Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/69/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7698899627
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7698899627.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: E. A. a.s., W. cesta XX/B, U.,
IČO: XX XXX XXX, zastúpeného H., advokátska kancelária s.r.o., J. XX, U., IČO: XX XXX XXX, proti
žalovanému: M. Y. X., a.s., F. 1, X., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 22.820, 82 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1Cb/238/1998-243 zo dňa 24.3.2015
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.
Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania

nepriznal.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu o zaplatenie 22.820,82
eur s príslušenstvom, keď konštatoval, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, že žalovaný v
prejednávanej veci nie je vecne pasívne legitimovaným účastníkom konania.

3. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca (pôvodne Y. a.s., Y. J. 4, U.) podala žalobný

návrh voči žalovaným a to 1/ X. a.s. v likvidácií, X. (predtým Y. P. X. a.s.), 2/ Z. Y. X., a.s. a 3/ M. Y.
X., a.s. o zaplatenie 687.500,00 Sk (22.820,82 eur), čo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č.
XX XXXXXX X zo dňa 23.8.1991 poskytol žalobca súkromnému podniku E. AG, T. nám. č. 4, Y. Q. T.,
zastúpenej D. D. úver v sume 1.000.000,00 Sk s dohodnutými štvrťročnými splátkami a s poskytnutou
úrokovou sadzbou + 1,5% nad základnú sadzbu, pričom pre prípad omeškania bol dohodnutý 30% úrok
z omeškania. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.1995, zaplatenie úveru bolo zabezpečené
ručením Y. štátny podnik X., a to ručiteľskou listinou X/XXXX. Dňa 12.11.1997 bol uzavretý dodatok

č. 1 k úverovej zmluve, ktorým sa znížila sankčná úroková sadzba z 30% na 17%, bol podpísaný iba
klientom Danielom D. z dôvodu, že žalobcovi nebol známy nástupca ručiteľa. Keďže klient D. D. si
počas trvania úverového vzťahu riadne neplnil svoje zmluvné povinnosti a dostal sa do omeškania s
úhradousplátok,nazákladenávrhunavydanieplatobnéhorozkazubolKrajskýmsúdomvKošiciachdňa
4.12.1996 vydaný platobný rozkaz sp.zn. 6Cb/156/96, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňom 23.1.1997. Ručiteľ Y., Š..R.. X. zanikol bez likvidácie 1.5.1992 výmazom z obchodného registra,
pričom práva a záväzky prešli na jeho právnych nástupcov (pôvodne žalovaní v 1/, 2/, 3/ rade), ktorí

napriek výzve k plneniu z ručiteľskej istiny záväzok nesplnili s tvrdením, že záväzok ručiteľa bývalého
Y., Š..R.. X. neprevzali.4. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania (výsluchom účastníkov, oboznámením úverovej zmluvy,
Dodatku č. 1, Ručiteľskej listiny, rozhodnutia MSPNMSR o schválení privatizačného projektu, z
Uznesenia vlády SR o schválení predaja v časti akcií, notárskych zápisníc, protokolov o odovzdaní vecí

zahrnutých do privatizovaného majetku s pripojenými súvahami) zistil, že Y. Š. Y. U. a E., G., Y.Ú. R., Y.
Q. T. zastúpený D. D. dňa 23.8.1991 uzavreli úverovú zmluvu č. XX XXXXXX X, na základe ktorej bol
poskytnutý úver 1.000.000 Kčs, na zabezpečenie úveru bola podpísaná ručiteľská listina, ktorú podpísal
Y.,Š..R..X.adňa10.11.1997bolpodpísanýDodatokč.1kúverovejzmluve,ktorýmsaznižovalaúroková
sadzba.

