Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/183/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115222443
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115222443.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu D. P. Q., s.r.o., so sídlom B., A. 8, IČO
XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. P. V., advokátom, so sídlom B., A. 8, P.O. B. XXX proti žalovanej I.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. nad V., B. XX, o zaplatenie 829,85 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. januára 2016, č.k. 27C/361/2015-63, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 561 ods. 3 písm. d), § 708 ods. 1, § 710, § 497 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1

písm. a), b), § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb., § 23a ods. 1, 2, § 52 ods. 1 až 3, § 54 ods.
1, 2, § 52 ods. 1, 4, účinného odo dňa 01.01.2008, § 451 ods. 1, § 454, § 456, § 458 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v
znení účinnom ku dňu 18.06.2007, § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol,
že žalobca sa voči žalovanej domáha zaplatenia žalovanej sumy s odôvodnením, že na základe zmluvy
o bežnom účte, uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou, poskytol právny predchodca

žalobcu žalovanej povolené prečerpanie na bežnom účte. V dôsledku neplnenia platobných povinností
žalovanou právny predchodca žalobcu zmluvu vypovedal podľa bodu 4.14.1 VOP, čím sa podľa bodu
4.14.2 stali všetky pohľadávky banky splatnými. Banka pohľadávku proti žalovanej postúpila na žalobcu
a následne žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 18.09.2015 na úhradu dlžnej sumy 1.106,04 Eur
(istina 826,85 Eur, zákonný úrok z omeškania 132,57 Eur a trovy právneho zastúpenia 143,62 Eur)
do 25.09.2015. Podľa doplnenia zo dňa 14.01.2016 sa žalovaná v žalobcom nešpecifikovanom čase

dostala do nepovoleného prečerpania, keď prekročila limit povoleného prečerpania. Konečný stav účtu
ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu bankou bol mínus 1.686,29 Eur, ktorá suma pozostáva z istiny
425,14 Eur, debetného úroku 1.012,86 Eur a poplatkov 248,29 Eur. Žalobca si však uplatňuje iba sumu
istiny 425,14 Eur, časť debetného úroku 156,42 Eur a poplatky 248,29 Eur, teda sumu spolu 829,85 Eur.
Poplatky boli účtované v zmysle Cenníka a úroky podľa Prehľadu úrokových sadzieb. Viac skutkových
okolnostíkuplatnenémunárokuneuviedol.Súdprvejinštanciekonštatoval,žeskutkovétvrdeniažalobcu

možno považovať za dostatočné pre základnú právnu kvalifikáciu vymedzeného skutku. Uviedol, že
i s ohľadom na listinné dôkazy niet sporu o tom, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli
zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovanú bežný
účet s tým, že si účtoval za bankové služby a produkty, vykonávané na základe zmluvy, odmeny a
poplatky. Na základe zmluvy tiež právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky do
výšky úverového rámca, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť za zmluvne dojednaných podmienok formou

povolenéhoprečerpania.Podľatvrdenížalobcusažalovanádostalaidonepovolenéhoprečerpania,keď
(opakovane) prekročila rámec povoleného prečerpania. Podľa názoru súdu prvej inštancie však žalobcaneuniesol bremeno dôkazné. Konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by na bežnom účte žalovanej
bol ku dňu postúpenia pohľadávky (29.09.2015) debetný zostatok v uplatnenej výške istiny 425,14 Eur,
debetných úrokov 156,42 Eur a poplatkov 248,29 Eur. Dôvodil, že podľa samotnej zmluvy boli žalovanej

poskytnutépeňažnéprostriedkyformoupovolenéhoprečerpanianaúčtelendosumy829,85Eur,pričom
žalobca v konaní síce tvrdil, že na účte žalovanej došlo opakovane k nepovolenému prečerpaniu, ale
neuviedol, kedy k tomu došlo a za akých bližších okolností. Podľa prehľadu transakcií na účte žalovanej
predstavoval zostatok na účte žalovanej označený ako istina ku dňu 06.11.2013 sumu mínus
1.686,29 Eur, avšak z jednotlivých položiek, označených napr. ako poplatky, vedenie konta, debetný

