Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11P/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615203304
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2615203304.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Senici samosudkyňou JUDr. Renátou Audovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého

H. O., U..XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Senica, dieťa rodičov: H. O., U.. XX.X.XXXX, R. Š.- E., Z. H. Č.. XXX, št. občan SR, právne zast.: JUDr.
Edita Lehocká, advokát, Šaštín - Stráže, Štúrova č. 1267 a E. V., U.. XX.XX.XXXX, R. G. E. C., D. Č..
XXX, št. občan SR, právne zast.: JUDr. Peter Schmidl, advokát, Malacky, Záhorácka č. 11 o návrhu otca
zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu , takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje mal. Vladimíra do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že otec bude
zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa každý týždeň v roku od štvrtka v nepárnom týždni od 16.00

hod. do nasledujúceho pondelka v párnom týždni do 8.00 hod. a od stredy v párnom týždni od 16.00
hod. do piatku v párnom týždni do 8.00 hod. a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa
každý týždeň v roku v párnom týždni od pondelka od. 8.00 hod. do stredy v párnom týždni do 16.00 hod.
a od piatku v párnom týždni od 8.00 hod. do nasledujúceho štvrtka v nepárnom týždni do 16.00 hod.

Rodičia sú oprávnení a povinní preberať a odovzdávať si maloletého navzájom vždy v mieste bydliska
toho rodiča, kde sa bude dieťa momentálne nachádzať.

Súd upravuje styk rodičov s maloletým Vladimírom takto :

1.počas Vianočných sviatkov každý párny rok matka je oprávnená stretávať sa s maloletým vždy od
23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod. a otec od 25.12. od 17.00 hod. do 2.1. nasledujúceho
roka do 17.00 hod. a každý nepárny rok je otec oprávnený stretávať sa s maloletým vždy od 23.12.
od 10.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod. a matka od 25.12. od 17.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka
do 17.00 hod.

2.počas Veľlkonočných sviatkov každý párny rok tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým
vždy vo veľkonočný pondelok v čase od 8.00 hod. do 17.00 hod. a matka vždy vo veľkonočnú nedeľu
v čase od 8.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny rok tak, že matka je oprávnená stretávať sa s
maloletým vždy vo veľkonočný pondelok v čase od 8.00 hod. do 17.00 hod. a otec vždy vo veľkonočnú
nedeľu v čase od 8.00 hod. do 17.00 hod.

3. počas letných prázdnin každoročne je otec oprávnený stretávať sa s maloletým prvé dva júlové
týždne , vždy od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a prvé dva augustové týždne , vždy od
pondelka od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a matka je oprávnená stretávať sa s maloletým druhé
dva júlové týždne , vždy od nedele od 17.00 hod. do pondelka do 10.00 hod. a druhé dva augustové
týždne , vždy od nedele od 17.00. hod. do pondelka do 10.00 hod. s tým, že úprava styku má prednosť
pred striedavou osobnou starostlivosťou.

Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok.Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti je otec povinný prispievať na výživu maloletého sumou
80,- EUR mesačne splatnou vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s
účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rodičia sú oprávnení a zároveň povinní informovať sa navzájom o zdravotnom stave maloletého,
jeho školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a podávať si vzájomne správy o aktuálnych
mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, vždy pri predávaní dieťaťa od jedného druhému
rodičovi.

Maloletý bude mať trvalé bydlisko na adrese ako matka.

Týmto súd mení rozsudok OS Senica sp.zn. 9P/95/2012-41 zo dňa 9.1.2013.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Štát má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od oboch rodičov rovnodielne.

o d ô v o d n e n i e :

1.Otec sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 21.4.2015 domáhal toho, aby súd zveril maloletého
Vladimíra do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov ( ďalej len SOS ) s tým, že vo vykonávaní

osobnej starostlivosti o dieťa sa budú striedať po týždni. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom
OS Senica zo dňa 9.1.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.1.2013 bola schválená rodičovská
dohoda, podľa ktorej bol maloletý Vladimír zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal
prispievať na jeho výživu sumou 150 € mesačne. Otcovi bol upravený styk s dieťaťom v bežné dni tak,
že tento je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v pondelok, v stredu a v piatok

vždy od 15 hod. do 19. hod. a každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15. 00 hod. do 19. 00
hod. a počas víkendu od piatku od 15. 00 hod. do nedele do 19. 00 hod. Takto upravený styk matka
dieťaťa zo začiatku nerešpektovala pričom prvý raz, keď mal maloletý spať cez víkend u otca mu vôbec
neotvorila dvere a to ani po príchode polície. To isté sa opakovalo aj na druhý deň. Od tej doby sa
styk otca s dieťaťom realizuje pravidelne, majú spolu vytvorený krásny vzťah, ktorý on chce počas ich