5. Konštatoval, že ručiteľ Y., š.p. X. zanikol 1.5.1992 výmazom z obchodného registra, že v priebehu
konania žalovaný v 2/ rade Z. Y. X. a.s. bol ex offo vymazaný z obchodného registra, preto súd konanie
uznesenímč.k.1Cb/238/1998-182zodňa8.7.2014protitomutožalovanémukonaniezastavil.Rovnako
zistil, že na žalovaného v 1/ rade X. a.s. v likvidácii bol vyhlásený konkurz a po skončení konkurzu bol
vymazaný ex offo z obchodného registra, a to na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k.

3K/9/1998-303 zo dňa 9.9.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.10.2013, preto súd dňom výmazu
žalovaného z obchodného registra (9.10.2014) konanie proti tomuto žalovanému zastavil uznesením
č.k. 1Cb/238/1998-232 zo dňa 12.1.2015.

6. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania vyžiadaním si listinnej dokumentácie z Ministerstva

hospodárstva SR Bratislava a Fondu národného majetku SR (súvahy podniku Y. štátny podnik a kópie
záznamu o rozdelení úverov na nové subjekty), zo záznamov o rozdelení úverov na nové subjekty
predložených MH SR mal za preukázané, že úvery prešli iba na Y. X. a.s. a neprešli na akciové
spoločnosti M. Y. X. a Z. Y. X.. Z fotokópie dokladov z Fondu národného majetku SR, vrátane listu
zo dňa 17.7.2014 konštatoval súd prvej inštancie, že sa zhodujú s dokladmi, ktoré predložili žalovaní

(Rozhodnutie MSPNMSR č. 255/92 o schválení privatizačného projektu š.p. Y. P. M., X. zo dňa 7.4.1992
spolu s Uznesením vlády SR č. 401 zo dňa 19. mája 1992 o schválení predaja v časti akcií jednotlivých
výstupných subjektov; Notárska zápisnica N XX/XX zo dňa 15.4.1992 o založení akciovej spoločnosti
Y. P. M., G..Y.. X. s prílohami; Protokol o odovzdaní vecí zahrnutých do privatizovaného majetku
uzatvorený medzi FNM SR a Y. X., a.s. vrátane prílohy súvahy; Notárska zápisnica N XX/XX zo

dňa 15.4.1992 o založení a.s. M. Y. X. spolu s prílohami; Protokol o odovzdaní vecí zahrnutých do
privatizovaného majetku uzatvorený medzi FNM SR a M.Ň. Y. Krompachy, a.s. spolu prílohy Súvahy;
Notárska zápisnica N XX/XX zo dňa 15.4.1992 o založení a.s. Z.Ž. Y. Krompachy spolu s prílohami;
Protokol o odovzdaní vecí zahrnutých do privatizovaného majetku uzatvorený medzi FNM SR a Z.
Y. X., a.s. spolu prílohy Súvahy) a konštatoval, že z predložených dokladov a súvah jednotlivých

vzniknutých akciových spoločností mal súd preukázané, že Y. P. M. š.p. X. odovzdali všetok majetok
Fondu národného majetku, o čom boli spísané protokoly a súpisy a Fond národného majetku podľa
predložených súvah odovzdal spoločnosti Y., a.s. X., neskôr X., a.s. všetky záväzky čo vyplýva aj zo
súvahy v riadku 79 na účte 250 vo výške 128.751.193,20 Sk. Z ďalších predložených dokladov týkajúcich
sa spoločnosti Z. Y. X., a.s. a M.Ň. Y. X., a.s. vrátane predložených súvah je zrejmé, že v riadku 79 č.

účtu 250 je uvedená nulová hodnota, a teda tieto spoločnosti neprevzali žiadne záväzky po bývalom
štátnom podniku.

7. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 19 ods. 3 veta prvá, § 15 ods. 1 a § 15 ods. 3 zák.č. 92/1991 Zb.
o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zák. č. 92/1992 Zb. uzavrel, že k prevodu

majetkuštátuvdôsledkujehoprivatizácie,atedakprávnemunástupníctvudochádzanazákladezákona
a to v dôsledku úkonov orgánov činných v privatizačnom procese v zmysle tohto zákona.

8. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že právny predchodca žalobcu
poskytol úver E. G., Y. Q. T. a ručiteľskú listinu podpísal Y., štátny podnik, X., že právny predchodca

žalobcu pre nesplácanie úveru uplatnil proti klientovi peňažný nárok žalobou a bol vydaný platobný
rozkaz sp.zn. 6Cb/156/1996, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.1997. Keďže ručiteľ zanikol bez
likvidácie a všetok majetok prešiel v súlade so schváleným privatizačným projektom na Fond národného
majetku SR, ktorý založil žalované akciové spoločnosti, žalobca si plnenie z ručiteľskej listiny uplatnil u
všetkých žalovaných, nakoľko predpokladal, že všetok majetok, záväzky a pohľadávky prešli na nich.

9. Zdôraznil súd prvej inštancie, že z predložených dokladov, zakladateľských listín je zrejmé, že
žalované akciové spoločnosti boli založené Fondom národného majetku SR podľa zák.č. 92/1991 Zb. o
podmienkachprevodumajetkuštátunainéosobyvsúlades§154anasl. Obchodnéhozákonníka.Fondnárodného majetku podľa predložených protokolov a súvah odovzdal spoločnosti Y. P. M., Krompachy
a.s., všetky záväzky, pričom z predložených dokladov týkajúcich sa spoločnosti Z. Y. X., a.s. a M. Y.
Krompachy, a.s. vyplýva, že na tieto spoločnosti pohľadávka žalobcu neprešla. Žalovaný X., a.s. X.

vrátane spoločnosti Z. Y. X. a.s. boli vymazaní z obchodného registra, preto konanie voči ním zastavil a
keďže na žalovaného M. Y. X. a.s. záväzok z ručiteľskej listiny neprešiel, súd žalobu voči nemu zamietol.

10. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p. a konštatoval, že v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ich náhradu žalovanému

nepriznal, pretože žalovaný s poukazom aj na vyššie citované zákonné ustanovenia ako účastník
konania trovy konania nevyčíslil.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní
namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konaťpredsúdomažesúdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že podstata nesprávnosti rozhodnutia

spočíva najmä v tom, že namieta tú skutočnosť, že v konaní došlo k porušeniu ústavných práv
žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu a k odňatiu možnosti konať pred súdom a v tom, že týmto
odvolaním napadnutý rozsudok je podľa jeho názoru postihnutý vadou nepreskúmateľnosti, a to z
dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Nestotožnil sa so záverom súdu, pokiaľ dospel k záveru, že na
žalovaného M. Y. X. a.s. záväzok z ručiteľskej listiny neprešiel, a preto žalobu zamietol a v nadväznosti

na to poukázal na časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré aj citoval.

12. Žalobca v odvolaní ďalej poukazuje na podanie zo dňa 8.9.2014, v ktorom poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR č.k. 4 Obo/49/1996 v zmysle ktorého na prechod záväzkov zanikajúceho štátneho
podniku, nie sú rozhodujúce delimitačné protokoly, ale rozhodnutie zakladateľa štátneho podniku, ako

aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 5Obo/147/2008 zo dňa 10.2.2010, v ktorom vyslovil právny
záver „Delimitačný protokol sám o sebe nezakladá práva a povinnosti subjektu práva, takéto práva a
povinnosti zakladá rozhodnutie zakladateľa“ a v nadväznosti na uvedené rozhodnutia vyvodil záver, že
pre posúdenie otázky, na ktoré z nástupníckych obchodných spoločností prešiel predmetný ručiteľský
záväzok a v ako vzájomnom pomere, je rozhodujúce rozhodnutie zakladateľa zanikajúceho štátneho

