Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 9Cb/47/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112213852
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Gazdag

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7112213852.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Branislavom Gazdagom v právnej veci žalobcu: W. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX K., zastúpený JUDr. Milanom Sedlákom, advokátom so sídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach, Kukučínova 19, proti žalovanému: S.V.I.M. s r.o., so sídlom
Husárska č. 72, Košice, IČO: 36 173 070, zastúpený JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, advokátom so
sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Štefánikova 40, v konaní o zaplatenie 9.675,00 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania na účet právneho zástupcu žalovaného
JUDr. Vladimíra Kucharčíka, advokáta, Štefánikova 40, Košice, vo výške 2.914,63 EUR do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 22.05.2012, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu 9.675,00 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 900,00 EUR od
15.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 900,00 EUR od 15.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 900,00 EUR
od 15.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 900,00 EUR od 15.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 675,00
EUR od 15.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 900,00 EUR od 15.04.2011 do zaplatenia, zo sumy

900,00 EUR od 15.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 900,00 EUR od 15.04.2011 do zaplatenia, zo
sumy 900,00 EUR od 15.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 900,00 EUR od 15.04.2011 do zaplatenia,
zo sumy 900,00 EUR od 15.04.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobca svoj návrh
odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 14.07.2008 mandátnu zmluvu v znení jej dodatku č. 1 zo
dňa 27.12.2008, v zmysle ktorej žalobca zabezpečoval kvalifikovaný výkon činnosti „náčelník lanovej
dráhy“, ktorá zahŕňala sedačkovú lanovku, lyžiarske vleky, zasnežovanie, ich opravy a údržbu v rámci
areálu lyžiarskeho strediska Kojšovská hoľa a žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi odmenu vo výške

900,00 EUR mesačne. Žalobca za obdobie od mája 2010 až marec 2011 vystavil faktúry, na základe
ktorých vyfakturoval žalovanému odmenu spolu vo výške 9.675,00 EUR. Napriek urgenciám zo strany
žalobcu, žalovaný do dnešného dňa svoj záväzok neuhradil

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že neuznáva nárok žalobcu. Účastníci konania uzavreli
mandátnu zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal v prospech žalovaného zabezpečovať výkon
činnosti náčelníka lanovej dráhy. Žalobca ale túto činnosť od mája 2010 do marca 2011 vôbec

nevykonával, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj to, že faktúry boli vystavené až dňa 31.03.2011 a boli
splatné dňa 14.04.2011. Ak by žalobca skutočne vykonával dohodnutú činnosť, fakturoval by odplatu s
mesačnou periodicitou. Žalovaný z dôvodu, že žalobca podstatne porušoval svoje zmluvné povinnosti
vyplývajúce z mandátnej zmluvy tým, že prestal pre žalovaného vykonávať zmluvne dohodnutú činnosťod mája 2010, pričom podľa zmluvy ju mal vykonávať nepretržite každý mesiac počas účinnosti zmluvy,
od tejto zmluvy odstúpil listom zo dňa 06.04.2011.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením listinných dôkazov a

zistil tento skutkový stav:

Z mandátnej zmluvy súd zistil, že žalobca ako mandatár a žalovaný ako mandant uzavreli dňa
14.07.2008 mandátnu zmluvu, v ktorej sa žalobca zaviazal zabezpečiť pre žalovaného kvalifikovaný
výkon činnosti „náčelníka lanovej dráhy“, ktorá sa nachádza v lyžiarskom stredisku Kojšova hoľa a
žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi za výkon činnosti odmenu vo výške 27.000,-Sk mesačne, pričom

podkladom pre úhradu ceny bude faktúra - daňový doklad, ktorý vystaví mandatár mandantovi vždy do
5. dňa v mesiaci, v ktorom nastala povinnosť vystaviť faktúru. Podľa čl. IV zmluvy, sa zmluvné strany
dohodli, že mandatár bude zabezpečovať dohodnutú činnosť po dobu trvania zmluvy každý deň, pričom
vtaktodohodnutýchdňochbudemandatárvčaseod07.30do16.30každéhodňapovinnýzabezpečovať
naplnenie účelu tejto zmluvy, pričom sa mandatár zaviazal zabezpečovať činnosť aj po dohodnutom

čase a v nočných hodinách pri zasnežovaní a úprave lyžiarskej trate.

Z dodatku č. 1 k mandátnej zmluve zo dňa 14.07.2008 súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa
27.12.2008 dodatok k zmluve, na základe ktorého sa mandant zaviazal platiť mandatárovi za výkon
činnosti odmenu vo výške 900,00 EUR mesačne.

Dňa 31.03.2011 žalobca vystavil žalovanému faktúry splatné dňa 14.04.2011, ktorými vyfakturoval
odmenu na základe mandátnej zmluvy za obdobie máj 2010 až marec 2011 spolu vo výške žalovanej
sumy, pričom každá z faktúr znela na sumu 900,00 EUR, okrem faktúry za september 2010, ktorá bola
vystavená na sumu 675,00 EUR.

