Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114202412
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114202412.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v právnej veci navrhovateľa: N. U., T.. XX.X.XXXX, H. O.. K.. K. XXXX/XX, U.,

zastúpeného: JUDr. Miloš Chrenko, advokát so sídlom Hlavná 23, Trnava, proti odporcovi: V.. I. M., T..
X.X.XXXX, H. Ž. XXX/X, R., zastúpeného: JUDr. Andrea Čechovičová, advokátka so sídlom Dolné Bašty
2, Trnava, o určenie neplatnosti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že kúpna zmluva s právom spätnej kúpy zo dňa 21.3.2012 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa
30.3.2012 je neplatná.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 99,50 eur za súdny poplatok

za návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 229,18 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku k rukám splnomocneného zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal určenia, že kúpna zmluva s právom spätnej kúpy zo dňa
21.3.2012 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30.3.2012 je neplatná.
Predmetný návrh navrhovateľ pôvodne podal na pojednávaní dňa 21.10.2013 ako vzájomný návrh v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 19C/58/2012 vo veci navrhovateľa V.. I. M. proti odporcovi
N. U. o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy a určenie platnosti kúpnej zmluvy.
Uznesením č.k. 19C/58/2012- 90 zo dňa 24.1.2014 súd konanie o vzájomnom návrhu N. U. proti V.. I.

M. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vylúčil na samostatné konanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov N. U. I.., H. C., I. X., Q. X.,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi Kúpnou zmluvou s právom spätnej kúpy zo dňa 21.3.2012;
Dodatkom č. 1 ku Kúpnej zmluve s právom spätnej kúpy zo dňa 30.3.2012; Listom zo dňa 28.5.2012
a zistil nasledovný skutkový stav:

Splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že kúpna zmluva s právom spätnej kúpy zo dňa
21.3.2012 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 30.3.2012 je neplatná a to z viacerých dôvodov. Primárne
dôvod neplatnosti vidí v omyle, do ktorého bol navrhovateľ konaním odporcu a N. U. mladšieho uvedený,
keď obsah predmetnej zmluvy vôbec nezodpovedal dohode navrhovateľa s jeho synom, nevyjadroval
vôľu navrhovateľa a bol uvedený do omylu. Omyl navrhovateľa bol dvojaký, primárne išlo o omyl v osobe
kupujúceho, keď navrhovateľ mienil byt predať svojmu synovi, bol to totiž syn navrhovateľa, ktorý na
navrhovateľa tlačil, aby byt previedol na neho, keďže on bol v zlej situácii, byt potreboval lebo nemal kde

bývať so synom. Navrhovateľ ako vdovec a dôchodca žil sám v predmetom 3- izbovom byte, jeho syn
N. U. mal určité osobné problémy a požiadal otca, či u neho môže bývať aj so svojim maloletým synom.
Neskôr keďže navrhovateľ mal vzťah s družkou odsťahoval sa zo svojho bytu k družke a nechal byt k
dispozícii synovi. V následnom období syn na navrhovateľa opakovane tlačil, aby na neho byt previedol,argumentoval tým, že navrhovateľ byt nepotrebuje a on nemá kde bývať, chcel, aby navrhovateľ byt na
neho previedol. Navrhovateľ nakoniec podľahol tlaku svojho syna a sľúbil mu, že mu byt predá. Syn
sľúbil, že všetko vybaví, navrhovateľ sa o nič nemusí starať iba podpíše zmluvu. V priamom rozpore

s touto dohodou však bol v zmluve ako kupujúci uvedený odporca. Vzhľadom na svoj zdravotný stav
nedokázal zmluvu prečítať. Na matrike ju podpísal, spoľahol sa na ubezpečenie syna, že je všetko v
poriadku. Až o pár týždňov zistil keď ho dcéra zobrala na správu katastra za účelom získania zmluvy,
že predáva nie synovi ale odporcovi. Navrhovateľ nikdy nechcel predať byt odporcovi, ale synovi N.
U.. Ešte niekoľko týždňov po uzavretí zmluvy sa syn navrhovateľa vyjadroval, že byt kúpil, dokonca

vlastnoručne napísal list dňa 28.5.2013 v ktorom výslovne uvádza, že byt bol predaný jemu, pričom
uvádza, že odporca mu len požičal peniaze na kúpnu cenu.
Taktiež spočíval omyl navrhovateľa v tom, že navrhovateľ mienil byt previesť za kúpnu cenu vo výške
50.000,- eur a túto sumu mu syn aj sľúbil, avšak zmluva deklarovala kúpnu cenu vo výške 22.360,- eur,
resp. v zmysle dodatku 44.000,- eur. Navrhovateľ peniaze z predaja bytu nepotreboval, na živobytie
mu stačil dôchodok, preto si chcel peniaze uložiť do banky. Pri vkladaní peňazí do banky zistil akú

sumu mu skutočne syn vyplatil a po návšteve katastra zistil, že v zmluve bola uvedená kúpna cena
22.360,- eur. Teda i z hľadiska kúpnej ceny ide o omyl. Poukazuje na to, že navrhovateľ sa stále
nenaučil myslieť v mene euro a bez prepočítania na slovenské koruny si nedokáže ozrejmiť akú hodnotu
má konkrétna bankovka, preto nedokázal ani pri vyplatení kúpnej ceny dňa 21.3.2012 hneď zistiť, že
nedostal dohodnutú sumu.

Ďalej splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že určenie osoby kupujúceho ako i kúpnej ceny
sú podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, tvrdí preto, že omyl v uvedených náležitostiach je omylom
podstatným a rozhodujúcim pre vôľu uzavrieť zmluvu, navrhovateľ by za daných podmienok zmluvu
nebol uzavrel. Navrhovateľ tvrdí, že odporca spolu s N. U. mladším tento omyl vedome a úmyselne
vyvolali. O spolčení N. U. mladšieho s odporcom ako i o jeho úmysle podviesť navrhovateľa svedčia i

vlastné slová N. U. mladšieho, keď pri rodinnom stretnutí na Veľkú noc 2012 v predmetnom byte pred
všetkými prítomnými najprv tvrdil, že byt kupuje on a sľuboval, že chýbajúce peniaze do sumy 50.000,-
eur navrhovateľovi doplatí. V dôsledku tohto omylu v podstatných náležitostiach zmluvy je kúpna zmluva
neplatná.

Ďalej splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že dňa 21.3.2012 N. U. mladší navrhovateľa
vyzdvihol s tým, že všetko je pripravené a ide sa podpisovať zmluva, zobral navrhovateľa na Mestský
úrad, tam mu predložil zmluvu na podpis a tam došlo k jej podpísaniu. Navrhovateľ videl zmluvu prvýkrát
na matrike, nečítal ju, podpísal ju tam, kde mu ukázal syn. Šli von, syn mu odovzdal do rúk balík 100-

eurových bankoviek, a následne sa rozišli a navrhovateľ išiel domov. Keďže mal strach mať k dispozícii
takú veľkú sumu peňazí, na druhý deň sa rozhodol, že si peniaze uloží do banky, peniaze vzal a odniesol
ich do pobočky VÚB v Trnave, tam povedal, že si chce vložiť peniaze na účet, nakoniec investoval do
podielových fondov, odovzdal peniaze v banke pri prepočítaní v čítačke sa zistilo, že ide o sumu 5.900,-
eur. Navrhovateľ bol z toho prekvapený, lebo očakával sumu 50.0000 eur, kontaktoval syna domáhajúc

sa zvyšku peňazí, tento prisľúbil, že zvyšok peňazí mu vyplatí do konca marca 2012. Dňa 30.3.2012
navrhovateľa syn vyzdvihol, odviezol ho na MÚ kde sa podpisovala listina, na mieste podpísal listinu
bez čítania, prvýkrát ju videl, odišli do mesta, v meste kde bol prítomný i odporca mu syn odovzdal
balík peňazí, bol pri tom prítomný i H. C., navrhovateľ išiel rovno do banky, chcel si ich vložiť na účet,
pri prepočítaní v čítačke sa zistilo, že v balíku je suma rovných 5.000 eur. Vtedy mal už navrhovateľ

podozrenie, že syn ho chce podviesť, preto kontaktoval svoju dcéru I. X., rod. U., ktorej povedal, že niečo
podpísal, syn mu však nevyplatil peniaze, ktoré mal a že nemá k dispozícii žiadne papiere. Následne
išla dcéra i s navrhovateľom na kataster, kde zistili, že bol podaný návrh na vklad. Až v tomto momente
navrhovateľ zistil, akú zmluvu v skutočnosti podpísal, zistil, že kupujúcim bol odporca a nie syn, ako si
dovtedy myslel a takisto až vtedy zistil, že v kúpnej zmluve nebola uvedená kúpna cena 50.000,- eur,

ale iba 22.360,- eur. Až následne zistili, že existuje aj dodatok č. 1 a čo je jeho obsahom. Následne
sa poskytli kroky a to odstúpenie od zmluvy. Navrhovateľ bol svojim synom v spolupráci s odporcom
oklamaný a podvedený. V tejto situácii je potrebné zohľadniť zdravotný a osobný stav odporcu, o ktorom
jeho syn N. U. mladší dobre vedel a má za to, že to zneužil. Odporca prekonal mozgovú príhodu, čo
malo vplyv na jeho zdravotný stav, ťažšie artikuluje, slabo počuje, malo to vplyv aj na jeho fyzický stav,

keď má čiastočne obmedzenú hybnosť končatín, má zhoršený zrak, mal by nosiť okuliare dioptrie až 3,7,
bez okuliarov nie je schopný prečítať písmo štandardnej veľkosti. Následky mala táto diagnóza i na jeho
pamäť, ktorú má zhoršenú, bolo podozrenie aj na Alzheimerovu chorobu v počiatočnom štádiu, odporca
je dosť ovplyvniteľný. Poukazuje ďalej na to, že dodatok č. 1, v ktorom je uvedený zvyšok kúpnej cenynebol vôbec predložený na kataster a ani celková suma teda s kúpnou cenou uvedenou i v dodatku č.
1 vo výške 44.000,-eur nezodpovedá trhovej cene bytu v danej lokalite, ktorá sa v súčasnosti pohybuje
minimálne v rozmedzí 50.000,-eur.

Odporca bol až do momentu, keď prvýkrát videl niekedy začiatkom apríla zmluvu presvedčený, že byt
predal svojmu synovi N. U. mladšiemu. Ako vlastník je stále zapísaný navrhovateľ, keďže vkladové
konanie na katastri nehnuteľností je prerušené.

