Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. apríl 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28P/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116219811
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116219811.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou vo veci starostlivosti súdu o mal. H. J., nar.

XX.XX.XXXX a mal. R. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. XX, v konaní zastúpení opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, Slovenská 87, pochádzajúcich z rodičov: matky W. J.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, právne zastúpená JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v
Prešove, Hlavná 61 a otca J. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, v konaní o zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

návrh na zníženie výživného zo strany otca z a m i e t a ,

žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa svojim návrhom zo dňa 30.9.2016 domáhal, aby súd znížil výživné na maloleté deti určené mu

rozsudkom tunajšieho súdu 24P/301/2014 a to tak, že by znížil toto výživné na 50 Eur a 40 Eur mesačne.

2. Matka s návrhom nesúhlasila.

3. Opatrovník s návrhom nesúhlasil.

4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento

skutkový stav:

5. Maloleté deti H. a R. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho
súdu 10C/139/2010. Maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky a bolo určené výživné vo výške 90
Eur a 60 Eur. Rozsudkom tunajšieho súdu 24P/301/2014 zo dňa 1.4.2015 súd zvýšil výživné na mal. H.
zo sumy 90 Eur na sumu 110 Eur na mal. R. zo sumy 60 Eur na sumu 80 Eur mesačne a to od 1.9.2014.
Krajský súd svojim rozsudkom rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, rozsudok sa stal právoplatným

9.9.2015.

6. V čase posledného rozhodovania bol mal. H. žiakom 6. ročníka, mal. R. žiačkou 1. ročníka základnej
školy. V tom čase otec maloletých detí bol samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti stavebníctva,
vykonával zákazky v Bratislave. Jeho príjem v roku 2014 predstavoval 700 Eur mesačne. Mal zdravotné
problémy, absolvoval operáciu chrbtice, zvýšené výdavky na lieky. Poberal čiastočný invalidný dôchodok
do 100 Eur. Pribudla mu vyživovacia povinnosť k mal. Z. v roku 2014. Uviedol, že disponuje úsporami

vo výške 5.500 Eur.

7. Matka v čase posledného rozhodnutia pracovala na dohodu o pracovnej činnosti, jej príjem bol do 50
Eur mesačne. Bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, sociálne dávky nepoberala.8. Otec vo svojom návrhu tvrdil, že v čase posledného rozhodovania jeho príjem bol pravidelný okolo
700 Eur, avšak prišlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu a bol nútený pozastaviť živnosť a to v novembri

2015. Poukazoval na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a ďalšie výdavky na lieky.

9. Na pojednávaní zdôraznil, že návrh podal preto, pretože sa mu zmenil zdravotný stav a to ešte
viac zhoršil. Má problémy s chrbticou, a keďže pracoval v stavebníctve, je to problém. Chrbtica ho
bolí a denno-denne je na tabletkách. Nevie si nájsť prácu, ktorá by bola primeraná. Pozastavil živnosť

v novembri 2015. Dôvodom bolo, že nemal prácu a zdravotný stav bol horší. Od toho času pracoval
občasne na dohodu na ľahšie stavebné práce. Od júla do decembra 2016 pracoval vo firme E. tiež na
dohodu.Poberáčiastočnýinvalidnýdôchodokvovýške104Eurodroku2012.Spriateľkoumádvojročné
dieťa, priateľka je na rodičovskej dovolenke. Bývajú v dome jej rodičov v E. na západnom Slovensku pri
F.. Nad rámec výživného na deti neprispieva, stretáva sa s nimi raz za dva mesiace.

10. Matka nesúhlasila so znížením výživného. Poukazovala na to, že za dva roky sa zmenili pomery u
maloletých detí tak, že sa zvýšili náklady. H. je vo veku, keď napríklad topánky má č. 43 a nosí pánske
oblečenie, na čo sú zvýšené výdavky. R. je tretiačka, chodí do tenisovej školy. Ak by si ju vybrali, tak by
mala opätovne zvýšené výdavky. S H. začali chodiť na zubný strojček. Náklady na začiatok boli 210 Eur
a ďalšie pravidelné návštevy u lekára. Matka býva s priateľom v byte spolu s deťmi. On je živnostník,

ale nevie, aký má celkovo príjem Ona pracuje stále na benzínovej pumpe na dohodu a jej príjem je
60 Eur mesačne. Chcela by si nájsť trvalú prácu, ale zatiaľ si nenašla. Deťom ešte platí raz ročne a
to H. výtvarný plenér 90 Eur, R. školu v prírode 150 Eur. H. platí mesačne poistku 20 Eur, R. každé 3
mesiace 26 Eur. Finančne jej veľmi pomáha priateľ, u ktorého bývajú a za bývanie nemusia nič platiť.
Matka uviedla, že voči otcovi, čo sa týka stretávania, je ústretová, potrebuje ale dopredu vedieť, aby

sa s deťmi zariadili.

11. Matka predložila súdu celý rad potvrdení o svojich výdavkoch na maloleté deti, otec predložil lekárske
správy. Následne predložil aj potvrdenia z firiem, kde sa uchádzal o zamestnanie, ale nezobrali ho.

12. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre potvrdil, že otec nie je evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie.

13. Otec predložil doklady o tom, že ho nikde nechceli zamestnať. Zároveň predložil aj dohodu o
pracovnej činnosti na 5 hodín týždenne z firmy T..

14. Súd si cez internet zlustroval voľné pracovné miesta v Nitrianskom kraji, kde ponuka na pracovných
weboch je široká vo viacerých firmách na pozíciu murár a maliar tak, ako uviedol otec, že v takejto pozícii
pracovať môže.