Žalobca predložil aj ďalšie faktúry z ktorých vyplynulo, že vystavil žalovanému faktúry za obdobie od
augusta 2009 do apríla 2009 a od septembra 2009 do apríla 2010.

Zo živnostenského listu č. OŽP-Z/2006/04652-2/CR1 súd zistil, že žalobcovi dňa 01.01.2007 vzniklo

živnostenské oprávnenie na 18 živností, medziiným aj na prevádzkovanie lyžiarskych vlekov.

Žalobca na pojednávaní, konanom dňa 17.10.2013, uviedol, že u žalovaného nastúpil v decembri v
roku 2007 na vykonávanie pracovnej činnosti pri zasnežovaní, obsluhe lanovky a lyžiarskych vlekov.
Po rozhovore s konateľom žalovaného bolo dohodnuté, že bude nástupcom ako náčelník lanovej

dráhy. Túto činnosť vykonával do apríla roku 2008. Bolo dohodnuté, že si musí urobiť skúšky na
vykonanie činnosti strojníka lanovej dráhy a náčelníka. Dňa 7.5.2008 vykonal skúšku na strojníka
lanovej dráhy a od júla 2008 nastúpil na funkciu náčelníka podľa mandátnej zmluvy. Pri podpise tejto
zmluvy sa pýtal, či nemôže nastúpiť do pracovnoprávneho vzťahu, ale bolo mu oznámené, že pracovať
môže iba na živnosť. Dňa 25.9.2008 vykonal skúšky na náčelníka a potom bol vedený ako náčelník

vedenia lanovej dráhy a vykonával pracovnú činnosť podľa mandátnej zmluvy. Tým, že dochádzal
do zamestnania bolo mu poskytnuté ubytovanie na Kojšovskej Holi s tým, že robil podľa mandátnej
zmluvy v čase od 7.30. do 16.30 hod. pondelok až piatok. Pomáhal aj v noci pri zasnežovaní. V
apríli roku 2009 po skončení lyžiarskej sezóny dostal voľno, s tým, že v polovici mája 2009 budú
pokračovať v pracovnej činnosti, v údržbe lyžiarskych svahov a vlekov. V polovici mája roku 2009 volal

manželke konateľa žalovaného, ohľadom nástupu, ktorá mu oznámila, že konateľ žalovaného s ním
chce rozprávať. Konateľa žalovaného kontaktoval ešte raz, avšak nepodarilo sa mu s ním stretnúť.
Prax bola taká, že žalobca vystavil faktúru mesačne a žalovaný ju zaplatil. Od augusta roku 2009
do apríla 2010, fakturoval každý mesiac. Do apríla 2010 mal všetko vyplatené a prestali mu platiť
od mája 2010. Mandátna zmluva pokračovala, nebola zrušená a vystavil faktúry až do marca roku

2011. Žalobca vykonával prácu do konca apríla 2010 vykonával prácu, od mája 2010 až do apríla 2011
prácu nevykonával, iba v septembri 2010 päť dní pracoval, lebo potrebovali robiť skúšky na lanovú
dráhu. Spolupráca medzi účastníkmi konania prebiehala po skončení zimnej sezóny tak, že žalobca
vypracoval plán práce na vykonávanie údržby lyžiarskych svahov a vlekov, podľa ktorých sa v strediskupracovalo. Čo sa týka prideľovania práce, veci do harmonogramu zadával žalobca a niektoré veci
nad rámec konzultoval s konateľom žalovaného, ktorému dával harmonogram prác na podpis, on ho
schvaľovalanajnutnejšieveciriešilamanželkakonateľomžalovaného.Činnosťktorúžalobcavykonával,

bola vykonávaná na náklady žalovaného. Jednalo sa o náklady na náhradné diely na lanovku, ktoré
sa objednávali od výrobcov, kupovali sa ložiská a iné veci. Žalobca prácu riadil, koordinoval, pričom
tam boli aj dvaja zamestnanci , ktorí to prevádzali, a keď išlo o niečo väčšie, zapájal sa aj žalobca.
Činnosť sa vykonávala pracovnými prostriedkami žalovaného. Ak prišla kontrola zo strany orgánov
štátnej správy, keď sa jednalo o hygienu a inšpekciu, toto riešila manželka konateľa žalovaného, ale čo

sa týka lanovky, lyžiarskeho strediska, to riešil žalobca, teda aj podpisoval papiere, ale na zodpovednosť
žalovaného. Žalovaný vyžadoval od žalobcu evidenciu dochádzky na pracovisku, bola kniha dochádzky,
kde sa zapisovali, aj tí ktorí prišli na zmenu, keď bola sezóna. V roku 2009 za tri mesiace, keď bol
práceneschopný, žalobca faktúry nevystavil. Žalobca tiež uviedol, že v roku 2006, 2007 a 2008 pracoval
na základe živnostenského listu v Liptovskom Jáne. V roku 2008 potom nastúpil na Kojšovskú Hoľu. V
Liptovskom Jáne vykonával zasnežovanie, obsluha, úprava trate, t.j. tú istú činnosť akú vykonával na

Kojšovskej Holi a čo sa týka fakturácie bol to ten istý systém. Do konca roku 2010 žalobca pre nikoho
nepracoval, ale v januári, februári a v marci roku 2011 pracoval pre spoločnosť OMNITRADE pri obsluhe
lanovky vo Vrátnej doline, ale nie na základe živnostenského listu, ale na základe dohody.