Navrhovateľ uviedol, že pri podpise oboch dokumentov bol prítomný odporca, jeho syn N. U. a H. C. a pri

odovzdávaní peňazí bol prítomný jeho syn, raz tam bol aj odporca, myslí si, že to bolo pri odovzdávaní
druhej finančnej čiastky. Vždy bol pri odovzdávaní peňazí aj H. C., ktorý ich vozil na stretnutia. Peniaze
si nespočítal, boli spočítané až v banke, peniaze mu odovzdával syn, všetky peniaze, ktoré mu boli
odovzdané boli vo výške 11.000,- eur, viac tam nebolo.
Na otázku súdu či je pravdou, že bol u neho v byte na stretnutí odporca? Navrhovateľ uviedol: ,,Nebolo
to v predmetnom byte, ale u družky na slobodárke. Bol tam i s mojim synom, bol tam i H. C. došli s

mojim synom, ja som ich nevolal. Syn odo mňa chcel, aby som mu byt predal, bola to jeho robota a H.
C., bol s nimi aj odporca, ktorý mal dať môjmu synovi 50.000,-eur, tieto peniaze si môj syn mal od neho
požičať, aby mohol odo mňa byt kúpiť, žiadne peniaze mi však nedal mimo tých 11.000,-eur, do konca
apríla mi mal dať 50.000,-eur. Byt mal predať môj syn odporcovi, chceli na mňa spraviť podvod.“
Na otázku súdu, aby vysvetlil, akú rolu mal odporca? Navrhovateľ uviedol: ,, Syn mu predal byt, ja som

však byt chcel predať len synovi, urobili na mňa podvod, môj syn nemal peniaze, peniaze potreboval,
môj syn chcel asi predať byt ďalej odporcovi.“
Na otázku súdu, kedy ho syn prvýkrát žiadal, aby mu byt predal? Navrhovateľ uviedol: ,,Bolo to asi
potom, ako už u mňa dva alebo tri roky býval, nasťahoval sa ku mne asi v roku 2009 alebo 2010.“
Na otázku súdu, či sa zaujímal o to, kde syn zoberie peniaze, resp. či má peniaze? Navrhovateľ uviedol:,,

C. M. - odporca mu peniaze požičia.“
Na otázku súdu, kto určil kúpnu cenu a v akej výške? Navrhovateľ uviedol:,, Ja som určil synovi, že
chcem 50.000,-eur, keď dcéra ho chcela kúpiť za 44.000,-eur. Ja som ho za 50.000,-eur chcel predať
synovi. Ja som sa rozhodol predať synovi, lebo ponúkal vyššiu sumu.“
Na otázku súdu, kedy videl prvýkrát kúpnu zmluvu, kto ju vypracoval? Navrhovateľ uviedol: ,, Syn mi

povedal,žeidemepodpísaťzmluvu,povedalmi,žejetozmluvaopredajibytu,jasomsaviacnezaujímal,
ja som si zmluvu neprečítal, nakoľko som na to nevidel, doma som mal staré okuliare, tieto som nemal
so sebou, teraz už mám okuliare nové.“
Na otázku súdu, prečo podpísal zmluvu, keď nepoznal jej obsah? Navrhovateľ uviedol: ,,Syn mi povedal,
aby som to podpísal, že je to všetko v poriadku. Potom mi dal peniaze na druhý deň, keď sme podpísali

druhú listinu, potom mi dal zase peniaze, peniaze mi dal na dvakrát, sumu takú akú povedal môj
splnomocnený zástupca. Keď som zistil, že mi nedal sumu 50.000,-eur, skontaktoval som sa s dcérou.“
Na otázku súdu, prečo podpísal následne i dodatok, keď už v tom čase vedel, že syn mu nedal toľko
peňazí koľko mal? Navrhovateľ uviedol:,, Lebo syn mi povedal, že mi všetko doplatí do sumy 50.000
eur, mal mi to doplatiť do konca apríla.“

Na otázku súdu, či mu syn niekedy povedal, že si požičal peniaze od odporcu, resp. či o tom má
vedomosť? Navrhovateľ uviedol: ,,Voľačo mi spomínal, viac si k tomu nepamätám.“
Na otázku súdu, či na úrade podpisoval kúpnu zmluvu a jej dodatok iba on, alebo ju tam ešte podpisoval
aj niekto iný túto zmluvu? Navrhovateľ uviedol: ,,Nevidel som, že by ju podpisoval okrem mňa ešte
niekto iný. Bol tam so mnou iba môj syn N. U. ml.“

Na otázku súdu či už zmluva bola podpísaná kupujúcim? Navrhovateľ uviedol: ,,To som si nevšimol.“
Na otázku súdu či trval na tom, aby bol prítomný i H. C.? Navrhovateľ uviedol: ,,Syn to chcel, ja som
to nechcel.“

Splnomocnená zástupkyňa odporcu uviedla, že je toho názoru, že navrhovateľ v danej veci neosvedčil

naliehavý právny záujem podľa § 80 O.s.p. pričom súd pri určovacej žalobe sa musí zaoberať
predovšetkým a v prvom rade tým, či je daný naliehavý právny záujem, som toho názoru, že vyriešenie
neplatnosti kúpnej zmluvy nevyrieši postavenie navrhovateľa a jeho vzťah k predmetnej nehnuteľnosti,
bude potrebné tento vzťah ďalej riešiť a domáhať sa iného, preto som toho názoru, že nie je daný
naliehavý právny záujem na takomto určení. Pokiaľ sa s týmto súd nestotožní, čo sa týka tvrdenia

navrhovateľa, že bol uvedený do omylu, je toho názoru, že ak by malo dôjsť k omylu, osoba, ktorej je
právny úkon určený by musela tento omyl vyvolať resp. by musela o ňom vedieť, čo podľa jej názoru v
konaní zatiaľ preukázané nebolo. Vzhľadom na uvedené žiada návrh zamietnuť.Odporca uviedol, že asi týždeň predtým, ako došlo k podpísaniu predmetnej kúpnej zmluvy prišiel za
ním kamarát H. C. s tým, že otec jeho kamaráta potrebuje buď požičať peniaze alebo predať byt. Preto si
dohodli stretnutie priamo u pána U. staršieho, pri ktorom bol prítomný H. C., N. U. mladší a navrhovateľ

a ešte tam bola nejaká pani, myslí, že to mohla byť družka navrhovateľa. Na tomto stretnutí povedal
navrhovateľ, že by chcel byt predať, už nechcel požičať peniaze, takže sa ani nevyjadroval k tomu, akú
sumu chcel požičať. Navrhol, že ak by chcel požičať peniaze, spravili by záložné právo v jeho prospech
na ten byt, čo sa mu nepozdávalo a zdalo sa mu to zložité, preto riešili predaj bytu, dohodli sa na uzavretí
kúpnej zmluvy, navrhovateľ chcel ako vedľajšie dojednanie k zmluve právo spätnej kúpy s čím súhlasil,

preto sa dohodli na cene, ako je uvedená v kúpnej zmluve t. j. 22.360,-eur. Ohľadom ceny bola vzájomná
dohoda takto sa dohodli obaja, keďže bolo zohľadnené právo spätnej kúpy.
Na otázku súdu, či v prípade, ak by nedošlo k využitiu práva spätnej kúpy riešili i doplatok ku kúpnej cene
resp. takáto kúpna cena mala byť konečná? Odporca uviedol: ,,Áno toto sme riešili tak, že ak nebude
chcieť odkúpiť naspäť urobí sa dodatok k zmluve a celková kúpna cena bude činiť 44.000,-eur teda
zvyšok kúpnej ceny sa mu potom doplatí. S týmto takisto súhlasil. Dňa 21.3.2012 sa zmluva podpísala

na Matrike v Trnave.“
Na otázku súdu, kto vypracoval zmluvu a či bola daná k dispozícii odporcovi a kedy? Odporca
uviedol: ,,Zmluvu som vypracovával ja, myslím si , že nejaký koncept zmluvy som mu dal predtým ako
bola podpísaná, predtým ako ju podpísal ja som mu v ten deň vysvetľoval celý obsah zmluvy, prečítal
sommuto,nemalžiadnenámietky.Následneasiza10dníhonavrhovateľoslovil,ženechcevyužiťprávo

spätnej kúpy, povedal mi, že nemá peniaze, že potrebuje ďalšie peniaze, chce, aby mu bol doplatený
zvyšok kúpnej zmluvy, preto sme uzavreli dňa 30.3.2012 dodatok č. 1, ktorý podpísal navrhovateľ na
matrike.“
Na otázku súdu, kto vypracoval dodatok a či bol predložený navrhovateľovi? Odporca
uviedol: ,,Vypracoval som ho ja, nepamätám si, kedy mu bol daný k dispozícii, či v deň podpisu, ale

obsah mu bol vysvetlený asi dvakrát, dobrovoľne dodatok podpísal.“
Na otázku súdu, kedy boli vyplatené peniaze? Navrhovateľ uviedol: ,,Peniaze som navrhovateľovi
vyplatil v hotovosti v deň podpisu zmluvy, teda dňa 21.3.2012, potom ako som sa bol na Správe katastra
v Trnave presvedčiť, či na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy, zistil som, že je to čisté tak ako mi
odporca tvrdil, preto som mu pred budovou katastra v hotovosti vyplatil sumu vo výške 22.360,-eur.

