Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Bajzová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/91/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117203366
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3117203366.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudcov
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa Q. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. nad M., ul. W. S. XXX/XX proti Y. B., o neodkladné opatrenie, na odvolanie navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. februára 2017, č. k. 17C/9/2017-18, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolnávrhnavrhovateľananariadenieneodkladného
opatrenia, ktorým navrhovateľ požadoval uloženie zákazu Y. vykonávať záložné právo formou
dobrovoľnej dražby s tým, že jemu súd uloží podať žalobu na príslušnom súde o neplatnosť výkonu
záložného práva. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že
je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na katastri LV č. XXXX, druh byt, výmera 68 m2,
vedený pre katastrálne územie J.. Okresné stavebné bytové družstvo mu chce zámerne uškodiť a
pripraviť ho o byt (obydlie), v ktorom žije. Do dnešného dňa nevie sumu, ktorú má zaplatiť a Y. vykonalo
nezákonné hlasovanie v bytovom dome. Súd prvej inštancie uzavrel, že dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia treba skúmať s ohľadom na konanie vo veci samej, teda na spornosť práv.
2. Z odôvodnenia návrhu vyvodil, že navrhovateľ spochybňuje výkon záložného práva jednak preto,
že jeho dlh voči bytovému družstvu je nižší, ako uvádza dražobník v oznámení o výkone záložného
práva (tam sa uvádza dlh vo výške 5.671,77 eur), a takisto preto, že hlasovanie v bytovom dome
o vykonaní záložného práva je podľa neho neplatné. K obom dôvodom súd prvej inštancie uviedol,
že navrhovateľ riadne neosvedčil ním uvádzané tvrdenia o nezákonnosti výkonu záložného práva. Z
návrhu je zrejmé, že navrhovateľ nespochybňuje existenciu dlhu, pre ktorý je realizované záložné právo
(navrhovateľ uvádza, že dlh začal splácať, neprebehla schôdza, kde by sa mal právo vyjadriť, prečo sa
dostal do zlej situácie, nemal právo na vyjadrenie ohľadne výšky jeho dlhu). V tejto súvislosti uviedol,
že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je možný aj pre nižší dlh ako je suma 5.671,77
eur. Skutočnú výšku dlhu nepozná ani navrhovateľ. Súdu preto takisto nie je zrejmá skutočná výška
dlhu, pričom nemá dôvod spochybňovať postup navrhovateľa dražby a dražobníka len na základe
navrhovateľom uvádzaných tvrdení. Súd opätovne zdôrazňuje to, že navrhovateľ v návrhu musí opísať
(uviesť) skutočnosti „hodnoverne“ osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Ohľadne namietanej neplatnosti hlasovania v bytovom dome o vykonaní záložného práva je
potrebné uviesť, že navrhovateľ nijakým spôsobom neosvedčil neplatnosť hlasovania. V tejto súvislosti
súd poukazuje na to, že podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov má prehlasovaný vlastník bytu v dome právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia
o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu
v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch
mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutiavlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu (ním je Civilný sporový poriadok
a jeho ustanovenia § 324 až 340.). Teda ak bolo prijaté rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových
priestorov o výkone záložného práva na byt navrhovateľa, môže sa navrhovateľ návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáhať dočasného pozastavenia účinnosti takéhoto rozhodnutia a žalobou
jeho neplatnosti v zákonnej lehote. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že podľa § 8b ods.2 písm.
i/ zákona č. 182/1993 Z.z. je správca pri správe domu povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej
dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Navrhovateľ
nezvolil uvedený postup a ani nepreukázal, že by prebiehalo konanie o neplatnosť takéhoto rozhodnutia.
Návrh navrhovateľa je podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné zamietnuť aj preto, že sa ním nemôže
poskytnúť predbežná ochrana pre konanie o neplatnosť výkonu záložného práva, pretože žaloba o
takomto žalobnom návrhu je zjavne bezúspešným uplatňovaním práva.
3. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ,
navrhujúc jeho zmenu tak, že odvolací súd nariadi neodkladné opatrenie. Súd sa nezaoberal
dostačujúco mojím návrhom na neodkladné opatrenie. Domnieva sa, že dostatočne preukázal potrebu
neodkladného opatrenia. O dražbe sa podľa svojho tvrdenia dozvedel až z listu dražobnej spoločnosti,
ktorý pripojil k návrhu. Y. ho neinformovalo o hlasovaní, domovníčka mu odmietla hlasovanie ukázať, do
dnešnej doby nevedel, že nadobudlo právoplatnosť. Informáciu o hlasovaní sa dozvedel až od dražobnej
spoločnosti. Tvrdil, že Y. tak spravilo zámerne. Nakoľko sa dozvedel výsledok o hlasovaní až po troch
mesiacoch, nie je možné podať návrh na neplatnosť hlasovania. Uviedol, že síce nepoprel, že by mal
dlh, ale úplne v inej výške, ako sa uvádza v liste dražobnej spoločnosti. Myslí si, že pri hlasovaní bol
vyvíjaný nátlak zo strany Y. na nájomníkov. Poukazoval, že je v dôchodkovom veku, je chránená osoba.
Je tu potreba ochrany slabšej strany. Vytýkal okresnému súdu, že už vopred rozhodol, že žaloba by
bola neúspešná.
4. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrilo Y.. Navrhlo uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedlo,
že v prípade vymáhania nedoplatkov od navrhovateľa postupovalo v súlade so zákonom č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nedoplatky navrhovateľa zo obdobie od 01.03.2014
do 28.03.2015 vo výške 2.847,12 eur najskôr vymáhalo súdnou cestou v konaní vedenom na
Okresnom súde Trenčín, sp. zn. 20C/137/2015. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, na žiadosť
navrhovateľa nepodalo návrh na vykonanie exekúcie a navrhovateľovi ponechalo do 03.11.2016
dostatok času, aby dlžnú sumu zaplatil. Navrhovateľ však dlžnú sumu nesplácal a neuhrádzal ani
mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a úhrady za plnenia, v čoho dôsledku
dlžná suma navrhovateľa ku dňu vyhlásenia dražby narástla. Oznámenie o písomnom hlasovaní bolo
navrhovateľoviodoslanédoporučenepoštoudňa13.10.2016.Výsledokpísomnéhohlasovaniaoznámilo
spôsobom v dome obvyklom. Ku dnešnému dňu neeviduje žiadosť navrhovateľa o nahliadnutie do
písomného hlasovania. Dlh navrhovateľa ku dnešnému dňu predstavuje sumu 6.311,04 eur. Priložilo
rozpis platieb navrhovateľa za obdobie od 01.01.2014 ku dňu vyjadrenia.
5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v intenciách ust. 378 a
379 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a zistil, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné v podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť z nasledovných dôvodov:
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci podľa ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Je totiž zrejmé, že medzi navrhovateľom ako vlastníkom bytu
v dome a Y. ako správcom domu existuje právny vzťah upravený citovaným zákonom.
9. Z obsahu návrhu navrhovateľa i jeho odvolania vyplýva, že navrhovateľ svoj nárok na uloženie
„zákazu“ odôvodňuje tým, že napáda postup Y. ako správcu domu v súvislosti s podaním návrhu na
vykonanie dobrovoľnej dražby jeho bytu v dome.10.Zákonč.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovosobitneupravujepostupsprávcu
domu v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu. Podľa § 8b ods.2 písm. i/
zákona č. 182/1993 Z.z. je správca pri správe domu povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej
dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
11. Postup hlasovania, ktorý navrhovateľ napáda, je upravený v § 14 citovaného zákona. Citované
ustanovenie upravuje aj práva prehlasovaného vlastníka. V záujme ochrany zabezpečuje každému
prehlasovanému vlastníkovi právo obrátiť sa na súd podaním žaloby a zároveň návrhu na dočasné
pozastavenie účinnosti rozhodnutia vlastníkov nariadením neodkladného opatrenia, a stanovuje lehotu
podania žaloby 30 kalendárnych dní od oznámenia výsledku hlasovania.