Konateľ žalovaného na pojednávaní, konanom dňa 09.01.2014, uviedol, že žalobca s ním nebol v

pracovnom vzťahu, bol u nich na základe mandátnej zmluvy a živnostenského listu, z čoho vyplýva aj
to, že im predkladal faktúry na základe tejto zmluvy a prevedených prác na lyžiarskom stredisku resp.
lanovej dráhe. Režim na lyžiarskom stredisku funguje tak, že 3 až 4 mesiace do roka sa prevádzkuje
lanovka, takže z toho dôvodu nie je výhodné mať človeka zaviazaného na celý rok. Sú to takisto ľudia,
ktorí obsluhujú lanovku, majú na to spôsobilosť, ale väčšinu roka si vedia zarobiť peniaze na základe

svojho živnostenského oprávnenia. Spoluprácu so žalobcom mal žalovaný rozpísanú v mandátnej
zmluvy, konkrétne u jeho osoby, to bolo ako náčelník lanovej dráhy a práce súvisiace s fungovaním
strediska, čo sa týka vlekov a zasnežovania. Žalobca organizoval a dozeral na fungovanie ako také a
určoval služby ľuďom za účasti manželky konateľa žalovaného ako vedúcej strediska. Nerobil to úplne
sám. Žalobca rozdelil dané smeny na každý deň a viacmenej sa zdržiaval na východzej stanici lanovky,

a keď bol nejaký problém tak vyšiel aj hore na odstránenie tohto problému, na začiatku sezóny určoval,
kde budú delá rozmiestnené a ako budú fungovať. Bol oprávnený zadeľovať služby za účasti manželky
konateľa žalovaného. Nebolo to stále pravidlo, ale keď boli problémy s ľuďmi konzultoval to s manželkou
konateľa žalovaného. Vzťah žalobcu k ostatným dodávateľom služieb bol taký, že z dôvodu, že mal
urobené skúšky na náčelníka lanovky a súčasťou toho sú určité povinnosti, tak v rámci toho mal mandát

na to, že ich usmerňoval a určoval kto čo bude robiť. Povolenie na prevádzkovanie dráhy má žalovaný
a toto vydáva Úrad pre reguláciu dopravy železníc na základe splnení určitých kritérií. Zodpovedná
za chod strediska bola manželka konateľa žalovaného, ona bola zamestnaná ako vedúca strediska s
tým, že žalobca bol ako dodávateľ čo sa týka prevádzkovania lanovky. Žalobca nevystavoval faktúry
mimo zimnej sezóny, zahájenie sezóny začína určitou prípravou a revíziou lanových dráh, tak v tom

prípade, ak prebiehali revízie tak kontaktovali žalobcu a on si za tieto činnosti fakturoval. Menšie opravy
prevádzal žalobca s ostatnými dodávateľmi v zmysle mandátnej zmluvy a väčšie opravy žalovanému
robili ostatní dodávatelia, napr. výrobca lanovky. Boli to minimálne rozsahy. Jednalo sa skôr o údržbu
ako o opravy. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe mandátnej zmluvy. Žalovaný mal
náčelníka lanovej dráhy, na základe dodávateľskej zmluvy, ktorý bohužiaľ po ťažkej chorobe zomrel a

potrebovali ho nahradiť na túto dobu, na ktorú je potrebné na prevádzkovanie lanovej dráhy, t.j. na 3 až
4 mesiace. Niekto mu doporučil žalobcu, išlo to zrejme od ľudí, ktorí prevádzkovali lanovú dráhu. Vzťah
so žalobcom sa riešil tak ako s predošlým náčelníkom, ktorý robil na základe mandátnej zmluvy.

Z výpovede svedka J.. W. B. súd zistil, že svedok pracoval s stredisku Kojšova Hoľa, ako obsluha vleku

väčšinou od rána do štvrtej, a sčasti aj na ratraku, keď to bolo potrebné. Pracoval ako živnostník na
základe zmluvy. Náčelníkom strediska bol žalobca, ktorého svedok vnímal ako svojho nadriadeného,
tento robil aj smenovku na celý týždeň, kde sa konkretizovalo kto, čo bude robiť a kde. V prípade, že
svedok nahlásil voľno, žalobca to zohľadnil a našiel náhradu. Žalobca bol v lyžiarskom stredisku každý
deň, pričom táto práca mu neumožňovala pracovať pre iné subjekty než pre žalovaného.

