stýkať sa s dieťaťom a nevychováva ho proti otcovi.

Obidvaja rodičia majú osobnostné predpoklady pre výchovu dieťaťa, pre ktoré majú vytvorené dobré
podmienky, ale v súčasnej dobe záujem dieťaťa si vyžaduje, aby zostalo v osobnej starostlivosti
matky a otec sa podieľal na tejto starostlivosti a výchove formou pravidelných stykov. Zohľadnil, že
dieťa prechádza ťažkým obdobím, musí si zvykať na zmenu v rodinnom prostredí, keďže sa matka
odsťahovala zo spoločnej domácnosti a vychováva ho sama. Tieto životné zmeny negatívne ovplyvnili

zdravotný stav maloletého, ako to potvrdzujú lekárske správy, ale aj výpoveď znalkyne na pojednávaní.Konajúci súd dospel k záveru, že dieťa potrebuje prijať zmeny, ktoré nastali v jeho živote, musí sa s nimi
vyrovnať, aby sa jeho zdravotný stav stabilizoval. Za tohto stavu by neoblo v záujme dieťaťa vzhľadom
na jeho ďalší zdravý vývin, aby sa realizovala forma striedavej osobnej starostlivosti rodičov v súlade s

návrhom otca, naopak, jeho záujem si vyžaduje stabilné rodinné prostredie u matky.

5. Styk otca s maloletým upravil každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 17:00 hod. do 19:00 hod. a každý
nepárny týždeň cez víkend od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s odôvodnením, že záujem
dieťaťa si vyžaduje, aby sa otec podieľal na jeho výchove formou pravidelných stykov. Pri úprave styku

zohľadnil útly vek dieťaťa, ktoré má iba štyri roky, nenavštevuje predškolské zariadenie, zdravotný a
psychický stav, ale aj citovú väzbu a vzájomne dobrý vzťah s otcom. Takto upravený styk považoval za
zodpovedajúci zisteným pomerom a pokiaľ sa súdom upravený styk bude reálne vykonávať a bude v
záujme dieťaťa, rodičia sa môžu dohodnúť o rozšírení styku, resp. podať návrh na súd o zmenu úpravy
styku alebo o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

6. Vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému J. určil od podania návrhu matky, t.j. 15.6.2015 vo výške
60 Eur mesačne do 31.5.2016 s poukazom na to, že otec v tomto období prispieval na výživu dieťaťa
60 Eur mesačne a okrem toho si plnil voči nemu vyživovaciu povinnosť aj formou vecného plnenia. Od
1.6.2016, od kedy otec prispieval na výživu dieťaťa len 60 Eur mesačne bez toho, aby aj inou formou
sa podieľal na výžive dieťaťa, zaviazal otca prispievať po 80 Eur mesačne do budúcna. Pri rozhodovaní

o výživnom zohľadnil, že čistý mesačný príjem matky je 524,29 Eur a otec ako samostatne zárobkovo
činná osoba mal príjem 3.620 Eur za rok 2015. Rovnako zohľadnil, že matka má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť voči maloletej dcére O. B. nar. X.X.XXXX, ktorá pochádza z rozvedeného manželstva a je
zverená na čas po rozvode do matkinej osobnej starostlivosti a otec má vyživovaciu povinnosť voči
maloletému I. I. (14 ročný) z predchádzajúceho vzťahu. Po zohľadnený, že otec prezentoval príjem 500

Eur - 600 Eur mesačne a finančné prostriedky z titulu dedenia po nebohom otcovi dospel k záveru, že
takto určené výživné je primerané odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj zárobkovým schopnostiam a
možnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Dlžné výživné 20 Eur (od 1.6.2016 do 30.6.2016) zaviazal
otca zaplatiť do 15.8.2016 matke dieťaťa.