spoločných stretnutí ešte zveľaďovať. Syn je podľa neho v období vývoja, kedy aj on ako otec môže
pozitívne ovplyvniť jeho zdravý fyzický aj duševný vývoj. Toto mu nie je momentálne v dostatočnej miere
umožnené, pretože veľmi často sa stáva, že keď ho prevezme o 15. 00 hod u matky, tento je unavený
a väčšinu času, ktorý by mohli spolu stráviť, u otca prespí. Syn je veľmi citlivý, pričom aj on reaguje na
schválnosti jeho matky, čo nepriaznivo vplýva na jeho duševný zdravotný stav. Počas víkendu, kedy je

u otca, mu on pripravuje rôzny program, napríklad chodia spoločne na ryby, na prechádzky do prírody,
naučil ho jazdiť na bicykli. V nepriaznivom počasí doma skladajú rôzne stavebnice a hrajú sa rôzne hry.
Veľakrát chcel syna zobrať na lyžovačku, ale bohužiaľ dohoda s matkou v tomto smere nie je možná,
pretože táto nad rámec úpravy styku nie je ochotná syna otcovi dávať. Maloletý má pozitívny vzťah k
hudbe. Veľmi často a rád hrá na rôzne hudobné nástroje, ktoré má však len u otca a bolo by v jeho

prospech aby navštevoval prípadne LŠU, kde by ďalej mohol rozvíjať svoj hudobný talent. Otec by sa
rád naplno venoval svojmu synovi, čo však za súčasnej úpravy styku nie je možné, rád by veci riešil
v pokoji a predišiel tak neustálemu napätiu, ktoré vládne medzi rodičmi maloletého a ktoré maloletý
Vladko určite vníma.

2.Matka sa k návrhu písomne viac krát vyjadrila , pričom v zásade nesúhlasí s nariadením SOS ,
pričom poukázala na komentár k ustanoveniu § 24 a nasl. Zákona o rodine, pokiaľ ide o striedavú
osobnú starostlivosť, kde uviedla, že predpokladmi pre to, aby súd nariadil striedavú starostlivosť je
1. Jednoznačný záujem dieťaťa, 2. Lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa a 3. spôsobilosť rodičov
vychovávať dieťa. Podľa nej v danej veci ani jeden z týchto predpokladov nie je naplnený , avšak

konkrétne neuviedla, prečo. V neprospech striedavej starostlivosti podľa nej svedčí najmä neustála
výmena prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, čo môže mať okrem pozitívnych vplyvov spočívajúcich najmä
v kontakte s obidvomi rodičmi a ich vplyvom aj mimoriadne negatívne vplyvy, keďže dieťa takúto formu
výchovy berie ako vzor do života a pri niektorých povahách detí sa táto nejednotnosť resp. nestálosť
prostredia môže odraziť aj na ich psychickom vývine ( komentár k zákonu o rodine, C. H. Beck, 2001 ,

str.84 ). Matka si nemyslí, že by v tomto veku dieťaťa jeho otec mal na neho v časti duševného vývojapozitívny vplyv a to najmä z toho dôvodu, že otec dieťa hucká proti matke, vulgárne sa o nej pred
dieťaťom vyjadruje, dieťa natáča na zvukovoobrazové zariadenie a pri tom mu kladie kapciózne a
sugestívne otázky týkajúce sa striedavej osobnej starostlivosti podľa svojho želania. Tiež má matka

vedomosť o tom, že otec sa s maloletým kúpe nahý vo vani a to aj spoločne s terajšou priateľkou otca.
Maloletý po príchode k matke chytá všetkých členov rodiny za prsia, pričom to považuje za prirodzené.
Tiež údajne otec dieťaťa užíval antidepresíva, ktoré si aj sám ordinoval. Ako ďalší problém svedčiaci
v neprospech striedavej osobnej starostlivosti v danej veci vidí predpoklad vysokej miery schopnosti
dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb dieťaťa, ktorý predpoklad

u nich absentuje, nakoľko spolu vôbec nekomunikujú.

3.Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu z prešetrenia pomerov v rodine rodičov a podal
správu zo dňa 1.6.2015, podľa ktorej maloletý Vladimír je dieťa narodené mimo manželstva jeho rodičov,
pričom rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 05/2011. V čase šetrenia otec býval u svojich rodičov
v rodinnom dome v Š.- E.. Dom pozostáva z 11. izieb, kuchyne a príslušenstva. Domácnosť je plne

zariadená, bola čistá a uprataná. Mal. Vladko tu má k dispozícii 4 izby. Jednu na spanie, druhú na
hranie a ďalších dvoch má hudobné nástroje. Matka maloletého tiež bývala v domácnosti svojich rodičov
v G. E.. C. v dvojpodlažnom rodinnom dome. S deťmi má k dispozícii celé prízemie, pozostávajúce z
troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Matka má v osobnej starostlivosti ešte syna K. V., U.. XX.X.XXXX,
študenta .V čase šetrenia bola tehotná, žila v druhovskom pomere s W. C., ktorý pracuje v Rakúsku. Mal.