Žalobca vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 06.03.2014 uviedol, že vykonával práce na základe
mandátnej zmluvy, pričom bol povinný sa zdržiavať na pracovisku každý deň od 07.30 do 16.30 a
zabezpečovať naplneniu účelu zmluvy. Vzhľadom na charakter práce nemohol vykonávať prácu prežiadne iné subjekty. Činnosť, ktorú vykonával spĺňa všetky atribúty závislej práce podľa ust. § 1 ods. 2
závislej práce. Podľa vyjadrenia žalovaného bol oprávnený zadeľovať iným dodávateľom služby a prácu,
nemal však žiaden obchodnoprávny ani iný vzťah s ostatnými dodávateľmi a podľa výpovede svedka bol

náčelníkom strediska a priamym nadriadeným, s ktorým riešili všetky problémy. Žalobca bol v postavení
vedúceho zamestnanca žalovaného v súlade s ust. § 9 ods. 3 Zákonníka práce, tým že vystupoval
v postavení určitej vedúcej osoby, ktorá bola oprávnená určovať a ukladať v mene žalovaného iným
subjektom úlohy. Žalobca bol relatívne samostatný pri výkone svojej práce, harmonogram prác bol ním
vypracúvaný za účasti žalovaného a zároveň bol ním aj schvaľovaný. V zmysle zmluvy patrila žalobcovi

odmena, ktorá nebola viazaná na odpracovanie počtu hodín, ale na vykonanie činnosti, bez ohľadu
na to, koľko úkonov v rámci svojej činnosti žalobca mal urobiť, mal nárok na odmenu za celý mesiac.
Žalobca vykonával prácu vo vopred určenom čase. Z dôvodu, že výkon činnosti bol viazaný na odbornú
spôsobilosť žalobcu, tento výkon nebolo možné zabezpečiť prostredníctvom tretích osôb a žalobca
musel skutočne fyzicky na stredisku byť denne v určený čas. Pokiaľ v súvislosti s prevádzkovaním
lanovej dráhy bolo potrebné niečo opraviť, zabezpečiť náhradné diely a pod., všetky náklady znášal

žalovaný. zároveň žalovaný znášal aj náklady na ubytovanie žalobcu. Predmetom mandátnej zmluvy
bolo druhovo určené opakovanie určitej činnosti. Žalobca vystavoval faktúry pre žalovaného aj v letnom
období a žalovaný za ne riadne zaplatil. Žalobca nevykonával prácu v mesiacoch máj až august 2009,
pretože bol práceneschopný a poberal nemocenské dávky.

Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č.j. 5536/2006-ÚRŽD-Ki súd zistil, že
žalovanému bola 28.12.2006, vydaná licencia na prevádzkovanie dopravy na lanovej dráhe typ TS-3
Zlatá Idka - Kojšovská hoľa.

Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č.j. 591-1/2009-ÚRŽD-Ki súd zistil, že

žalovanémubola16.02.2009,vydanálicencianaprevádzkovaniedopravynavisutejosobnejsedačkovej
jednolanovej obežnej lanovej dráhe typ TS-3 Zlatá Idka - Kojšovská hoľa.

Z oprávnenia evid. č. Z - 22/2010 súd zistil, že Úrad pre reguláciu železničnej dopravy vydal žalovanému
oprávneniu na vykonávanie určených činností na určených technických zariadeniach - lanových

dráhach.

Z protokolu č.j. 3770/201-ÚRŽD-Z,E/Dt,Šc o výkone Štátneho odborného technického dozoru zo dňa
15.10.2010 vykonaného Úradom pre reguláciu železničnej dopravy súd zistil, že pri položke stav
zamestnancov je uvedené meno žalobcu s uvedením funkcie - náčelník LD.

Z výpisov z účtu žalobcu súd zistil, že žalovaný mu poukázal peňažné prostriedky vo výške 27.000,-Sk
( resp. 900,00 EUR ) mesačne v období od augusta 2008 do januára 2009, v marci, máji, júni, októbri,
novembri a decembri 2009 a vo februári, marci a máji 2010.

Z peňažných denníkov predložených žalobcom súd zistil, že žalobca v roku 2009 a od januára do mája
2010 nemal iné príjmy okrem príjmov od žalovaného. Žalobca zároveň platil odvody do poisťovní.

Na pojednávaní, konanom dňa 04.09.2014, žalobca uviedol, že si myslel, že je so žalovaným v
pracovnoprávnom pomere, mandátnu zmluvu chápal ako pracovnú zmluvu, ale o pracovnú zmluvu

nepožiadal.

Právny zástupca žalobcu, na pojednávaní konanom dňa 04.09.2014, uviedol, že v Protokole Úradu pre
reguláciu železničnej dopravy zo dňa 15.10.2010 sa na strane 2 v časti A.2. uvádza, za spoločnosť
S.V.I.M. s.r.o. sa úradnej skúšky zúčastnil p. V. N. - vedúca strediska a W. B. - náčelník LD, z toho

jednoznačne vyplýva, že p. W. B. nekonal sám ako živnostník, ale konal za spoločnosť.

