Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715010613
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Szalay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7715010613.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya a sudcov JUDr.
Evžena Kelija a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci obžalovaného D. K., pre pokračovací prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr.zák., prerokoval na verejnom zasadnutí dňa 15. decembra 2016
odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 25. 2. 2016, v spojení s
dopĺňacím rozsudkom zo dňa 28. 7. 2016, sp.zn. 3T/174/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného D. K..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný D. K. uznaný za vinného z pokračovacieho
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

aj napriek tomu, že rozhodnutím Okresného úradu Michalovce, Odboru všeobecnej vnútornej správy č.

OÚ-MI-OVVS-2014/09983zodňa18.9.2014,právoplatným29.10.2014boluznanývinnýmzospáchania
priestupku proti majetku formou krádeže podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
platnom znení, za čo bol aj postihnutý uložením sankcie - pokuty vo výške 100 Eur, ktorú doposiaľ
neuhradil, opätovne

1/ dňa X.X.XXXX v čase okolo XX.XX hod., za spoluúčasti G. D., spoločne prišli k odstavenému

nákladnému vozidlu zn. SCANIA, EČ: H., s návesom EČ: H., na ul. H. v R., okres H., oproti pobočke
R., na ktorom boli pootvorené okná na dverách a cez pootvorené okná vnikli do kabíny vozidla, z ktorej
odcudzili 3 ks mobilných telefónov a to NOKIA E52, NOKIA 6300 a NOKIA 5500, pričom boli vyrušené
vodičom E. a následne obaja z miesta ušli a odcudzené mobilné telefóny D. K. odhodil do trávy, čím
takto pre E. F. krádežou 3 ks mobilných telefónov zn. X. spôsobili škodu vo výške 110 Eur,

2/ dňa X.X.XXXX v čase okolo XX.XX hod., v kaviarni I., na námestí C. v meste R., okres H., spoza
barového pultu, z voľne položenej peňaženky odcudzil hotovosť v sume 97 Eur, čím majiteľovi kaviarne
U. spôsobil škodu vo výške 97 Eur,

3/ dňa XX.X.XXXX v čase o XX.XX hod., na ul. H. v R., okres H. v supermarkete V. odcudzil z predajne
tri balenia detských plienok zn. Pampers active-baby dry 3, čím poškodenej spoločnosti V. R. R., a.s.

spôsobil škodu vo výške 43,47 Eur.

Za to bol podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 psím. l/ Tr. zák., § 37 písm.
m/ Tr. zák. odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu,
v ktorom namietal právnu kvalifikáciu konania popísaného v bode 1/ rozsudku s tým, že vzhľadom na
rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 133/2013, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci

5Sžf/1/2013 jeho konanie nemôže napĺňať pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. a jeho konanie by malo byť správne posudzované ako
priestupok. V tejto veci totiž jeho predchádzajúce postihnutie za obdobný čin bolo právne kvalifikované
ako priestupok proti majetku, na ktoré už nemožno prihliadnuť, aj vzhľadom k nejasnosti ustanovenia
§ 128 ods. 5 Tr. zák.

Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na nové konanie
a rozhodnutie.

Krajský súd, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli
odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. a dospel k
záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu

(pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 písm. f/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom
konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám,
ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového
súdu tak, ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom
dokazovania vykonávanom na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd k otázke skutkových

zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v
plnom rozsahu stotožňuje.

Zospisujezistiteľné,žeobžalovanýsazospáchaniaskutkovvbodoch1/až3/rozsudkuvplnomrozsahu
doznal v prípravnom konaní (jeho výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná podľa § 258 ods. 4

Tr. por.) a jeho doznanie bolo v súlade s ďalšími vo veci zákonným spôsobom vykonanými dôkazmi na
hlavnom pojednávaní. Takže ani krajský súd o vine obžalovaného nemal žiadne pochybnosti.

Obžalovaný odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred
súdom prvého stupňa. Tvrdil, že medzičasom zaplatil peňažnú sankciu, ktorú mal uloženú rozhodnutím

Okresného úradu Michalovce, Odboru všeobecnej správy č. OU-MI-OVVS-2014/09983 zo dňa
18. 9. 2014 vo výške 100 Eur a preto na toto postihnutie v priestupkovom konaní pri kvalifikovaní teraz
zažalovaného skutku nebolo možné prihliadnuť (pri bode 1/).

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a

druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Napriek tomu poukazuje odvolací súd vo vzťahu
k bodu 1/ rozsudku na nasledovné časti odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku:

Pokiaľ teda Trestný zákon priamo svojou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 212 ods. 2 písm. f) Tr.

zák. prekleňuje neexistenciu úpravy zahladenia v priestupkovom zákone a z toho prameniacu nejasnosť
ustanovenia § 128 ods. 5 Tr. zák.; nie je možné použitie analogie legis na mieste.

Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade, ak by zákonodarca skutočne uvažoval
o zániku trestnosti trestného činu krádeže v zmysle ustanovenia § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., pri

dodatočnom zaplatení sankcie v priestupkovom konaní, zrejme by to uviedol v rámci ustanovení o
účinnej ľútosti v § 85, § 86 Tr. zák., kde však takéto ustanovenie absentuje, teda zákonodarca takýmto
spôsobom neprejavil záujem riešiť zánik trestnosti u týchto trestných činov, pričom postačuje právna
úprava tak, ako to bolo v odôvodnení rozhodnutia rozvedené.

Odvolacísúdnazákladeodvolaniaobžalovanéhopreskúmalajvýrokotresteazistil,žetentozodpovedá
stavu veci a zákonu a je skôr mierny ako prísny. Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 6 mesiacov je aj podľa názoru odvolacieho súdu trestom potrebným a primeraným tak z hľadiska
individuálnej,akoigenerálnejprevencie.Prihliadasapritomnato,žeobžalovanýjevovzťahukpáchaniutrestných činov majetkovej povahy špeciálnym recidivistom a doposiaľ uložené aj nepodmienečné tresty
odňatia slobody nesplnili svoj prevýchovný účel.

Zaradenie obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia je v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., pričom prvostupňový súd aj
tento výrok zákonným spôsobom odôvodnil.

Z týchto dôvodov preto krajský súd nevyhovel odvolaniu obžalovaného a rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.