Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/391/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714212847
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714212847.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobkyne: Y.. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O., P. W. XXX/XX, zastúpenej: Spoločnosť ochrany spotrebiteľa (S.O.S.) so sídlom v Poprade,
Nábrežie Jána Pavla II. 439/16, IČO: 42 088 453, právne zastúpeného: Mgr. Luciou Lorenčíkovou,
advokátkou so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egída 95, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., IČO: 47 233 516 so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, v
konaní o určenie neplatnosti zmlúv, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.

17C/264/2014 - 88 zo dňa 26.08.2015 takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a sa odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
II. P o t v r d z u j e sa rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
III. Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 120,30 Eur
na účet advokátky Mgr. Lucie Lorenčíkovej so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 95, lehote 15 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) prvým výrokom určil,
že zmluva o úvere č. 8300044520 zo dňa 13.12.2011 je v časti ročnej úrokovej sadzby úveru 70,01 % a

ročnej úrokovej sadzby revolvingu 76,20 % neplatná, druhým výrokom určil, že zmluva č. 8300044517
zo dňa 13.12.2011 je v časti ročnej úrokovej sadzby úveru 70,02 % a ročnej úrokovej sadzby revolvingu
76,21 % neplatná, tretím výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.293,67 eur
a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 199,36 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, štvrtým výrokom žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a piatym výrokom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 336,50 Eur.

2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že ustanovenia zmlúv o výške ročnej
úrokovej sadzby úveru a ročnej úrokovej sadzby revolvingu sú v rozpore s ustanoveniami § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka a značne prevyšujú úrokové miery úverov poskytovaných bankami. Ide o
absolútnu neplatnosť časti právnych úkonov, ktorá nespôsobuje neplatnosť celých právnych úkonov.
Preto v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Pokiaľ titulom neplatnej časti právneho úkonu žalobkyňa
plnila žalovanému viac ako bola poskytnutá istina úverov, vzniklo žalovanému na úkor žalobkyne
bezdôvodné obohatenie spolu vo výške 2.293,67 Eur, ktoré je jej povinný vrátiť.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní okrem
iného uviedol, že súd o neplatnosti zmlúv v časti úrokov rozhodol v rozpore so zákonom (§ 502 ods. 1
Obchodného zákonníka a § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka), a aj predčasne, nakoľko zo žiadnehodôkazu vykonaného v konaní nevyplýva údaj o obvyklej odplate uplatňovanej na finančnom trhu za
požičanie peňazí spotrebiteľovi. Namietal tiež nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na strane
žalobkyne. Poukázal na existenciu skorších právoplatných rozhodcovských rozsudkov. Na základe

uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alternatívne zrušil rozsudok
a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa navrhujúc napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 285,76 Eur.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti je potrebné odmietnuť, a vo zvyšku odvolanie nie
je dôvodné.

6. Odvolanie žalovaného proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolací súd odmietol
podľa ust. § 386 písm. b) CSP. Žalovaný vo vzťahu k tomuto výroku nebol oprávnený na podanie

odvolania, keďže tento výrok je v jeho prospech.

7. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol
vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a len pre zdôraznenie správnosti
dopĺňa.

8. Odvolací súd nijako nepopiera, že by zmluva o revolvingoovm úvere nebola absolútnym obchodom a
ani dôvodnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť

majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
9. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval
dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych

obchodov. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.
10. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na
všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na úverové zmluvy v spotrebiteľských vzťahoch. Odvolací súd

sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali byť vyňaté
niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na zmluvné typy
upravené v Obchodnom zákonníku.

11. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv, ak predmetom

spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

12. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmlúv, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru podľa § 19.

13. Ak žalovaný namieta použitie údajov z bánk pri posudzovaní primeranosti výšky odplaty s tým,
že banky netvoria finančný trh, ale len jeho časť, tak odvolací súd dáva do pozornosti údaje
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok roku 2011 (zverejnené na
internetovej stránke Ministerstva financií SR), podľa ktorých pri úveroch do 1 500,00 Eur vrátane sdobou splatnosti od 1 do 5 rokov je výška RPMN 45,23 %. Subjektmi zaradenými do spracovania
týchto súhrnných údajov sú banky ako aj nebankové spoločnosti, dokonca aj priamo žalovaný. Ročná
percentuálnamieranákladovzohľadňujevýškuúrokovejsadzbyakoajďalšienákladyspojenésúverom.

Preto ak bola v čase poskytnutia úverov výška RPMN 45,23 % pri úveroch poskytovaných bankami
aj nebankovými spoločnosťami, tak možno konštatovať, že výška ročnej úrokovej sadzby úveru 70,01
% (pri RPMN 69,69 %) a ročná úroková sadzba revolvingu 76,20 % (pri RPMN 60,49 %) v zmluve
č. 8300044520 a výška ročnej úrokovej sadzby úveru 70,02 % (pri RPMN 69,69 %) a ročná úroková
sadzba revolvingu 76,21 % (pri RPMN 60,50 %) v zmluve č. 8300044517 sú v rozpore s ust. § 53

ods. 6 Občianskeho zákonníka pretože prevyšujú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

14. Odvolací súd považuje za rozporné nielen so zákonom, ale aj s dobrými mravmi, ak sa poskytne
spotrebiteľovi úver za cenu značne prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných
bankami a ostatnými nebankovými spoločnosťami. Žalobcom požadované úroky z úveru ročne viac ako

70 % spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov týchto úverových zmlúv.

15. Sadzba úrokov prevyšujúca 70% je úplne drastická a nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej
spoločnosti. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%),
1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13.

3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu
pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna
úžera).Švajčiarskyspolkovýsúdznížilvroku1967rozhodnutímz1.4.1967úrokovúsadzbuvprípadoch
úverovprespotrebiteľovz26%na18%asadzbu26%vyhlásilzaodporujúcudobrýmmravom.Odvolacie
námietky žalobcu preto nie sú dôvodné, a vzhľadom na neplatnosť zmluvy v časti ročnej úrokovej sadzby

je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o existenciu prekážky
res iudicatae.

17. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 MCdo 9/2012).
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak

zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl.
3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola
dopadá aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet
dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola
hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca

(v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa
nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej
zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej
obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na
podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodcovská zmluva zo dňa 07.12.2011 a rozhodcovská zmluva
zo dňa 07.12.2011 absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť pôsobí od začiatku a súd je povinný
prihliadať na ňu ex offo. Ak sú spomínané rozhodcovské zmluvy absolútne neplatné, a to od počiatku,
nemohli platne založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd teda nemal právomoc na

rozhodnutie veci v rozhodcovskom konaní, preto ním vydané rozhodcovské rozsudky nemohli založiť
prekážku už rozhodnutej veci.

19.Knamietanémunedostatkunaliehavéhoprávnehozáujmuodvolacísúdkonštatuje,žespotrebiteľmá
vždy naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, prípade neprijateľnosti zmluvnej podmienky

a v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa
31.07.2009, podľa ktorého: „Pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm, c/ O.s.p., umožňujúcich
riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktoréhošpecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom
práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna
úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých

finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky).
Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty; ktorá je v
rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).“

20. Odvolací súd konštatuje, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách

konania, keď žalobe súd v podstatnej časti vyhovel a zamietnutá bola len v nepatrnej časti. Preto bola
žalobkyni správne priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na to, že žalobca je ako
spotrebiteľ od súdneho poplatku oslobodený, je žalovaný povinný podľa výsledku konania zaplatiť súdny
poplatok..

21. Súd prvej inštancie rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Z uvedených dôvodov odvolací súd

potvrdil rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny (§ 387
ods. 1 a 2 CSP).

22. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a tomu zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho
konania postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Súd priznal žalobkyni náhradu

trov odvolacieho konania vo výške 120,30 Eur, a to za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 02.12.2015 vo
výške 111,91 Eur (za spojené veci podľa § 13 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. 91,29 Eur + 20,62 Eur) a režijný
paušál vo výške 8,39 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu v
lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd nepriznal žalobkyni náhradu za úkon prevzatie
a príprava zastúpenia, nakoľko Mgr. Lucia Lorenčíková pred tým, ako jej bola udelená plná moc ako

advokátke, v konaní vystupovala ako advokátsky koncipient Mgr. Róberta Lišku a teda s vecou bola
riadne oboznámená. Odvolací súd nijako nepopiera právo strany sporu zmeniť advokáta, avšak ak sa
tak stane bez závažného dôvodu, odvolací súd nevidí dôvod, prečo by to malo byť na ťarchu druhej
strany sporu.
23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).