Právny zástupca žalovaného, na pojednávaní konanom dňa 04.09.2014, uviedol, že žalobca vedel, že
ideoobchodnývzťah,užpredvznikommandátnejzmluvyvykonávalčinnostinazákladeživnostenského
oprávneniaafakturovalsvojeslužbyžalovanému,čovyplývaajzjehovýpovedívtomtokonaní.Ohľadne

dôvodov, ktoré uvádza žalobca, že išlo o závislú prácu poukázal právny zástupca žalovaného na ust.
§ 566 ods. 1 Obchodného zákonníka. Čo sa týka zabezpečovania úloh v čase od 7.30 do 16.30 hod.
nebolo je v mandátnej zmluve uvedené, že sa jedná o pracovný čas, ale o prevádzku vleku, tak že
sedem dní v týždni mal žalobca zabezpečovať pokyny a úlohy v súvislosti s mandátnou zmluvou.Ohľadne výrobných prostriedkov, ktoré používal žalobca podľa ust. § 569 -570 Obchodného zákonníka
mandátna zmluva umožňuje, aby na náklady mandanta a jeho prostriedkami zabezpečoval činnosti
vyplývajúce z mandátnej zmluvy. Odmena bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá a to aj vyplýva

z jednotlivých faktúr, ktoré fakturoval žalobca. Nikdy počas trvania si žalobca neuplatňoval nárok na
uzavretie pracovnej zmluvy a nenárokoval si a neuplatňoval si náhradu za prácu, ktorú nevykonával,
okrem obdobia, kedy vyhotovil faktúry, ktoré si uplatňuje. Jednotlivé faktúry žalobca vystavoval za
obdobie, ktoré vykonával prácu. Za obdobie od decembra roku 2010 až do marca roku 2011, kedy si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu preplatenia faktúr, pracoval žalobca podľa jeho vyjadrenia pre iný

subjekt.

Právny zástupca žalovaného, na pojednávaní konanom dňa 16.12.2014, uviedol, že žalobca ako
samostatne zárobkovo činná osoba s uvedením identifikačného čísla si uplatnil žalobu na súde dňa
22.5.2012, nárok na zaplatenie čiastky 9.675,00 EUR s príslušenstvom z titulu neuhradenia faktúr za
činnosť dohodnutú podľa ust. § 556 Obchodného zákonníka t.j. mandátnej zmluvy. Faktúry na túto

činnosť sú síce so splatnosťou 14.4.2011, ale sú to faktúry za činnosť a obdobie jednotlivých mesiacov
t.j. za mesiac máj 2010 až marec 2011. Už z označenia žalobcu a povahy samotnej žaloby vyplýva,
že túto podal ako podnikateľ živnostník a nároky z nej si uplatňuje ako úhradu faktúr z podnikania
v zmysle obchodného zákonníka. Medzi účastníkmi bola dňa 14.7.2008 podpísaná mandátna zmluva
v súlade s ust. 566 Obchodného zákonníka na výkon činnosti náčelníka lanovej dráhy, túto mal

žalobca zabezpečovať ako mandatár. Zmluva bola podpísaná na základe živnostenských oprávnení
medzi podnikateľmi, ktorí deklarovali oprávnenia pri podpise zmluvy. V priebehu tohto súdneho konania
žalobca zmenil právny dôvod svojho nároku a tvrdil, že v tomto prípade ide o závislú prácu a tento
vzťah je teda pracovnoprávny a nie obchodnoprávny. Odôvodňuje to nasledovným: Žalobca aj žalovaný
boli oprávnení vykonávať činnosť prevádzkovania lyžiarskych vlekov. Žalobca tvrdil, že zmluva bola

viazaná na osobný výkon, čo nie je pravda, lebo žalobca mohol vykonávať túto činnosť ako živnostník aj
prostredníctvom svojich zamestnancov. Ust. § 568 Obchodného zákonník umožňuje medzi účastníkmi
mandátnej zmluvy sa dohodnúť, že takú činnosť musí výlučne vykonávať mandatár osobne. V tomto
prípade tomu tak nebolo. Žalobca vykonával činnosť podľa mandátnej zmluvy a podľa ust. § 567 ods.
2, 3 Obchodného zákonníka. V čl. 5 mandátnej zmluvy bolo dohodnuté zabezpečenie účelu zmluvy

denne v čase od 7.30 hod. do 16,30 hod. z dôvodu prevádzkovania vlekov. Uvedená doba nebola
pracovnou dobou, ale dobou prevádzkovania pre vleky a to 7 dní v týždni. Činnosť mandatára bola
dohodnutá aj mimo tejto prevádzkovej doby, napr. v noci pri zasnežovaní alebo ratrakovaní - úprave
svahov, ktoré mandatár mohol vykonávať aj prostredníctvom svojich zamestnancov. Ohľadne ďalšieho
tvrdenia žalobcu, že činnosť vykonával výrobnými prostriedkami zamestnávateľa, právny zástupca

