Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. október 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816204592
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816204592.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobkyne

S. R., C. XX.XX.XXXX, S. U. XXX, XXX XX S., právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Törökom,
advokátom, so sídlom Šafárikova č. 8, 048 01 Rožňava, proti žalovanej Pohotovosť s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e žalovanú zaplatiť žalobkyni 89,48 Eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.

Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci
vo výške 100%.

Súd ukladá žalovanej zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh vo výške 16,50 Eur pripojeným príkazom
na úhradu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 84,48 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 21.06.2016 do zaplatenia

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.

2. Poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa uzavrela v mesiaci august ( presný dátum v zmluve nie
je uvedený) so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 500,00 Eur. Žalobkyňa mala za to, že vyššie uvádzaná
zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, ktorej právny režim podlieha ustanoveniam Občianskeho zákonníka
a ustanoveniam zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom boli podľa Zmluvy vo výške 984,00 Eur, ktoré mala žalobkyňa splatiť
v 12 mesačných splátkach po 98,00 Eur počnúc dňom 10.09.2012. Súčasťou súboru podpisovaných
listín pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy bola aj Rozhodcovská zmluva, ktorú žalobkyňa podpísala,
na ktorej však absentuje dátum podpisu zmluvy a podpis žalovanej. Takto podpísaná Rozhodcovská
zmluva nespĺňa zákonnú požiadavku individuálneho dojednania, pretože žalobkyňa nemala možnosť
oboznámiť sa s obsahom podpisovanej zmluvy pred podpisom a nemohla tak ovplyvniť jej obsah.
Žalobkyňa preto považuje rozhodcovskú zmluvu za neplatnú v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2, §

53 ods. 2 a v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnosť zmluvnej
podmienky spočíva aj v skutočnosti, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná po vzniku sporu
ale už pri vzniku zmluvného vzťahu, ako aj to že žalovaná vopred určila rozhodcovský súd, ktorý
má riešiť spory so žalobkyňou. Zároveň poukázala na to, že Rozhodcovský rozsudok Stálehorozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 09351/14, ktorý nadobudol
právoplatnosť 01.12.2014 a vykonateľnosť 04.12.2014, nie je vykonateľným po materiálnej stránke
ani po formálnej stránke, t.j. je nulitný. Z toho dôvodu nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej

veci ( uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.05.2012, č.k. 10CoE/308/2011-39). Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
( nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.02.2013 ps. Zn.
5Cdo/232/2012). Ja pravdou, že žalobkyňa si svoju povinnosť uhrádzať splátky v stanovenom dátume

neplnila riadne a včas, nakoľko bola v tom čase v zlej finančnej situácii a v zlom zdravotnom stave, o
čom upovedomila žalovanú listom zo dňa 08.07.2013 a zároveň žiadala žalovanú o zníženie mesačných
splátok. Žalobkyňa v období od 06.08.2013 do 04.05.2016 uhradila žalovanej sumu v celkovej výške
589,48 Eur. Žalobkyňa má za to, že v spotrebiteľskej zmluve okrem dátumu podpisu zmluvy a dátumu
prevzatia finančnej hotovosti žalobkyňou chýbajú ďalšie zákonné náležitosti a to druh spotrebiteľského
úveru, meno, podpis finančného agenta, resp. mandatára, úroková sadzba spotrebiteľského úveru,

ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miera nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy. V
zmysle platnej právnej úpravy v čase podpisu úverovej zmluvy pojednáva §9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch o náležitostiach, ktoré musí obsahovať Zmluva o spotrebiteľskom úvere.
Absencia podstatných náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 je sankcionovaná tak, že poskytnutý spotrebiteľský

úver sa stáva zo zákona bezúročný a bez poplatkov a to v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a)
citovaného zákona. Vzhľadom na právnu fikciu, podľa ktorej sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov, žalobkyňa mala vrátiť iba sumu 500 Eur a preto plnenie vo výške 984,00 Eur, ktoré žalovaná
od žalobkyne požadovala, je plnením bez právneho dôvodu a teda sa jedná o bezdôvodné obohatenie
na strane žalovanej. Z toho dôvodu je žalovaná povinná vydať bezdôvodné obohatenie žalobkyni vo

výške 89,48 Eur. dňa 28.02.2013.

3.Žalovanáspodanoužalobounesúhlasila.Poukázala naskutočnosť,žezmluvuoúveresožalobkyňou
nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko zmluvné strany sa dohodli v zmysle
§ 262 ods. 3 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným

zákonníkom a zmluva bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná
zmluva. Zároveň žalovaná uviedla, že žalobkyňa bola oboznámená so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia spotrebiteľského úveru a pri podpise zmluvy o úvere prehlásila, že sa oboznámila a
súhlasí s obsahom tejto zmluvy a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré
sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, preto

má za to že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, ale zmluvu podľa obchodného zákonníka. Mala za
to, že dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Ďalej uviedla, že žalobkyňa v podanej žalobe nesvedčila ale ani netvrdila existenciu naliehavého
právneho záujmu, ktorý je predpokladom prejednania určovacej žaloby a danému prípadu ani nemožno
prisúdiť naliehavý právny záujem, pretože ak by existoval, žalobkyňa sa mala možnosť domáhať

zrušenia rozhodcovského rozsudku, čo neurobila. Zároveň uviedla, že nenastala ani jedna z foriem
bezdôvodného obohatenia, pretože žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá
nebolanikdyprávoplatnevyhlásenázaneplatnúarovnakoneodpadolaniprávnydôvodnaplnenieztejto
zmluvy, pričom majetkový prospech získala žalovaná z poctivých zdrojov. Zároveň namietala prekážku
res iudicata, nakoľko o platnosti jednotlivých častí zmluvy o úvere č. 705500550 už bolo rozhodnuté

dňa 29.10.2014 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.,
sp. zn. SR 09351/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2014 a vykonateľnosť dňa 04.12.2014.
Poukazoval na početnú judikatúru, kedy súdy rozhodovali o námietke veci rozhodnutej. Vzhľadom na
uvedené žalovaná navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu ako neopodstatnenú zamietol.
4. Žalovaná podaním zo dňa 12.10.2016 ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní z

dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a uviedla, že súhlasí, aby súd konal prípadne aj rozhodol v jej
neprítomnosti.
5. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej, podľa § 180 C.s.p.
6. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, tak ako bola súdu
doručená, ako aj na písomnom vyjadrení zo dňa 16.09.2016. Poskytnutý úver splácala a spláca ho

aj teraz. V októbri zaplatila 10,00 Eur. V súvislosti s týmto úverom jej bol exekútorom zablokovaný
účet, bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnosti - manželskému domu. Má ešte niekoľko úverov.
Žalovanú k vydaniu bezdôvodného obohatenia nevyzvala, preto navrhla súdu aby zaviazal žalovanúuhradiť žalobkyni sumu 89,48 Eur, pričom na úroku z omeškania vo výške 5,05 % od 21.06.2016 do
zaplatenia netrvala, v tejto časti zobrala žalobu späť.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými

v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX , ktorej súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
uzavretej bez uvedenia dňa, v auguste 2012 (ďalej len „Zmluva o úvere“), vyplýva, že žalovaná sa
zaviazala poskytnúť žalobkyni úver v hotovosti, v sume 500,00 Eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom istinu spolu s
poplatkom vo výške 484,- Eur a to v 12 mesačných splátkach vo výške 82,- Eur. Zmluvou o úvere sa
žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanej celkom sumu vo výške 984,- Eur. Z výpisu „Splátky a pokuty“ zo
dňa 06.04. 2016 (ďalej len „výpis“), je zrejmé, že žalobkyňa k predmetnej zmluve splatila 589,48 Eur.
Súd sa ďalej oboznámil aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru.
9. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy súd konštatuje, že táto má charakter zmluvy spotrebiteľskej

a v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na čom nemení nič ani tvrdenie žalovanej o tom,
že žalobcovi nemožno takéto postavenie priznať. Súd uvádza, že poskytovateľ úveru určoval obsah
zmluvy bez možnosti akéhokoľvek ovplyvnenia zo strany navrhovateľa sám. Na základe vykonaného

dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
89,48 Eur je dôvodná tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
10. Nárok žalobkyne je v súlade s ustanovením § 451 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 30. januára 2013, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len
„Občiansky zákonník“)

11. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa ustanovenia § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia
sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
13. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Na daný
právny vzťah súd aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Režim Obchodného zákonníka
znevýhodňuje postavenia žalovaného ako spotrebiteľa a v spotrebiteľských vzťahoch nie je možné ho
aplikovať aj napriek dohode zmluvných strán. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený

Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len ,,smernica 93/13“) vychádza
z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah
(rozsudky Súdneho dvora EÚ z 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až

C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421,
bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská). Ustanovenie
§ 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o
podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon
sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách

pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z
povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemámožnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na

základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V
tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju
uzatvárala žalovaná ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
úverových podmienok bol daný žalovanou bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto

je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k
znevýhodneniu postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. Súd v danej súvislosti
poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky
vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu,
je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. V slovenskom právnom poriadku
existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu
úpravu.VzťahdvochkódexovsúkromnéhoprávaatoObchodnéhozákonníkaaObčianskehozákonníka

je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne -
právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v
tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje
aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si
zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho

záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ). Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu
spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ak ide o kogentné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch
aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný
záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z

priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby
sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal dodávateľ zvolením iného zákona, ktorý
primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri
nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej
podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v

prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé,
že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na
ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli
garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, že dodávateľ zvolí režim iného
zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či

aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či
osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o ochrane spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedeného
súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu a aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka.
14. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 31. 12. 2012,
t.j. ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch:
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úverpri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.
(3) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ
povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(4) Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej

zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný
zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky
spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.
(5) Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich
úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná
alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka
zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere.

(6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
(7) Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých
zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že
sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere,
ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl

spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na
spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že
nemal úmysel obísť tento zákon.
(8) Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento

zákon.
16. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
17. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 705500550 zo dňa 07. 08. 2012 je v rozpore s ustanovením § 9
ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované
citovaným ustanovením. Žalovaná totiž do zmluvy uviedla celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť

jednotlivé zložky, pričom výšku jednotlivých zložiek mesačnej splátky si priemerný spotrebiteľ nemá
možnosť vypočítať. Žalobca ako spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného
vzťahu nemal vedomosť o tom z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru.
18. Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku, ako
tománamysliustanovenie§53ods.5Občianskehozákonníka.Navyšesúdpoukazujenaustanovenie§

11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom
úvereneobsahujenáležitostipodľa§9ods.2,okreminýchajpísm.k),atovýšku,početatermínysplátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v Zmluve o úvere, o tom z akých položiek pozostáva
navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a tiež
vzhľadom na to, že žalobkyňa úver čerpala, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi
stranami sporu považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného ustanovenia §
11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

20. Vychádzajúc z uvedeného, súd dospel k záveru, že žalovaná mala v súlade s ustanovením § 9
ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka nárok len na plnenie, ktoré poskytla žalobkyni, čo v danom prípade predstavuje
500,00 Eur.21. Žalobkyňa v konaní preukázala, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, keď pri úvere,
poskytnutom mu vo výške 500,00 Eur, od nej v splátkach prijala sumu spolu vo výške 589,48 Eur, a to
v rozsahu sumy 89,48 Eur z titulu úrokov a poplatkov poskytnutého úveru, napriek tomu, že poskytnutý

úver sa v zmysle citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch považoval za bezúročný
a bez poplatkov, dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia je
dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
22. K žalovanou namietanej prekážke res iudicata súd len poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súd Slovenskej republiky (R 46/2012) v ktorom bolo konštatované, že rozhodcovský rozsudok bol

vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky ak sa táto sa nachádzala
vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru, v zmysle ktorého sa zmluvné strany
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s.; b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože neumožňuje spotrebiteľovi
samotnému zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa,
ktorý vopred vybral rozhodcu, ktorý by mal riešiť prípadné spory. Týmto je fakticky odopretá možnosť
spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na ním
zvolený rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,

ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, je súčasťou úverových zmluvných podmienok žalovanej, a teda
vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj eventuálnemu rozhodcovskému konaniu. Rozhodca
bol pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej

štandardnej zmluvy. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval aj vo veciach pod sp.zn. 1
Cdo 52/2010, 2 Cdo 269/2012, 3 Cdo 210/2011, 4 Cdo 52/2012, 5 Cdo 42/2012, 6 Cdo 135/2012 a 7
Cdo 162/2011). Rovnaký názor zastáva aj Ústavný súd Slovenskej republiky (viď napríklad sp.zn. I. ÚS
203/2011, II. ÚS 417/2011, IV. ÚS 456/2012).
23. Vyjadrením sa žalovanej k nepreukázanému naliehavému právnemu záujmu žalobkyne na určení

neprijateľnej podmienky sa súd nezaoberal z dôvodu, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia.
24. Žalobkyňa zobrala žalobu čiastočne späť ohľadom uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 89,48 Eur od 21.06.2016 do zaplatenia sumy 150,00 Eur. Súd konanie v tejto časti
zastavil v súlade s § 144 a 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

25. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2

Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. Náhrada trov konania bola žalobkyni priznaná podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Výrok o povinnosti žalovanej uhradiť súdny poplatok za podaný návrh sa opiera o ustanovenie § 2
ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od

súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) a preto je povinná uhradiť súdny poplatok neúspešná
žalovaná. Výška súdneho poplatku bola určená na základe sadzobníka súdnych poplatkov, položka 1
písm. a) vo výške 16,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva

na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).