podniku. Zároveň v odvolaní poukazuje na ním tvrdený širší výklad ust. § 15 ods. 1 zák.č. 92/1991 Zb.
„ že s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa aj iné práva a
záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom a to i tie, ktoré neboli v čase vyhotovenia privatizačného
projektu známe“. Zastával názor, že s týmito tvrdeniami sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nijakým
spôsobom nevysporiadal a v nadväznosti na to citoval ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Uviedol, že v súčasnej dobe sa otázka, akým spôsobom má byť vypracované odôvodnenie rozsudku
nepovažuje za spornú, že v rámci rozhodovacej praxe súdov a právno-teoretických úvah bolo vytvorené
množstvo materiálov komplexne riešiacich danú problematiku a okrem iného poukázal na výňatok
z rozhodnutia uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 37/1985, v zmysle ktorého „Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku

má obsahovať odôvodnenie rozsudku, že účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť
rozsudku, zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, že
ustanovenie§157ods.2O.s.p.dávasúdomdostatočnýnávodnato,akémábyťodôvodnenierozsudku,
že z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a
výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia,

úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočností, ktoré mal preukázané a právne
posúdenie zisteného skutočného stavu podľa príslušných zákonných ustanovení.“

13. Ďalej uviedol, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý účastníkovi
odníma možnosť realizácie tých procesných práv, ktoré mu O.s.p. priznáva, napr. právo zúčastniť sa

pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a pod. (rozsudok
NS SR sp.zn. 5Cdo/147/2001) a v nadväznosti na to poukazuje aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho
súduSRsp.zn.5Cdo/88/1999,4Cdo/171/2005zodňa27.4.2006,sp.zn.6Sž/100/2006zodňa20.6.2007
ako aj na nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 26/1994, sp.zn. II. ÚS 71/1997, sp.zn. III. ÚS 64/2000,sp.zn. IV. ÚS 77/02, sp.zn. II. ÚS 249/04, sp.zn. III. ÚS 119/03 a sp.zn. IV. ÚS 115/03. Na podporu
tejto argumentácie uviedol aj citoval výňatok z textu komentára k § 157 od Prof. JUDr. H. J., R.., ako aj
z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/238/2008 zo dňa 30.11.2009, z ktorého vyplýva, že „Z

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že
tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia ( II. ÚS 383/06,“ ako aj na ďalšie nálezy Ústavného súdu k tejto problematike (III. ÚS 119/03,
IV. ÚS 115/03, III. ÚS 107/07) a ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a opakovane na výňatok z

textu komentára k § 157 O.s.p..

14. V nadväznosti na citáciu vyššie uvedených rozhodnutí uviedol, že nedostatok odôvodnenia vidí
najmä v tom, že súd sa nevysporiadal s ich argumentáciou podporenou rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, na ktoré poukázal v podaní zo dňa 8.9.2014, v ktorom tiež navrhol, aby bol v konaní
preskúmaný privatizačný projekt ako aj rozhodnutie MH SR č. 89 zo dňa 21.4.1992 ako aj prípadné iné

rozhodnutiaMHSRvyplývajúcezprivatizačnéhoprojektutýkajúcesarozdeleniazáväzkovzanikajúceho
štátneho podniku. Uviedol tiež, že na základe tohto návrhu na doplnenie dokazovania, bol súdu zo
strany Ministerstva Hospodárstva Slovenskej republiky predložený „záznam o rozdelení úverov na nové
subjekty“, ktorý však nie je rozhodnutím zakladateľa štátneho podniku, ale z jeho obsahu vyplýva, že
ide o interný záznam banky (T.). Tento interný záznam banky nemôže nahradiť rozhodnutie zakladateľa

štátneho podniku o prechode záväzkov zanikajúceho štátneho podniku, a preto z uvedeného vyvodil,
že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz, potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.

15. Žalovaný, ktorému bolo doručené odvolanie dňa 13.5.2015, sa k odvolaniu žalobcu písomne

nevyjadril.