žalobcu poukázal na ustanovenie mandátnej zmluvy v Obchodnom zákonníku, podľa ktorej môže
mandatár vykonávať činnosť vlastnými prostriedkami alebo prostriedkami mandanta. Vyplýva to z ust.
§ 568 ods. 2 Obch. zákonníka a ust. § 569, 570 Obchod. zákonníka. Tvrdenie, že išlo prevažne
o vykonávanie opakovaných činností nie je pravdivé, lebo mandatár musel vykonávať aj činnosti
uvedené v mandátnej zmluve, na ktoré boli použité špecifické oprávnenia. Špecifické oprávnenia si

žalobca zabezpečil sám a na vlastné náklady. Čo sa týka tvrdenia, že vykonával postavenie vedúceho,
z výpovede svedkov vyplynulo, že vedúcou strediska bola manželka konateľa žalovaného, resp.
konateľ žalovaného. Z výpovede žalobcu vyplýva, že ako živnostník vykonával pre žalovaného pred
uzavretím mandátnej zmluvy aj iné činnosti, ktoré mu fakturoval. Zároveň žalobca potvrdil, že pred
uzavretím tejto mandátnej zmluvy vykonával inú obdobnú činnosť ako živnostník podnikateľ na základe

fakturácie aj pre iné stredisko a to pre lyžiarske stredisko Liptovský Ján v sezónach 2006, 2007 a
2008. Vzťah medzi účastníkmi mandátnej zmluvy nebol na báze podriadenosti podľa Zákonníka práce,
ale bol na báze povinnosti plnenia úloh dohodnutých mandátnou zmluvou. Žalobca nemal evidovanú
pracovnú dobu, nemusel vykonávať všetky činnosti osobne, nemal stravné lístky, dovolenku, evidované
nadčasy a neoznamoval neprítomnosť v práci. Žalobca sa až na pojednávaní dňa 4.9.2014 vyjadril,

že si myslel, že ide o pracovnú zmluvu a pracovnoprávny vzťah, pričom toto tvrdenie žalobcu je
ťažko uveriteľné vzhľadom na jeho úkony a správanie sa. Žalobca vystavoval faktúry, podával daňové
priznanie, nenárokoval si pracovnoprávne výhody ako je dovolenka a podobne. Čo sa týka nároku na
vyplatenú odmenu medzi účastníkmi mandátnej zmluvy, táto bola dohodnutá za výkon činností 27.000,-
Sk mesačne za dohodnutý rozsah a ten bol stanovený v zmluve v rozsahu každý deň v mesiaci, teda

mandatár mal nárok na odmenu 27.000,- Sk za činnosti, ktoré vykonával každý deň v mesiaci, takáto
dohoda je v súlade s ust § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca rešpektoval podmienky zmluvy
počas jej platnosti vykonával dohodnutú činnosti a vyhotovoval faktúry. Od apríla 2010 už žalobca prácesúvisiace s mandátnou zmluvou nevykonával a nevystavoval ani faktúry. Tieto faktúry vystavil až rok po
ukončení činnosti a to 31.3.2011.

Právny zástupca žalobcu, na pojednávaní konanom dňa 13.01.2015, uviedol, že činnosť ktorú
žalobca pre žalovaného vykonával spĺňala všetky atribúty závislej práce a uzatvorením zmluvy podľa
Obchodného zákonníka bol obchádzaný zákon, žalobca mal záujem uzatvoriť pracovnú zmluvu, avšak
bol nútený žalovaným uzavrieť mandátnu zmluvu. Žalobca ako zodpovedná osoba pri obsluhe lanovej
dráhy, resp. pri jej prevádzkovaní mal byť s poukazom na ust. § 29 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z.z.

o dráhach v pracovnom pomere so žalovaným, k čomu však formálne nikdy nedošlo. Obdobie počas
ktorého žalovaný žalobcovi neprideľoval prácu možno považovať za prekážku na strane žalovaného,
kedyvzmyslepracovnoprávnychpodmienokmalposkytovaťžalobcovináhradu,ktorejsavtomtokonaní
domáha.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 13.01.2015 uviedol, že žalobca si uplatňuje za

mesiace január až marec 2011, kde podľa vyjadrenia žalobcu už v tých mesiacoch bol zamestnaný u
iného zamestnávateľa a tam vykonával prácu. V celom konaní sa nepreukázal žalobca prvotný záujem,
že mal záujem uzavrieť pracovnoprávnu zmluvu.

Podľa ust. § 566 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ( ďalej len „Obchodný zákonník“ )

mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú
obchodnúzáležitosťuskutočnenímprávnychúkonovvmenemandantaalebouskutočneníminejčinnosti
a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej
činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

Podľa ust. § 567 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní
záležitosti s odbornou starostlivosťou. Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať
podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať.
Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré
môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.