Vladko navštevoval MŠ v G. E.. C.. Do škôlky chodil nepravidelne, väčšinou len doobeda. Starostlivosť
matkyodieťajedobrá.Otecsanadieťačastoinformuje.Matkajemenejkomunikatívna,nasynajeveľmi
úzkostlivá. Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka dieťa má veľmi dobrý vzťah s obidvoma rodičmi,
pričom matka SOS odmieta a otec sa jej dožaduje. Konfliktná situácia medzi rodičmi môže u maloleté
ho vyvolať ambivalentné pocity. Po vykonaní znaleckého dokazovania kolízna opatrovníčka navrhla,

aby súd rozšíril styk otca s dieťaťom v intenciách podaného znaleckého posudku.

4.Okresný súd Senica vo veci rozhodol rozsudkom č.k.11 P/20/2015-54 zo dňa 19.8.2015 kedy zveril
dieťadostriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičovstýždennýmintervalom. Počastrvaniastriedavej
osobnej starostlivosti uložil otcovi dieťaťa povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 80,- EUR

mesačne splatnou vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky. Proti tomuto rozsudku
podala odvolanie matka s tým, že Krajský súd Trnava uznesením č.k. 24 CoP /69/2015-112 zo dňa
2.12.2015 rozhodnutie súd 1. stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, že je potrebné vo veci
nariadiť znalecké dokazovanie na vhodnosť režimu striedavej osobnej starostlivosti a to znalcom z
odboru detskej psychológie.

5.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, správami o príjmoch účastníkov, dokladmi o
pravidelných výdajoch účastníkov, správami od kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine
rodičov maloletého dieťaťa a jeho výsluchom, správou z odborného poradenstva , v intenciách
uznesenia KS TT citovaného vyššie doplnil dokazovanie znaleckým posudkom č. 20/2016 znalca z

odboru psychológie PhDr. Igora Obucha, písomnými vyjadreniami účastníkov, a zistil tento skutkový
stav veci :

6.Maloletý Vladimír je dieťa narodené mimo manželstva jeho rodičov, pričom rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti od 05/2011. Naposledy boli práva a povinnosti k maloletému upravované rozsudkom OS

Senica zo dňa 9.1.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.1.2013, kedy súd schválil rodičovskú
dohodu podľa ktorej bol maloletý Vladimír zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal
prispievať na jeho výživu sumou 150 € mesačne. Otcovi bol upravený styk s dieťaťom tak, že tento je
oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v pondelok, v stredu a v piatok vždy od 15
hod. do 19. hod. a každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15. 00 hod. do 19.00 hod. a počas

víkendu od piatku od 15. 00 hod. do nedele do 19. 00 hod. Počas V vianočných sviatkov vždy 24.12 od
10.00 hod. do 19.00 hod. bol maloletý u matky a 25.12. od 10.00 hod. do 19.00 hod. bol u otca a počas
letných prázdnin upravil styk otcovi vždy prvý júlový aj prvý augustový týždeň.

7.Podľa vyjadrenia účastníkov takto upravený styk sa realizuje bez vážnejších problémov. Obaja rodičia

majú so synom vytvorený pekný citový vzťah. Otec dieťaťa nemá inú vyživovaciu povinnosť. Matka
maloletého má okrem mal. Vladimíra ešte vyživovaciu povinnosť k synovi K. V., U.. XXXX, narodenému
z jej prvého manželstva a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. H. C., U..XX.X.XXXX, ktorý
sa jej narodil z druhovského pomeru s W. C..8. Súd vykonal dokazovanie aj pohovorom, ktorý vykonal ÚPSVaR Senica, referát poradensko -
psychologických služieb. Jeho výsledkom je podanie správy, podľa ktorej bolo vo veci vykonaných

8 konzultácií z toho 8 individuálnych v období od 3.6.2015 do 12.6.2015.Konzultácie boli zamerané
na posúdenie kvality vzťahu maloletého k obom rodičom a na pomoc pri úprave práva a povinností
rodičov voči maloletému. Matka dieťaťa zásadne odmieta SOS a to najmä z dôvodov, že dieťa začína
napodobovať správanie sa otca
(napr. maloletý sa proti nej oženie päsťou) Matka sa domnieva, že otec ovplyvňuje dieťa proti nej. Podľa

nej sa maloletý otca bojí a preto nechce priamo povedať, že u neho nechce spať sedem dní v kuse.
S otcom dieťaťa už dva roky nekomunikujú a preto aj odmietla spoločné konzultácie, preto jej bolo
vyhovené. Naopak otec síce potvrdil, že s matkou dieťaťa nekomunikujú, avšak on by chcel ale matka
ho odmieta. Mal. Vladko v doprovode matky vypovedal skôr v prospech matky a v doprovode otca viac
v prospech otca, každopádne bolo zrejmé, že obaja rodičia sa s maloletým pred jeho výpoveďou o tomto
rozprávali. Maloletý momentálnu situáciu vníma ako zaťažujúcu, má potrebu vyhovieť obom rodičom

