Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. február 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/214/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244893
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Franciscy
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1111244893.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S. O., bývajúceho v W., a jeho nástupcu H. O.,
bývajúcehovW.,zastúpenýchadvokátskoukanceláriouFUTEJ&Partners,s.r.o.,sosídlomvBratislave,
Radlinského č. 2, IČO: 35955341, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka
Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša č. 1, IČO: 30844789, o náhradu škody, vedenej na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11 C 213/2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 25. novembra 2015 sp. zn. 4 Co 435/2015, 4 Co 436/2015, takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa, aby do konania na miesto S. O., bývajúceho v W., vstúpil H. O., bývajúci v W..

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. S. O. sa v konaní domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“).
Tvrdil, že škoda mu vznikla zanedbaním náležitého bankového dohľadu Národnej banky Slovenska
(ďalej len „NBS“) nad činnosťou Podielového družstva slovenské investície, ktorému zveril svoje financie
za účelom ich zhodnotenia, zaznamenal však finančnú stratu, za ktorú zodpovedá štát.

2. Žalovaná namietala, že NBS nezanedbala bankový dohľad.

3. Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 8. decembra 2014 č.k. 11 C 213/2011-356 zamietol
žalobu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Výrok rozhodnutia vo veci samej odôvodnil
neopodstatnenosťou žaloby danou tým, že NBS nezanedbala bankový dohľad, v dôsledku čoho žalobca

nemá právo na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Výrok tohto rozsudku vo veci samej
napadol S. O. odvolaním.

4. Okresný súd Bratislava I uznesením z 23. februára 2015 č.k. 11 C 213/2011-381 uložil S. O. povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 €. Toto uznesenie napadol S. O. odvolaním.

5. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 25. novembra 2015 sp. zn. 4 Co 435/2015, 4 Co 436/2015:
a/ rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, b/ uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 23. februára
2015 č.k. 11 C 213/2011-381 potvrdil, c/ žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Výrok,
ktorým potvrdil rozsudok, odôvodnil vecnou správnosťou skutkových a právnych záverov súdu prvej
inštancie. Na odôvodnenie výroku potvrdzujúceho uznesenie uviedol, že podaním odvolania vznikla S.
O. poplatková povinnosť; na tom nič nemení skutočnosť, že v čase podania žaloby bolo konanie v tejto

veci oslobodené od platenia súdnych poplatkov.6. Proti uvedenému rozsudku (výrokom a/ a b/) odvolacieho súdu podal S. O. dovolanie s tým, že mu
súdy odňali možnosť konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“).Podľajehonázorusúrozhodnutiasúdovnepreskúmateľné,akoajzaloženénanedostatočných

skutkových zisteniach a ich nesprávnom právnom posúdení. Opätovne vyslovil presvedčenie, že jeho
finančná ujma je výsledkom zanedbania povinností NBS. Dovolanie v časti smerujúcej proti rozhodnutiu
o súdnych poplatkoch odôvodnil tým, že súdy nesprávne rozhodli o poplatkovej povinnosti, lebo v čase
podania žaloby bolo konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. oslobodené od súdneho
poplatku. Žiadal napadnutý rozsudok a tiež ním potvrdené rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu zopakovala podstatnú časť svojej skoršej argumentácie. Navrhla
nedôvodné dovolanie zamietnuť.

8. Dovolanie bolo podané 1. februára 2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2
veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že
dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429
ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania
(§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta
prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

10. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu. Dovolateľ ním prejavuje vôľu vyvolať účinok
spočívajúci v prelomení právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a uskutočnení dovolacieho prieskumu.
10.1. Dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých podľa vtedy účinnej právnej úpravy
nebol daný dôvod ani pre zastavenie konania [napríklad vzhľadom na nesplnenie osobitnej podmienky

dovolaciehokonania(§241ods.1vetadruháO.s.p.)]anipreodmietnutiedovolania[zniektoréhodôvodu
vyplývajúceho z ustanovenia § 243c O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ až d/ O.s.p. (napríklad
preto, lebo dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nebol tento opravný prostriedok
prípustný)], vyvolali procesný účinok umožňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť
meritórny dovolací prieskum.

10.2. Tie dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých bol podľa vtedy účinnej právnej úpravy
daný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania, tento procesný účinok
nemali (porovnaj tiež I. ÚS 4/2011 a II. ÚS 172/03).

11. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP dovolací súd

konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode
10.1., ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že
ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade
týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými

dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach
podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní
strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k
nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995].

