Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109209149
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7109209149.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a

členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého
N. X. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach dieťaťa rodičov Z. X. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v E. na ul. E. P. č. XX zastúpenej JUDr.
Ivetou Rajtákovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a L. X. J. nar. XX.XX.XXXX
bývajúceho B. Z. XXX, G. C., K. X C., G. zastúpeného JUDr. Matúšom Lemešom advokátom so sídlom v
KošiciachnaKuzmányhoul.č.29vkonaníoúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletému
dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 19.10.2016 č.k 11P 18/2009-981 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu mal. N. v období od
22.4.2009 do 31.8.2016 po 250 € mesačne a od 1.9.2016 do budúcna po 350 € mesačne vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 22.4.2009 do 31.10.2016 vo výške
9.056,64 € zaviazal otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Upravil styk otca s maloletým tak,
že je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý tretí víkend od piatku od 15.00 hod. do 18.00
hod., v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. v mesiacoch február,
máj, september, november každého roku, v čase zimných prázdnin 30.12. od 14.00 hod. do 18.00 hod.,

1.1. od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I
sp.zn. 11P 18/2009 z 30.11.2011 v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.b/,
d/, f/ a h/ CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a zaviazal
ho prispievať na výživu mal. N. 150 € mesačne od 22.4.2009 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred k rukám matky a upravil jeho styk s maloletým každý tretí víkend od soboty od 8.00 hod. do
nedele do 17.00 hod., a to v mesiacoch január, máj, september a celý mesiac júl každého roku počnúc
od 1.7. od 8.00 hod. do 31.7. do 17.00 hod. s tým, že v uvedenom čase si vyzdvihne maloletého v
mieste trvalého bydliska matky a po skončení styku ho na tom istom mieste matke odovzdá. Matka
je povinná mal. N. na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho v určenom čase v mieste
svojho trvalého bydliska a v určenom čase mal. N. na tom istom mieste od otca prevziať. Uviedol, že
rozsudok považuje za nesprávny a s jeho odôvodnením sa nestotožňuje, pretože vychádza najmä z

nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
V končenom dôsledku má za to, že rozsudok je nepreskúmateľný. Predovšetkým súd nezdôvodnil, v
čom vidí potrebu prítomnosti matky počas realizácie styku maloletého s ním, pričom nepochopiteľnosť
tohto rozhodnutia je o to väčšia, že aj kolízny opatrovník zastupujúci záujmy maloletého dieťaťa saexplicitne vyjadril, že odporúča rešpektovať závery znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaného Doc.
M., PhD. v konaní o rozvod manželstva 13C 101/2009. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že komunikácia
medzi rodičmi je naštrbená, maloleté dieťa túto situáciu vníma a takisto aj napätie v rodine... a aby teda

maloletý mal vytvorený pozitívny vzťah k otcovi, navrhuje realizáciu styku bez prítomnosti matky. Súd
v odôvodnení stručne zmieňuje diagnózu vysokofunkčný autizmus v spojitosti s maloletým, avšak nie
je zrejmé, akú má táto zmienka súvislosť s jeho konečným rozhodnutím. Z odôvodnenia nie je zrejmé,
či súd má alebo nemá za preukázanú existenciu tejto duševnej choroby u maloletého. V tejto súvislosti
opäť poukazuje na znalecký posudok č. 1/2016 vypracovaný znalcom z odvetvia psychiatrie Doc. M.

15.1.2016 v spolupráci s prizvanou znalkyňou z odboru psychológie PhDr. G. K., ktorý jednoznačne
vylúčil tento typ poruchy u maloletého. Znalec tiež uviedol, že dieťa sa môže s otcom stretávať bez
prítomnosti matky, otec syna svojím konaním neohrozuje v jeho vývine. Podotkol, že tieto závery vôbec
niesúprekvapivéaniejedôvodnepovažovaťichzasmerodajné.MaloletýN.bolužpredtýmvyšetrovaný
dvoma znalcami v konaní 13C 101/2009, ktorí obaja popísali psychický vývin dieťaťa ako normálny.
Znalci z odboru psychológie PhDr. G. Č. a PhDr. Ľ. O. neobjavili aspoň autistické črty správania sa