a keď vyjadrí lásku k jednému z rodičov, cíti vinu voči druhému rodičovi. Svoj domov Vladko vníma aj
matky aj u otca. Najviac by si prial, keby sa tatko vrátil k mamke. V záveroch správy sa konštatuje, že
medzi rodičmi maloletého absentuje konštruktívna komunikácia. Z pozorovania správania maloletého
možno usúdiť, že má vytvorený blízky citový vzťah k obom rodičom, čo hovorí v prospech SOS. V
neprospech SOS vypovedá nefungujúca komunikácia medzi rodičmi dieťaťa, čo by mohlo spôsobiť aj

problémy v súvislosti s prípravou maloletého na vyučovanie, keďže od 1.9.2015 nastupuje do 1. triedy
ZŠ. V taktom to prípade otec dieťaťa prisľúbil, že je ochotný informovať sa priamo v škole na syna, aby
tým netrpel jeho prospech. Naďalej odporučili kontakt dieťaťa s oboma rodičmi, aby sa rodičia naučili
efektívnejšie komunikovať a zvládať konflikty, rodičia by sa mali prispôsobovať potrebám dieťaťa a nie
naopak, navzájom podporovať u dieťaťa vzťah k druhému rodičovi a v prípade potreby hlbšie poznať

psychické prežívanie maloletého je možné obrátiť sa na súdneho znalca, prípadne osobnú striedavú
starostlivosť vyskúšať.

9.Zo znaleckého posudku č. 20/2016 je zrejmé, že maloletý Vladimír má dobrý vzťah k obom rodičom,
obaja rodičia sú pre neho dôležití. Vzťah k matkinmu partnerovi je v zásade dobrý, pričom to isté m

je množné konštatovať aj vo vzťahu k priateľke otca s tým, že ani jeden z nich nie je pre maloletého
významný. Znalec navrhol aby sa maloletý s otcom stretával viac ako doteraz, pričom by však nemalo
ísť o model 7 dní u jedného a 7 dní u druhého, pretože maloletý nechce aby bol sklamaný ani jeden z
rodičov. Navrhol aby sa maloletý stretával s otcom napr. jeden týždeň od štvrtka do pondelka a druhý
týždeň od stredy popoludnia do štvrtka resp. piatku rána. Tu znalec prihliadol na želanie maloletého, čo

by mohlo za danej situácie pozitívne vplývať na jeho sebavedomie a uvedomovanie si svojich potrieb.
Z hľadiska potrieb maloletého nie je rozhodujúce či sa tento model bude nazývať SOS alebo inak ,
dôležité je , aby fungoval z hľadiska a k spokojnosti maloletého. Pokiaľ ide o negatívne ovplyvňovanie
dieťaťa zo strany rodičov zásadným zdrojom vnútorného konfliktu maloletého je skutočnosť , že tento má
k obom rodičom dobrý vzťah, no zároveň veľmi jasne vníma, že každý z jeho rodičov chce niečo iné.( čo

sa týka jeho ) a navyše rodičia medzi sebou nie sú schopní komunikovať. Toto vytvára pre maloletého
ťažko riešiteľnú situáciu, ktorá sa o.i. podpisuje na jeho zvýšenom pocite neistoty. Maloletý sa snaží s
touto situáciou vyrovnať ako to ide ale potom môže strácať schopnosť rozlišovať medzi tým, čo chce
on sám a čo jer podmienené jeho snahou obom rodičom vyhovie t.j. „zahmlieva“ sa jeho schopnosť
vnímania vlastných potrieb. Na tejto stresovej situácii maloletého spolupracujú obaja rodičia (každý mu

prezentuje niečo iné) , ani jeden z nich podľa názoru znalca nemá na toto kritický náhľad. Pokiaľ ide
o osobnosti rodičov vo vzťahu k matke dieťaťa znalec konštatuje , že ide o priemerne diferencovanú
osobnosť , ktorá má menej obvyklý prístup k realite, lebo sa vo zvýšenej miere zameriava na to, čo iní
vnímajú málo. Preto možno predpokladať horšiu schopnosť prispôsobenia sa. Emotivita je menej zrelá ,
skôr egocentricky orientovaná a tým pádom aj slabšie prispôsobivá. Jej vnútorný psychický potenciál

na zvládanie životných situácií jen slabší. V sociálnom kontakte má síce záujem o medziľudské vzťahy
na druhej strane je menej schopná účinnej interakcie so sociálnym okolím , čo súvisí s tým, že má
menšiu empatiu k potrebám iných. Na základe uvedeného znalec vyslovil názor o „ problematickom
„ fungovaní matky v sociálnych ( partnerských ) vzťahoch čo je podporené aj jej reálnym životným
fungovaním , nakoľko má tri deti od troch rôznych partnerov. Na druhej strane znalec nezistil u matky