12. V priebehu dovolacieho konania S. O. predložil dovolaciemu súdu zmluvu z 13. decembra 2016 o
postúpení pohľadávky (ktorá je predmetom sporu) H. O.. Navrhol, aby do konania na jeho miesto vstúpil
H. O.; k návrhu pripojil súhlas H. O. ako toho, kto má vstúpiť na jeho miesto.
12.1. Na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej

inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 438 ods. 1 CSP). Na dovolacie konanie sa nepoužijú
ustanoveniaopristúpenísubjektov,ozmeneaspäťvzatížalobyaovzájomnejžalobe(§438ods.2CSP).
12.2. Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv
alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo namiesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli
(§ 80 ods. 1 CSP). Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo
k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto

žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované (§ 80 ods. 2 CSP). Ten, kto
vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu (§ 80 ods. 3 CSP).
12.3. Ustanovenia § 79 a 80 CSP sú spoločne označené ako „Pristúpenie a zmena subjektov“; § 79
CSP je označený ako „Pristúpenie“, § 80 CSP je označený ako „Zmena“. Ustanovenie § 80 CSP, ktoré
sa týka zmeny subjektov, nie je v § 438 ods. 2 CSP uvedené medzi ustanoveniami, ktoré v dovolacom

konaní nemožno „primerane“ použiť. Podobne nebola ani podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016
(§ 243c O.s.p. v spojení s § 92 ods. 2 O.s.p.) vylúčená možnosť, aby v dovolacom konaní došlo k zmene
účastníka.
12.4. Vzhľadom na to, že v danom prípade boli splnené procesné predpoklady, aby do konania na miesto
S. O. vstúpil S. O., najvyšší súd navrhovanú zmenu pripustil.

13. Podľa právneho poriadku účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody
prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie
bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným
vadám uvedeným v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p.

14. Dovolanie v časti, ktorou je napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej, smeruje proti
rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudkov, proti ktorým bolo dovolanie v zmysle § 238 O.s.p. prípustné.
V časti, ktorou je napadnutý výrok tohto rozsudku odvolacieho súdu týkajúci sa súdneho poplatku
(tento výrok má povahu uznesenia), nesmeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu so znakmi

uvedenými v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Podané dovolanie teda v zmysle § 238 a § 239 O.s.p. nevyvolalo
účinky, ktoré by do 30. júna 2016 umožňovali uskutočniť meritórny dovolací prieskum.

15. V danej veci by preto podané dovolanie bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám
uvedeným v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1

písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.

16. Dovolateľ namieta odňatie možnosti pred súdom konať podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Odňatím
možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumel procesne nesprávny postup súdu
znemožňujúci účastníkovi konania realizáciu jeho procesných oprávnení [v zmysle § 18 O.s.p. mali

účastníci rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv
- viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41
O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k
všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na
to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].

17. Namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za
procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ale za tzv. inú vadu konania, ktorá
prípustnosťdovolanianezakladá(viďR111/1998).Natomzotrvaloajneskoršiezjednocujúcestanovisko
R 2/2016. Obsah spisu nedáva v predmetnej veci žiadny dôvod pre uplatnenie druhej vety tohto

stanoviska - v dovolaním napadnutom rozhodnutí sú zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody.
17.1. Najvyšší súd už v minulosti konštatoval, že ak je niektoré rozhodnutie (prípadne) nepreskúmateľné,
neznemožňuje sa tým účastníkovi konania uskutočňovanie jemu patriacich procesných oprávnení (viď
napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 1367/2015, 3 Cdo 89/2011, 3 Cdo 145/2012, 3
Cdo 158/2012, 3 Cdo 648/2015, 1 ECdo 10/2014).

17.2. Ústavný súd sa v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 „väčšinovým názorom
svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho
odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inú vadu
konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“.

18. Obdobne do 30. júna 2016 prípustnosť dovolania nezakladalo (a účinky umožňujúce meritórny
dovolací prieskum nevyvolávalo) ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne)
spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (viď najmä judikát R 54/2012, ale aj viaceré rozhodnutianajvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5
Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).

19. Prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nezakladalo ani nedostatočné zistenie
rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne
vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené
závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho
súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5

Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012. Dodáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).

20. Dovolací súd vyššie uvedené doplňuje odkazom na záver ústavného súdu, podľa ktorého „prípadný

nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový
stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.“ (viď
IV. ÚS 196/2014).

21. Pokiaľ dovolateľ tvrdí, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo vyrubením súdnych poplatkov

bez opory v zákone, dovolací súd poukazuje na stanovisko R 1/2016 a pripomína, že samotným
vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma žiadne procesné oprávnenie a nedochádza k
odňatiu jeho možnosti pred súdom konať (viď tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 218/2014,
2 Cdo 151/2015, 3 Cdo 688/2015, 4 Cdo 468/2014, 7 Cdo 461/2015 a 8 Cdo 27/2016).

22. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že v danej veci podané dovolanie, podľa právnej
úpravy účinnej do 30. júna 2016 procesne neprípustné, nevyvolalo účinok umožňujúci uskutočnenie
meritórneho dovolacieho prieskumu. Najvyšší súd preto toto dovolanie odmietol podľa ustanovenia §
447 písm. c/ CSP.

22. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.