maloletého. Práve naopak, oba posudky popisujú maloletého ako zdatné dieťa v oblastiach, v ktorých
majú autisti zjavný problém. PhDr. G. Č. v znaleckom posudku z 5.9.2012 popisuje mal. N. tak, že
jeho psychomotorický vývin je v norme, zvládol oba jazyky slovenčina a španielčina, športuje, lyžuje,
tréningy sú celoročné, robí to rád, adaptácia na kolektív spolužiakov bola postupná, zvykol si na nich,
z psychodiagnostických výsledkov vyplýva, že jeho osobnosť je extravertovne socializovaná, stabilná,

sangvinického temperamentu a psychický vývin maloletého prebieha bez výraznejších problémov. PhDr.
O. v znaleckom posudku z 18.5.2015 okrem iného uviedla, že dieťa sa bez problémov adaptovalo na
zmenu prostredia (príchod zo Španielska na Slovensko), kognitívno-poznávací vývin u dieťaťa dobre
napreduje, jeho psychické procesy sú zdravé, bez funkčného oslabenia CNS, sociabilita u dieťaťa
je primeraná, dieťa dokáže plynulo rozprávať v dvoch jazykoch. Z týchto hodnotiacich znaleckých

posudkov sa vymyká iba znalecký posudok vypracovaný MUDr. R. Q. č. 8/2015, ktorá totiž ako jediná
dospela k záveru, že mal. N. trpí diagnózou vysokofunkčný autizmus. Za zmienku však stojí okolnosť,
za akých bol znalecký posudok znalkyne vyhotovený. K tomu uvádza, že uznesením Okresného súdu
Košice I zo 6.7.2015 č.k. 13C 10/2009-701 bolo zrušené uznesenie 13C 10/2009-642 zo 6.3.2015,
ktorým súd ustanovil v konaní uvedenú znalkyňu. V odôvodnení okrem iného je uvedené, že menovaná

znalkyňa doručila súdu znalecký posudok bez toho, aby predvolala navrhovateľku, odporcu i mal. N. na
lekárske vyšetrenie. Znalecký posudok vypracovala aj bez oboznámenia sa so súdnym spisom. Zároveň
uviedol, že obsah znaleckého posudku je do veľkej miery zameraný na vyvracanie jeho námietok,
ktoré formuloval prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti osobe znalkyne pre podozrenie z jej
predpojatosti.Oprávnenéotázkyoodbornostiposudkuvyvolávaajjejreakciananámietky,ktoréoznačila

ako chabý pokus o zneváženie práce, o ktorej nemá predstavu, vo vzťahu k bilingválnosti maloletého
uviedla, že väčšina rómskej populácie teda aj mentálne retardované rómske deti bežne zvládajú tri
jazyky a športové schopnosti vysokofunkčných autistov prirovnáva k vymyslenému filmovému hrdinovi
z filmu Forrest Gump. Vychádzajúc z uvedeného má za to, že závery tohto posudku nemôžu byť v
žiadnom prípade podkladom pre jeho úpravu styku s maloletým. Z toho dôvodu neexistuje rozumný

dôvod, prečo by mal byť jeho styk s dieťaťom podmienený prítomnosťou matky. Je nesporné, že medzi
ním a matkou maloletého sú dlhodobo napäté vzťahy, a preto prítomnosť matky pri realizácii styku
bráni tomu, aby sa medzi ním a synom mohol vytvárať normálny zdravý citový vzťah. Uviedol, že nie
je nesvojprávny, netrpí žiadnou psychickou poruchou a nepredstavuje pre maloletého žiadnu hrozbu.
Práve naopak, svojho syna úprimne miluje a chce mať s ním vytvorený normálny vzťah. Aj s poukazom

na vek maloletého, ktorý má už viac ako 11,5 roka neexistuje dôvod, aby si medzi sebou nemohli
vytvoriť riadny citový vzťah. Maloletému netreba dávať nálepku psychicky chorého dieťaťa a z neho
robiť monštrum, ktoré predstavuje pre svojho syna iba hrozbu. Pokiaľ ide o výživné, považuje ho za
neprimeranevysokévzhľadomnajehozárobkovéamajetkovépomery,akoajsohľadomnaodôvodnené
potreby 11,5-ročného dieťaťa. Súd vychádzal len z ničím nepreukázanej domnienky, že jeho pomery

sú lepšie, ako ich sám prezentoval v priebehu konania, ale tieto závery nezodpovedajú skutkovému
stavu o to viac, že vždy zodpovedne predkladal súdu všetky požadované účtovné doklady. Súd stroho
konštatuje, že jeho dobré pomery možno vyvodiť z toho, že jeho príjmy len v nepatrnej miere prevyšujú
jeho výdavky s tým, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča.
Neuvádza však, ktoré jeho výdavky sú práve tie, ktorých by sa mohol vzdať v prospech výživného.