také charakteristiky , ktoré by jej znemožňovali mať vo svojej starostlivosti dieťa resp. že by jej povahové
rysy boli z hľadiska dieťaťa „ škodlivé“ Pokiaľ ide o otca dieťaťa , ide o priemerne diferencovanú
osobnosť, jeho prístup k realite je konvenčný, zameriava sa hlavne na to, čo je jasné a zrejmé. Jeho
schopnosť správneho testovania reality je zachovaná. Emotivita je labilnejšia s možnosťou občasnýchimpulzívnejších reakcií, ktoré sa môžu objavovať po vyčerpaní iných spôsobov riešenia. Jeho vnútorný
psychický potenciách na zvládanie životných situácií je slabší (zhodne ako u matky) v dôsledku menšej
zrelosti osobnostných mechanizmov. Jeho snaha zvládať životné situácie je nekonzistentná. Niekedy sa

viac drží rozumu , inokedy dáva prednosť emóciám , takže je z hľadiska okolia menej „ čitateľný“. V rámci
sebahodnotenia má sklony k neistote a menej pozitívnemu sebaobrazu. Toto zakrýva resp. kompenzuje
snahou o výraznejšie pozitívny obraz a vnímanie seba. V rámci toho má v sociálnych vzťahoch zvýšené
očakávania , že okolie bude ústretové k jeho potrebám a prianiam. Otca tiež možno vnímať ako do
istej miery problematickú osobnosť , ale nezistil známky , ktoré by poukazovali na to, že by nemohol

mať vo svojej starostlivosti dieťa. V zásade znalec konštatuje , že ani jeden z rodičov nie je lepší ako
druhý, Obaja majú svoje prednosti aj slabiny s tým, že obaja majú rovnaký vplyv aj na maloletého. Otec
mu môže ukazovať živší a spontánnejší postoj k svetu , ako aj snahu o sebavedomejší postoj a matka
mu môže ukazovať , že sa netreba vždy držať zabehaných „ sociálnych šablón“ a svet možno vnímať
aj z iného pohľadu.

10. Po vykonanom znaleckom dokazovaní sa obaja rodičia k veci písomne vyjadrili a to matka
prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 22.9.2016 tak, že navrhuje upraviť styk
otca s dieťaťom v párnom týždni od štvrtka do piatku a v nepárnom týždni od štvrtka do pondelka
nasledujúceho týždňa. Ďalej počas letných prázdnin vždy prvý júlový a prvý augustový týždeň. Počas
vianočných sviatkov v párnom roku od 26.12. do 27.12. a od 31.12 do 1.1 nasledujúceho roka a v

nepárnom roku od 26.12 do 29.12 ., počas veľkonočných sviatkov každoročne vo veľkonočný pondelok
od 14. 00 hod. do 18. 00 hod. Rozhodnutie o výživnom ponechala na úvahe súdu. Potvrdila, že rodičia
spolu nekomunikujú. Otec dieťaťa sa k veci vyjadril písomne prostredníctvom svojho právneho
zástupcu , podaním zo dňa 28.9.2016 tak, že zotrval na tom, aby bol maloletý zverený do striedavej
osobnej starostlivosti tak, že prvý týždeň by bol maloletý u otca od stredy po skončení školy do pondelka

rána, druhého týždňa , kedy by ho otec do školy zaviezol. Druhý týždeň by bol maloletý u matky od
pondelka , kedy by si ho vyzdvihla zo školy až do stredy . Otec by si ho v stredu vyzdvihol zo školy a
mal by ho až do piatka rána , kedy by ho zaviezol do školy. Následne by si ho matka vyzdvihla v piatok
zo školy a bol by u nej až do stredy rána nasledujúceho týždňa , kedy by ho táto zaviezla do školy. Ďalej
navrhol aby bol zároveň upravený styk rodičov s maloletým počas prázdnin a to tak, že počas Vianoc

každý párny rok by bol maloletý od 23.12 od 10.00 hod. do 25.12 do 10.00 hod. u matky a od 25.12
od. 10.00 hod. do 26.12 do 18.00 hod by bol u otca a každý nepárny rok by bol maloletý od 213.12
od 10.00 hod. do 25.12 do 10.00 hod. u otca . Ďalej každý párny rok v čase od 31.12 od.10.00 hod.
do 1.1 do 180.00 hod. by bol maloletý u matky a každý nepárny rok v tom istom čase zase u otca. .
Zimné prázdniny by maloletý trávil prvý týždeň u matky a druhý týždeň u otca. Veľkonočné prázdniny

párny rok u matky a nepárny rok u otca , jarné prázdniny párny rok u matky a nepárny rok u otca a letné
prázdniny prvé dva júlové a prvé dva augustové týždne u otca , zvyšok u matky. Ďalej otec navrhol, že
ak v priebehu pracovného týždňa bude štátny sviatok, bude maloletý odovzdávaný ako keby do školy
išiel. Napokon v prípade ak maloletý ochorie navrhol, aby sa maloletý liečil u toho rodiča , kde ochorie
s tým, že druhý rodič bude mať právo stráviť s maloletým čas dlhší o chorobu teda o dni , ktoré strávil

liečením u toho ktorého rodiča.