Bol pri tom syn navrhovateľa N. U. mladší, jeho družka, ktorej meno nepoznám, môj kamarát H. C. a
navrhovateľ a ešte nejaký pán, ktorý ich priviezol na aute, ktorého meno nepoznám.“
Na otázku súdu, či niekto prepočítal tie peniaze, ktoré sa odovzdávali? Odporca uviedol: ,,Prepočítal
som ich ja osobne, prepočítal si ich N. U. mladší a tretíkrát si ich prepočítal aj navrhovateľ. Ja som
navrhovateľovi následne odovzdal jedno vyhotovenie zmluvy a dve vyhotovenia zmluvy som išiel

odovzdať na kataster spolu s návrhom na zápis. Následne, keďže zo správy katastra mi zatiaľ nič
neprišlo, som asi po troch týždňoch volal na kataster, bolo mi oznámené, že konanie je prerušené
z dôvodu doručenia návrhu odporcom na odstúpenie od zmluvy. Následne som osobne kontaktoval
právneho zástupcu navrhovateľa, aby mi objasnil o čo ide, ja som zistil, že právny zástupca nie je
oboznámený kompletne s celou vecou, keď nemal od svojho klienta vedomosť o uzavretí dodatku č. 1,

mali sme záujem vec urovnať, ponúkal mi vyplatenie sumy vo výške 22.360,-eur, lebo ako som uviedol,
nemal vedomosť o uzavretí dodatku a vyplatení ďalšej sumy.“
Na otázku súdu, kedy bola vyplatená zvyšná časť kúpnej ceny v zmysle dodatku č. 1? Odporca
uviedol: ,,Bolo to v deň podpisu dodatku, pred Mestským úradom v Trnave, kde bol overený podpis
navrhovateľa, navrhovateľ podpísal dodatok dobrovoľne bez nátlaku, bol oboznámený s obsahom. Pri

odovzdávaní sumy vo výške 21.640,-eur bol prítomný ešte H. C.Y., N. U. mladší, nespomínam si, či tam
bola aj družka navrhovateľa. Peniaze som prepočítal tak ja, ako i syn navrhovateľa a i navrhovateľ sám.“
Ďalej odporca uviedol, že v prípade, že si navrhovateľ kúpnu zmluvu neprečítal, hoci ju podpisoval,
alebo jej obsahu nerozumel, je to jeho neopatrnosť, pričom si musel byť vedomý následkov, že podpísal
niečo , čo si neprečítal, resp. čomu nerozumel. Navrhovateľ bol riadne oboznámený s obsahom oboch

dokumentov, dobrovoľne podpísal zmluvy na matrike. Je tiež nepochopiteľné, prečo by človek, ktorý
ako tvrdí, keď od neho v skutočnosti prvýkrát prevzal sumu iba 5.900,- eur, teda mal by ho podviesť,
následne uzavrel ďalší dodatok k zmluve a následne až odstupom času podá trestné oznámenie, odstúpi
od zmluvy.
Na otázku súdu, ako si vysvetľuje dojednanie o kúpnej cene v zmluve zo dňa 21.3.2012? Odporca

uviedol: ,,Táto suma bola dojednaná s tým, že zmluvné strany sa dojednali na práve spätnej kúpy
nehnuteľnosti najneskôr do 20.5.2012 čo sme mienili tak, že do tohto dátumu si to môže ešte rozmyslieť
a odkúpiť naspäť.“Na otázku súdu, keď v zmluve je uvedené, že kupujúci je povinný v prípade riadneho a včasného
uplatneniaprávaspätnejkúpyuvedenénehnuteľnostispätnepreviesťnapredávajúcehobezzbytočného
odkladu, či teda k spätnej kúpe mohlo dôjsť aj potom, čo budú nehnuteľnosti už prevedené na

kupujúceho a takáto kúpna cena bude vrátená, teda či táto kúpna cena bola konečná? Navrhovateľ
uviedol: ,,Áno táto kúpna cena bola konečná, keď ma potom odporca vyzval, že chce byt odpredať za
sumu 44.000,-eur tak sme sa stretli, spravil sa dodatok a zaplatil sa zvyšok peňazí. Ja som nemohol
dopredu vedieť, čo pán spraví za dva, tri týždne.“
Na otázku súdu či suma 22.360,- eur tak ako je uvedená v zmluve zo dňa 21.3.2012 bola konečnou

sumou za predaj nehnuteľnosti? Navrhovateľ uviedol: ,,Následnosti v tom, že sme sa dohodli na
podmienkach v zmluve zo dňa 21.3.2012 bola táto suma konečná a splatná najneskôr do 20.5.2012.
Odporca nebol ešte v čase uzavretia zmluvy rozhodnutý, či byt predá, alebo nie.“
Na otázku súdu, prečo potom nebola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, ale kúpna zmluva s právom
spätnej kúpy? Odporca uviedol: ,,Ja som pochopil dojednanie právo spätnej kúpy tak, že ak sa nepodarí
vybaviťúverN.U.ml.,ktorýsichcelbytodkúpiťodomňa,keďbyužbolprevedenýnamňa,anavrhovateľ

trval na tom, že chce takúto zmluvu s právom spätnej kúpy, keby si to rozmyslel, oni to riešili so svojim
synom.“
Na otázku súdu prečo to riešil so svojim synom, ktorý nebol účastníkom tejto zmluvy? Odporca
uviedol: ,,To ja neviem, bolo to preto, že asi spolu bývali. O tomto sme sa bavili všetci traja vzájomne,
teda ja aj odporca a jeho syn.“

Na otázku súdu z akého dôvodu bol uzavretý dodatok dňa 30.3.2012 a prečo tam bola už cena iná?
Odporca uviedol: ,,Navrhovateľ ma vyzval, že chce doplatiť dohodnutú sumu do výšky 44.000,- eur, a
že si nebude uplatňovať právo spätnej kúpy a byt riadne odpredá.“
Na otázku súdu, kedy a s kým bola dohodnutá suma 44.000 eur? Odporca uviedol: ,,Táto suma bola
dohodnutá s navrhovateľom aj s jeho synom, o tejto sume sme sa bavili ešte pred uzavretím zmluvy

zo dňa 21.3.2012.“
Na otázku súdu, prečo takáto suma nebola zahrnutá ako kúpna cena už v zmluve zo dňa 21.3.2012?
Odporca uviedol: ,,Lebo takto sme sa dohodli, nemá to žiadny dôvod.“
Na otázku súdu, či mal vedomosť o tom čo znamená dojednanie o práve spätnej kúpy ako vedľajšieho
dojednanie v kúpnej zmluve? Odporca uviedol: ,,Áno vysvetlil mi to kamarát, ktorý je právnik, vysvetlil, mi

že je možné, aby si predávajúci naspäť kúpil predmet zmluvy po určitej dobe a za určitých podmienok.“
Na otázku súdu či kúpna zmluva zo dňa 21.3.2012 a dodatok k nej zo dňa 30.3.2012 už boli podpísané
ním ako kupujúcim v čase keď zmluvu podpisoval predávajúci? Odporca uviedol: ,, Nie som si istý, ale
myslím, že nie.“

Svedok N. U. ml., uviedol, že je synom navrhovateľa. Otec chcel predať byt, najskôr chcel si požičať
peniaze a založiť byt a potom si to rozmyslel, že chce byt predať, zháňal kupcov, on ich zháňal tiež, pár
ľudí za ním bolo, všetci mu dávali málo peňazí, on stretol kamaráta H. C., ktorého sa spýtal, či nepozná
niekoho, kto by kúpil byt. H. C. asi po mesiaci prišiel za ním, že našiel kupca, pána M.. Potom prišiel k
nim, H. C. aj s H. M., on býval s otcom, bol tam prítomný otec a jeho priateľka. Potom sa išlo na ubytovňu,

kde býval v tom čase otec, kde sa dohodli, bol tam on, pán M., otcova priateľka, ktorá na ubytovni býva
a H. C., tam sa rozprávali o byte, ako sa to spraví a otec navrhol podmienky také aké sú, za dva tri dni
prišiel pán M.Ý. so zmluvou, otcovi sa vysvetlilo čo tam je, pán M. mu to vysvetľoval, otec s tým súhlasil.
Jednalo sa o zmluvu s právom spätnej kúpy. Otec si to prečítal a išlo sa to podpísať na matriku, išiel s
ním on, H. C. aj pán M.. Keď sa podpísala zmluva na matrike, otcovi sa odovzdala suma, a hneď pán M.

dal peniaze niečo cez 22.000 eur tak ako je to uvedené v zmluve prepočítaval to pán M., prepočítaval to
on aj otec. Peniaze boli odovzdané na matrike v budove. Otec odišiel i s peniazmi domov, na druhý deň
si bol peniaze ukladať do banky. Otec potom začal rozprávať, že on nechce využiť právo spätnej kúpy,
že chce byt kompletne predať a chce doplatiť peniaze, otec tuším potom volal pánovi M.É., že chce
doplatiť zvyšnú sumu a predať ho komplet. Pán M. potom prišiel, dohodli sa na sume, ktorá je uvedená

v zmluve, teda doplatiť zvyšok sumy do 45.000 eur resp. tak ako je to uvedené v zmluve. Potom prišiel
pán M. s dodatkom, otec si to prečítal, súhlasil, išlo sa na matriku, zmluvu podpísal a bol mu vyplatený
zvyšok peňazí a pán M. mu vyplatil zvyšok sumy na matrike. Z matriky išiel otec domov na ubytovňu,
kde býval, po ceste sa zastavil v banke, on išiel s ním, čakal ho pred bankou. Potom odišiel domov.
Potom prišla sestra I. X. a začala do toho rozprávať, lebo otcovi sa niečo nezdalo, nevie čo, potom sa

otec prestal s ním kontaktovať resp. sestra mu to zakázala. Sestra I. chcela otcov byt predať tiež za
takúto sumu ešte v decembri 2011, otec vtedy povedal, že ho nepredá.
Na otázku súdu, či poznal obsah zmluvy a dodatku? Svedok uviedol: ,,Áno čítal som to. Otec mi z týchto
peňazí ešte 2.000 eur požičal.“Na otázku súdu, či prepočítal peniaze, ktoré boli vyplatené odporcovi? Svedok uviedol: ,, Áno, prvýkrát
mu bola vyplatená suma vyše 22.000 eur a druhýkrát suma 22.000 eur.
Na otázku súdu, či s takouto finančnou čiastkou išiel otec sám domov? Svedok uviedol: ,,Ja som išiel

domov s ním a na druhý deň išiel dať peniaze do banky, tam išiel sám, druhýkrát si išiel do banky uložiť
5.000 eur a ostatné bral domov. Ja som s ním bol druhýkrát v banke a videl som, že ukladal sumu 5.000
eur. Prvýkrát peniaze vložil na viacero účtov.“
Na otázku súdu ako odôvodnil otec, že zvyšok peňazí neuložil do banky? Svedok uviedol: ,, On má
doma v hotovosti peniaze poschovávané.“

Na otázku súdu či mu odporca niekedy hovoril, že by nedostal vyplatenú celú kúpnu sumu resp. že tá
kúpna cena je nízka resp. že byt nechcel predať? Svedok uviedol: ,,Na kúpnej cene sa dohodli s pánom
M., keď sa uzatvárala zmluva s právom spätnej kúpy, vtedy som ja chcel od otca odkúpiť ten byt, keby
si to otec rozmyslel s tým právom spätnej kúpy. Ja som si vybavoval aj úver. Otec však s tým nesúhlasil,
povedal, že ho chce predať p. M. a nechce využiť právo spätnej kúpy. „
Na otázku splnomocnenej zástupkyne odporcu koľkokrát sa navrhovateľ stretol s odporcom pred

podpisom zmluvy resp. dodatku? Svedok uviedol: ,,Prvýkrát sa stretli, keď prišiel pán M. do bytu aj s
p. C. pozrieť si byt, potom sa stretli pár dní na tom, keď p. M. priniesol písomné vyhotovenie zmluvy,
zmluva bola vysvetlená, otec ju celú čítal. Potom keď otec chcel doplatiť zvyšok kúpnej ceny stretli sa
s navrhovateľom, ktorý doniesol dodatok k zmluve.“
Na otázku splnomocnenej zástupkyne odporcu či si odporca nejakým spôsobom preveroval

navrhovateľa? Svedok uviedol: ,,Áno keď prišiel navrhovateľ prvýkrát a pozrel si byt, potom pri odchode
otec od neho pýtal občiansky preukaz, pretože už predtým bolo za ním pár ľudí, čo chceli od neho
odkúpiť.“
Na otázku splnomocnenej zástupkyne odporcu, či má vedomosť aké sumy navrhovateľovi ponúkali
predchádzajúci záujemcovia o kúpu? Svedok uviedol: ,, 35.000,- eur až 40.000,- eur“.