7. Trovy znaleckého dokazovania (znalecký posudok vypracovaný znalkyňou M.. A. D., M..) 498 Eur
zaviazal každého z rodičov zaplatiť v 1/2 , t.j. 249 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet
konajúceho súdu.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec dieťaťa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/,
e/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Napadnutému
rozhodnutiu vyčítal najmä, že ním nielen došlo k príkremu porušeniu práv maloletého J. a jeho osoby,
ale je aj výrazom extrémnej nespravodlivosti a arbitrárneho prístupu súdu. Súd prvej inštancie sa počas

celého konania nevedel odkloniť od rodových stereotypov, ktoré navyše potom, čo bol nútený sťažovať
sa naň na Ústavnom súde Slovenskej republiky, prerástli do otvorenej animozity konajúcej sudkyne
voči jeho osobe. Matka mohla učiniť počas konania prakticky beztrestne čokoľvek - klamať, falšovať
listiny,vznášaťnepravdivéobvinenia,všetkobolosúdomzjemnenéaleboprehliadnuté,rovnakoakojeho
argumenty a dôkazy. Odôvodnenie rozsudku nepodáva objektívne a presné informácie, súd si prosto

vybral, čo sa mu hodilo, na viacerých miestach dokonca uvádza ako preukázané skutočnosti, ktoré z
dokazovania nevyplývajú a spoločným menovateľom vždy je, že sú to okolnosti v jeho neprospech.
Súd prvej inštancie ho nepravdivo a bez dôkazov obvinil z fyzického ublíženia matke, keď v odôvodnení
rozhodnutia konštatoval, že „matka sa s maloletým a so svojou dcérou z prvého manželstva zo spoločnej
domácnostiodsťahovalazapomernedramatickýchokolností,bolkunejhrubýavprítomnostimaloletých

detí jej aj fyzicky ublížil“, hoci lekárske správy, ktorými matka argumentovala, majú viaceré neštandardné
formálne chyby a zvláštnosti; orgány činné v trestnom konaní aktuálne skúmajú pravosť, javili sa, že
„ošetrenia“ matky neeviduje ako úkon žiadna zo zdravotných poisťovní a na druhej strane konajúci
súd ignoroval záver orgánov činných v trestnom konaní, ktoré tvrdenia matky preverovali a jasne
uzavreli, že sa nič z týchto tvrdení nestalo. Tvrdenia matky, že opustila spoločnú domácnosť, lebo jej

fyzicky ublížil a ešte pred deťmi, je jedno z početných klamstiev, ako aj mnohé jej ďalšie absurdné
obvinenia (chce syna zabiť, uniesť, vyhráža sa, je duševne chorý, nebezpečný), ktorými odôvodňovala
svoj návrh, aby mohol svojho syna vidieť iba dve hodiny každý druhý týždeň v jej prítomnosti (pôvodný
návrh) potom, aby bol styk úplne zakázaný (návrh na predbežné opatrenie). Počas celého konaniapoukazoval na premenlivosť matkiných tvrdení a apeloval na súd, aby prihliadol na fakt, že ak matka
musí alebo sa jej to hodí, vie s ním komunikovať bez problémov. Matkin postoj, ktorá na jednej strane
tvrdí, že s ním vôbec nekomunikuje, ale na druhej strane po synovi v jeho veciach mu posiela svoju

spodnú bielizeň, píše ľúbostné textové správy a posiela polonahé fotografie, je ukážkový príklad typickej
pomsty bývalému partnerovi. Ku konštatovaniu konajúceho súdu, že okolnosti, za ktorých matka opustila
spoločnú domácnosť negatívne ovplyvnili psychický stav najmä maloletého J. s následnými zdravotnými
problémami uviedol, že ide o absolútne nedôvodné tvrdenia, pretože matka odišla zo spoločného bytu
v jeho neprítomnosti a pokojne bez toho, aby si syn uvedomoval, čo sa vôbec deje a poznačilo ho

až následné obdobie, keď takmer pol roka matka mu odopierala akýkoľvek kontakt s otcom a s jeho
rodinou, izolovala ho u starej matky v Štítniku a znalkyňa potvrdila, že stres počas obdobia, kedy s ním
syn nemal kontakt, mohol spustiť alergickú reakciu. Tomuto záveru nasvedčuje aj fakt, že počas tri a pol
roka, čo žili v spoločnej domácnosti, dieťa nemalo žiadne problémy. Lekárske správy, na ktoré sa súd
odvoláva, nepotvrdili žiadne vážne zdravotné problémy maloletého, užíva štandardné antihistaminiká,
pričom maloletému, kedy je s ním, matka mu nepribaľuje žiadne lieky a nikdy nevidel u syna alergickú

