Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. január 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816010016
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5816010016.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou v trestnej veci proti obžalovanému:

N. I., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.01.2017 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný N. I. nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom A. nad U., D. č. XXX/X, ženatý, toho času vo väzbe
v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v obci A. nad U. a všade tam, kde sa zdržiaval, i napriek zákonnej povinnosti, ktorá mu vyplýva priamo
zo zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení a ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu
Námestovo zo dňa 06.12.2013 pod č.k. XP/XX/XXXX-XX, právoplatným 18.12.2013 a vykonateľným
dňom 16.12.2013, kde bol zaviazaný prispievať na výživu malol. F., nar. XX.XX.XXXX sumou 35,- Eur
mesačne a na malol. I., nar. XX.XX.XXXX sumou 35,- Eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred
k rukám matky, túto svoju vyživovaciu povinnosti si neplnil pravidelne a v plnej výške, čím mu takto
vznikol dlh na výživnom voči J. I., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XXX, od 01.01.2014 do

07.11.2016 vo výške 1.965,- Eur, a takto konal, hoci v rozhodnom období nebol evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie a nepoberal dávku v hmotnej núdzi, podniká na základe živnostenského oprávnenia a
má príjem,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
takto konal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38
ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere
30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 28.01.2016 obžalobu na N. I. pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že v

obci A. nad U. a všade tam, kde sa zdržiaval, i napriek zákonnej povinnosti, ktorá mu vyplýva priamo
zo zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení a ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu
Námestovo zo dňa 06.12.2013 pod č.k. 1P/64/2013-40, právoplatným 18.12.2013 a vykonateľným dňom
16.12.2013, kde bol zaviazaný prispievať na výživu malol. F., nar. XX.XX.XXXX sumou 35,- Eur mesačne
a na malol. I., nar. XX.XX.XXXX sumou 35,- Eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky, túto svoju vyživovaciu povinnosti si neplnil pravidelne a v plnej výške, čím mu takto vznikol dlh

na výživnom voči J. I., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XXX, od 01.01.2014 do súčasnej
doby vo výške 705,- Eur, a takto konal, hoci v rozhodnom období nebol evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie a nepoberal dávku v hmotnej núdzi, podniká na základe živnostenského oprávnenia a má
príjem.

Prokurátor na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.12.2016 navrhoval kvalifikovať konanie
obžalovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného
zákona s poukazom na to, že od podania obžaloby uplynul dlhší čas.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení

podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný.

Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/
Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.

§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu. Obžalovaný uviedol, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o
práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť

o spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.

§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.
Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu. Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok,
ktorý sa kvalifikuje ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného

zákona. Obžalovaný uviedol - uznal som vinu za spáchaný skutok.

Vzhľadom na to, že prokurátor nesúhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného, súd uznesením podľa §
257 ods. 4, ods. 6 Trestného poriadku neprijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania
skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 27.01.2016 č. Pv 133/15, ktorý

sa kvalifikuje ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného
zákona.

Obžalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že spočiatku keď sa s manželkou rozišli, mal peniaze, čiže
nebol problém platiť výživné. Taktiež si brával deti na prázdniny, kupoval im aj veci. Potom si hľadal prácu

po stavbách. Spočiatku mal aj nejaké peniaze, no nie vždy mu vyšlo na celú sumu výživného. Neskôr to
šlo dolu vodou. Následne jeho kamarát kúpil farmu pri Q., kde pracovali viacerí za 3,- Eur/hod. Od marca
to ešte nešlo dobre, ale postupne sa to zlepšovalo s tým, že tie peniaze, ktoré zarobil, mu boli aj reálne
vyplatené. Od nového roku im sľúbil aj pracovné zmluvy. Za toto obdobie ani raz nebol evidovaný na
úrade práce a nepoberal žiadne dávky v hmotnej núdzi. Mesačne zarobil od 300,- do 500,- Eur. V októbri

2015 mal našetrené nejaké peniaze s tým, že šiel do D., odkiaľ ich po týždni vrátili, lebo neboli vybavenépotrebné formuláre a minul si tam vlastné peniaze. Predtým, ako bol vzatý do väzby, platil len telefón a
rodičom mal podľa dohody prispievať mesačne sumou 200,- Eur. Niekedy tie peniaze od neho zobrali
a niekedy nie. Uviedol, že mal každý mesiac 70,- Eur na zaplatenie výživného. Na výživnom zaplatil do

1.000,- Eur. Z peňazí, ktoré mal mesačne k dispozícii si platil len telefón vo výške 20,- Eur.

Z výpovede svedkyne J. I. vyplynulo, že obžalovaný jej zaplatil v roku 2014 sumu 400,- Eur a odvtedy jej
už nezaplatil nič. V tej sume 400,- Eur boli platby, ktoré za výživné, keďže jej nechal dlh v obchode, ktorý
doteraz spláca. Keď mu o tom hovorila, povedal jej, že on tu už nebýva a že ho to nezaujíma. Taktiež

mala dlh aj z dôvodu, že počas ich spolužitia nikde nepracoval a nemali z čoho žiť. Čiže keď si požičala
peniaze, bolo to na jedlo pre deti. Uviedla, že od mája 2015 poberá náhradné výživné. Obžalovaný mal
o deti záujem, ale vždy to skončilo veľmi zle, buď dal deti k jej sestre, resp. mu volala jeho matka, že
deti dala na políciu, pretože nie je ochotná ich živiť. Ďalej sa vyjadrila, že od 01.01.2014 boli deti u neho
celkovo trikrát, všetko to bolo v roku 2015. Vzhľadom k tomu, že bola na účte v Poštovej banke v debete,
tak peniaze, ktoré by jej bol poslal, by jej automaticky stiahli. Obžalovaný jej poslal dve platby na účet

jej mamy. Prvý raz to bolo 30,- alebo 40,- Eur a druhý raz to bolo 50,- Eur, toto bolo v roku 2014. Uviedla,
že obžalovaný jej nikdy v živote nedal 1.000,- Eur. Keby to tak bolo, bol by od toho doklad. Netuším,
prečo obžalovaný takto klame. Od roku 2014 jej výživné neplatí a vždy sa vyhovára, že si nemôže nájsť
prácu a nemá z čoho platiť výživné.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného, súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedka S. Q. z prípravného
konania, kde uviedol, že ÚPSVaR Námestovo platí za obžalovaného náhradné výživné z dôvodu,
že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť neplní a vzhľadom na to oprávnená J. I. požiadala
dňa 28.04.2015 o vyplácanie náhradného výživného. Náhradné výživné jej bolo priznané na základe
rozhodnutia sp. zn. R zo dňa 21.05.2015, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť

25.05.2015 s účinnosťou od 01.01.2015 vo výške 70,- Eur mesačne. Za obdobie od 01.01.2015
do 13.10.2015 bolo náhradné výživné vyplatené vo výške 630,- Eur. Do dňa výsluchu poberateľka
neoznámila žiadnu skutočnosť, ktorá by ovplyvnila nárok na poskytovanie náhradného výživného, ktoré
je poskytované v nezmenenej výške.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy a to rozsudok Okresného súdu Námestovo
č.k. 1P/64/2013-40 zo dňa 06.12.2013, rozhodnutie ÚPSVaR Námestovo zo dňa 21.05.2015, správu
ÚPSVaR Námestovo, potvrdenie, správu Obecného úradu A. nad U., správu MV SR, OR PZ, ODI Nové
Zámky, odpis RT, výpis z ÚEP MV SR, správu Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky, správu
ÚPSVaR Nové Zámky, správu RM-S Market, O.c.p., a.s., výpis zo Živnostenského registra, správu

Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky, oznámenie OR PZ Nové Zámky, ODI, hotovostné vklady,
potvrdenia, správu OO PZ Nové Zámky, správu OO PZ Dvory nad Žitavou, správu OO PZ Bratislava
- Trnávka, spisový materiál OS Námestovo sp. zn. 6T/24/2010 a spisový materiál OS Námestovo sp.
zn. 4T/10/2014.

Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sa dopustí
ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať
iného a takto konal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný konal vyššie popísaným spôsobom,

nakoľko obžalovaný za obdobie od 01.01.2014 do 07.11.2016, kedy bol vzatý do väzby, zaplatil dňa
04.03.2014 sumu 15,- Eur, dňa 14.03.2014 sumu 150,- Eur, dňa 13.02.2014 sumu 50,- Eur, dňa
13.02.2014 sumu 50,- Eur, dňa 17.04.2014 sumu 100,- Eur, dňa 17.03.2014 sumu 50,- Eur v presne
nezistený deň roku 2014 vložil matke maloletých detí na účet sumu 50,- Eur. Takto mu vzniklo do
07.11.2016 zameškané výživné vo výške 1985,- Eur, pričom obžalovaný nepopieral svoje konanie a sám

vo svojom výsluchu uviedol, že v predmetnom období mal finančné prostriedky na úhradu výživného
vo výške 70,- Eur mesačne, ale nevedel uviesť dôvod, pre ktorý ho neplatil. Skutočnosť, že obžalovaný
platil výživné len v roku 2014 potvrdila aj svedkyňa J. I. a nepriamo to vyplynulo aj z výsluchu svedka S.
Q., ktorý sa vyjadril, že náhradné výživné je platené nepretržite od 01.01.2015 a matka maloletých detí
neuviedla žiadne skutočnosti, ktorý by mali dopad na vyplácanie náhradného výživného.

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.Ako poľahčujúcu okolnosť pri ukladaní trestu vyhodnotil, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a
trestný čin úprimne oľutoval.

Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona zistené neboli.

Podľa § 49 Trestného zákona Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom

žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo
b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z

výkonu trestu odňatia slobody.

Súd s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona ukladal obžalovanému nepodmienečný
trest, nakoľko prečinu zanedbania povinnej výživy sa dopúšťal v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 4T/10/2014-63 zo dňa
20.11.2014.

Súd je toho názoru, že trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne je vzhľadom na
osobu obžalovaného trestom adekvátnym a splní účel sledovaný zákonom.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu

01.01.2006 a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
S poukazom na to, že obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku vo výkone
trestu odňatia slobody, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.