Na otázku splnomocnenej zástupkyne odporcu kam domov išiel odporca po podpise zmluvy? Svedok
uviedol: ,,Na ubytovňu kde býval u svojej družky v tom čase a býva aj teraz.“
Na otázku splnomocnenej zástupkyne odporcu, či otec, keď bol v banke a dával peniaze na účty
podpisoval nejaké doklady a či mal okuliare? Svedok uviedol: ,,Áno zmluvy má doma, ja som si to
pozeral, peniaze mal vložené na troch účtoch, mal tam aj nejaké podielové fondy, otec pri podpisovaní

okuliare nepotrebuje.“
Na otázku splnomocnenej zástupkyne odporcu ako vychádza odporca so svojimi deťmi? Svedok
uviedol: ,,Nás bolo 8 detí, žije nás však už len 7. Nikto z rodiny sa s ním nerozpráva, iba dcéra I.. Z toho
dôvodu, že otec sa nevhodne správal k našej mame, túto bil, mama potom bola chorá mala rakovinu,
on odišiel potom k družke, nestaral sa o ňu, čo mu nevedia súrodenci odpustiť. V tomto byte, kde ja

teraz bývam v minulosti býval môj brat N. a sestra V., otec ich odtiaľ vyháňal, vyháňala ich aj sestra I.,
mne otec pomáhal ako sa dalo, aj keď som sa vrátil z výkonu trestu, umožnil mi bývať u neho v byte,
za čo som mu platil. v byte stále bývam.“
Na otázku splnomocnenej zástupkyne odporcu, či sa staral o odporcu nejakým spôsobom, či to
potreboval? Svedok uvádza: ,,Ja keď som sa vrátil z výkonu trestu v októbri 2006 išiel som bývať do

bytu, otcovi som varil, upratoval nakupoval som, mal niečo s kĺbom, chodil som mu pre lieky.“
Na otázku súdu, kto prišiel s tým, aby sa byt predal? Svedok uviedol: ,,Otec. Odôvodnil to tým, že aby
nebolo v rodine peklo a aby sa rodina nehádala, radšej ho predá cudziemu. Povedal to aj pred pánom
M., že on radšej predá byt, že nikomu zo svojich blízkych nič nedá. Chcem ešte uviesť, že otec sa dcéry
I. bojí.“

Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa, či prvýkrát, keď sa uzatvárala zmluva bol v byte
resp. i na ubytovni? Svedok uviedol: ,,Áno bol som v byte i na ubytovni.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa, prečo sa zúčastnil všetkých rokovaní podpisov
zmlúv odovzdania peňazí, keď sa ho predaj bytu netýkal? Svedok uviedol: ,,Bolo to z toho dôvodu, že

otec chcel predať byt, hľadal kupca, ja som ho zohnal, trval na tom, aby som bol s ním, ja som pri
samotnom podpise zmluvy nebol.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa, prečo sa toho istého zúčastňoval pán Polák, keď
takisto s tým nemal nič spoločné? Svedok uviedol: ,,Lebo pán C. zohnal pána M., a H. C. mal kamaráta,
toho šoféra, ja som nemal otca ako odviesť.“

Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa, či mal z toho pán C. nejaký zisk, svedok
uviedol: ,,Nie.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa, kde sa dohadoval dodatok k zmluve? Svedok
uviedol:,, Na ubytovni.“Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa, aby sa vyjadril k zdravotnému stavu otca, svedok
uviedol:,, Viem, že má problém s kĺbom na nohe, neviem, či ide o bedrový kĺb alebo kolenný kĺb a chodil
na vyšetrenie a ožarovanie do Bratislavy, kam ho vozila sestra I., inak mentálne je podľa môjho názoru

v pohode, čo sa týka okuliarov, tieto nenosí.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa, aká je podľa jeho názoru cena bytu? Svedok
uviedol: Neviem, ceny sú rôzne, podľa toho, kde sa byt nachádza môže to byť 40.000 až 44.000 eur.
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa prečo bol ochotný teda dať otcovi za byt vyššiu
sumu? Svedok uviedol: ,,Ja som mu povedal, že mu dám ešte o 5.000 viac, bolo to z dôvodu, že som

nemal kde bývať. Sestra I. mu ho chcela predať za 45.000 a nesúhlasil s tým.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa prečo v liste zo dňa 28.5.2012 tvrdil, že otec byt
predal jemu? Svedok uviedol: ,,Bolo to len na jed, lebo sestra I. prišla do bytu s manželom aj s dvomi
sestrami, vyhadzovali ma z bytu, vyhrážali sa mi vyhadzovačmi a kriminálom.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa prečo v liste uvádzal, že vyplatil on otcovi za byt
44.000 eur? Svedok uviedol: ,,To bolo len I. a jej mužovi na just, pretože sa mi vyhrážali.“

Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa prečo tvrdil v tom liste, že si požičal od pána M.
sumu 44.000 eur na kúpnu cenu bytu? Svedok uviedol: ,,To som tvrdil na jed. Ja aj keď som vedel, že
to tak nie je, tvrdil som, že to tak je, aby som naštval sestru a jej manžela. Je nelogické, aby požičal
odporca 44.000 eur, keď ma ani nepozná.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa, či priznáva , že napísal a podpísal list zo dňa

28.5.2012? Svedok uviedol: ,,Áno tento list som napísal a podpísal I. na jed. Ten list bol písaný dva, alebo
tri dni ako bola I. u mňa a potom čo mi došlo od splnomocneného zástupcu navrhovateľa vyjadrenie.“

Svedok H. C. uviedol, že pozná navrhovateľa od svojho detstva, nakoľko býval tam kde oni na K. ulici.
Odporcu pozná už asi tri roky z Hlohovca, kde chodil za kamarátom do práce - do záložne, kde chodí

aj odporca. S odporcom sú kamaráti. Má vedomosť, že pán M. kúpil byt od pána U. st. a došlo tam k
nejakým nedorozumeniam.
Na otázku súdu, či bol nejakým spôsobom zainteresovaný do tohto predaja bytu? Svedok uviedol: ,,Ja
som bol zainteresovaný tak, že na začiatku roku 2012 sme sa stretli v meste s N. U. ml., ktorý mi
spomenul, že má takú situáciu, že býva u otca, ale že pôjde bývať niekam do prenájmu a že otec chce

predať byt. On sa ma opýtal, či niekoho poznám, kto by mohol ten byt odkúpiť, alebo zapožičať peniaze
jeho otcovi, keďže to bol byt otca.“
Na otázku súdu, čo od neho chcel N. U. mladší? Svedok uviedol: ,,Chcel či nepoznám niekoho kto by
od neho odkúpil byt.“
Na otázku súdu kto mal komu a načo požičať peniaze? Svedok uviedol: ,,N. U. ml. to tak prezentoval,

že otec chce požičať peniaze, alebo odpredať byt s tým, že otec má už iné bývanie zabezpečené, že už
tam nebýva. N. U. ml. hovoril, že v byte býva on so synom a otec byt nechce. Ja som sa skontaktoval s
pánom M., že niečo takéto je v ponuke. Išli sme pozrieť na ten byt, ja s pánom M., v byte bol N. U. ml.,
jeho maloletý syn a bol tam jeho otec N. U. st. s jeho družkou. Navrhovateľ ma poznal, ja som povedal,
že som prišiel v tej veci, že chce byt odpredať, povedal som, že ja ho pre seba nechcem, predstavil som

mu pána M. s tým, že tento človek sa prišiel pozrieť na byt, ktorý je v ponuke. Pán N. U. st. povedal, že
byt je v ponuke na predaj. Rozprávalo sa tam aj o tom, či môže pán M. požičať navrhovateľovi peniaze na
byt. Spolu sa dohadovali, či si chce zapožičať peniaze resp. odpredať byt, pán M. sa pýtal navrhovateľa,
či chce predať byt, alebo si zapožičať na neho peniaze.“
Na otázku súdu, na čo si chcel navrhovateľ zapožičiavať peniaze? Svedok uviedol: ,,Ja vám vysvetľujem

o čom sa dohadovali, že buď si kúpi p. M. od neho byt a za akú sumu, potom sa dohodli tým spôsobom,
že si to môže navrhovateľ odkúpiť naspäť, keby si to rozmyslel, že to nechce predať, tak sa dohadovali
na nejakej sume. Dohodli sa na sume okolo 22.000 eur. Pán M. mu povedal, že to o čom sa dohodovali
treba spísať, takže to spíše a donesie mu to ukázať. Vysvetľoval mu za akých podmienok bude zmluva
uzavretá, keď sme odchádzali, navrhovateľ chcel vidieť kto to je, tak mu odporca ukazoval občiansky