15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

16. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa

za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

17. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť, je zmena
pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného avšak len vtedy, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie
výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene

výšky vyživovacej povinnosti, šlo by o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného súdneho
rozhodnutia.

25. Zmena pomerov môže byť odôvodnená subjektívne okolnosťami na strane povinného, alebo
objektívne vývojom životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Paragraf 78 ods. 3 má tzv.

valorizačnú klauzulu, ktorý ukladá súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov zohľadnil aj
zmenu výšky - vývoj životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj
sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného.

26. Súd sa zaoberal, či je dôvodný návrh otca na zníženie výživného, či došlo k takej zmene pomerov na

strane oprávnených a povinných, ktoré by umožňovali zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia.
V prvom rade súd chce poukázať na to, že predchádzajúce súdne rozhodnutie bolo vyhlásené 1.4.2015,
právoplatným sa stalo 9.9.2015. Teda už o rok na to podal otec tento návrh na zníženie výživné -
30.9.2016, kde poukazoval na zmenu pomerov na jeho strane. Súd sa však s jeho tvrdeniami nestotožnil
a to z nasledujúcich dôvodov.

27. Otec poukazoval na to, že jeho zdravotný stav sa zhoršuje a predložil súdu lekárske správy, avšak
diagnózu, ktorou trpel počas podania návrhu v tomto konaní, trpel aj počas predchádzajúceho konania
a v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Teda nie je to nová okolnosť, na ktorú by súd musel prihliadať.
Dokonca v čase predchádzajúceho rozhodnutia otec už poberal čiastočný invalidný dôchodok, a teda

jeho zdravotný stav už v tom čase nebol bezproblémový. Taktiež ani pribudnutie vyživovacej povinnosti
nie je vecou, na ktorú by súd mal prihliadať v tomto novom rozhodnutí, keďže jeho maloletý syn Z. sa
narodil 15.10.2014 a v čase posledného rozhodnutia mal pol roka a právoplatnosti takmer rok a na túto
okolnosť súd pri zvyšovaní výživného prihliadal. Tieto dve najvážnejšie tvrdenia otca o zhoršujúcom
sa zdravotnom stave teda súd nemohol brať do úvahy, ako bolo uvedené vyššie, znamenalo by to

neprípustné preskúmanie a reparáciu predchádzajúceho právoplatného súdneho rozhodnutia. Čo sa
týka samotného zdravotného stavu, otec nepreukázal zhoršenie od posledného konania, ako už bolo
uvedené vyššie, zdravotná situácia otca bola rovnaká aj v čase posledného rozhodnutia súdu.

28. Ďalšou skutočnosťou, o ktorú otec opieral zmenu pomerov je, že svoju živnosť pozastavil v novembri

2015 a od toho času v podstate na trvalý pracovný pomer nikdy nepracoval, ale zároveň ani nie je
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Toto konanie otca je v kontexte celého príbehu zarážajúce,
keďžeotecmátrivyživovaciepovinnosti,atedamalbymaťvysokúrodičovskúzodpovednosťvočisvojim
maloletým deťom. Pozastavenie živnosti sa javí súdu ako účelové, keďže pozastavil živnosť na konci
roku 2015 a o 9 mesiacov hneď podal návrh na zníženie vyživovacej povinnosti. Súd musí poukázať aj

na tú skutočnosť, že otec pracuje v odbore stavebníctva a býva so svojou novou partnerkou a tretím
dieťaťom v regióne, kde je veľmi nízka nezamestnanosť a nespočetný počet voľných pracovných miest,
čo je súdu známe ako všeobecný fakt, a čo si súd podložil aj výpisom z internetu. Je pravdou, že otec
predložil doklady z firiem, kde sa uchádzal o zamestnanie. Všetky tieto doklady však sú predloženés dátumami jedna firma za jeden mesiac, dokonca aj firmy z regiónu východného Slovenska. Súd
predloženie týchto dokladov nepovažoval za relevantné a to práve s poukazom na voľné pracovné
miesta v nitrianskom regióne. Štatistiky z ÚPSVaR hovoria, že nezamestnanosť v Nitrianskom kraji je

6,51 % a má klesajúcu tendenciu.

29. Okrem zmeny pomerov na strane otca, súd musel prihliadať aj na zmenu pomerov u maloletých
detí. Hoci opätovne treba zdôrazniť tú skutočnosť, že od posledného rozhodnutia uplynul veľmi krátky
čas. Napriek tomu pomery na strane matky sa nezmenili, avšak vzrástli náklady na maloleté deti (H. -

zubár a mimoškolská činnosť).

30.Jepravdou,žedeklarovanýpríjemotcajevsúčasnejdobenízkyanižší,akobolpripredchádzajúcom
rozhodnutí. V tejto súvislosti však súd okrem zmeny pomerov poukazuje aj na § 75 ods. 1 Zákona o
rodine a na to, že vždy skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného a to aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.

Táto okolnosť sa javí pre súd ako druhá rozhodujúca, pretože povinný nepreukázal relevantnú
dôvodnosť pozastavenia živnostenského oprávnenia, a teda podľa súdu sa vzdal bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania a zárobku (ako bolo uvedené vyššie, zdravotný stav bol rovnaký aj v čase
posledného rozhodnutia, rovnako bol otec poberateľom čiastočného invalidného dôchodku).

31. V súhrne všetkých týchto skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné návrh otca na zníženie výživného
zamietnuť a to s poukazom na to, že nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu
súdneho rozhodnutia, keďže základné argumenty otca súd zohľadnil pri svojom ostatnom rozhodnutí
o zvýšenie výživného, ako aj z toho dôvodu, že otec prerušil živnosť, čo súd považuje za vzdanie sa
výhodnejšieho zamestnania v zmysle § 75.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný

súd Prešov v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.