11.Otec dieťaťa je súkromný podnikateľ, za rok 2014 vykázal príjem v sume 88,95 € netto mesačne.
Naďalej býva s rodičmi, kde platí všetky platby spojené s bývaním v sume cca 500 € mesačne. Stravu
si zabezpečujú spoločne. Matka dieťaťa je na materskej dovolenke. Rodičovský príspevok poberá z

Rakúska v sume 430 € mesačne a tiež rodinné prídavky na mal. Viliama v sume 105 € mesačne.
Na ostatné dve deti poberá rodinné prídavky zo SR v sume po 23,52 € na každé dieťa. Naďalej býva
spolu s druhom a deťmi v rodinnom dome spolu s rodičmi, ktorým neprispievajú na spoločnú domácnosť
žiadnou sumou.

12.Podľa § 26 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákon o rodine ), ak sa zmenia pomery,
súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o
výkone rodičovských práv a povinností.

13.Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.14.Podľa § 24 ods.2 Zákona o rodine , ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

15.Podľa § 24 ods.4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16.Podľa § 24 ods.5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

17.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18.Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu
vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

20.Podľa § 62 ods.4, veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

21.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča

alebo súd môže rozhodnúť aj tak , že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

23.Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy , ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24.Podľa zák. opatrenia č. 186/2013 Z.z. účinného od 1.7.2013 je životné minimum na jedno

nezaopatrené dieťa určené sumou 90,42 € mesačne.

25.Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny
záver, že návrh otca bol podaný dôvodne len čiastočne. Maloletý Vladimír je dieťa narodené mimo
manželstva jeho rodičov, pričom rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 05/2011. Naposledy boli

práva a povinnosti k maloletému upravované rozsudkom OS Senica zo dňa 9.1.2013 , ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24.1.2013 , kedy súd schválil rodičovskú dohodu podľa ktorej bol maloletý Vladimír
zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150 €
mesačne. Otcovi bol upravený styk s dieťaťom tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletým každýnepárny týždeň v pondelok , v stredu a v piatok vždy od 15 hod. do 19. hod. a každý párny týždeň v
utorok a vo štvrtok od 15. 00 hod. do 19. 00 hod. a počas víkendu od piatku od 15. 00 hod. do nedele
do 19. 00 hod. Počas vianočných sviatkov vždy 24.12 od 10.00 hod. do 19.00 hod. bol maloletý u

matky a 25.12. od 10.00 hod. do 19.00 hod. bol u otca a počas letných prázdnin upravil styk otcovi vždy
prvý júlový aj prvý augustový týždeň. Podľa vyjadrenia účastníkov takto upravený styk sa realizuje bez
vážnejších problémov.

26.Podľa správy z pohovoru, ktorý vykonal ÚPSV a R Senica, referát poradensko - psychologických

služieb bolo zistené po vykonaných konzultáciách, že mal. Vladko v doprovode matky vypovedal skôr
v prospech matky a v doprovode otca viac v prospech otca, každopádne bolo zrejmé, že obaja rodičia
sa s maloletým pred jeho výpoveďou o tomto rozprávali. Maloletý momentálnu situáciu vníma ako
zaťažujúcu , má potrebu vyhovieť obom rodičom a keď vyjadrí lásku k jednému z rodičov , cíti
vinu voči druhému rodičovi. Svoj domov Vladko vníma aj matky aj u otca. Najviac by si prial, keby
sa takto vrátil k mamke. V záveroch správy sa konštatuje, že medzi rodičmi maloletého absentuje

konštruktívna komunikácia. Z pozorovania správania maloletého možno usúdiť , že má vytvorený blízky
citový vzťah k obom rodičom, čo hovorí v prospech SOS. V neprospech SOS vypovedá nefungujúca
komunikáciamedzirodičmidieťaťa,čobymohlospôsobiťajproblémyvsúvislostisprípravoumaloletého
na vyučovanie, keďže od 1.9.2015 nastupuje do 1. triedy ZŠ. V taktom to prípade otec dieťaťa prisľúbil,
že je ochotný informovať sa priamo v škole na syna, aby tým netrpel jeho prospech. Naďalej odporučili

kontakt dieťaťa s oboma rodičmi, aby sa rodičia naučili efektívnejšie komunikovať a zvládať konflikty,
rodičia by sa mali prispôsobovať potrebám dieťaťa a nie naopak, navzájom podporovať u dieťaťa vzťah
k druhému rodičovi a v prípade potreby hlbšie poznať psychické prežívanie maloletého je možné obrátiť
sa na súdneho znalca , prípadne osobnú striedavú starostlivosť vyskúšať.