úrok a podobne, účtovaných na ťarchu žalovanej, vyplýva, že táto suma v skutočnosti výlučne istinu
predstavovať nemôže. Podľa tvrdenia žalobcu zasa istina predstavuje sumu 425,14 Eur, debetný úrok
1.012,86 Eur a poplatky 248,29 Eur, ktorý úrok a poplatky ale žalobca bližšie nešpecifikoval; neuviedol
v akej sadzbe, za aké obdobie a z akej sumy boli úroky účtované, aké poplatky a na základe akých
zmluvných dojednaní boli žalovanej účtované, keď súdu predložil len Cenník bez bližšieho vysvetlenia.
Taktiež súd prvej inštancie nemal za zrejmé, prečo žalovanú listom zo dňa 18.09.2015 (teda necelý

mesiacpredpodanímžaloby)vyzvalnaúhradusumy1.106,04Eur,ktorámalapozostávaťzistiny829,85
Eur, úrokov z omeškania 132,57 Eur a náhrady trov právneho zastúpenia 143,62 Eur. Podľa názoru súdu
prvej inštancie špecifikácia požadovanej sumy nie je vecou súdu, ale ako bremeno tvrdenia zaťažuje
žalobcu, ktorý zaplatenie sumy od žalovanej požaduje, a preto je jeho povinnosťou úplne a pravdivo
opísať všetky rozhodné skutočnosti, teda z akých jednotlivých nárokov požadovaná suma pozostáva,

akým spôsobom ich vypočítal a na základe akého dôvodu ich zaplatenie požaduje (§ 101 ods. 1 O.s.p.).
V tomto smere mal súd prvej inštancie za nepostačujúce púhe pripojenie prehľadu transakcií na účte
žalovanej za obdobie 6 rokov, Cenníka a Prehľadu úrokových sadzieb žalobcom s tým, že súd by mal
nahrádzať procesnú aktivitu žalobcu a z dokumentov sám vyvodiť, či, na akom právnom základe a
v akej sume si vlastne žalobca nárok uplatňuje. Uviedol, že je pritom povinnosťou súdu - s ohľadom

na spotrebiteľský charakter zmluvy - preskúmať, či je skutočne daný nárok žalobcu na zaplatenie ním
uplatnených súm, či si žalobca, resp. jeho právny predchodca neúčtoval úroky alebo poplatky, na ktorých
zaplatenie nemá právo; taktiež či si neúčtoval úroky z omeškania zo sumy, ktorá nebola dlhom žalovanej,
alebo v nesprávnej sadzbe, alebo za obdobie, za ktoré mu nepatrili. Zastával názor, že z tohto dôvodu
je potrebné, aby žalobca svoje uplatnené právo na zaplatenie žalovanej sumy v prvom rade dostatočne

odôvodnil skutkovými tvrdeniami. Bez zistenia oprávnenosti účtovania žalovanej sumy označenej ako
istina potom ani nie je možné stanoviť, či vôbec existuje dlh žalovanej, a ak áno, v akej výške. Na
základe uvedeného súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu v celom rozsahu ako nepreukázaný. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal z
dôvodu, že jej preukázateľne žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Vyslovil názor, že podaním zo dňa 13.01.2016 reagoval
na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 16.10.2015 a špecifikoval svoju pohľadávku čo do dôvodu a výšky.
V predloženom prehľade transakcií k bankovému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX sa nachádza približne

600 debetných a kreditných transakcií. Nie je objektívne možné špecifikovať každú z nich osobitným
výpočtom, a to tiež z dôvodu, že tieto informácie vyplývajú z predložených dôkazov, vrátane cenníka
a oznámenia o úrokových sadzbách, ktoré boli relevantné v čase povolenia povoleného prečerpania.
Vyslovil názor, že súd prvej inštancie mal vykonať navrhnuté dôkazy a prečítať si priložený cenník
a oznámenie o úrokových sadzbách, z ktorého všetky ním požadované informácie vyplývajú. To, že