preukaz. Mýlil si ho s niekým, kto sa s ním mal o tom rozprávať iba tak. Potom sa pripravila zmluva, ktorú
pripravil p. M., zmluva sa ukázala, prečítal si zmluvu a opýtal sa či to tak bude a či budú peniaze s tým, že
p. M. povedal navrhovateľovi, že peniaze budú, keď sa zistí, či je byt v poriadku, či tam nie je exekúcia,
či nebol byt medzitým predaný a potom že dostane peniaze. Následne potom ako mal navrhovateľ
zmluvu a prečítal si ju, sa myslím až na ďalší deň išla zmluva podpísať, ešte raz si ju navrhovateľ prečítal,

navrhovateľ išiel s pánom M. na matriku, ja s p. N. U. ml. a s družkou navrhovateľa sme čakali v aute,
po podpise odporca povedal, že ešte ide na kataster a vyplatil navrhovateľovi peniaze pri matrike, kde
bol aj N. U. ml. aj ja.“Na otázku súdu či videl ako odporca navrhovateľovi odovzdával peniaze a či vie aká tam bola suma?
Svedok uviedol: ,,Videl som, bolo tam dosť veľa peňazí. Potom navrhovateľ povedal, že je to v poriadku,
dali sa mu zmluvy ktoré podpísal a potom sme ho viezli domov, ja , N. U.. ml. a tá jeho družka. Šoférom

boljedenmôjznámy.PánM.snaminebol.NavrhovateľasmezaviezlidomovnaLinčianskunaubytovňu.
Odišiel aj s partnerkou. Asi o dva dni ma poprosil N. U. ml., že jeho otec aj s jeho družkou potrebujú
odviesť niekam na Myjavu, tak som šiel s nimi. Vtedy sa ho N. U. ml. pýtal, či mu požičia niečo s tých
peňazí, či doma niečo má, N. U. st. povedal, že áno. Potom mi N. U. ml. povedal, že otec chce ešte
doplatiť zvyšok kúpnej ceny, zavolal som pána M., aby prišiel, potom sa stretli s navrhovateľom, ktorý

povedal odporcovi, že chce doplatiť zvyšok sumy, on povedal, že mu to doplatí, ale s tým že sa spraví
ďalšia zmluva, kde sa to dopíše. Navrhovateľ chcel hneď peniaze, ale bolo mu vysvetlené, že sa to musí
urobiť písomne. Navrhovateľ vždy chcel, aby som ja bol prítomný pri všetkom aj vtedy, keď požičiaval
svojmu synovi peniaze, aj keď mu ich dával. Keď odporca napísal ďalšiu zmluvu išli sme spolu ja s
odporcomzanavrhovateľom,odporcamuvysvetlilzaakýchpodmienokačoktomubudevšetkonáležať.
Odporca mu už predtým povedal, že byt je hoden maximálne 44.000 eur, lebo to nie je v bohvieakom

stave.“
Na otázku súdu, či si svedok pamätá, čo všetko mu odporca vysvetlil, keď mu predkladal ďalšiu zmluvu?
Svedok uviedol: ,,Povedal mu, že je to zmluva k tomu, že dopláca za tento byt, že sumu mu doplatí, až
keď sa zmluva podpíše, myslím si, že až na ďalší deň sa išlo na matriku. Ja si len pamätám, že vždy keď
som prišiel za navrhovateľom, hovoril, že aby mi dal aj tieto peniaze, išlo sa potom na matriku, ja som

tam čakal aj s družkou navrhovateľa aj s pánom U. ml., keď išli z matriky v aute odovzdal p. M. peniaze
navrhovateľovi, pri odovzdávaní ich prepočítali, prepočítal ich odporca, N. U. ml. i navrhovateľ. „
Na otázku súdu či svedok vie koľko tam bolo peňazí? Svedok uviedol: ,, Bolo tam niečo okolo 21.000
eur, ja som ich počúval ako to hovoria. Potom sme navrhovateľa išli zaviesť, s tým že niečo si chce dať
do banky, išli sme do VÚB Banky pri štadióne tu v Trnave, ja som s ním išiel do vnútra, aby ho niekto

neokradol, on si peniaze rozpočítal, povedal mi že vloží do banky 5.000 eur a ostatné si zobral domov.
Potom išiel domov, odviezli sme ho domov.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa, či má svedok vedomosť, či sa živí odporca
poskytovaním pôžičiek a úverov? Svedok uviedol: ,,Viem, že má finančné prostriedky, ale neviem, či sa
tým živí, oslovil som ho preto, že je korektný.“

Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa, či má vedomosť, že odporca sa zaoberá
sprostredkovaním realít, svedok uviedol: ,,Ja viem, že niečo kúpi lacnejšie a niečo drahšie, proste má
financie, preto som ho oslovil.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa, či má svedok vedomosť, že byt mal záujem kúpiť
aj p. N. U. ml.? Svedok uviedol: ,,Ja mám vedomosť o tom, že N. U. ml. hovoril, že by si ho kúpil, ale že

na to nemá, že keď ho otec predá, môže mu otec požičať peniaze na nájom, aj mu požičal 2.000 eur.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa, či mal on niečo zo sprostredkovania predaja bytu,
keď sa zúčastňoval všetkých týchto jednaní, resp. prečo to robil? Svedok uviedol: ,,Ja som to robil preto,
lebo som vedel o tom čo sa im stalo, že brat N. U. ml. sa obesil, navrhovateľa som poznal, mal som
dobrý pocit, že som mu pomohol predať byt.“

Svedkyňa I. X., uviedla, že je dcérou navrhovateľa, odporcu pozná iba z videnia, videli sa na súde.
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa aby sa svedkyňa vyjadrila k okolnostiam prevodu
bytu jej otca, čo si o tom pamätá a vie? Svedkyňa uviedla: ,,Bolo to zhruba pred rokom, otec volal, sme sa
rozprávali, bol taký divný, pýtala som sa čo sa deje, povedal, že spravil som niečo zlé, na otázku čo zlé mi

odpovedal, že predal byt bratovi Jozefovi, na čo mu odpovedala, že je teoreticky v poriadku, keď dostal
všetky peniaze, nech si ich uloží do banky, alebo nech si kúpi 1-izbový byt, na čo mi otec odpovedal,
že tam je problém, lebo dostal len určitú časť peňazí a tak som sa ho opýtala, čo popodpisoval a čo má
za zmluvy, povedal, že on nevie a žiadne zmluvy doma nemá resp. u družky na slobodárke kde býva.
Tak som na druhý deň ho zobrala na kataster, kde som vlastne prvýkrát videla zmluvu s právom spätnej

kúpy, ktorú otec podpísal na sumu zhruba 22.450,-eur, tak som sa opýtala, čo to má znamenať, on mi
nevedel k tomu nič povedať, on potrebuje silné okuliare, sám si nevie nič prečítať, okuliare nenosí. Vtedy
som sa opýtala, že tam nie je podpísaný brat, ale pán M., pýtala som sa teda, čo sa stalo a otec tvrdil,
keď som sa spýtala na tú sumu, že mi to nejako nesedí, povedal, že on predal byt bratovi za 50.000,-eur.
Ja som bratovi volala, spýtala som sa ho čo to má znamenať, na čo mi brat vynadal do telefónu, aby som

sa nestarala, a povedal mi nech to nechám tak. Pár dní na to bola Veľká noc, kedy sme prišli s mojimi
sestrami a s jej deťmi do bytu na K. sa spýtať brata N. čo to má všetko znamenať a on sa najprv tváril,
že sa nič nedeje, keď som ho požiadala, aby mi podal vysvetlenie, a ukázala som mu zmluvu, povedal,
že sa do toho nemám starať, nech to nechám tak, potom sa rozčúlil, začal nám nadávať, povedal, žeotca oklamal a nikto z bytu žiadne peniaze neuvidí. A keď som sa ho pýtala na zvyšnú sumu, povedal
že to do konca mesiaca vyplatí do tých zvyšných 50.000 eur, potom sme sa začali hádať. Potom sme
ho požiadali, aby sa z bytu odsťahoval, čo on odmietol, po hádke sme z bytu odišli. Týždeň pracovný

na to bol za mnou v práci, kde ma prosil, aby som to nechala tak, že on dlžné peniaze otcovi do konca
mesiaca vyplatí. Potom sme kontaktovali JUDr. Chrenka, aby nám pomohol s tým, že my sme chceli
od tejto zmluvy s právom spätnej kúpy odstúpiť. Keď som išla s otcom do banky, zistila som, že má na
troch účtoch 10.700 alebo 10.900 eur a my sme oslovili JUDr. Chrenka s tým, že chceme odstúpiť od
tejto zmluvy, že otcovi zvyšok peňazí s manželom doplatíme, aby sme sa nemuseli ťahať po súdoch a

byt by ostal otcovi. Pár dní na to nás JUDr. Chrenko kontaktoval , že je tam dodatok k zmluve od pána
M. na sumu 44.000 eur a to už toľko finančných prostriedkov nemáme, tak sme povedali, že sa bude
robiť, čo treba. Potom sme začali podnikať toto všetko.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa akú má vedomosť o zdravotnom stave otca?
Svedkyňa uviedla: ,,Otec má vysoký krvný tlak, pred 4 rokmi prekonal mozgovú porážku, mal by mať
operované pravé koleno, na operáciu nechce ísť, a na ľavom ramene má podozrenie na rakovinu kože.

On ťažko chodí, ja s ním chodím pre lieky autom, aj po lekároch, lebo sám veľa neprejde.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa aké sú vzťahy otca s ostatnými súrodencami a aké
sú vzťahy navrhovateľa so synom N.? Svedkyňa uviedla: ,,Ostatní súrodenci vídajú otca sporadicky,
možno raz za mesiac, najviac naštrbené vzťahy má s bratom N., čo je kvôli bratovi N.. Otec predtým
ako sa toto udialo bývali v tomto byte, on, brat N., sestra V. a brat N. otca štval proti nim dvom, nakoniec

sa oni dvaja bratia N. a N. pobili a odišli z bytu a ostal tam len N. sám. On veľmi otca manipuluje a
manipuloval,huckalhoprotinámvšetkým.Dávnejšiepredtýmakosatotostalosamiotecstálesťažoval,
že u neho bývali všetci títo súrodenci a nedávali mu peniaze na nájomné. Vtedy som mu navrhla, že
by mal od všetkých pokoj, že vymeníme tento byt za 1-izbový. Na čo otec pristúpil, ale pod tlakom a
ovplyvňovaním brata N. si to rozmyslel.“

Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa či sa vie vyjadriť o vzťahu otca k peniazom, bol
šetrný míňal, aký má vzťah k mene euro? Svedkyňa uviedla: ,,On nerozumie tejto mene, väčšiu sumu si
nevie spočítať, myslí stále v korunách. On si vystačí z dôchodku do dôchodku, nemal žiadne finančné
problémy.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa či má vedomosť, že má nejaké úspory v hotovosti?