27.Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru , že návrhu
otca možno vyhovieť len čiastočne a to najmä s poukazom na závery znaleckého posudku. Treba tu
poukázať na skutočnosť , že práva a povinnosti k maloletému už boli upravené, čiže predmetom konania
je nariadenie striedavej osobnej starostlivosti na návrh otca . Od poslednej úpravy styku otca s dieťaťom
sa styk realizuje pravidelne s tým, že otec má dieťa každý nepárny týždeň v pondelok, v stredu a v

piatok vždy od 15 hod. do 19.hod. ( t.j. 3.dni bez spania ) a každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok
od 15. 00 hod do 19. 00 hod. ( t.j. dva dni bez spania ) a počas víkendu od piatku od 15. 00 hod. do
nedele do 19. 00 hod. ( t.j. 3 dni a dve noci so spaním ). Inak povedané počas mesiaca ho má otec
16 dní z toho 8 x so spaním . Pri striedavej starostlivosti ako ju súd nariadil si ho rodiča budú striedať
tak , že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa každý týždeň v roku od štvrtka v

nepárnom týždni od 16.00 hod. do nasledujúceho pondelka v párnom týždni do 8.00 hod a od stredy
v párnom týždni od 16.00 hod. do piatku v párnom týždni do 8.00 hod. ( t.j. mesačne cca 12 , aj
12. nocí ) a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa každý týždeň v roku v párnom
týždni od pondelka od. 8.00 hod. do stredy v párnom týždni do 16.00 hod. a od piatku v párnom týždni
od 8.00 hod. do nasledujúceho štvrtka v nepárnom týždni do 16.00 hod. ( t.j. mesačne cca 14 dní a

14. nocí ) .Počet dní bez spania sa tak otcovi zníži o tri až štyri dni ( závisí to od počtu dní v mesiaci )
a počet dní so spaním sa mu zvýši o 3-4 noci dni ( závisí to od počtu dní v mesiaci ).Toto nebude
až tak veľký zásah do stereotypu dieťaťa , ktoré je na určitý režim už navyknuté. Tu súd vychádzal
najmä zo záverov znaleckého posudku, z ktorého je zrejmé, že znalec navrhol aby sa maloletý s otcom
stretával viac ako doteraz, pričom by však nemalo ísť o model 7 dní u jedného a 7 dní u druhého,

pretože maloletý nechce aby bol sklamaný ani jeden z rodičov. Navrhol aby sa maloletý stretával s
otcom napr. jeden týždeň od štvrtka do pondelka a druhý týždeň od stredy popoludnia do štvrtka resp.
piatku rána. Tu znalec poukázal najmä na želanie maloletého, čo by mohlo za danej situácie pozitívne
vplývať na jeho sebavedomie a uvedomovanie si svojich potrieb. Z hľadiska potrieb maloletého nie je
rozhodujúce či sa tento model bude nazývať SOS alebo inak , dôležité je , aby fungoval z hľadiska a

k spokojnosti maloletého. Vzhľadom na rovnaké citové väzby a maloletého k bom rodičom by teda
nebolo vhodné, aby súd nariadil striedavú starostlivosť podľa návrhu otca , lebo by tým vlastne vyhovel
otcovi a mama by bola nespokojná , čo by bolo maloletý opätovne intenzívne vnímal a táto situácia
by bola pre neho stresujúca .

28. Vzhľadom na neschopnosť rodičov o vzájomnú komunikáciu súd upravil aj styk rodičov k dieťaťu
počas prázdnin a počas hlavných sviatkov v roku a to počas Vianočných sviatkov každý párny rok
tak , že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým vždy od 23.12 od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00
hod. a otec od 25.12 od 10.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 17.00 hod. a každý nepárny rokotec je oprávnený stretávať sa s maloletým vždy od 23.12 od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. a
matka od 25.12 od 10.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 17.00 hod. Počas Veľkonočných sviatkov
každý párny rok tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým vždy vo veľkonočný pondelok v

čase od 8. 00 hod. do 17.00 hod. a matka vždy vo veľkonočnú nedeľu v čase od 8.00 hod. do 17.00
hod. a každý nepárny rok tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým vždy vo veľkonočný
pondelok v čase od 8. 00 hod. do 17.00 hod. a otec vždy vo veľkonočnú nedeľu v čase od 8.00 hod.
do 17.00 hod. a počas letných prázdnin každoročne je otec oprávnený stretávať sa s maloletým prvé
dva júlové týždne , vždy od pondelka od 10.00 hod do nedele do 17. 00 hod .a prvé dva augustové

týždne , vždy od pondelka od 10.00 hod do nedele do 17. 00 hod. a matka je oprávnená stretávať sa s
maloletým druhé dva júlové týždne , vždy od nedele od 17. 00 hod. do pondelka do 10.hod a druhé dva
augustové týždne , vždy od nedele 17.00.hod do pondelka do 10. 00 hod. Táto úprava styku v dané
dni má prednosť pred osobnou striedavou starostlivosťou s tým, že súd má za to, že je spravodlivé
a žiaduce najmä vzhľadom na rovnaké citové väzby maloletého k obom rodičom , aby tieto voľné dni
trávili s maloletým rovnakom rozsahu.