Nemožno opomenúť, že podniká v segmente, ktorý bol najviac postihnutý hospodárskou krízou, ktorá
vypukla v roku 2009. Je všeobecne známe, že táto kríza obzvlášť mimoriadne zasiahla Španielsko, ktoré
bolo medzinárodnými inštitúciami upozornené aj na hrozbu štátneho bankrotu. Rovnako je známe a
verifikovateľné, že má vysokú mieru nezamestnanosti. Všetky tieto skutočnosti objektívne spochybňujúpredstavu súdu o jeho vyššom životnom štandarde. Navyše matka má vyživovaciu povinnosť len k
mal. N., pričom on má vyživovaciu povinnosť aj k svojim ďalším dvom deťom F. a G.. Jednoducho nie
je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletého viac ako 150 € mesačne. V

žiadnom prípade nemožno súhlasiť s uplatňovaním tzv. fikcie vyššieho príjmu, nakoľko určené výživné
je pre neho fakticky likvidačné. Na druhej strane výšku výživného 350 € nepovažuje za primeranú ani
s ohľadom na potreby maloletého. Niektoré matkou uvádzané položky sa vymykajú z rámca bežného
výživného,napríkladoblečenie1.200€,zimnádovolenka950€,letnádovolenka980€,zimnádovolenka
v Taliansku, skipark, ubytovanie 1.000 € a pod.. V tomto smere podotýka, že kým matka sa počas roka

zúčastňuje viacerých dovoleniek, on si nemohol dovoliť dovolenku žiadnu. Aj z uvedeného je zrejmé, že
pomery matky nie sú až také zlé, ako ich deklaruje aj s ohľadom na to, že žije v spoločnej domácnosti
so svojimi rodičmi, preto možno odôvodnene predpokladať, že výdavky na domácnosť nevynakladá.
Rovnako rozporuje výdavky, ktoré má matka vynakladať v súvislosti s potrebou asistenta pre maloletého
s poukazom na to, že znalecký posudok vyvrátil duševnú poruchu maloletého. Ďalej poukazuje na
to, že v rozhodnutí absentuje bližšie zdôvodnenie zvýšenia výživného od 1.9.2016. Zároveň zastáva

názor, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby mohol riadne uskutočňovať jemu
patriace procesné práva, nakoľko je občanom Španielskeho kráľovstva a neovláda slovenský jazyk. Z
toho dôvodu opakovane žiadal, aby mu boli všetky písomnosti tvoriace súdny spis prekladané do jeho
rodného jazyka, súd tak však vždy nepostupoval, čo mu znemožňovalo riadne uplatňovanie jeho práv.
Napríklad ku dňu podania odvolania nedisponuje ani prekladom napádaného rozsudku ani zápisnicou

z posledného pojednávania.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Naopak napadnutý
rozsudok považuje za správny a jeho odôvodnenie za také, v ktorom sa súd vysporiadal so všetkými
okolnosťami relevantnými pre jeho rozhodnutie. Súd prvej inštancie dôsledne rešpektoval právny názor

odvolacieho súdu, ktorý svojím uznesením 7CoP 66/2012 z 29.6.2012 zrušil prvší rozsudok a vyhodnotil
postup otca pri preukazovaní svojich majetkových pomerov, kde pri jeho pomerne vysokých ročných
príjmoch z podnikateľských aktivít sú jeho výdaje iba nepatrne nižšie ako príjmy, ako taký, ktorým otec
nepreukázal, že ním prezentované výdavky, ktoré vo vzťahu k daňovým zákonom sú možno oprávnené,
nemajú prednosť pred výživným na maloleté dieťa. Poukázala na ust. § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine

a uviedla, že otec síce predkladal svoje daňové priznania na vyzvanie súdu, avšak nebolo povinnosťou
súdu poučovať otca, ktorých výdavkov pri svojej podnikateľskej činnosti sa mal vzdať v prospech
výživného, tak ako to otec v odvolaní súdu vytýka. Uviedla, že je ťažké uveriť, že pri priemerných
mesačných príjmoch otca v sledovanom období 5.000 až 7.000 € otec každý mesiac vynakladal na
mzdy priemerne 2.000 €, na povinné odvody s nimi spojené priemerne 1.200 €, na externé služby

pozostávajúce z prenájmu, odborných služieb, reklamy a podobne priemerne 2.500 €, je zisk z jeho
podnikania niekoľko sto eur ročne alebo finančná strata. Túto skutočnosť nemôže odôvodniť ani otcom
mnohokrát v konaní, ako aj v odvolaní spomínaná zlá hospodárska situácia v Španielsku. Z tohto je
zrejmé, že napríklad otcove mesačné výdavky na jeho zamestnancov v priemere 3.200 € a pri jeho
zisku z tohto podnikania po zdanení niekoľko sto eur mesačne alebo strata nie sú nevyhnutné, a teda

nemôžu mať prednosť pred výživným pre maloleté dieťa. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej
činnosti známe, že výživné pre maloleté dieťa navštevujúce prvý stupeň povinnej školskej dochádzky vo
výške 250 € mesačne je odôvodnené jeho potrebám a rovnako je odôvodnené aj výživné vo výške 350
€ mesačne na dieťa, ktoré navštevuje druhý stupeň základnej školy, a preto súdom stanovené výživné
zodpovedá odôvodneným potrebám mal. N., ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom

otca, ktorého príjem je 5.000 až 7.000 € mesačne, ako bolo uvedené vyššie. Ďalej poukázala na čl.
5 prvej vety Zákona o rodine (Základných zásad Zákona o rodine) a zdôraznila, že súd sa vo svojom
rozhodnutí dôsledne tejto zásady držal, pokiaľ ide o úpravu styku otca s mal. N.. Správne uviedol, že v
konaní o rozvod sa vykonalo pomerne rozsiahle dokazovanie, ktoré doposiaľ nebolo skončené, týkajúce
sa stavu maloletého dieťaťa. Uvedené dokazovanie s výnimkou znaleckého posudku Doc. M., ktorý

vzhľadom na spôsob jeho vypracovania namietala, jednoznačne nevylúčilo diagnózu vysokofunkčného
autizmu. V konaní boli predložené správy zo školy, ktorú maloletý navštevuje a to, že sa u neho
prejavujú poruchy v správaní, bol odoslaný k špeciálnej pedagogičke a využíval služby asistentky, aby
sa tieto prejavy zmiernili. Rovnako bola v konaní predložená správa zo súkromného centra špeciálno-
pedagogického poradenstva v Košiciach z 26.2.2016, z ktorej vyplynulo, že ide o dieťa s diagnózou

vysokofunkčného autizmu. Bolo preto v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby v takejto dôkaznej
situácii bez toho, aby muselo byť opätovne podrobované ďalšiemu znaleckému skúmaniu okrem tých,
ktoré už absolvovalo v konaní o rozvod manželstva, rozhodol súd spôsobom, že dieťa bude mať počas
styku s otcom v prítomnosti matky zabezpečený väčší pocit bezpečia, istoty a stability prostredia ajvzhľadom na to, že otec v poslednom období styk s maloletým podľa doposiaľ platného predbežného
opatrenia nevyužíval.

4. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol,
pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho,

čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd zdôrazňuje,
že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu
ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo
účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,
teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v
konaní.Právonaspravodlivýprocesjenaplnenétým,žesúdzistípovykonanídôkazovaichvyhodnotení

skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho
skutkovéaprávnezáveryniesúsvojvoľné,neudržateľnéaženeboliprijatévzrejmomomylekonajúceho
súdu,ktorýbypoprelzmyselapodstatuprávanaspravodlivýproces.Osvojvôliprivýkladealeboaplikácii
zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od
znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Úvahy súdu obsiahnuté

v odôvodnení napadnutého rozsudku vyplývajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu a
zároveň rešpektujú právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení z 29.6.2012 č.k.
7CoP 66/2012-369 vo vzťahu k určeniu výživného pre maloleté dieťa.

8. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením súdu prvej inštancie vo vzťahu k možnostiam a

schopnostiam otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu v súlade s uplatneným princípom
potencionality vyplývajúceho z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko otcom prezentované výsledky
jeho podnikateľskej činnosti zjavne nekorešpondujú s výdajmi, ktoré musí nevyhnutne vynaložiť na svoje
živobytieužlenspoukazomnanímtvrdenéskutočnosti,atožebývavprenajatombyte,zaktorýuhrádza
mesačné nájomné 721 €, 50 € energie, ďalej spláca hypotéku po 833 € za byt, ktorý kúpili spolu s

matkoumaloletéhovBarceloneza203.000€,ktorýprenajímaza950€,zčohouhrádzamesačnúsplátku
hypotéky, platí náklady na energie 30 € mesačne a daň 20 € s tým, že uvedený byt nie je prenajatý
permanentne, resp. pravidelne, kedy musí uhrádzať celú mesačnú splátku hypotéky z vlastných
prostriedkov. V rámci podnikateľskej činnosti zamestnáva dvoch až troch zamestnancov, z ktorých každý
mápríjemvpriemere1.000€mesačne.Napriekudávanejzlejfinančnejsituáciisarozhodolrozšíriťokruh

vyživovaných osôb o ďalšie dve maloleté deti. Pokiaľ otcovi nie je zrejmé, ktoré výdaje by mal znížiť,
teda tie, ktoré nie sú z hľadiska vyživovacej povinnosti k dieťaťu nevyhnutné, odvolací súd vzhľadom
na uvedené konštatuje, že to môžu byť mzdy zamestnancov, keďže ich zamestnávanie je vzhľadom na
ekonomickévýsledkypodnikaniaotcazjavneneefektívne,rovnakoajspôsobzabezpečeniajehobývania
sa za ním tvrdenej situácie javí mimoriadne zvláštny. V tomto smere odvolací súd považuje za potrebné

zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý
rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k
dieťaťu nebolo ohrozené, pričom uvedené sa týka i plánovania počtu vyživovacích povinností, pretože
rodič musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnymspôsobomneohrozil,atoanidobudúcnasozreteľomnapredpokladzvyšujúcichsapotrieboprávneného
dieťaťa v súvislosti s jeho vekom, rastom a štúdiom. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby mal. N.,
tieto sa v priebehu konania, ktoré začalo 22.4.2009, nepochybne zvyšovali, nakoľko v čase začatia

konania maloletý navštevoval predškolské zariadenie, následne absolvoval prvý stupeň základnej
školskej dochádzky a od 1.9.2016 je žiakom druhého stupňa základnej školy. Okrem bežných výdavkov
spojených so zabezpečením nevyhnutných životných nákladov maloletého ako je strava, ošatenie a
bývanie, bolo maloletému potrebné zabezpečiť ďalšie odôvodnené potreby, pričom v čase dochádzky do
predškolského zariadenia boli náklady nielen na poplatok v škôlke, ale aj zdravotnú poistku maloletého,

výučbuangličtiny,zabezpečeniedochádzkydopredškolskéhozariadenia,aleajvsúvislostisošportovou
činnosťou maloletého - lyžovania, v rámci čoho maloletý navštevoval lyžiarsky kurz, potreboval lyžiarsku
výstroj, ktorú je potrebné pravidelne meniť podľa rastu dieťaťa, permanentiek a podobne. V súvislosti
s nástupom do školy sa potreby dieťaťa nevyhnutne zvyšujú, čo je všeobecne známou skutočnosťou
a spravidla je to i dôvodom na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na to, že matka
maloletého v konaní neprezentovala podstatne zvýšené výdaje v súvislosti s prestupom dieťaťa do školy,

nebolo potrebné výživné v tejto súvislosti diferencovať. K podstatnej a trvalej zmene pomerov však
došlo u maloletého v súvislosti s nástupom na druhý stupeň základného vzdelávania, ktorú skutočnosť
ustálenásúdnapraxpovažujezavýraznúzmenuvtýchokolnostiach,ktorébolipodkladomrozhodnutiao
výživnom v predchádzajúcom veku maloletého dieťaťa. S prihliadnutím na dĺžku konania a rozhodovania
o výživnom je potrebné za zmenu pomerov považovať aj vývoj životných nákladov v spoločnosti.