Svedkyňa uviedla: ,,Ja viem, že otec určite nemá doma, teda na ubytovni, kde teraz býva, peniaze a
úspory, pretože jednak v dome, kde býva na slobodárni bývajú rôzni ľudia, sú tam veľmi labilné dvere, je
tam ľahký prístup, čo som sama sa presvedčila, keď som tam bola a keď som bola preňho a išiel k sestre
na vianočné sviatky, zobral si so sebou 800 eur, čo boli všetky jeho peniaze, určite by tam nenechal
neviem koľko tisíc eur. V byte na K. už nebýval zhruba rok.“

Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa čo vie o finančných pomeroch brata N.? Svedkyňa
uviedla: ,,Odkedy sa vrátil z väzenia, čo je zhruba pár rokov, neviem uviesť koľko, nemá peniaze, lebo
nemá ani prácu, viem, že sa sťažoval, že ho naháňajú exekútori, stále chodil po rodine si požičiavať,
až pokiaľ sme si povedali, že mu už nedáme. Jeden čas býval u sestry Z. v Dolnej Strede, býval tam tri
mesiace, nedal jej ani korunu. V septembri 2012 bol rok, čo býva v byte otca a neplatil žiadne nájomné.“

Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa, keď ste prvýkrát ukázali otcovi kúpnu zmluvu s
právom spätnej kúpy, rozumel tomuto? Svedkyňa uviedla: ,,Otec nevie použiť ani platobnú kartu, nevie
si ani otvoriť účet, nevedel si vybaviť ani dôchodok po mame, nevie vôbec si vybaviť nič na rôznych
inštitúciách. On nerozumel vôbec obsahu tej zmluvy, nerozumel čo tam robí pán M. a 22.000 eur.“
Na otázku splnomocneného zástupcu odporcu kedy ju otec kontaktoval prvýkrát? Svedkyňa

uviedla: ,,Bolo to dva alebo tri dni po podpise dodatku, bolo to pár dní pred Veľkou nocou 2012.“ Na
otázku splnomocneného zástupcu odporcu aká bola vaša reakcia, keď povedal váš brat, že sumu
doplatí? Svedkyňa uviedla: ,,Spýtala som sa ho, kde chce zobrať peniaze, keď nemá žiadny majetok,
prácu.“
Na otázku splnomocneného zástupcu odporcu ako často otca navštevovali v tom období? Svedkyňa

uviedla: ,,Ja som mu volávala raz za mesiac a zhruba raz za mesiac, 6 týždňom som ho navštívila na
slobodárni, kde býva. Tam som sa zapisovala do knihy návštev, ale nie vždy som sa musela zapísať,
pustili nás aj bez toho.“
Na otázku splnomocneného zástupcu odporcu kedy navrhovala otcovi , aby byt predal a kúpil si 1-
izbový? Svedkyňa uviedla: ,,Bolo to predtým, ako sa toto všetko stalo, na byte bola ešte plomba, tam

sa súdia pán Korytár a pán Pohovej o vlastníctvo, na byte bola plomba, lebo ho otec odkúpil postupne
na splátky.“
Na otázku splnomocneného zástupcu odporcu kto otcovi pomohol otvoriť účty v banke, o ktorých
hovorila? Svedkyňa uviedla: ,,Predpokladám, že tam bol vtedy s mojim bratom, pretože keď sme bolitieto účty rušiť tá pani povedala, že tam bol vtedy s nejakým mladým pánom a brat Jozef o tom vedel,
že má tri účty, on mi to vlastne povedal.“
Na otázku splnomocneného zástupcu odporcu, prečo ste to riešili takým neštandardným spôsobom , že

ste chceli doplatiť otcovi sumu 12.000 eur? Svedkyňa uviedla: ,,Lebo viem, ako je na tom zdravotne,
chceli sme ho uchrániť tohto všetkého, ja neviem či sa dožije konca tohto všetkého.“ Na otázku
splnomocneného zástupcu odporcu či mala záujem niekedy si predmetný byt kúpiť? Svedkyňa uviedla:,,
Nie, ja som o to nemala záujem, lebo som na to nemala peniaze, chcela som ho vymeniť za 1-izbový
niekde na Družbe, kde si bude môcť chodiť aj pre obedy do domu dôchodcov, kde bude mať blízko k

lekárovi a aby mal pokoj od ostatných súrodencov.“

Svedok Q. X., uviedol, že je zaťom navrhovateľa, odporcu pozná iba z videnia, stretol ho na súde.
Naotázkusplnomocnenéhozástupcunavrhovateľa,abysasvedokvyjadril,čovieookolnostiachpredaja
bytu pána U.? Svedok uviedol: ,,V byte môjho svokra bývali dvaja bratia N., N., sestra V., jej dve deti plus
N.Ž. U. mladší syn. Keďže my sme chodili otca navštevovať, sťažoval sa, že súrodenci tam bývajú a

neprispievajú mu na domácnosť. Na základe tohto sme zisťovali, teda ja s manželkou, že či je byt otcov,
dohodli sme sa s otcom, že by sme ho vymenili za 1-izbový na Družbe. S otcom sme vybavili veškeré
náležitosti, aby byt bol jeho lebo tam mal nedoplatky. Keďže sme chceli zameniť tento 3-izboivý za 1-
izbový aby neplatili dva nájmy s družkou ale bývali spolu v jednom byte, tak sme to všetko vybavovali,
otec sa však nakoniec vyjadril, že nechce vymeniť byt za 1-izbový byt. Potom tri mesiace na to nám

otec volal, že spravil niečo zlé, on sa tak vyjadril, povedal, že predal byt. Manželka mu na to povedala,
že dobre, keď predal byt, v čom je problém, on povedal, že nedostal všetky peniaze. Na to sme otca
šli navštíviť, nech to bližšie vysvetlí, čo je vo veci, keď sme prišli k tomu, aké má podklady, povedal, že
nemá žiadnu zmluvu, nemá nič. Že mu sľúbili, že do konca mesiaca mu syn peniaze doplatí. Keď sme
pozreli, našli sme len výpisy z banky na sumu okolo 10.000 - 11.000 eur, presne si to nepamätám. Na

druhý deň sme zobrali otca a šli sme na katastrálny úrad, kde sme si vypýtali vlastne zmluvu, keďže
sme nič nemali, zistili sme, že otec nepredáva byt synovi za 55.000 eur ale pánovi M. za 22.000 eur.
Potom sme vyhľadali advokáta pána Chrenka a radili sme sa čo v tejto veci spraviť. Náš návrh bol, že
zoberieme tých 10.000 11.000 eur, a dáme ich otcovi, aby o ten byt neprišiel, teda sumu 22.000 eur sme
chceli dať pánovi M., aby otec o byt neprišiel. Vlastne následne na to sa zistilo, že existuje ďalšia zmluva

na ďalších 22.000 eur a my sme toľko peňazí nemali. Potom sme išli do bytu, kde býva ten syn aj so
sestrou jednou aj druhou plus jednej sestry tam boli aj deti a Jozefa sme sa pýtali, ako to je s predajom
toho bytu a tvrdil nám, že byt kupuje on, s tým, že nám ukáže aj podklady z banky, že mu dajú úver, čo
sme mu neverili, pretože bol dlhodobo nezamestnaný a úver by mu nedali. Potom sme sa pýtali, kto je
pán M. a nech nám dá na neho kontakt, povedal, že žiadneho pána M. nepozná. Na to sme mu ukázali

zmluvu z katastra, kde bol pán M. napísaný s tým, že za 22.000 eur odkupuje byt. Prosil ma, aby sme
do konca mesiaca počkali, že on zvyšné peniaze otcovi doplatí, na čo sme mu povedali, že do konca
mesiaca byt prejde na pána M.. Potom N. U. mladšiemu rupli nervy a povedal, že žiadne peniaze neuvidí
nikto a otec to má za to, čo mu spravil, keď som sa pýtal, čo mu spravil otec, tak neodpovedal. Ďalej
sme chodili za pánom Chrenkom, ktorý nás zastupoval. To je všetko čo viem k veci uviesť.“

Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa, čo vie o finančných pomeroch svokra, mal nejaké
peniaze odložené? Svedok uviedol: ,,Nejaké peniaze mal odložené, minulý rok, ako sme ho viezli okolo
Vianoc sestre, keď opúšťal slobodárku, povedali sme mu, aby nám dal všetky peniaze, aby sme mu ich
uschovali, dal nám 800,-eur.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa aký bol jeho vzťah a prístup k peniazom ako takým?

Svedok uviedol: ,,Má problém sa orientovať v eurách, musí si to prerátavať na koruny, aby to dokázal
pochopiť, dokáže si ušetriť tak aby vyšiel a aby mu aj niečo zostalo.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa, keď mu ukázali prvýkrát zmluvu na katastri vedel
si ju vôbec prečítať, rozumel jej? Svedok uviedol: ,,Nevedel si ju prečítať, potrebuje okuliare, aby vedel
čítať.“

Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa ako sa oboznámil navrhovateľ s obsahom zmluvy?
Svedok uviedol: ,,Museli sme mu ju prečítať, lebo on okuliare ani nemá.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa aké má vedomosti o vzťahu navrhovateľa so svojimi
deťmi najmä s N. U. mladším? Svedok uviedol: ,,Môžem povedať, že má skoro najhoršie vzťahy práve
s N. U. ml., lebo dlhodobo mu neprispieval na nájom a párkrát ho o nejaké peniaze okradol.“

Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa, či sa vie vyjadriť k majetkovým pomerom N. U.
ml.? Svedok uviedol: ,,Viem, že dlží aj nám peniaze a dlží aj niektorým rodinným príslušníkom, sestrám,
nejaké peniaze. Taktiež si dlhodobo nevie udržať prácu. Bol zamestnaný v Peugeote, mal byt, odtiaľ ho
vyhodili za krádež a prišiel aj o bývanie.“Naotázkusplnomocnenéhozástupcunavrhovateľaakosavyjadrilkfinančnýmprostriedkom,ktoréchcel
vyplatiť otcovi? Svedok uviedol: ,,Pri návšteve nám hovoril, že si vybavuje úver, čo nám chcel preukázať
aj nejakými dokladmi, mal to byť úver z banky, myslím že z OTP, ale neukázal nám žiadne listiny.“

Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa chápal navrhovateľ právny inštitút kúpnej zmluvy s
právom spätnej kúpy? Svedok uviedol: ,,Otcovi sme museli všetko, čo bolo v zmluve vysvetliť, teda, že
ten byt sa dá spätne odkúpiť myslí , že do 25.4.2012 s tým, že otec povedal, že má len tie peniaze tých
10.000 11.000 eur čo som už spomínal a nemá na to, aby za tých 22.000 eur odkúpil byt späť.“
Na otázku splnomocneného zástupcu odporcu kde mával otec uložené peniaze? Svedok uviedol: ,,Mal

ich uložené v sklenom pohári v skrinke pod televízorom, odtiaľto nám dával 200 eur, z ktorých sme mu
chodili platiť byt na K..“

Splnomocnený zástupca navrhovateľa v záverečnej reči uviedol, že má za to, že v konaní bola
jednoznačnepreukázanádôvodnosťnávrhu,bolojednoznačnepreukázané,ženavrhovateľboluvedený
do omylu, keď mal za to, že byt prevádza niekomu inému ako odporcovi a za inú sumu, vyplýva to i

z výpovede svedkov, z ktorých vyplýva, že nielen sám navrhovateľ bol presvedčený že byt prevádza
na svojho syna, potvrdil to napokon i samotný N. U. mladší v liste, ktorý bol predložený súdu. Je toho
názoru, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že v dôsledku omylu v podstatných náležitostiach
kúpnej zmluvy, ktorými bola osoba kupujúceho ako i určenie kúpnej ceny, je tento právny úkon neplatný,
keď tento omyl vyvolal odporca a N. U. mladší, omyl sa týka podstatných a rozhodujúcich skutočností

pre vôľu uzavrieť zmluvu, preto považuje takýto úkon za absolútne neplatný. Je toho názoru, že v danej
veci preukázali naliehavý právny záujem na takomto určení, keď v prípade vyhoveniu takémuto určeniu
neplatnosti zmluvy a jej dodatku okresný úrad zamietne návrh na vklad a nastane stav taký ako je
zapísaný v katastri nehnuteľnosti, keď navrhovateľ je zapísaný ako vlastník, teda jeho postavenie ako
vlastníka sa stane istým.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu v záverečnej reči uviedla, že kúpna zmluva bola navrhovateľovi
dostatočne vysvetlená, bola mu prečítaná, čo v konaní potvrdili svedkovia, ktorí sú vo vzťahu k odporcovi
cudzími osobami, ktorých odporca nepozná. Ak sa navrhovateľ domáha neplatnosti kúpnej zmluvy podľa
§ 49a bolo na ňom, aby si zabezpečil všetky informácie relevantné pre uzavretie zmluvy aby vedel

čo podpisuje. Z písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy je jednoznačne zrejmé, kto sú zmluvné strany,
zmluva je napísaná jasne, dostatočne veľkým písmom a keď mal za to, že byt predáva synovi, bolo by
to evidentné hneď z označenia zmluvných strán, keďže sú menovci, boli by tam teda uvedené rovnaké
mená na strane predávajúceho i kupujúceho. Navrhovateľ sa vyjadril v konaní, že kúpnu zmluvu uzavrel
bez prečítania, preto má za to, že pokiaľ tvrdí, že bol uvedený do omylu, tento omyl si privodil sám.

Poukazuje zároveň na to, že navrhovateľ následne po vykonaní tohto úkonu urobil viacero úkonov a to
vkladal peniaze v banke, do podielových fondov, splnomocnil zástupcu na zastupovanie, teda viacero
úkonov, kde bolo nutné, aby si prečítal čo podpisuje a až v júni 2012 tvrdil, že bol na očnom vyšetrení
a až vtedy bolo zistené, že potrebuje okuliare na čítanie. Je teda toho názoru, že nie je pravdou, že
navrhovateľ bol uvedený do omylu, uvedené nepovažuje v konaní za preukázané, preto žiada návrh

zamietnuť.
Z Kúpnej zmluvy s právom spätnej kúpy uzavretej dňa 21.3.2012 medzi N. U., T.. XX.X.XXXX ako
predávajúcim a I. M. ako kupujúcim súd zistil, že predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v katastrálnom území Trnava zapísané na Správe katastra Trnava, na LV č. XXXX, bytový dom XX
b.j. - K. XX,XX postavený na parcele XXXX/XX na ul. K.. K. G..Č.. XXXX, predmetom prevodu bol byt

č. X na 1. poschodí a s ním súvisiacej pivnice, vchod č. 13 a spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a zariadeniach, spoločných priestoroch domu a príslušenstva. Kúpna cena bola dohodnutá vo
výške 22.360,- eur, s tým, že kupujúci dohodnutú kúpnu cenu zaplatí v hotovosti pri podpise zmluvy a
predávajúci prevzatie dohodnutej kúpnej ceny potvrdí svojim podpisom.
Zmluvné strany sa dohodli, že predávajúci má právo spätnej kúpy najneskôr v lehote do 20.5.2012 za

zmluvne dohodnutú kúpnu cenu. V prípade neuplatnenia práva spätnej kúpy a neuhradenia dohodnutej
kúpnej ceny vo výške 22.360,- eur najneskôr v lehote do 20.5.2012, predávajúci stráca definitívne
právo spätnej kúpy nehnuteľností a kupujúci sa stáva definitívnym vlastníkom, ak sa zmluvné strany
nedohodnú inak.

Z Dodatku č. 1 k Kúpnej zmluve s právom spätnej kúpy zo dňa 21.3.2012 medzi N. U., T.. XX.X.XXXX
ako predávajúcim a I. M. ako kupujúcim súd zistil, že na základe dodatku sa zmenila kúpna zmluva v
časti kúpnej ceny tak, že zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 44.000 eur, s tým, že 1. časť kúpnej
ceny vo výške 22.360,- eur zaplatil kupujúci pri podpise zmluvy dňa 21.3.2012 a 2. časť kúpnej ceny vovýške 21.640,- eur zaplatil kupujúci v hotovosti pri podpise Dodatku č.1 a predávajúci podpisom dodatku
potvrdil prevzatie kúpnej ceny. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že predávajúci si neuplatní právo
spätnej kúpy a ku dňu 30.3.2012 sa definitívne zrieka tohto práva.

Z Listu zo dňa 28.5.2012 vlastnoručne napísaného a podpísaného N. U., ml. súd zistil, že list bol
adresovaný splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa JUDr. Chrenkovi a bol odpoveďou na výzvu
na vypratanie bytu, N. U., ml. uviedol: ,,....Pokiaľ mi je známe, môjmu otcovi som vyplatil sumu vo
výške 44.000,- eur, ktoré prevzal osobne pri podpisovaní zmluvy s ktorou bol oboznámený a ktorú pred

podpisom sám otec čítal a s ktorou súhlasil a dobrovoľne bez nátlaku podpísal pred notárom. Peniaze
ktoré prevzal som si požičal od pána M. M.. Nechápem postoj môjho otca, ktorý vezme peniaze ktoré
boli vyplatené z dôvodu kúpy bytu ktorý užívam a ktorý mi predal. Z tohto dôvodu odmietam predmetný
byt vypratať.“

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby

sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 49a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v
omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol
právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,
ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,

ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ ako predávajúci a odporca ako kupujúci

uzatvorili dňa 21.3.2012 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol byt s príslušenstvom bližšie špecifikovaný
v zmluve. Následne bol dňa 30.3.2012 uzavretý dodatok k zmluve, ktorým sa zmenila kúpna cena a
navrhovateľ sa vzdal práva spätnej kúpy.
Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáhal určenia neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy a jej dodatku
s poukazom na skutočnosť, že bol uvedený do omylu čo sa týka osoby kupujúceho ako i kúpnej ceny,

keď mal za to, že nehnuteľnosť predáva svojmu synovi za kúpnu cenu 50.000,- eur.
Vzhľadom na to, že sa jedná o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku,
súd skúmal, či je daný naliehavý právny záujem na takomto určení a dospel k záveru, že navrhovateľ má
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uvedenej zmluvy a jej dodatku, keď bez tohto rozhodnutia
je jeho postavenie ako vlastníka neisté, nakoľko navrhovateľ je stále zapísaný ako vlastník predmetnej

nehnuteľnosti, keď konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe predmetnej kúpnej zmluvy
bolo prerušené. Z uvedeného vyplýva, že v prípade rozhodnutia o neplatnosti zmluvy nedôjde k prevodu
vlastníckeho práva a navrhovateľ zostane zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti.
Akovyplývazcitovanéhoustanovenia§49aObčianskehozákonníka,základnýmpredpokladompoužitia
normatívnych dôsledkov tohto ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca

osoba právny úkon vôbec neurobila. Inak povedané, ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu
právneho úkonu. Takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Kumulatívnym predpokladom je však
aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu (spravidla zmluvy). Druhý účastník musel
omyl vyvolať alebo aspoň o ňom musel - objektívne posudzované - vedieť. Omyl možno vyvolať aj z
nedbanlivosti, z neopatrnosti, z dôvodu nerešpektovania § 43, ale aj úmyselne. Ak bol omyl vyvolaný

úmyselne, právny úkon je neplatný bez ohľadu na to, či ide o omyl podstatný alebo nepodstatný. V
takomto prípade ide o omyl vyvolaný ľsťou. Omyl sa môže týkať predmetu plnenia, kvality predmetu
plnenia, osoby druhého účastníka právneho úkonu (zmluvy) alebo iných náležitostí právneho úkonu,
ktoré účastník konajúci v omyle mienil považovať za podstatné, avšak mýlil sa pri ich posudzovaní.Omyl sa môže vzťahovať aj na viaceré takéto okolnosti, avšak stačí, ak došlo k omylu pri posudzovaní
ktorejkoľvek nich. Právnym dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle je relatívna neplatnosť
právneho úkonu. ( prof. JUDr. Karol Plank, DrSc. a kolektív, Občianske právo s vysvetlivkami, 1. zväzok,

Iura Edition, str. 103)
Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, bez dovolania sa relatívnej
neplatnosti je právny úkon platný. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Ide o jednostranný právny
úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). Právo
dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej

lehote. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Ak však v
priebehu tejto premlčacej doby dôjde k dovolaniu sa neplatnosti, právny úkon sa stáva neplatným
od začiatku (ex tunc) a túto neplatnosť možno uplatniť v súdnom alebo v inom právnom konaní bez
ohľadu na plynutie času. ( prof. JUDr. Karol Plank, DrSc. a kolektív, Občianske právo s vysvetlivkami,
1. zväzok, Iura Edition, str. 79)