12. Navrhovateľ ako prehlasovaný vlastník vo veci hlasovania vlastníkov bytov o podaní návrhu na
vykonanie dražby jeho bytu takýto návrh v stanovenej lehote nepodal.
13. Navrhovateľ sa bráni v odvolaní tým, že o výsledku hlasovania sa dozvedel až po troch mesiacoch,
Y. ho neinformovalo o hlasovaní a o dražbe sa dozvedel až z listu dražobnej spoločnosti, od ktorého
žiada počítať lehotu podania žaloby a návrhu.
14. Y. vo vyjadrení k odvolaniu argumentuje, že splnilo všetky podmienky, ktoré ustanovuje vyššie
spomínaný zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
15. Odvolací súd konštatuje, že Y. preukázalo poštovým podacím hárkom zo dňa 13.10.2016, že
navrhovateľovi odoslalo doporučene dňa 13.10.2016 oznámenie o písomnom hlasovaní dňa 03.11.2016
o otázke, či vlastník súhlasí s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu č. X vo vchode XX domu s.č. XXX, ul.
W. S. na uspokojenie pohľadávky podľa § 15 zákona, ktoré obsahovalo aj údaj, že zistenie výsledkov
bude vykonané dňa 03.11.2016.
16. Výsledok hlasovania podľa svojho tvrdenia Y. oznámilo spôsobom v dome obvyklom.
17. Odvolací súd tak mal pre potreby rozhodnutia o návrhu na neodkladné opatrenie osvedčené
dodržanie postupu pri písomnom hlasovaní vlastníkov podľa § 14 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Preto obranu navrhovateľa v odvolaní, že do doručenia listu
dražobnej spoločnosti o výsledku hlasovania nevedel, vyhodnotil ako účelovú.
18. Avšak, aj ak by sa navrhovateľ skutočne nemohol dozvedieť o výsledku hlasovania (Y. vo vyjadrení
nekonkretizovalo spôsob oznámenia výsledku hlasovania), zákon v § 14 ods. 8 veta druhá ustanovuje,
ževlastník máprávoobrátiťsanasúdnajneskôrdotrochmesiacovodhlasovania.Otermínehlasovania
vlastník vedel resp. mohol vedieť (správca mu poštou zaslal oznámenie o písomnom hlasovaní).
Hlasovanie prebehlo dňa 03.11.2016. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa fakticky domáha pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov o vykonaní dobrovoľnej dražby jeho
bytu, podal až 17.02.2017, teda po uplynutí trojmesačnej zákonnej lehoty. Jeho právo domáhať sa
nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu nesprávnosti postupu pri hlasovaní tak zaniklo.
19. Navrhovateľ namieta zároveň výšku dlhu. Y. predložilo rozpis platieb navrhovateľa za roky 2014,
2015, 2016 a 2017. V rozpise sa uvádzajú platby navrhovateľa, predpísané preddavky a vyúčtovania
spolu s výsledným dlhom. Y. tak pre potreby rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia osvedčilo
existenciudlhunavrhovateľavstanovenejvýške.Navrhovateľneuviedolanivodvolaní,akájepodľajeho
názoru skutočná výška jeho dlhu a neuviedol, v čom konkrétne vidí nesprávnosť výpočtu dlhu Y.. Ako
však uviedol súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou
je možný aj pre nižší dlh, ako je suma 5.671,77 Eur.
20. V súvislosti s námietkami navrhovateľa o potrebe jeho ochrany ako slabšej strany, odvolací súd
uvádza, že je potrebné, aby si navrhovateľ uvedomil, že dlh mu narastá od roku 2014, pričom počas
celého roku 2014 až do júna 2015 nezaplatil na mesačných preddavkoch do fondu prevádzky, údržby
a opráv domu a úhradách za plnenia vôbec nič, od júna 2015 platí nepravidelne. V dôsledku neplatenia
sa mu fakticky ostatní vlastníci bytov skladajú na jeho potreby, napr. na teplo a vodu v byte, prevádzku
výťahu, upratovanie spoločných priestorov a podobne.21. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
22. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd viazaný dôvodmi a rozsahom podaného odvolania
potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.