žalovanásadostalaviackrátdodebetnéhozostatku,vyplývapriamozpredloženéhoprehľadutransakcií.
Žalobca trval na tom, že preukázal, že pohľadávka po ukončení zmluvného vzťahu vznikla a existovala, a
to predloženým prehľadom transakcií. Neexistencia záväzku nebola preukázaná, naopak, jej existenciu
žalobca preukázal. Preukázal vznik záväzku žalovanej, a teda pohľadávky žalobcu. Ak súd naznačuje,
že pohľadávka zanikla, pretože žalobca nepreukázal jej existenciu v čase postúpenia, čo nepovažuje za

pravdivé je potrebné, aby súd sám, resp. žalovaný preukázal jej zánik. Mal za to, že tvrdenie a následné
dokázanieskutočnosti,žedošlokzánikunárokužalobcu,jepovinnosťoužalovaného.Dôkaznébremeno
ohľadne existencie právnych skutočností, ktoré mali za následok zánik dlhu, leží na dlžníkovi. Vyslovil
názor, že ak by súd prvej inštancie dospel k záveru, že špecifikovanie pohľadávky nebolo dostatočné,
bolo jeho povinnosťou v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. vyzvať žalobcu na odstránenie vád, pričom v uznesení

ho mal poučiť, ako má opravu alebo doplnenie vykonať.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k
zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP
stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval
včasnosť a dôvodnosť odvolania podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu

prvej inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal odvolacie námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v
odôvodnení jeho rozsudku, na ktoré v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

7. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia

zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s
ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti
nesplnila.Medzipovinnosťoutvrdeniaapovinnosťouoznačiťdôkazynapreukázanietvrdeníjevzájomná
väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje
tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v

zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku
ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno
neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité
skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany

sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a v
§ 120 ods. 1 prvej vety O.s.p. účinného do 30.06.2016 alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť
preukázaná vôbec).

8. V preskúmavanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca nesplnil dôkazné bremeno.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a poukázal, ktoré skutočnosti žalobca netvrdil
a ani nepreukázal.

9. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že súd je vždy viazaný návrhom účastníka - strany sporu, ktorého
povinnosťou je preukázať svoje tvrdenia. Strana sporu túto svoju povinnosť nemôže prenášať na súd a

požadovať, aby z ňou predložených listinných dôkazov súd sám realizoval okrem iného výpočty nárokov,
špecifikoval jeho pohľadávku a podobne. Môže prisúdiť iba to, čoho sa strany sporu domáhajú, nemôže
však nikdy za stranu sporu špecifikovať jej nárok uplatnený v podanej žalobe, nemôže určovať odkedy,
dokedy, z akej výšky pozostáva uplatnený a vyčíslený úrok, úrok z omeškania, z čoho pozostáva ostatné
príslušenstvo, istina a podobne.

10. Na povinnosť tvrdenia žalobcu nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, preukazujúce tvrdené
skutočnosti, ktoré žalobcu zaťažujú a zaťažuje ho teda dôkazné bremeno preukázať nielen porušenie
zmluvnej povinnosti, ale aj výšku uplatňovaného nároku. Pokiaľ tieto skutočnosti v konaní preukázané
nie sú, žalobca neuniesol bremeno dôkazu.

11. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo, aby v
prípade, ak považoval špecifikovanie pohľadávky za nedostatočné, mal žalobcu v zmysle § 43 ods. 1
O.s.p. vyzvať na odstránenie vád a v uznesení ho poučiť, ako má opravu alebo doplnenie vykonať,
odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobcovi bolo prostredníctvom jeho právneho zástupcu

dňa 21.12.2015 doručené poučenie pre účastníka konania, včítane ustanovenia § 120 ods. 1 a § 120
ods. 4 O.s.p., čím súd prvej inštancie si svoju poučovaciu povinnosť voči žalobcovi riadne splnil. Ani
doplnenie žaloby, doručené súdu následne dňa 14.01.2016, nebolo postačujúce k tomu, aby mohlo byť
žalobe vyhovené.12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba
žalobcu nebola podaná dôvodne, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaná, ktorá bol v odvolacom konaní úspešná, nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).