Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313010285
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313010285.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 5.4.2017 v trestnej
veci proti obž. H. H. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/75/2013 zo dňa 7.9.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. H. H. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa 03.06.2011 v čase o 15.49 hod. na križovatke ciest II/558 a III/55862 medzi obcami Závadka-
Humenné a Myslina po hlavnej ceste v smere z Humenného do obce Závadka viedol osobne motorové

vozidlo zn. Y., EČ H. vo svojom jazdnom pruhu, pričom nevenoval náležitú pozornosť situácii v cestnej
premávke, keď z autobusu zn. Karosa, EČ : R. stojaceho po pravej strane cesty medzi obcami Závadka
a Humenné v smere na Humenné vystúpil maloletý chodec J. R. a tento spoza autobusu sa rozbehol
šikmocezcestukmatke,ktoráhočakalanaopačnejstranecestynakrižovatkeciestsmeromnaMyslinu,
tohto v dôsledku oneskorenej reakcie zrazil ľavou prednou časťou vozidla, v dôsledku čoho maloletý
chodec utrpel zranenie a to pohmoždenie mozgu vľavo, zlomeninu lebky v oblasti temenno-spánkovo-

temennej vľavo, pohmoždenie pľúc obojstranne, zlomeninu proximálnej metafýzy ramennej kosti vpravo
s posunom, zlomeninu vnútorného členka vpravo s posunom úlomkov a ďalšie poranenie s dobu liečenia
v trvaní 10-12 týždňov.

Za to mu podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), n), § 38 ods. 2, 3, § 56 ods. 1, 2 Tr. zák.
uložil peňažný trest vo výške 300,- Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad zmarenia výkonu peňažného trestu stanovil náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 3 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote prokurátor odvolanie, ktoré následne písomne
odôvodnil. Z dôvodov odvolania je zrejmé, že uvedené odvolanie smeruje len proti výroku o treste.

Podľa názoru odvolateľa, aj keď obž. H. H. doposiaľ nebol súdne trestaný a podľa evidenčnej karty
vodiča sa doposiaľ nedopustil žiadneho priestupku na úseku cestnej dopravy, uložený samostatný
peňažný trest vo výške 300,- Eur je vzhľadom na charakter trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný, teda
pre trestnú činnosť súvisiacu s vedením motorových vozidiel a spôsobený následok v podobe ťažkej
ujmy u poškodeného maloletého J. R. neprimerane nízky. Vzhľadom na porušenie viacerých zákonných
ustanovení zo strany vodiča, a to ustanovenia § 13 ods. 2, § 14 ods. 2, § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009

Z. z. je na jeho prevýchovu potrebné pôsobiť uložením prísnejšieho peňažného trestu a uložením
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Aj podľa prednesu krajského prokurátorana verejnom zasadnutí, i pri zohľadnení spoluzavinenia zo strany samotného poškodeného, ako aj s
prihliadnutím na dlhšiu dobu, ktorá od dopravnej nehody uplynula, vzhľadom na okolnosti nehody, mieru
porušenia pravidiel i spôsobený následok, je uložený trest príliš mierny a účel trestu by bol naplnený,

ak by bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý
výrok rozsudku zrušil a sám uložil obžalovanému prísnejší peňažný trest so stanovením primeraného
náhradného trestu, ako aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317

ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1, alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo; pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

V posudzovanej veci krajský súd nezistil také odvolaním nevytýkané chyby, ktoré by zakladali niektorý z
dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a preto svoju prieskumnú činnosť obmedzil na napadnutý
výrok, teda výrok o treste.

Napriek námietkam prezentovaným v odvolaní okresného prokurátora považuje krajský súd trest, ktorý

prvostupňový súd obžalovanému uložil, za trest uložený v súlade so zásadami pre ukladanie trestov
upravenými v § 34 Tr. zák. a druh a výmera trestu podľa názoru krajského súdu zodpovedá kritériám
uvedeným v § 34 ods. 4 Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, aj keď priamo prvostupňový súd necituje zákonné
ustanovenie, že sa uvedenými zásadami riadil. Poukázal na všetky konkrétne skutočnosti, z ktorých

vychádzal pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

V zhode so záverom okresného súdu má aj krajský súd za to, že pre splnenie účelu trestu nie je v danom
prípade potrebné na obžalovaného pôsobiť prísnejším trestom, a to či už peňažným alebo iným trestom,
ani trestom zákazu činnosti.