Vzhľadom na pomery matky maloletého, zabezpečovanie jej osobnej starostlivosti o maloletého, ktorou
sa čiastočne kompenzuje jej vyživovacia povinnosť, na ktorú skutočnosť súd musí prihliadať v súlade s
ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pomery otca, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré boli zvýšené
aj v dôsledku potreby zabezpečenia asistentky maloletého v školskom zariadení (s nákladmi približne
400 € mesačne) indikovanej na základe odporúčania Centra špeciálno-pedagogického poradenstva

v Košiciach 13.1.2015 iniciovaného výchovným poradcom základnej školy, ktorú maloletý navštevuje,
ktorú potrebu považoval odvolací súd za preukázanú predloženým listinným dôkazom v spojení so
správou špeciálno-pedagogického vyšetrenia rovnakého zariadenia a z rovnakého dňa, potvrdeného
i nasledujúcou správou z psychologického vyšetrenia maloletého z 26.2.2016 Súkromným centrom
špeciálno-pedagogického poradenstva v Prešove, ktoré je súčasťou súkromnej základnej školy s

materskou školou pre žiakov a deti s autizmom, dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej
inštancie, že výživné určené v rozsahu 250 € mesačne od 22.4.2009, teda od začatia konania vo veci
samej do 31.8.2016 a od 1.9.2016 do budúcna v rozsahu 350 € mesačne zodpovedá zákonným kritériám
určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vyplývajúcim zo zákonných ustanovení
citovaných v napadnutom rozsudku.

9. Odvolací súd sa napokon stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zmene úpravy styku
otca s mal. N. po zistení, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I z 30.11.2011 č.k. 11P
18/2009-321 bol upravený styk otca s maloletým každý tretí víkend od piatku od 15.00 hod. do 18.00
hod., v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. v mesiacoch február,

máj, september, november každého roku, v čase zimných prázdnin v dňoch 30.12. od 9.00 hod. do 18.00
hod., 31.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod., 1.1. od 9.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že
rozsudok nadobudol právoplatnosť v uvedenom výroku o úprave styku 30.12.2011 a následne bol styk
otca s maloletým dieťaťom časovo obmedzený uznesením Okresného súdu Košice I z 19.11.2012 č.k.
11P 18/2009-399, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach

11.2.2013, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie tak, že styk sa mal realizovať každý tretí víkend
od piatku od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 14.00 hod.
do 18.00 hod. v mesiacoch február, máj, september, november každého roku, v čase zimných prázdnin
30.12. od 14.00 hod. do 18.00 hod., 1.1. od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky, a to na
základe návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým poukazovala na neochotu otca

rešpektovať základné biologické potreby dieťaťa počas styku ako je potreba stravovania a vylučovania,
v dôsledku čoho medzi rodičmi dochádzalo ku konfliktom, až k fyzickému atakovaniu matky zo strany
otca, v dôsledku čoho bol maloletý zmätený a za tejto situácie matka považovala realizáciu styku otca
s maloletým dieťaťom podľa právoplatného rozsudku za výrazne zaťažujúcu maloleté dieťa. Zároveň
matka podala 29.1.2013 návrh vo veci samej o zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, v

ktorom okrem argumentov uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedla aj ďalšie
nevhodné správanie sa otca voči maloletému, keď napríklad dieťa nútil dotýkať sa holuba chyteného
v rybárskej sieti alebo mu sľuboval nákup hračky či návštevu bábkového divadla, čo nerealizoval,
preto bolo dieťa napäté, vystresované a po návštevách otca malo žalúdočné problémy súvisiace sostresom. Opakovane poukazovala na svoje tvrdenia v predchádzajúcom konaní o úprave styku, a to
že otec sa od útleho veku maloletého nedokázal o neho riadne postarať, nemá pud sebazáchovy a
často si neuvedomuje potenciálne nebezpečenstvo pre svoju osobu, ako aj pre maloletého pri rôznych

aktivitách, keď napríklad pri skákaní v trampolíne hodil otec maloletého tak nevhodne, že maloletý
mal následne týždeň bolesti v krčnej chrbtici. Z uvedeného dôvodu mala vždy obavy ponechať dieťa s
otcom bez dozoru. Jeho záujem o syna považuje za formálny, nakoľko už v novembri 2011 jej navrhol,
že pokiaľ bude súhlasiť s výživným 50 € mesačne, nikdy na Slovensko už za maloletým nepríde.
Zotrvala na svojom tvrdení, že stretnutia otcovi s dieťaťom umožňuje, tieto sa aj riadne realizovali,