reakciu. Všeobecná lekárka pre potvrdenie k nástupu do materskej školy označila dieťa za zdravé a
vhodné do kolektívu a na druhej strane súd argumentuje s tým, že nie je vhodné, aby dieťa bolo v
starostlivosti otca z dôvodu jeho zdravotného stavu. V tejto súvislosti poukázal na argumenty matky na
úrovni „niečo ho štiplo pri očku, má upchatý nos, kašle“ všetko bez relevantných lekárskych správ a
ani orgány sociálnej kurately nepozorovali u neho znaky akejkoľvek choroby, už vôbec nie takej, aby

celé mesiace nevidel svojho otca. Dieťa „vyzdravelo“ v deň, keď bola matka nútená mu dieťa vydať
a odvtedy sa u neho ani jedenkrát nevyskytol stav, pre ktorý by nemohli byť spolu, alebo, ktorý by
nezvládol, lebo nie je matka. Konštatovanie súdu „matka po tomto rozhodnutí (úprava styku predbežným
opatrením) si uvedomila svoje nesprávne konanie a otcovi už nebráni v stykoch s maloletým dieťaťom“,
najzreteľnejšie demonštruje jeho arbitrárnosť a vôľu zahladiť čokoľvek v prospech matky. Vo svetle toho,

čo musel podstúpiť, aby mohol svojho syna vidieť, akým obvineniam čelil a musel ich vyvracať potom,
čo znalkyňa dospela k záverom bez pochybnosti vysoko v jeho prospech a orgány sociálnej kurately
rovnako nenašli jediný relevantný dôvod, prečo by sa nemohli o syna striedavo starať v týždňových
intervaloch, vyznieva zdôvodnenie súdu, prečo zamietol jeho návrh, priam ironicky. Znalkyňa označila
striedavú starostlivosť ako najlepšie riešenie v záujme maloletého a jasne uviedla, že negativistické

správanie matky k synovi škodí. Počas obdobia, kedy bol maloletý syn výlučne v rodinnom prostredí
matky, čo v prevažnej miere znamenalo v starostlivosti starej matky v izolácii v Štítniku, začal stagnovať
(str. 9 znaleckého posudku) a súd prvej inštancie vôbec neskúmal, kto a aké prostredie maloletému
pripravuje a ako s ním trávi čas. Nezohľadnil, že ho naučil plávať, lyžovať, kúpil mu potrebnú výbavu,
chodí s ním pravidelne do prírody, zoologických záhrad, snaží sa, aby nebol utiahnutý a vystrašený zo

všetkého, čo nepozná (dotknúť sa vysávača, nastúpiť do vlaku). V tejto súvislosti poukázal na znalecký
posudok v časti, ktorá sa zaoberá vzťahom dieťaťa s matkou a s otcom a konštatuje, že „dieťa otcovi
dôveruje, má ho rád, cíti sa v jeho prítomnosti v bezpečí a správa sa veľmi vyrovnane - spokojne“. K
tvrdeniu matky, že „nikdy v živote maloletý syn s otcom nespal a ani teraz s ním nespáva“ uviedol, že
počas spoločného života, teda tri a pol roka života maloletého syna, spali všetci spolu, maloletý syn

medzinimirodičmi.Považujezaabsolútnenepochopiteľné,akotakýtononsensmoholbyťmatkouvôbec
vyrieknutý a navyše použitý ako jeden z hlavných argumentov proti jeho osobe. Súdu prvej inštancie
rovnako vytkol, že svoje pohnútky vonkoncom nekonfrontoval s ustálenými právnymi závermi, na ktoré
poukazoval, konkrétne dôvodovú správu k § 24 ods. 2 Zákona o rodine a tiež Nález Ústavného súdu
Českej republiky z 23.2.2010 sp. zn. III ÚS 1206/09 (na iracionálnom alebo nepreskúmateľnom dôvode,

na ktorom je založený nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou nemôžu súdy založiť
rozhodnutie) a záver Ústavného súdu Českej republiky v Náleze pod sp. zn. I ÚS 2661/10 (striedavá
starostlivosť je podnetom a motiváciou k tomu, aby sa rodičia snažili spolu čo najviac kooperovať a
núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota komunikovať, aby
svoje správanie zmenil), rovnako poukázal na požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia

s poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (právo na súdnu ochranu), čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie a právo
na spravodlivý proces) a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, ako aj na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV ÚS 115/03 z 3.7.2003 a III ÚS 311/07 z 24.4.2008. Zároveň namietal
spôsob, akým súd zisťoval finančné a zárobkové pomery rodičov, keď nezabezpečil odpis mzdových

listov matky za celý rok 2015 za účelom zistenia pravidelnej mesačnej odmeny od zamestnávateľa 220
Eur, ale vychádzal z výpisu účtu matky iba od júla 2015, teda za obdobie, kedy už predmetnú odmenu
zamestnávateľ jej vyplácal inak. U neho zohľadnil, že čestne priznal, že po otcovej smrti dostal od brata
časť z dedičstva, niekoľkotisíc Eur, ktorými pokrýva svoje výdavky, kým jeho hlavný zadávateľ práceprestavuje pracovisko a práce je málo a jasne uviedol, že tieto prostriedky mu vystačia do konca leta a
na strane matky, ktorá rovnako zdedila majetok po svojom otcovi, na túto okolnosť neprihliadol. Súdom
priznané výživné je nielen vyššie, ako matka žiadala, ale aj neprimerané jeho príjmom a výdavkom tak,

ako ich počas konania uviedol. Z opatrnosti rovnako súdu prvej inštancie vytkol, že ak už nevyhovel jeho
návrhu na striedavú osobnú starostlivosť, v rozhodnutí o úprave styku absentuje rozhodnutie o období
sviatkov a prázdnin, hoci samotná znalkyňa zdôraznila, že ak už nie je striedavá osobná starostlivosť,
tak je potreba rozdeliť všetky sviatky v roku ako aj prázdniny na polovicu (str. 11 znaleckého posudku). Z
týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zveril maloletého J.

do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s týždenným intervalom, priznal právo obom rodičom dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok a výživné neurčil.

10. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca (č.l. 274 spisu) uviedla, že súd prvej inštancie vykonal
vo veci potrebné dokazovanie, a to najmä výsluchom účastníkov konania, znaleckým dokazovaním,
ako aj výsluchom znalca, z ktorých výsledkov jednoznačne vyplynul odôvodnený záver, na základe

ktorého súd rozhodol v prospech a hlavne v záujme maloletého J.. Otec má pocit, že súd prvej inštancie
sa nevedel počas celého konania odkloniť od rodových stereotypov a dokonca otvorenej animozity
konajúcej sudkyne voči jeho osobe. Keďže nič také nepostrehla, je zrejmé, že sa jedná len o subjektívny
pocit otca, ktorý sa počas celého konania jej javil ako veľmi psychicky labilný, neustále sa triasol, potil
a nikdy nevedel priamo odpovedať na položenú otázku. Z uvedených dôvodov nadobudla pocit, že

otec je pod možným vplyvom omamných a psychotropných látok, resp. má iné psychické problémy,
čo logicky u nej vzbudzovalo obavu o maloletého syna, v súvislosti so zabezpečovaním starostlivosti
otca o maloletého. Z uvedeného dôvodu navrhovala psychiatrické vyšetrenie otca, ktorý sa jej viackrát
vyhrážal, že syna unesie, ba dokonca, že sa zabijú. Keďže otec otca maloletého spáchal samovraždu a
aj jeho bývalá partnerka sa o ňu pokúsila, boli jej obavy maximálne opodstatnené. Čo sa týka fyzického

ako aj psychického ubližovania otcom voči jej osobe, otec to logicky popiera a dokonca ju obviňuje z
fabulovania aj v dôsledku zastavenia trestných stíhaní voči jeho osobe, čo však nie je pravda, nakoľko
tieto trestné stíhania neboli zastavené, ale postúpené na prejednanie priestupku okresnému úradu.
Taktiež aj všetky ďalšie odvolacie dôvody otca sú veľmi subjektívne a nemajú žiadnu oporu v objektívne
zistenom skutkovom stave. Je logické, že súd nevykonal niektoré dôkazy, ktoré navrhol otec, ako

napríklad výsluch maloletého J., resp. 13 ročnej jej dcéry, nakoľko nebolo účelné a vhodné opätovne
traumatizovať deti ich výsluchom na negatívne zážitky v súvislosti s núteným odchodom zo spoločnej
domácnosti. Čo sa týka znaleckého dokazovania, na ktoré toľko poukazuje otec, toto vníma ako nie
celkom objektívne, o čom svedčí aj samotný priebeh vyšetrenia účastníkov znalcom, kedy údajne v
dôsledku chyby predvolala znalkyňa na vyšetrenie len otca až po jeho vyšetrení na iný termín predvolala

ju spolu s maloletým a opäť aj otca, v dôsledku čoho došlo k viacerým neštandardným postupom zo
strany znalkyne, čo muselo mať logický dopad na výsledky šetrenia. Na základe týchto uvedených
skutočností vyjadrila názor, že odvolanie otca je nedôvodné a neopodstatnené a navrhla odvolaciemu
súdu, aby odvolanie otca v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

11. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca (č.l. 276 spisu) navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť a odvolanie otca zamietnuť. Stotožnil sa s odôvodnením rozsudku o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností s tým, že jeho závery a zistenia korešpondujú aj so závermi
vykonaného znaleckého dokazovania. Poukázal aj na to, že vykonanými opatreniami SPODaSK aj na
referáte poradensko-psychologických služieb rodičov viedli k dohode v záujme ich dieťaťa. Ešte pred

rozhodnutím súdu sa snažili o čo najširší kontakt otca so synom, a to aj s možnosťou viacdenného
pobytu dieťaťa u otca, s čím matka do rozhodnutia súdu nesúhlasila. Je preukázané, že obaja rodičia
majú podmienky a predpoklady pre zabezpečovanie výchovy a starostlivosti o dieťa a v jeho najlepšom
záujme by bola konsolidácia vzťahu rodičov, ich spolupráca a komunikácia, ktorú by preniesli do svojho
zrelého rodičovského pôsobenia na dieťa. Otec nepochybne v budúcnosti dokáže spoločne s matkou

zabezpečovať striedavú starostlivosť o maloletého J. a túto formu starostlivosti budú odporúčať v
prípadnom ďalšom konaní, aktuálne však navrhol rešpektovať náročnú situáciu dieťaťa a zmeny v jeho
živote, na ktoré sa musí adaptovať postupne. Rodičia by sa mali vzájomne rešpektovať a podporovať
pozitívny vzťah maloletého k nim obidvom a vytvoriť tak podmienky pre jeho zdravý vývoj. V najlepšom
záujme dieťaťa by bola do budúcnosti dohoda rodičov.

12. Otec dieťaťa vo vyjadrení (č.l. 282-285 spisu), ktorým reagoval na vyjadrenie matky k jeho
odvolaniuuviedol,žetvrdeniamatkyohľadomjehosprávaniasapočaspojednávanísúľahkovyvrátiteľné
vďaka zvukovým záznamom, ktoré sa povinne vyhotovujú o priebehu pojednávania a naviac, boloby zarážajúce, ak by si takéto údajné prejavy všimla iba matka a jej právny zástupca a nie kolízna
opatrovníčka, prizvaná znalkyňa, nehovoriac o samotnej sudkyni alebo zapisovateľke. Ostro sa ohradil
voči nepravde ohľadom stavu trestných stíhaní iniciovaných matkou dieťaťa, keďže všetky, o ktorých

vie, boli zastavené. Je pravdou, že boli postúpené na prejednanie priestupku, čo je štandardný postup,
ale následne boli zastavené. Posledné bolo zastavené rozhodnutím Okresného úradu Rožňava, odbor
všeobecnej vnútornej správy z 26.1.2016 č. OÚ-RV-OVVS-2016/001152 z dôvodu, že spáchanie
skutku, o ktorom sa konalo, nebolo preukázané (obvinenie matky ohľadom fyzického napadnutia). Toto
rozhodnutie predložil počas konania súdu prvej inštancie, o to viac je sústavné zavádzanie matky

dieťaťa nepochopiteľné. Matka neštandardný priebeh znaleckého vyšetrenia nekonkretizuje a nebola
toho schopná ani na pojednávaní, na ktoré bola znalkyňa prizvaná práve preto, aby ju matka a jej právny
zástupca mali možnosť konfrontovať. Ak má matka maloletého názor súdu prvej inštancie za správny a
žiadahopotvrdiť,nerozumie,prečohododnesnerešpektuje.Jeimúnnavočijehoprosbám,abymusyna
dávala v rozsahu, ktorý je uvedený v rozsudku. Namiesto toho dieťaťu opakuje, že nemôže ísť na víkend
k otcovi, lebo ona by bola sama a veľmi smutná. Syn je zarmútený, zmätený a čoraz viac utiahnutý.

Regres, ktorý u neho pozorovala znalkyňa, sa stále prehlbuje a nedokáže mu vysvetliť, prečo nemôžu
byť spolu viac, nech si to akokoľvek želá a prosí o to. Matka nerešpektuje názor znalca, kolízneho
opatrovníka ani súdu, prednosť dostávajú jej osobné pocity, priority a pomstychtivosť. Vyjadrenie
kolízneho opatrovníka je pre neho maximálne zarmucujúce, ktoré podčiarkuje očividne zmýšľanie v
rodových stereotypoch, ktoré tomuto konaniu doteraz dominuje. Iba stroho konštatuje, že sa s názorom

súdu prvej inštancie stotožňuje a názor, že bude striedavú osobnú starostlivosť odporúčať v budúcnosti,
žiadnym spôsobom neodôvodňuje. Kolízny opatrovník nenašiel jediný dôvod, prečo by maloletý nemal
byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti rovnocenne schopných rodičov, ale názor súdu, že teraz
nie, lebo dieťa sa musí ukľudniť a adaptovať postupne, považuje za správny. V tejto súvislosti poukázal
najednoznačnúodpoveďvznaleckomposudku,žedieťamávýraznepozitívnyvzťahkotcovi astriedavá

starostlivosť je najvhodnejšia, kedy bol výlučne v starostlivosti matky je u neho regres, ich vzťah je
patologický. Súd okrem znaleckého posudku a výstupu znalkyne nevykonal žiaden dôkaz, na základe
ktorého by v tomto konkrétnom prípade mohol dospieť k záveru, ktorý prezentuje v rozsudku, okrem
stereotypného zmýšľania a negatívneho nastavenia voči jeho osobe pre okolnosti, ktoré už opísal v
odvolaní proti prvostupňovému rozsudku. Dôvod mu neposkytli ani zistenia kolízneho opatrovníka, tie

skôr napomáhali jeho tvrdeniu, že matkine správanie je v neprospech dieťaťa a robí to cielene, aby
ho ako rodiča diskriminovala a trápila. Kolíznemu opatrovníkovi vytkol, že v neprospech maloletého
zjemňoval a prehliadal správania a tvrdenia matky. Nie je logické a racionálne, aby ktorýkoľvek rodič
na jednej strane prezentoval obavy o život svojho dieťaťa pre vážne poruchy druhého rodiča, na
druhej strane odrazu od zákazu styku nazval štandardnú úpravu styku za správnu a dobrú, hoc ju

nerešpektujúc. Nikto matke nevytýka regres maloletého syna, izoláciu, ktorej ho vystavila, falšovaniu
jeho podpisu a iné okolnosti. Nikto však jednoznačne dodnes nevysvetlil, prečo závery znaleckého
posudku netreba brat na zreteľ v celosti, nielen v zaužívaných vzoroch preferujúcich matku, nech robí
čokoľvek.

13. Matka dieťaťa a kolízny opatrovník sa k vyjadreniu otca (č.l. 282-285 spisu) nevyjadrili.

14. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

16. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obdivom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obdivoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverená do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča,
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné

neurčuje.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
amajetkovépomerypovinnéhoprihliadnesúd,aksapovinnývzdábezdôležitéhodôvoduvýhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

20. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66
CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný

stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, avšak nesprávne ich aplikoval na zistený skutkový
stav. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právna úprava rodičovských
práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa, je
zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu
korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných

zásahov (článok 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa
prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo
súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí
byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je
teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale

o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami
rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a
povinností. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a
len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia
majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto

obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť,
ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia,
prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná
najmä jeho zdravotným stavom fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím, alebo
neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča, atď...). Ustanovenie §

24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbať aj
na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi. Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva
maloletého dieťaťa, sú tu vážne okolnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. Hmotno-právnymi

podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti vyplývajúcimi z 24 ods. 2 Zákona o rodine sú, že
obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem,
striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa.

21. Súd prvej inštancie sa uvedenými zásadami dôsledne neriadil, najmä nevenoval dostatočnú

pozornosť dôvodom, prečo matka maloletého nie je ochotná s otcom dieťaťa spolupracovať na spoločnej
striedavej výchove najmä z hľadiska tolerancie a schopnosti rodičov spolu kooperovať vo veciach
starostlivostiomaloletédieťaanapriektomu,ženesúhlasmatkyjelenobštrukčný,ničímneodôvodnený,
resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, posúdil v neprospech otca, no predovšetkým
maloletého dieťaťa. V priebehu konania bolo preukázané, že matka nie je ochotná spolupracovať a

komunikovať s otcom dieťaťa, chýba jej ochota a vyspelosť v záujme maloletého dieťaťa participovať s
otcom na jeho výchove a spolupracovať s ním. Odvolací súd zdôrazňuje, že zverenie dieťaťa do výlučnej
osobnejstarostlivostilenjednémuzrodičovnesmiebyťvýrazomústupkuvzájomnejrivaliterodičov,ktorá
len sleduje „boj o dieťa“, prípadne nízke pohnútky jedného rodiča trýzniť druhého rodiča prostredníctvomvlastnéhodieťaťa.SúdymôžuamajúvyužívaťprostriedkyposkytovanéZákonomorodine(napomenutie
rodiča, či zásah do rodičovských práv), ktorými môžu postihovať toho z rodičov, ktorý, či už zámerne,
alebo z nedbanlivosti marí verejný záujem na riadnej výchove a rozvoji osobnosti dieťaťa. Právnu úpravu

striedavej osobnej starostlivosti je možné aplikovať aj vtedy, ak jeden z rodičov blokuje snahu druhého
rodiča o uzavretie dohody rodičov tým, že s ňou nesúhlasí a dôvodom je zväčša pomsta bývalému
partnerovi. Ak majú obidvaja rodičia záujem o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a súčasne
jeden z rodičov nesúhlasí so striedavou starostlivosťou bez toho, že by predložil súdu dôkazy, ktoré
by potvrdili škodlivosť striedavej osobnej starostlivosti pre dieťa, tak s vysokou pravdepodobnosťou

ide o snahu pomstiť sa druhému rodičovi. Súd teda má možnosť zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti aj v takýchto prípadoch. Ak ide o iracionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom
je založený nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou, alebo sa v konaní preukáže, že
ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa,
súd nemôže na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti nevyhovie (Nález Ústavného súdu ČR z 23.2.2010 sp.zn. IIIÚS 1206/09).Z týchto

hľadísk je záver súdu prvej inštancie jednostranný a nerešpektujúci záujem maloletého dieťaťa.

22. Odvolací súd vychádzajúc zo skutočného stavu dôsledne zisteného súdom prvej inštancie dospel k
záveru, že v tomto prípade boli kumulatívne splnené všetky hmotno-právne podmienky pre nariadenie
striedavej starostlivosti, pretože obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú

starostlivosť o dieťa záujem, bude rešpektované právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom
rodičom, budú lepšie zaistené potreby dieťaťa tým, že rodičia budú mať rovnocenný výchovný priestor,
participovať na fyzickom a psychickom vývine dieťaťa a zároveň bude rešpektované právo dieťaťa
na pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s obidvoma rodičmi. Odvolací súd sa zaoberal
a hodnotil argumentáciu matky a otca aj v súvislosti so záverom znaleckého posudku PhDr. A.

D., PhD. (č. 14/2016), ktorá konštatovala, že dieťa má vysoko pozitívne citové väzby vytvorené k
obom rodičom a vysokú spôsobilosť tak matky, ako aj otca k výchove dieťaťa a doporučila striedavú
starostlivosť rodičov v týždennom intervale. Záver znaleckého posudku, že matka dieťa patologicky
fixuje na nižšiu vekovú úroveň vo všetkých oblastiach, najmä emocionálnej, čím kompenzuje jej vlastnú
nevyriešenú emocionálnu nepohodu k bývalému partnerovi, kým vysoko nadštandardné emocionálne a

rodičovské puto medzi otcom a dieťaťom je vytvorené na racionálnej a skutočnej úrovni zrelosti dieťaťa.
Znalkyňa síce podmienila striedavú starostlivosť potrebou zlepšenia a úpravy komunikácie medzi
rodičmi, ale na druhej strane komunikačná bariéra nemá relevanciu len vo vzťahu k striedavej osobnej
starostlivosti, ale rovnako aj v prípade zverenia dieťaťa jednému z rodičov, kedy sa komunikácia rodičov
neobmedzuje len na bezkonfliktné odovzdanie dieťaťa na styk druhému rodičovi, ale aj na potrebu širšej

komunikácie rodičov o bežných veciach týkajúcich sa dieťaťa, nota bene z tohto uhla pohľadu nie je
relevantné, o akú formu výchovy pôjde. Je nesporné, že striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké
ľudské a osobnostné požiadavky, ale vychádzajúc zo znaleckého posudku (psychologické vyšetrenie
rodičov) rodičia majú osobnostné predpoklady kultivovane zvládli vzájomnú komunikáciu bez sebeckých
pohnútok. Podľa názoru odvolacieho súdu je v záujme maloletého, aby bol zverený do striedavej

osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch, pretože táto forma osobnej starostlivosti lepšie zaistí
jeho aktuálne vývinové aj materiálne potreby a pomôže mu prekonať rozchod rodičov, aby nemal
pocit definitívnej straty jedného z nich. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že neboli potvrdené obavy
matky, že by sa otec nevedel o maloletého postarať počas týždňa, keď ho bude mať vo svojej osobnej
starostlivosti, alebo, že by na jeho výchovu nemal potrebné osobnostné predpoklady. Odvolací súd

nemá obavy ani o to, že by otec nedokázal zabezpečiť každodenné potreby maloletého súvisiace s jeho
stravovaním, návštevou lekára alebo hygienickou starostlivosťou, nakoľko určité skúsenosti nadobudol
už vtedy, keď žil s matkou a s dieťaťom v jednej domácnosti a dlhé obdobie a navyše, tieto skúsenosti
nadobudol aj tým, že sa osobne stará o svojho ďalšieho maloletého syna I.. Neschopnosť rodičov
spolu komunikovať je vyvrátená zisteným skutkovým stavom a samotnými výpoveďami oboch rodičov,

že od rozhodnutia Krajského súdu z 11.11.2016 č.k. 8CoP 352/2016-298, ktorý neodkladným opatrením
upravil styk otca s maloletým J. v pomerne širokom rozsahu, došlo k zmene v komunikácii rodičov,
otec akceptuje požiadavky matky, matka ho informuje o zdravotnom stave a všetkých relevantných
skutočnostiach týkajúcich sa maloletého. Aj ďalšia argumentácia matky, že maloleté dieťa je fixované
na doterajšie rodinné prostredie a nie je zvyknuté prespávať u otca, realizáciou upraveného styku

otca s dieťaťom neodkladným opatrením je vyvrátená. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie a zveril maloletého J. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s
týždenným intervalom, ktorý interval považovala aj ustanovená znalkyňa za najvhodnejší. Osobitne
upravil výkon striedavej starostlivosti o maloleté dieťa počas veľkonočných a vianočných sviatkovtak, aby dieťa malo možnosť tráviť s oboma rodičmi určitú časť uvedeného obdobia za súčasného
zachovania rovnomerného času oboch rodičov, ktorý s nimi dieťa strávi. Odvolací súd zároveň rozhodol
o oprávnení rodičov zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. V tejto súvislosti je potrebné

uviesť, že zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom
práva rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov
samostatne a v iných, než v bežných veciach (ktoré zákon v § 35 nazýva podstatné veci) sú rodičia
povinní sa dohodnúť. Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Správa majetku
dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto

právopatrírodičom,pokiaľsúznámi,žijúaneboloimsúdomzasiahnutédospôsobilostinaprávneúkony,
ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností
môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona o rodine, a to buď pozastavením
výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto
možno v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že obidvaja
rodičia majú právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok. Realizovať ho budú v bežných veciach

každý samostatne na základe svojho rozhodnutia a v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden
z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať
spoločne. Z uvedeného dôvodu je teda právne bezvýznamné, či dieťa bolo zverené do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, alebo len do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, pretože právo
zastupovať dieťa v bežných veciach a spravovať jeho majetok patrí obom rodičom. Pretože odvolací súd

zmenilrozhodnutiesúduprvejinštancieazverilmaloletéhoJ.dostriedavejosobnejstarostlivostirodičov,
zmenil výrok o vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, nakoľko vyživovacia povinnosť bude
zo strany oboch rodičov plnená predovšetkým ich osobnou starostlivosťou o dieťa a zabezpečovaním
jeho potrieb počas jednotlivých intervalov osobnej starostlivosti a vzhľadom na zárobkové možnosti a
schopnosti rodičov, ktoré sa podstatne neodlišujú podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine neuložil rodičom

povinnosť posielať druhému rodičovi výživné.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).