Podľa ust. § 568 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak
to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi.

Podľa ust. § 568 ods. 2 Obchodného zákonníka, mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a

informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať
mandatár.

Podľa ust. § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi
nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla

očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú
mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

Podľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa ust. § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len Občiansky zákonník) právny úkon
je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 35 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo
chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob

ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa
dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie odplaty za vykonanú činnosť.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako mandatár a žalovaný
ako mandant uzavreli dňa 14.07.2008 mandátnu zmluvu, v ktorej sa žalobca zaviazal zabezpečiť
pre žalovaného kvalifikovaný výkon činnosti „náčelníka lanovej dráhy“, a žalovaný sa zaviazal platiť

žalobcovi odmenu vo výške 27.000,-Sk mesačne, pričom podkladom pre úhradu ceny mala byť faktúra,
ktorý mal mandatár vystaviť mandantovi vždy do 5. dňa v mesiaci, v ktorom nastala povinnosť vystaviť
faktúru. Žalobca vykonával pre žalovaného činnosť do konca apríla 2010, od mája 2010 až do apríla
2011 činnosť nevykonával, iba v septembri 2010 pracoval päť dní, lebo žalovaný potreboval robiť skúšky
na lanovú dráhu. Dňa 31.03.2011 žalobca vystavil žalovanému spätne faktúry splatné dňa 14.04.2011,
ktorými vyfakturoval odmenu na základe mandátnej zmluvy za obdobie máj 2010-marec 2011, spolu vo

výške žalovanej sumy.

Pracovná zmluva i mandátna zmluva sú typom príkaznej zmluvy, t.j. ich obsahom je činnosť vykonávaná
podľa pokynov tretej osoby ( mandant alebo zamestnávateľ ). Rozdiel nie je v obsahu - existencii
pokynov, ale v subjekte, t.j. či daná osoba mieni alebo nemieni podľa prejavenej vôle byť zamestnancom.

Základnýrozdielmedzizávisloučinnosťouapodnikateľskoučinnosťoujepodľanázorusúdunevyhnutné
odvodzovať od prejavenej vôle zmluvných strán, t.j. či medzi sebou mienia uzatvoriť obchodnoprávny
vzťah alebo pracovnoprávny vzťah. Právny úkon, ako to vyplýva z dikcie zákona, je určovaný prejavom
vôle,zameranímtohtoprejavuvôle,vznikom,zmenoualebozánikom(zrušením)právapovinnostíalebo,
a to je v podstate to isté, smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takým

prejavom vôle spájajú. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle. Musí jestvovať
jednota vôle a jej prejavu. Tieto dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne. Inak
niet právneho úkonu.

Podľa názoru súdu je preto potrebné v danej veci skúmať vôľu zmluvných strán pri uzavretí zmluvy,

a teda či zmluvné strany zamýšľali uzavrieť mandátnu zmluvu podľa Obchodného zákonníka, alebo
pracovnú zmluvu podľa Zákonníka práce. Žalovaný ako vyplýva z vykonaného dokazovania prejavil
jednoznačne vôľu uzavrieť mandátnu zmluvu. Čo sa týka žalobcu, v danej veci nepreukázal žiadnym
spôsobom, že zamýšľal uzavrieť pracovnú zmluvu. Mandátnu zmluvu uzavrel ako fyzická osoba
podnikateľ, aj pred uzavretím zmluvy so žalovaným vykonával obdobnú činnosť pre iný subjekt taktiež

ako fyzická osoba podnikateľ. V čase uzavretia zmluvy mal živnostenské oprávnenie okrem iného aj na
živnosť „prevádzkovanie lyžiarskych vlekov“.

Žalobca podal žalobu ako fyzická osoba podnikateľ a domáhal sa zaplatenia žalovanej sumy titulom
nezaplatenia na základe mandátnej zmluvy. Až v priebehu konania zmenil právny nárok svojej žaloby a

domáhasazaplateniažalovanejsumytitulompracovnejzmluvy.Žalobcapočasobdobia,kedyvykonával
činnosť pre žalovaného sám platil všetky odvody do poisťovní a plnil si aj daňovú povinnosť. Žalobca
u žalovaného nikdy nedokladoval svoju práceneschopnosť, nedomáhal sa z tohto titulu od žalovaného
nijakej náhrady, nečerpal dovolenku, ani si neuplatnil iné nároky, ktoré zamestnancovi vyplývajú z
pracovnej zmluvy. Za obdobie, kedy bol žalobca práceneschopný v roku 2009 ( máj až august 2009 ) si