Je pravdou, že obžalovaný bol uznaný za vinného pre trestný čin spáchaný v doprave, ktorého sa mal
dopustiť v dôsledku porušenia povinnosti vodiča motorového vozidla spočívajúcej v tom, že nevenoval
náležitú pozornosť vedeniu motorového vozidla a situácii v cestnej premávke. Uvedené porušenie zo
stranyobžalovanéhovšaknebolotakzávažnýmporušením,žebyboloposúdenéakoporušeniedôležitej

povinnosti vodiča motorového vozidla (a takto ho napokon neposudzoval ani samotný prokurátor v
podanej obžalobe). Nie každé, teda akékoľvek porušenie ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke si pre splnenie účelu trestu vyžaduje, aby bolo na obžalovaného pôsobené aj trestom zákazu
činnosti. Vždy je v tejto súvislosti potrebné posudzovať všetky okolnosti stíhaného prípadu, najmä mieru,
akou obžalovaný tieto pravidlá cestnej premávky porušil a tá nebola v posudzovanom prípade tak

výrazná, aby sa posúdila ako porušenie dôležitej povinnosti vodiča motorového vozidla.

Mimo uvedeného je však potrebné poukázať aj na skutočnosť, na ktorú poukázal aj prvostupňový
súd, teda okolnosť, že zavinenie na vzniku dopravnej nehody je nepochybne aj na strane samotného
poškodeného resp. osôb, ktoré mali zabezpečiť to, že maloletá osoba bude prechádzať vozovku v

súlade s povinnosťami chodca, keďže maloletý sa náležitým spôsobom nepresvedčil, či vozovku môže
prejsť bezpečne, neprechádzal ju kolmo. Uloženie trestu zákazu činnosti podľa názoru krajského súdu v
tomto prípade nie je nevyhnutné ani vzhľadom na spôsobený následok, ktorý je nepochybne následkom
závažným,ideoťažkúujmunazdravíupoškodenéhoaktomutozáverujepotrebnédospieťajvzhľadom
na dobu, ktorá od spáchania skutku uplynula. Po dopravnej nehode totiž obžalovanému nebol vodičský

preukaz zadržaný, takže počas takmer 6 rokov motorové vozidlo riadil. Za celú uvedenú dobu, rovnako
ako pred spáchaním súdeného trestného činu, sa však obžalovaný nedopustil žiadneho priestupku na
úseku cestnej premávky, pre ktorý by bol postihnutý. Držiteľom vodičského oprávnenia je pritom od
r. 2004 a žiaden záznam v evidenčnej karte vodiča svedčí o tom, že v osobe obžalovaného ide ovodiča disciplinovaného, o vodiča, ktorý rešpektuje a dodržiava pravidlá cestnej premávky a zavinenie
v súdenom prípade bolo skutočne ojedinelé a pramenilo ani nie z vedomého porušenia pravidiel cestnej
premávky, ako skôr z toho, že nesprávne a nedostatočne vyhodnotil situáciu, ktorá v mieste dopravnej

nehody vznikla.

Uloženie trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá by podľa názoru krajského súdu za takejto
situácie a s takým časovým odstupom naozaj nespĺňalo žiaden účel sledovaný Trestným zákonom.

Ani druh a výmera trestu, ktorý bol obžalovanému prvostupňovým súdom uložený, podľa názoru
krajského súdu nemožno považovať za neprimerane nízky. S poukazom na všetky okolnosti uvedené
vyššie, ako aj vzhľadom na samotnú osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ viedol a vedie riadny
život, nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania, nebol trestne stíhaný a nie je zrejmé, že by sa
bol dokonca dopustil čo i len priestupku, v mieste bydliska požíva dobrú povesť, k plneniu svojich
pracovných povinností pristupuje veľmi zodpovedne a svedomite, je peňažný trest vo výmere 300,- Eur

so stanovením náhradného trestu (pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu obžalovaný
úmyselne zmaril) v trvaní 3 mesiacov možné považovať za trest primeraný a vzhľadom na všetky
okolnosti súdeného prípadu, trest, ako už bolo vyššie uvedené, zodpovedajúci kritériám a zásadám
pre ukladanie trestu uvedeným v § 34 Tr. zák. a trest, ktorým sa splní účel trestu sledovaný Trestným
zákonom.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné podľa § 319
Tr. por. zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.