ale nemôže sa zmieriť s agresívnym a arogantným správaním sa otca nielen voči nej, ale aj voči
maloletému. Obmedzenie styku navrhla z dôvodu, aby nedochádzalo ku konfliktným situáciám, keď otec
nepustí dieťa na toaletu alebo mu neumožní napiť sa, či najesť počas celej doby stretnutia, pričom
maloletý má už strach, aby otca svojimi požiadavkami a správaním nerozčúlil. Následne podal otec
maloletého návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal umožnenia telefonického
kontaktu s mal. N. každú stredu a nedeľu v čase od 20.00 hod. do 21.00 hod. s poukazom na jeho

obmedzený styk s maloletým, ako aj skutočnosť, že žije a pracuje v Španielsku, čo mu objektívne
znemožňuje stretávať sa s maloletým pravidelne. Súd prvej inštancie uznesením z 21.10.2014 č.k.
11P 18/2009-650 nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého bol otec oprávnený telefonovať zo
svojho mobilného telefónneho čísla na mobilné telefónne číslo matky, a to každú stredu a nedeľu v čase
od 19.00 hod. do 20.00 hod. s tým, že matka je povinná v uvedenom čase prevziať telefonát otca a

odovzdať ho maloletému dieťaťu a zároveň je povinná mal. N. na telefonát s otcom pripraviť. Obom
rodičom uložil povinnosť oznámiť si navzájom zmenu telefónneho čísla v lehote do 48 hodín. Z obsahu
spisu ďalej vyplýva, že otec sa naposledy dostavil na pojednávanie súdu 30.11.2011, na ktorom bol
vyhlásený predchádzajúci rozsudok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, teda od zrušenia
výroku rozsudku o výživnom odvolacím súdom a po podaní návrhu matky na zmenu úpravy styku

sa už nariadených pojednávaní osobne nezúčastňoval. Z výpovede matky na pojednávaní 4.11.2015
vyplynulo, že otec svoje právo na styk s dieťaťom na základe predbežného opatrenia nevyužíva, s mal.
N. sa stretol v septembri 2015, predtým syna nevidel celý rok. Takisto otec nevyužíva svoje právo v
zmysle ďalšieho predbežného opatrenia, pokiaľ ide o nariadené telefonáty. Matka ďalej uviedla, že na
základe odporúčania učiteľky, pretože mal. N. mal problémy so spolužiakom a následne sa celá situácia

vyhrotila, bol vyšetrený psychiatričkou MUDr. Q., ktorá mu diagnostikovala vysokofunkčný autizmus. Mal
problémy so sústredením, preto bol odoslaný aj k špeciálnej pedagogičke, kde mu bola zistená dyslexia
a dysgrafia a vypracovaný špeciálny vzdelávací plán, ako aj odporúčaný asistent. K uvedenému priložila
už vyššie zmienené správy Centra špeciálno-pedagogického poradenstva v Košiciach, Súkromného
centra špeciálno-pedagogického poradenstva v Prešove, ako aj lekársku správu MUDr. Terézie Q.,

detskej psychiatričky a správu MUDr. H. R. detskej neurologičky.

10. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom
nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať

so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o
výkone rodičovských práv a povinností. Súd takto komplexne vyhodnocuje aktuálne pomery dieťaťa,
rodičov, zohľadňuje vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, prípadne školskú dochádzku, mimoškolskú
činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov, výchovné pôsobenie rodičov na dieťa
a podobne tak, aby aj z týchto aspektov bol určený styk úspešne realizovateľný. Obmedzenie styku otca

s maloletým dieťaťom predchádzajúcim rozsudkom o úprave styku a následne i predbežným opatrením
bolodočasnýmriešenímzaúčelomvytvoreniaaprehlbovaniacitovejväzbydieťaťakotcoviavytvorením
podmienok pre styk dieťaťa s rodičom v štandardnom rozsahu, ktorému zodpovedá polovica voľného
času dieťaťa, a to aj bez ďalšieho obmedzenia, ktorým bola prítomnosť matky pri stretávaní. Vzhľadom
na to, že styk otca s dieťaťom sa dlhodobo nerealizoval ani v rozsahu nariadeného predbežného

opatrenia, a to ani osobne ani telefonicky, pričom nebolo preukázané, že by tento stav bol vyvolaný
matkou maloletého dieťaťa, to znamená, že neodpadli dôvody pre uvedené obmedzenie styku otca
s dieťaťom, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, zákonné a v súlade so záujmom
maloletého dieťaťa. Z uvedeného dôvodu nebolo podstatným ani zisťovanie, či maloletý trpí alebo netrpí
ochorením autistického spektra. V konečnom dôsledku ani prípadné ochorenie tohto typu nevylučuje pri

rešpektovaní špecifických potrieb takto postihnutého dieťaťa jeho styk s rodičom. Vo vzťahu k odvolacej
argumentácii otca týkajúcej sa znaleckých posudkov vypracovaných v konaní o rozvod manželstva a
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú dôkaznúsilu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz, je potrebné hodnotiť ho
jednotlivo, ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je
oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska jeho odborných záverov, pretože k tomu nemá

požadované odborné znalosti, ale nemusí ho akceptovať v prípade, ak závery znalca nezodpovedajú
skutkovým zisteniam, resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračujú rámec odborného
posúdenia. Otázka vhodnosti konkrétnej úpravy styku z hľadiska frekvencie, rozsahu či obmedzení nie
je otázkou odbornou, ale právnym posúdením veci a tieto skutočnosti súd hodnotí z hľadiska ostatných
dôkazov vykonaných v rámci konania. Znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať sa k prejednávanej veci, ani

navrhovať konkrétnu úpravu práv a povinností rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu a súd zároveň
na takéto závery znalca prihliadať nemôže, nakoľko zasahujú do jeho rozhodovacej právomoci či už v
rámci hodnotenia dôkazov alebo rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ znalec formuluje svoje závery tak, že
priamo odpovedá na to, o čom má rozhodnúť súd, teda ako je v tom ktorom prípade potrebné upraviť styk
a za akých podmienok, prekračuje rámec odborného posúdenia, i keď je potrebné podotknúť, že súdy
často formulujú otázky na znalca nevhodným, resp. nesprávnym spôsobom. V tomto prejednávanom

prípade však súd prvej inštancie nevychádzal zo znaleckého dokazovania vykonaného v inom konaní,
teda konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode,
ale vychádzal zo skutočností a dôkazov predložených v tejto prejdnávanej veci s poukazom na neustále
námietky rodičov vo vzťahu k uvedenému znaleckému dokazovaniu, s čím sa odvolací súd stotožňuje,
pretože účelom konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je čo najrýchlejšia efektívna

ochrana záujmov maloletého dieťaťa, ktorým je aj nastolenie určitého režimu výkonu rodičovských práv
a povinností k dieťaťu za účelom vytvorenia, udržania alebo obnovenia narušených vzťahov medzi
rodičom a dieťaťom. Zároveň je potrebné pripomenúť, že rozhodnutia súdu o výkone rodičovských
práv a povinností sú zásadne zmeniteľné tak, aby ich úprava korešpondovala s aktuálnymi potrebami
maloletého dieťaťa. Z uvedeného dôvodu i terajšiu úpravu styku otca s dieťaťom je potrebné vnímať

ako úpravu dočasnú.

11. Pokiaľ otec namieta, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil riadne uplatňovanie
jeho práv v konaní z dôvodu, že mu neboli všetky písomnosti tvoriace súdny spis prekladané do jeho
rodného jazyka, keďže je občasnom Španielskeho kráľovstva a neovláda slovenský jazyk, odvolací

súd konštatuje, že otec bol v priebehu celého konania zastúpený advokátom zapísaným v Slovenskej
advokátskej komore, teda advokátom ovládajúcim úradný jazyk Slovenskej republiky s tým, že v prípade
jeho účasti na pojednávaní bol vždy pribratý tlmočník, preto odvolací súd dospel k záveru, že rovnosť
účastníkov nebola porušená, resp. otec postupom súdu procesne znevýhodnený nebol.

12. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 387
ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdilapodľaods.2tohtoustanoveniasastotožnilsjehoodôvodnením.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).