žiadnu odmenu nenárokoval a nevystavil žiadne faktúry. V žalovanom období od mája 2010 do marca
2011, sám žalobca faktúry nevystavil každý mesiac, tak ako mu to ukladala uzavretá mandátna zmluva
( čl. II. zmluvy ), ale tieto vystavil až spätne dňa 31.03.2011. V období od januára do marca 2011, za
ktoré sa tiež domáha vyplatenia odmeny pracoval žalobca pre iný subjekt. Čo sa týka osobného výkonu
práce, je potrebné uviesť, že Obchodný zákonník v ust. § 568 ods. 1 stanovuje možnosť v mandátnej

zmluve si dohodnúť povinnosť mandatára zariadiť záležitosť osobne. Zároveň Obchodný zákonník v ust.
§ 568 ods. 2 stanovuje možnosť pre mandanta odovzdať veci potrebné na výkon činnosti mandátnej
zmluvy. Čo sa týka výkonu práce žalobcu podľa pokynov žalovaného, žalobca vykonával činnosť podľa
mandátnej zmluvy a zo samotného princípu mandátnej zmluvy vyplýva povinnosť mandatára vykonávať
činnosť, na ktorú sa zaviazal podľa pokynov mandanta. K tvrdeniam žalobcu, že podľa § 29 ods. 4

zákona č. 513/2009 Z.z. musel žalovaný vykonávať činnosti prostredníctvom zodpovedného zástupcu,
ktorý mal byť jeho zamestnancom súd uvádza, že prípadne nesplnenie zákonných podmienok na
prevádzkovanie lanovky zo strany žalovaného nie je predmetom tohto konania a nemá súvislosť s
tým, akú zmluvu uzavreli účastníci konania, teda zo zákonnej podmienky zamestnávania zodpovednejosoby pre prevádzkovanie lanovky, nie je možné odvodiť prejav vôle zmluvných strán na uzavretie
pracovnej zmluvy. Navyše ako vyplýva z ustanovení zákona č. 164/1996 Z.z. účinného v čase uzavretia
zmluvy, podmienka zamestnávania zodpovednej osoby nebola zákonom stanovená. Kontrola zo strany

Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, na protokol z ktorej sa žalobca odvoláva sa uskutočnila až
dňa 15.10.2010, k uzavretiu mandátnej zmluvy pritom došlo dňa 14.07.2008. Uvedenie žalobcu ako
zamestnanca v protokole z kontrol, ale nedokazuje, že žalobca bol v pracovnom pomere. Čo sa týka
vykonávania činnosti výrobnými prosrtiedkami

Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach,
posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalobca
nepreukázal existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania, teda za obdobie kedy
ako mandatár pre žalovaného ako mandanta nevykonával činnosť dohodnutú v mandátnej zmluve, mu
nepatrí odmena podľa mandátnej zmluvy. Na základe vyššie uvedeného, preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania
vo výške 2.914,63 EUR, ktoré vznikli úspešnému žalovanému v tomto konaní. Trovy konania žalovaného
predstavujú trovy právneho zastúpenia.

NáhradutrovprávnehozastúpeniasúdpriznalpodľavyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSRč.655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do
30.06.2013 za tri úkony právnej služby - 1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa 19.03.2013
( § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. ), 2. písomné podanie na súd zo dňa 19.03.2013 -vyjadrenie k žalobe ( §
14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. ), 3. účasť na pojednávaní dňa 30.05.2013 odročenom bez prejednania veci
( § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl. ) a podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2013 za

úkony právnej služby, a to 1. účasť na pojednávaní dňa 17.10.2013 ( § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. ),
2. účasť na pojednávaní dňa 09.01.2014 ( § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl.), 3. účasť na pojednávaní dňa
11.03.2014 ( § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl.), 4. účasť na pojednávaní dňa 15.05.2014 ( § 13a ods. 1
písm. d) cit. vyhl.), 5, účasť na pojednávaní dňa 04.09.2014 ( § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl.), 6. účasť na
pojednávaní dňa 16.12.2014 ( § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl.), 7. účasť na pojednávaní dňa 13.01.2015

( § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl.). Výšku odmeny určil súd z hodnoty veci 9.675,00 EUR podľa ust. §
10 ods. 1 citovanej vyhlášky na sumu 253,94 EUR za jeden úkon právnej služby. Právnemu zástupcovi
patrí za každý úkon právnej služby v súlade s ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky aj režijný paušál, a to
za úkony v roku 2013 vo výške 7,81 EUR za úkon, za úkony v roku 2014 vo výške 8,04 EUR za úkon a
za úkon v roku 2015 vo výške 8, EUR. Za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 30.05.2013,

súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s ust. § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004
Z.z. v znení účinnom od 30.06.2013, vo výške 1/4 - t.j. v sume 63,49 EUR, keďže pojednávanie bolo
odročené bez prejednania veci. Suma odmeny a náhrad spolu vo výške 2.428,86 EUR sa zvyšuje o
daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % - t.j. 485,77 EUR v zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z.z., keďže právny zástupca žalovaného jej je platiteľom.

Z dôvodu, že žalovaného, ktorému bola v konaní priznaná náhrada trov zastupoval právny zástupca,
súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi
žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )