Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/628/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215600
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712215600.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne J., s.r.o., L., J. XX, IČO:
35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej
R. K., za ktorú koná H. R. R. K., L., Ž. X.H. XX, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku 19C 168/2012-38 z 19.2.2014 v spojení s dopĺňacím uznesením 19C
168/2012-88 z 28.9.2015 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok v spojení s dopĺňacím uznesením 19C 168/2012-88 z 28.9.2015.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom v spojení s
dopĺňacím uznesením 19C/168/2012-88 z 28.9.2015 (ktorým súd rozhodol o trovách konania žalobkyne)
zamietol žalobu o zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť žalobkyni spôsobená
nesprávnym úradným postupom a rozhodnutím Okresného súdu Michalovce v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 16Er/371/2012, konkrétne tým, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti v zmysle § 44 ods. 1
Exekučného poriadku. Rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn.
16Er/371/2012 bola 27.6.2012 súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veci oprávneného J. s.r.o. proti povinnému H. L. o vymoženie 629,47 € s
príslušenstvom. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný zápisnicou u súdneho exekútora 10.5.2012.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 00307/11. Uznesením z
24.7.2012 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Právne súd posudzoval

vec podľa ustanovení §§ 3, 5, 6, 9, 15 a 19 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná. Konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia
nároku na náhradu škody podľa citovaného zákona, a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným
orgánom. Aj keď v žalobe tvrdila, že požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie
nároku, do spisu o tom nepredložila žiadny dôkaz. Žalovaná nepoprela, že jej žalobkyňou bol návrh na
predbežné prerokovanie doručený, avšak tvrdila, že vykazoval množstvo nedostatkov, spočívajúcich v

jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií, týkajúcich sa výšky náhrady škody
a neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nároky mali týkať. Súd konštatoval, že nevidí akceptovateľný
dôvod, prečo by doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mal dokazovať súd alebo
žalovaný. Ďalej konštatoval, že nejde o listinný dôkaz, ku ktorému nemá žalobkyňa prístup, aleboktorý by jej nemohol byť sprístupnený. Ak si žalobkyňa neponechala kópiu návrhu, sama sa dostala
do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania. Z tohto dôvodu nemôže prenášať dôkaznú
povinnosť na súd alebo na druhého účastníka konania. Konštatoval, že nárok na náhradu škody nebol

uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku podľa zák. č. 514/2003 Z.z. a žiadosť
o udelenie poverenia nebola v súlade so zákonom, preto ju súd uznesením zamietol. Keďže nemal
preukázaný samotný základ nároku, z uvedeného dôvodu sa súd správnosťou vyčíslenia náhrady škody
či nemajetkovej ujmy nezaoberal. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže
žalovaná trovy konania nevyčíslila v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, a žalobkyni

ich náhrada nepatrí, nepriznal ich náhradu žiadnemu z účastníkov.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/
v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., ako aj podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a
navrholrozsudokzrušiťavrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Vdôvodochodvolaniavytkolsúdu
prvej inštancie, že bez zistenia skutkového stavu dospel k záveru, že žiadosti o predbežné prerokovanie

nárokov v jednotlivých veciach žalobcom neboli podané, a to aj napriek tomu, že predložil dôkazy
preukazujúce danú skutočnosť. Podľa názoru žalobcu nárok na náhradu škody je potrebné považovať
za predbežne prerokovaný, keďže preukázal, že podal žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody u žalovanej. Tvrdil, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca napriek tomu, že žalobca
uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému

bola vec pridelená, je potrebné z konania vylúčiť, a poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí
Krajského súdu v Trnave v rozhodnutí zo 17.10.2012 č.k. 11NcC/46/2012-24. Konečné rozhodnutie vo
veci súdom prvej inštancie neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom
rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/
O.s.p. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval

žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobca nemal
možnosťvyjadriťsaktvrdeniamžalovanej,zktorýchsúdprisvojomrozhodnutívychádzalazachytilichaj
v odôvodnení svojho rozhodnutia, nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil
na nich svoje rozhodnutie. Za takejto situácie došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti a porušeniu
práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Žalobca ako strana konania

nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesmi, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom
vyjadriť a nemal ani možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na
konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b,/ f/ O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 prvej vety CSP) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde
v Košiciach dňa 30.11.2016 o 12.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. posch., pričom miesto

a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 24.11.2016 na úradnej tabuli a webovej
stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku účinného do

30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov
a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená ani žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.

8. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ O.s.p.,
t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/ O.s.p. Žalobca konkrétne
namieta, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd pojednával vjeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (účinného do
30.6.2016), vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

9. Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016, § 389
ods. 1 písm. b/ CSP účinného od 1.7.2016 - nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces) je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania (strane sporu)

odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať
dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú
preto splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

10. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

11. Z cit. zákonného ustanovenia účinného v čase prejednania a rozhodnutia veci súdom prvej inštancie

vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je
riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali
dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§
115 ods. 2 O.s.p.).

12. V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie
súdu dňa 19.2.2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto
pojednávaní v neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobcovi (ani žalovanej) právo konať pred súdom,
bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p., žalobca ani jeho

právny zástupca sa na pojednávanie dňa 19.2.2014 nedostavili, svoju neúčasť relevantnými dôvodmi
neospravedlnili, preto ak súd prvej inštancie nepovažoval žalobcom tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle
§ 119 ods. 2 O.s.p., za situácie, že žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, správne
prejednal vec v neprítomnosti účastníkov a po vykonanom dokazovaní rozhodol na tomto pojednávaní,
a týmto postupom neodňal žalobcovi (ani žalovanej) možnosť konať pred súdom.

13. Ak sa žalobca ako riadne predvolaná strana na pojednávanie súdu z vlastnej vôle nedostavil,
ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie (spoliehajúc sa na opakovane podávanú a tými
istými dôvodmi odôvodňovanú žiadosť o „zrušenie“ pojednávania), sám sa zbavil procesnej možnosti
svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní

realizovať svoj vplyv na rozhodnutie súdu. Pokiaľ by sa žalobca súdneho pojednávania zúčastnil, mal
by možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom i realizovať ďalšie procesné práva spojené s účasťou na
pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na
podporu svojich tvrdení. Zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobcu na súdnu ochranu preto
porušené neboli.

14. Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobcu,
nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom.

15. Ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. nie je daný,
keďže vo veci nerozhodoval vylúčený sudca. Z obsahu spisu bolo zistené, že zákonná sudkyňa Mgr.
Agáta Štefaničová, ktorej podľa rozvrhu práce bola náhodným výberom pridelená vec, nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania veci, o čom rozhodol Krajský súd v Košiciach právoplatným uznesením
sp. zn. 19C 131/2012-103 z 22.10.2012.

16. Odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani ďalších žalobcom namietaných odvolacích dôvodov v
zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie
skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesovnevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je
ani nepreskúmateľný, ani nebola zistená iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 a nasl. O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správne právne závery, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej
inštancie, podľa ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Michalovce v označenom exekučnom konaní vedenom na tomto súde či nezákonným
rozhodnutím vydaným v tomto konaní, a preto základ uplatneného nároku nie je daný. Nakoľko nie je

danýsamotnýzákladnárokužalobcu,súdsasprávnenezaoberalvýškounáhradyškody,činemajetkovej
ujmy, ktorú žalobca požadoval, a nebol preto povinný vykonávať v tomto smere dokazovanie. Z
odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení zodpovednosti
žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, príp. nezákonným rozhodnutím aj s
poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav. Nenáležitá je preto

námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil
svoje rozhodnutie.

19. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto dôvody odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Keďže odvolanie žalobcu nemožno považovať za opodstatnené, bol napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdený.

21. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a úspešnej žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní

nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach hlasovaním pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobu alebo ak do konania vstúpil (§ 426
CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).