16. V priebehu odvolacieho konania (po uplynutí odvolacej lehoty) doručil žalobca dňa 10.7.2015
podanie označené ako „vyjadrenie“, v ktorom poukazuje na obsah svojho odvolania, ktoré do tohto
podania opakovane premietol. V uvedenom podaní ďalej cituje ustanovenia zák.č. 92/1991 Zb. a

zák.č. 111/1990 Zb., z ktorých vyvodzuje ďalšie skutočnosti, ktoré svedčia odvolaniu žalobcu a tiež
cituje ustanovenia Obchodného zákonníka platného a účinného k 1.5.1992, z ktorých vyvodzuje ďalšie
skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru svedčia žalobe žalobcu. Odvolací súd v tejto súvislosti len
konštatuje, že ide o podanie doručené žalobcom po uplynutí odvolacej lehoty , preto na prípadné
skutočnosti v ňom uvádzané už odvolací súd nemohol prihliadať.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vec

prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 28.4.2015, teda za účinnosti Zákona č.
99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

19. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

20. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

21. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového poriadku
o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp

právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak
neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba ústavne
konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).22. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, konštatuje správnosť
dôvodov napadnutého rozhodnutia, na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia a k námietkam uvedeným v odvolaní dodáva:

23. Žalobca v odvolaní proti rozsudku namieta odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom,
keď namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a to z dôvodu nedostatočného
odôvodnenia (§ 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p.), že súd prvého
stupňadospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(§205ods.2písm.d/

O.s.p.), že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.f/
O.s.p.) a že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).

24. Vychádzajúc však z obsahu podaného odvolania, jeho dôvodov, možno vyvodiť záver, že žalobca
v odvolaní proti rozsudku namieta odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, keď namieta

nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia (§
205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p), keď tvrdí, že nedostatok
odôvodnenia vidí v tom, že súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu podporenou rozhodnutiami
Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal v podaní zo dňa 8.9.2014 a keď namieta, že súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), keď tvrdí, že v podaní zo dňa 8.9.2014 navrhol,
aby bol v konaní preskúmaný privatizačný projekt, rozhodnutie MH SR č. 89 zo dňa 21.4.1992, ako aj
prípadne iné rozhodnutia MH SR vyplývajúce z privatizačného projektu, týkajúce sa rozdelenia záväzkov
zanikajúceho štátneho podniku.

25. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pričom neuviedol v podanom odvolaní konkrétne k akým nesprávnym
skutkovým zisteniam súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel a v čom spočíva nesprávne
právne posúdenie súdu prvej inštancie, na takto uvádzané odvolacie dôvody(len s odkazom na zákonné

ustanovenie), bez konkretizácie v čom spočívajú, nemožno prihliadať.

26. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 písm.a/ až h/ O.s.p.. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov
patrímedzivadykonania,vzmysleustanovenia§221ods.1písm.f/O.s.p.(odňatiemožnostiúčastníkovi

konať pred súdom), pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia bráni účastníkovi konania možnosti brániť
sa proti príslušnému rozhodnutiu. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak pre jeho nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov jeho odôvodnení nie je možné zistiť, ako súd dospel k záverom, na ktorých založil
svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci.

27. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu, odvolací súd uvádza, že súd nie je povinný vykonať všetky
dôkazy navrhnuté účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z
hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalšie dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,

ktoré boli preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

28. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, žalobcom namietané
odvolacie dôvody nie sú dané.

29. Pokiaľ žalobca vznáša námietky vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie, v
skutočnostinimivyjadrujenesúhlassvýsledkomsporu.Skutočnosť,žežalobcamáodlišnýprávnynázor,
než súd prvej inštancie bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje vadu v zmysle § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p.
v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p..

30. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, v žiadnom prípade nemožno
považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Ako
vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názoromvšeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie (napr. I. ÚS 188/06).

31. Súd prvej inštancie v predmetnej veci zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, jasne, stručne a
zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vykonané dôkazy hodnotil a k akému záveru
dospel a ako právne zistený skutkový stav posúdil.

32. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že právny

predchodca žalobcu SS. U. a E., G., Y. R., Y. Q. T. zastúpený D. D. uzavreli dňa 23.8.1991 úverovú
zmluvu č. XX XXXXXX X, na základe ktorej bol súkromnému podniku poskytnutý úver 1.000.000,00 Kčs
a rovnako nebolo sporné, že na zabezpečenie úveru bola podpísaná ručiteľská listina, ktorú podpísal Y.
štátny podnik X., čo podľa názoru odvolacieho súdu nebolo štandardným postupom (ručenie štátneho
podniku súkromnému podniku). Rovnako nebolo sporné, že ručiteľ Y. štátny podnik X. zanikol 1.5.1992
výmazom z obchodného registra, ako ani skutočnosť, že zanikol bez likvidácie, a že všetok jeho majetok

prešiel v súlade so schváleným privatizačným projektom na Fond národného majetku Slovenskej
republiky(Protokol o odovzdaní veci zahrnutých do privatizovaného majetku uzatvorený medzi š.p. Y.
X. a FNM SR zo dňa 30.4.1992, ktorých špecifikácia je upresnená v súvahe ku dňu 30.4.1992 a ich
súpis tvorí príloha č.1 protokolu ako jeho súčasť), ktorý zároveň ako „zakladateľ“ založil žalované
akciové spoločnosti(aj pôvodne žalovaných v 1/ a 2/ rade) a aj žalovaného, a to v zmysle zakladateľskej

listiny tejto spoločnosti podpísanej a vydanej zakladateľom (FNM SR) dňa 15.4.1992 v zmysle ust.
§ 162 Obchodného zákonníka, § 28 ods.1 zák.č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu
na iné osoby a § 12 ods. 1 písm.a/ zák.č. 253/1991 ZB. o pôsobnosti orgánov vo veciach prevodov
majetku štátu na iné osoby a FNM SR a v súlade so schváleným privatizačným projektom reg. č. 256
vypracovanom pre privatizáciu š.p. Y. X., a teda že k prevodu majetku štátu v dôsledku jeho privatizácie

a teda aj k právnemu nástupníctvu došlo na základe zákona a to v dôsledku úkonov orgánov činných
v privatizačnom procese v zmysle tohto zákona.

33. Je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania
správne posúdil právny vzťah účastníkov konania a to s odkazom aj na zákonnú úpravu, ktorú aplikoval

v napadnutom rozsudku a správne uzavrel, vychádzajúc z listinných dôkazov predložených účastníkmi,
ale aj vyžiadaných z Ministerstva hospodárstva SR Bratislava a Fondu národného majetku SR, že na
žalovaného M. Y. X. a.s. záväzok z ručiteľskej listiny neprešiel, a preto správne voči žalovanému žalobu
zamietol.

34. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z Protokolu o odovzdaní vecí zahrnutých do
privatizačnéhomajetkuuzatvorenéhomedziFNMSRaZlievareňY.X.a.s.jednoznačnevyplýva,žeFNM
SR dňom 1.5.1992 veci zahrnuté v privatizačnom projekte, ktorých špecifikácia je upresnená v súlade
so súvahou ku 1.5.1992 a ktorých súpis, vrátane aj iných práv a povinností, ktoré s privatizovaným
majetkom súvisia, tvorí prílohu č. 1 protokolu, že tento súpis neobsahuje súpis úverových zmlúv a súpis

finančných záväzkov, medzi ktoré nepochybne patrí aj ručiteľský záväzok.

35. Rovnako je nesporné a vyplýva to z Protokolu o odovzdaní veci zahrnutých do privatizačného
majetku uzavretého medzi FNM SR a Slovenské elektrotechnické závody Krompachy a.s., že FNM SR
dňom 1.5.1992 veci zahrnuté v privatizačnom projekte, ktorých špecifikácia je upresnená v súlade so

súvahou k 1.5.1992 a ktorých súpis, vrátane aj iných práv a povinností, ktoré s privatizovaným majetkom
súvisia, tvorí prílohu č. 1 tohto odovzdávacieho protokolu, že tento súpis okrem iného obsahuje aj
súpis finančných záväzkov (medzi ktoré nepochybne patrí aj ručiteľský záväzok) a pohľadávok voči
organizáciám a rovnako obsahuje aj súpis úverových zmlúv, z čoho možno vyvodiť záver, že záväzok z
ručiteľskej listiny prešiel na Y. X. a.s. (teda pôvodne žalovaný v 1/ rade) a nie na žalovaného a ani na

pôvodne žalovaného v 2/ rade.

36. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenia odvolateľa, že na prechod záväzkov zanikajúceho štátneho
podniku nie sú rozhodujúce delimitačné protokoly, ale rozhodnutie zakladateľa štátneho podniku a v
nadväznosti ani právne závery vyplývajúce z rozhodnutí najvyššieho súdu, na ktoré žalobca poukazuje,

avšak dodáva, že uvedené rozhodnutia vzhľadom na zistený skutkový stav nie sú aplikovateľné na
daný prípad, a preto súd prvej inštancie správne na tieto rozhodnutia pri prejednávaní a rozhodnutí v
predmetnej veci neprihliadol.37. Odvolací súd s poukazom aj na vyššie uvedené len dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 22/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na

to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 2
Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.

ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo riadili sa výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktoré predkladá účastník konania (II. ÚS 251/03, II. ÚS 3/97).

38. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie v zmysle
jeho podania zo dňa 8.9.2014 nevykonal ním navrhnuté dokazovanie týkajúce sa rozdelenia záväzkov
zanikajúceho štátneho podniku, keďže ním tvrdená námietka z obsahu spisu nevyplýva.

39. Súd prvej inštancie totiž vykonal dokazovanie na tvrdenia odvolateľa a vyžiadal si podklady tak z
Ministerstva hospodárstva SR, Bratislava ako aj z Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktorý
predložil fotokópie dokladov z archívu vrátane Protokolu o odovzdaní veci zahrnutých do privatizačného
majetku uzatvoreného medzi FNM SR a M. Y. X. a.s., ktorého absenciu pôvodne žalobca v spise

namietal, a ktoré sú súčasťou spisu a na ktoré poukázal súd prvej inštancie aj v odôvodnení svojho
rozhodnutia a z ktorých jednoznačne vyplýva, že na žalovaného M. Y. X. a.s. záväzok z ručiteľskej listiny
neprešiel. Ohľadne týchto listinných dôkazov, vrátane sprievodných listov MH SR a FNM SR bol žalobca
upovedomený.

40. Ako vyplýva z obsahu spisu a to zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.3.2015, účastníci konania
aj na pojednávaní boli so všetkými listinnými dôkazmi oboznámení, tieto nerozporovali a po poučení
zo strany súdu podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
žalobca ako ani žalovaný nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie, žalobca nepredložil ani nenavrhol
vykonať žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by svedčili o opaku predložených a v spise sa nachádzajúcich

listinných dôkazov, a preto súd prvej inštancie správne po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania,
vychádzajúc z vykonaného dokazovania vo veci rozhodol a žalobu voči žalovanému zamietol z dôvodu
absencie jeho pasívnej vecnej legitimácie v prejednávanej veci.

41. Za takejto situácie, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti svojho

nároku a žalovaný svoju obranu náležite preukázal, súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaných
dôkazov (po vyhodnotení dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti - § 132) správne, keď žalobu
zamietol. Odvolací súd sa s týmto vyhodnotením súdu prvej inštancie stotožňuje a dodáva, že toto
vyhodnotenie dáva dostatočný podklad pre závery prijaté súdom prvej inštancie o neopodstatnenosti
žalobcom uplatneného nároku voči žalovanému.

42. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí
súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku
o náhrade trov konania, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou,
pretože je vo výroku vecne správny.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a keďže žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný
a žalovaný, ktorý mal v odvolacom konaní úspech trovy nežiadal, keďže mu žiadne trovy nevznikli,
odvolací súd sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s citovanými

zákonnými ustanoveniami nepriznal.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).