V danej veci došlo v zákonnej lehote k dovolaniu sa neplatnosti právneho úkonu navrhovateľom, keď
navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu na pojednávaní dňa 21.10.2013 za prítomnosti
odporcu a jeho splnomocnenej zástupkyne podal vzájomný návrh, ktorým sa domáhal určenia, že kúpna
zmluva s právom spätnej kúpy zo dňa 21.3.2012 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30.3.2012 je neplatná.
Súd mal v konaní jednoznačne preukázané, že navrhovateľ bol uvedený do omylu tak v osobe

kupujúceho ako i výške kúpnej ceny, keď tvrdenia odporcu o tom, že navrhovateľ potreboval požičať
peniaze, resp. predať byt súd nepovažoval za pravdivé, tieto tvrdenia boli vyvrátené tak výpoveďou
samotného navrhovateľa, ako i svedka N. U. mladšieho a svedkov I. X. a Q. X., ktorí uviedli, že
navrhovateľ nemal v tom čase finančné problémy, dokázal vyžiť z dôchodku. Svedok N. U. mladší, ktorý
s ním býval uviedol, že navrhovateľ mal doma poschovávané peniaze. Z výpovede navrhovateľa ako i

svedkov I. X. a Q. X. ďalej vyplýva, že syn navrhovateľa N. U. mladší, ktorý sprostredkoval uzavretie
predmetnej zmluvy bol tým, kto mal dlhodobo finančné problémy. Súd mal preukázané, že i v súčasnosti
jenezamestnaný,nemápravidelnýpríjem,bývalabývavpredmetnombyteisosvojimmaloletýmsynom,
navrhovateľ mu poskytol bývanie.
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nemal dôvod predávať predmetný byt cudzej osobe, keď peniaze

nepotreboval a jeho syn N. U. mladší so svojim synom nemali kde bývať. Vzhľadom na uvedené dôkazy
malsúdpreukázanétvrdenienavrhovateľa,žeakbymalvedomosť,žekupujúcimjeodporca,predmetnú
zmluvu by nebol uzavrel, synovi chcel byt predať lebo tento na neho dlhodobo naliehal. Túto skutočnosť,
že prevod bytu sa uskutočnil na základe iniciatívy syna navrhovateľa N. U. mladšieho a nie navrhovateľa
mal súd za preukázanú i samotným konaním N. U. mladšieho, ktorý inciatívne zohnal kupca - odporcu

a vybavil všetko v súvislosti s prevodom bytu.
Súdsastotožňujesvyjadrenímodporcu,žejechybounavrhovateľa,žeaktvrdí,žesineprečítalzmluvua
napriek tomu ju podpísal je to jeho chybou, na druhej strane je však potrebné zohľadniť vek navrhovateľa
jeho zdravotné problémy (odporca prekonal mozgovú príhodu, čo malo vplyv na jeho zdravotný stav,
ťažšie artikuluje, slabo počuje, má zhoršený zrak, zhoršenú pamäť) a napokon je potrebné zohľadniť

skutočnosť, že sa plne spoliehal na svojho syna N. U. v domnení, že byt predáva jemu, čo potvrdil sám
N. U., keď v liste zo dňa 28.5.2012 tvrdil, že byt predal navrhovateľ jemu, peniaze si požičal od pána
M.. Uvedené jednoznačne svedčí tvrdeniu navrhovateľa, že zmluvu podpísal v domnení, že byt predáva
svojmu synovi. Svedok N. U. mladší nevedel túto skutočnosť - prečo v liste uviedol, že byt navrhovateľ
predal jemu, pred súdom hodnoverne vysvetliť. Napokon sám odporca potvrdil, že N. U. mladší mal

záujem predmetný byt kúpiť, keď na otázku súdu: ,,Prečo potom nebola uzavretá zmluva o budúcej
zmluve, ale kúpna zmluva s právom spätnej kúpy? Odporca uviedol: ,,Ja som pochopil dojednanie právo
spätnej kúpy tak, že ak sa nepodarí vybaviť úver N. U. ml., ktorý si chcel byt odkúpiť odo mňa, keď
by už bol prevedený na mňa, a navrhovateľ trval na tom, že chce takúto zmluvu s právom spätnej kúpy,
keby si to rozmyslel, oni to riešili so svojim synom.“

Uvedené vyjadrenie odporcu súd považuje za zmätočné. Je nelogické, aby N. U. mladší, ktorý mal
záujem o byt, vybavoval si úver, zinicioval jeho predaj tretej osobe a potom si byt od neho naspäť odkúpil.
Je tiež nelogické, aby N. U. mladší sprostredkoval predaj bytu za takú nízku cenu (22.360,- eur), keď
ako sám na otázku splnomocnenej zástupkyne odporcu: ,,Či má vedomosť aké sumy navrhovateľovi
ponúkali predchádzajúci záujemcovia o kúpu? uviedol: ,, 35.000 až 40.000 eur“. Z uvedeného vyplýva,

že N. U. mladší mal záujem (len z jemu známych dôvodov) byt predať práve odporcovi.
Vzhľadom na uvedené, súd neuveril tvrdeniam odporcu a svedka N. U. mladšieho, že navrhovateľ mal
vedomosťotomkomubytpredáva.Súdmázato,žeodporcamuselmaťvedomosťotom,ženavrhovateľ
mienil predať byt len svojmu synovi N. U. mladšiemu s vedomím, že syn si peniaze na kúpu požičal ododporcu (takto to napokon potvrdil i N. U. mladší v liste zo dňa 28.5.2012), keď ako uviedol sám odporca,
osobne sa stretol s navrhovateľom a rokovali o prevode bytu. Preto musel byť odporcovi známy úmysel
navrhovateľa predať byt synovi.

Navrhovateľ bol uvedený do omylu i čo sa týka kúpnej ceny, čo je jednoznačné zo samotnej kúpnej
zmluvy zo dňa 21.3.2012, z ktorej znenia vôbec nevyplýva, že uvedená kúpna cena vo výške 22.360,-
eur by nebola konečnou kúpnou cenou. Odporca žiadnym relevantným spôsobom nevysvetlil z čoho
vyplýva, že táto kúpna cena nie je konečná, nevysvetlil ani dôvod uzavretia dodatku k zmluve, v ktorom
bola uvedená iná, vyššia kúpna cena, naopak, potvrdil, že konečná bola, keď uviedol:,, Áno táto kúpna

cena bola konečná, keď ma potom odporca vyzval, že chce byt odpredať za sumu 44.000,-eur tak sme
sa stretli, spravil sa dodatok a zaplatil sa zvyšok peňazí. Ja som nemohol dopredu vedieť, čo pán spraví
za dva, tri týždne.“
Odporca pred súdom uviedol, že kúpna cena vo výške 44.000,- eur bola dohodnutá s navrhovateľom
aj s jeho synom, o tejto sume sa bavili ešte pred uzavretím zmluvy zo dňa 21.3.2012. Odporca pred
súdom nevedel vôbec vysvetliť prečo potom nebola táto kúpna cena vo výške 44.000,- eur uvedená už

v samotnej zmluve zo dňa 21.3.2012.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ bol uvedený do omylu, keďže na kúpnej cene tak ako bola
uvedená v zmluve vo výške 22.360,- eur sa nedohodli. Tvrdenie navrhovateľa, že táto cena bola nízka
z dôvodu práva spätnej kúpy neobstojí, keď už zo samotného znenia tohto inštitútu vyplýva, že pri
tomto vedľajšom dojednaní má predávajúci právo spätnej kúpy, teda najskôr musí dôjsť k prevodu

vlastníctva na kupujúceho, a v prípade, ak by predávajúci následne využil toto právo, došlo by k
spätnému odkúpeniu nehnuteľnosti, teda súd nevidí žiadny logický dôvod, prečo by takéto vedľajšie
dojednanie ku kúpnej zmluve malo mať vplyv na výšku kúpnej ceny.
Súd je vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti toho názoru, že odporca omyl v kúpnej cene vyvolal
úmyselne v snahe získať predmetnú nehnuteľnosť za výhodnú cenu. I keď bol následne uzavretý

dodatok k zmluve, v ktorom bola dohodnutá vyššia kúpna cena, nič to nemení na tom, že navrhovateľ
bol pri uzavretí kúpnej zmluvy uvedený do omylu.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v danej veci išlo o omyl podstatný, keď navrhovateľ
by nebol právny úkon urobil, nebyť omylu v osobe kupujúceho a kúpnej cene, navrhovateľ sa dovolal

neplatnosti tohto právneho úkonu, preukázal i naliehavý právny záujem na takomto určení, preto súd
návrhu vyhovel.

Súdpovažujezapotrebnédoplniť,ženazákladevykonanéhodokazovaniamázato,žesnahouvšetkých
zúčastnených na predmetnom úkone - uzavretí kúpnej zmluvy, bolo uviesť navrhovateľa do omylu za

účelom vyporiadania a zabezpečenia svojich vlastných záväzkov a pohľadávok.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
navrhovateľovi, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal náhradu trov konania vo výške 99,50 eur za
súdny poplatok za návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 229,18 eur, keď predmetom sporu bolo

určenie neplatnosti právneho úkonu, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je jedna trinástina výpočtového základu (§ 11 ods. 1 písm. a Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), čo v roku
2013 predstavovalo sumu 60,07 eur a v roku 2014 sumu 61,87 eur.
Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby v roku 2013 - prevzatie
veci a príprava zastúpenia dňa 21.10.2013, vzájomný návrh zo dňa 21.10.2013 á 60,07 eur + 2x

režijný paušál podľa § 16 ods. 3 á 7,81 eur a dva úkony právnej služby v roku 2014 - zastupovanie na
pojednávaní dňa 6.10.2014 á 61,87 eur a zastupovanie na pojednávaní dňa 27.10.2014 na ktorom bol
iba vyhlásený rozsudok á 15,47 eur, t.j. 1/4 odmeny podľa § 13a ods. 4 (navrhovateľovi by patrila 1/2
odmeny za tento úkon, splnomocnený zástupca si uplatnil 1/4 odmeny) + 2x režijný paušál podľa § 16
ods. 3 á 8,04 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.