29.Toto rozhodnutie vo veci by malo spôsobiť celkové ukľudnenie maloletého a jeho rodičov navzájom ,
pretože momentálna nevyriešená situácia na maloletého pôsobí zaťažujúco, tento sa snaží za každú
cenu obom vyhovieť ako konštatuje i znalec v záveroch svojho znaleckého posudku. Je v záujme
mal. Vladimíra , aby ho vychovávali obaja rodičia , pretože má dobrý citový vzťah k obom rodičom a

obaja mu sú schopní poskytnúť rovnakú starostlivosť a majú schopnosť ho ovplyvniť ako v pozitívnom
i v negatívnom slova zmysle ako tiež konštatoval i znalec. Pokiaľ ide o neustálu výmenu prostredia v
ktorom dieťa vyrastá, toto nebude na ujmu mal. Vladimíra, pretože tento je na takúto formu starostlivosti
už zvyknutý a cíti sa dobre ako u matky, tak aj u otca, čo napokon potvrdila aj kolízna opatrovníčka.
Jediné , čo zrejme má nepriaznivý vplyv na dieťa, je nedostatok komunikácie medzi jeho rodičmi, ktorý

fakt však už tu existuje od ich rozchodu a nie je to dôsledok osobnej striedavej starostlivosti. Tento
jediný nedostatok v danej veci nemôže byť prekážkou pre to, aby súd striedavú starostlivosť neurčil,
pretože zase je nutné poukázať na skutočnosť, že určitá forma striedavej starostlivosti už medzi rodičmi
funguje a to od roku 2013, kedy boli upravované práva a povinnosti rodičov k maloletému a to napriek
skutočnosti, že rodičia spolu nekomunikujú. Bolo by vhodné a zároveň nevyhnutné a v záujme dieťaťa

( ktoré si toto želalo ako jedno z 10. želaní) , kedy rodičia začali spolu komunikovať aspoň o veciach
týkajúcich sa maloletého a preto im súd túto povinnosť uložil priamo vo výroku tohto rozsudku.

30. Tiež je nepochybné, že otec dieťaťa je na tom materiálne a finančne lepšie ako jeho matka a môže
počas doby, kedy bude dieťa u neho poskytnúť mu lepšie zaistenie jeho potrieb. A toto sa netýka len

materiálnejstránkyaleajduševnej,pretožejenepochybné,žepočasstykusaotecdieťaťuvenuje,naučil
ho jazdiť na bicykli, spolu chodia na ryby, do prírody, hrajú sa hry. Matka je momentálne na MD s malým
novonarodeným dieťaťom, čiže z jej strany sa toľkej pozornosti mal. Vladimírovi momentálne neujde.
Napokon otec je spôsobilý vychovávať dieťa, má na to všetky osobnostné aj materiálne predpoklady, čo
matka dieťaťa nevyvrátila žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, len jej tvrdenie, že nie je spôsobilý nestačí.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak , že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje. Súd však určil výživné len otcovi dieťaťa a to v sume 80 mesačne, pretože aj napriek
skutočnosti, že dieťa budú mať v osobnej starostlivosti po rovnaký čas v mesiaci , matka dieťaťa je

momentálne na materskej dovolenke a je pracovné príležitosti sú týmto obmedzené. Doteraz mal otec
určené výživné vo výške 150 € , súd má za to, že výživné v sume 80 € od otca vzhľadom na počet
dní a nocí kedy bude dieťa u matky je primerané veku a potrebám dieťaťa a tiež možnostiam a
schopnostiam otca. Podľa zák. opatrenia č. 186/2013 Z.z. účinného od 1.7.2013 je životné minimum
na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 90,42 € mesačne, pričom aspoň túto sumu by malo mať

dieťa mesačne k dispozícii od oboch rodičov, aby boli uspokojené jeho základné životné potreby. Mal.
Vladimír po poskytnutí výživného od otca v sume 80 € na dva týždne vysoko presiahne takto určené
životné minimum. V tejto súvislosti je nutné poukázať na skutočnosť, že sa jedná o beznávrhové
konanie, pričom o zmene úpravy práv a povinností bolo rozhodnuté jedným výrokom súdu a to tým,
že súd s určil striedavú osobnú starostlivosť a upravil styk oboch rodičov k dieťaťu, pričom o každých

ďalších návrhoch týkajúcich sa toho istého dieťaťa v jednom konaní, súd už nemusí vo výroku rozsudku
samostatne rozhodovať.31.O trovách konania súd rozhodol podľa 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov konania..

32. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 259 CSP a pretože v konaní vznikli trovy , ktoré platil štát ,
pričom znalecké dokazovanie bolo nariadené síce na návrh matky ale v prospech oboch rodičov a preto
súd uložil povinnosť nahradiť trovy štátu rovnodielne. O výške týchto trov bude rozhodnuté osobitným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti

ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané .
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania .
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu

prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania .