Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. január 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/93/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217390
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217390.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 5,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde návrhy, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady

škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v
exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,
že tunajší súd v exekučných konaniach:

- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP),
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby

označené ZE).

Uznesením č. 9C/93/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012 tunajší
súdspojil,poukazujúcnaustanovenie§112ods.1O.s.p.,naspoločnékonaniekonaniavedenénanávrh
žalobcu pod sp. zn. 9C/93/2012, 9C/103/2012, 9C/108/2012, 9C/114/2012, 9C/118/2012, 9C/129/2012,
9C/131/2012, 9C/141/2012, 9C/151/2012, 9C/157/2012, 9C/169/2012, 9C/176/2012, 9C/187/2012,

9C/194/2012, 9C/198/2012, 9C/220/2012, 9C/231/2012, 9C/255/2012, 9C/271/2012, 9C/273/2012,
9C/303/2012, 9C/305/2012, 9C/313/2012 s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 9C/93/2012.V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského

rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý

založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca

v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo
záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá

má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné

rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia

a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu

takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri

určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom

stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda

predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý

mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo

v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi

vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom

exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou

vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného

obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho

nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje

ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca

uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu "žiadostí o informáciu o stave konania" nie
je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že

dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj

bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť "nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby

označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,

že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách

doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a

9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na

to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu

nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je

potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v

celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené na 24.1.2014 nedostavili. U oboch mal súd
doručeniepredvolaniariadnepreukázané,lehotanaprípravunapojednávaniebolauúčastníkovkonania
zachovaná. Žalovaná svoju neprítomnosti na pojednávaní ospravedlnila, nežiadala o odročenie termínu

pojednávania. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil bez ospravedlnenia. Vzhľadom na uvedené súd
v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní
prihliadol na obsah spisu a vykonané listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi v oboznámených exekučných veciach boli rozhodcovské rozsudky Stáleho
rozhodcovského súdu. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol súdnym

exekútorom predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a v niektorých prípadoch aj Zmluva
o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorých podkladov bolo vo všetkých prípadoch
zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené skutočnosti t.j. obsah listín, s ktorými sa súd
oboznámil, ale aj jednotlivé rozhodnutia nachádzajúce sa v nižšie uvedených exekučných spisov musia
byť známe aj žalobcovi, keďže pokiaľ sa týka úverových zmlúv bol jednou zo zmluvných strán, pokiaľ sa

týka rozhodcovských rozsudkov, bol účastníkom týchto konaní a napokon bol aj účastníkom exekučných
konaní a teda všetky rozhodnutia exekučného súdu boli doručované žalobcovi prostredníctvom jeho
právneho zástupcu v týchto exekučných konaniach.

Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/303/2010-14 (pripojeného k sp. zn. 9C/93/2012) zo dňa

12.8.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.9.2011, bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho
exekútoraJUDr.RudolfaKrutéhooudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,ktorábolasúdudoručená
dňa 10.5.2010. Dňa 12.5.2010 a 23.6.2010 boli súdom vyžiadané správy týkajúce sa povinného
a to za účelom zistenia, či v období uzavretia úverovej zmluvy bol nezamestnaný alebo pracoval.
Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie

oprávneného proti povinnému Dávidovi Dimitrovovi pre vymoženie 328,- eur s príslušenstvom a to na
podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 21572/09 zo dňa
20.1.2010. Oprávnený proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie, ktoré vzal následne späť a preto
odvolacie konanie bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2011 zastavené. Uznesením
zo dňa 12.5.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/533/2010 (pripojeného k sp. zn. 9C/103/2012) súd
zistil, že dňa 13.7.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému E. Š. pre vymoženie sumy
303,- eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

sp. zn. SR 01523/10 zo dňa 1.4.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 16.8.2010. Tunajší súd uznesením zo
dňa 19.8.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu zo strany
oprávneného bolo v zákonnej lehote podané odvolanie, ktoré oprávnený neskôr vzal späť. Uznesením
Krajského súdu v Košiciach č. 13CoE/91/2010-24 zo dňa 31.1.2010 bolo preto odvolacie konanie

zastavené a tak uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo
právoplatnosť dňa 8.9.2010. Exekučné konanie bolo následne zastavené uznesením zo dňa 29.3.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.4.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/288/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/108/2012) bolo zistené, že dňa

23.4.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému I. U. pre vymoženie 663,24 eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09331/08 zo dňa 31.10.2008. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa25.5.2009. Keďže z predloženého exekučného titulu bolo zrejme, že rozhodcovský súd rozhodol na
základe úverovej zmluvy, súd dňa 27.5.2009 si vyžiadal od oprávneného predloženie Zmluvy o úvere
uzavretej medzi účastníkmi exekučného konania a dňa 18.6.2009 jej predloženie urgoval. Zmluva

bola oprávneným súdu doručená dňa 21.9.2009. Tunajší súd následne uznesením zo dňa 12.10.2009
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne zamietol a zároveň v uvedený deň vydal
poverenie na vykonanie exekúcie týkajúcej sa zvyšnej časti nároku oprávneného. Proti uzneseniu o
čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo podané odvolanie.
Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č. 2CoE/366/2009-29 zo dňa 30.3.2010 uznesenie tunajšieho súdu

potvrdil.

Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/67/2003 (pripojeného k sp. zn. 9C/114/2012) bolo zistené, že v
exekučnom konaní vedenom proti povinnému R. H. pre vymoženie istiny 359,49 eur s príslušenstvom,
dňa 22.11.2010 bol zo strany oprávneného podaný návrh na zmenu súdneho exekútora. Návrh bol dňa
29.11.2010 zaslaný súdnemu exekútorovi so žiadosťou o zaslanie spisu a vyúčtovania trov exekúcie,

ktoré boli súdu doručené dňa 21.12.2010. Uznesením zo dňa 19.1.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 13.2.2011 bolo žiadosti o zmenu súdneho exekútora vyhovené.

Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/181/2003 (pripojeného k sp. zn. 9C/118/2012) bolo zistené, že v
exekučnom konaní vedenom proti povinnému D. D. pre vymoženie istiny 352,85 eur s príslušenstvom,

bol dňa 22.11.2010 zo strany oprávneného podaný návrh na zmenu súdneho exekútora. Návrh bol dňa
29.11.2010 zaslaný súdnemu exekútorovi so žiadosťou o zaslanie spisu a vyúčtovania trov exekúcie,
ktoré boli súdu doručené dňa 21.12.2010. Uznesením zo dňa 1.2.2011 bol návrh oprávneného na
zmenu súdneho exekútora zamietnutý a zároveň exekúcie bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená.
Proti uzneseniu bolo oprávneným podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach pod

č. 11CoE/144/2011 dňa 12.10.2011 tak, že rozhodnutie tunajšieho súdu potvrdil a tak nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.4.2012.

Z uznesenia tunajšieho súdu č. 8Er/498/2010-12 (pripojeného k sp. zn. 9C/220/2012) zo dňa 6.9.2010
bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 5.8.2010. Žiadosť súdneho exekútora bola na
tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Ž. G.M.
pre vymoženie 860,33 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02221/10 zo dňa 14.4.2010. proti rozhodnutiu tunajšieho súdu o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia podal oprávnený odvolanie. odvolacie konanie bolo uznesením

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.1.2011 zastavené v dôsledku späťvzatia odvolania. Uznesením
zo dňa 29.3.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/926/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/129/2012) bolo zistené, že dňa
8.11.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie

oprávneného proti povinnému L. U. pre vymoženie 1 356,92 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15498/09 zo dňa 29.9.2009.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu
dňa 14.12.2009. Dňa 15.1.2010 bol súdny exekútor vyzvaný súdom na predloženie aj Zmluva o úvere
a všeobecných obchodných podmienok, na základe ktorých rozhodol rozhodcovský súd. Oprávnený na

výzvu reagoval vyjadrením doručeným súdu dňa 8.2.2010, bez predloženia požadovaných dokladov.
Tunajší súd uznesením zo dňa 10.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.
2CoE/208/2010-20 dňa 30.7.2010 tak, že odvolanie ako oneskorené odmietol. Exekučné konanie bolo
zastavené uznesením zo dňa 26.8.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.9.2010.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/521/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/131/2012) súd
zistil, že dňa 18.7.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému H. P. pre vymoženie 918,12
eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.

zn. SR 13031/08 zo dňa 12.5.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 26.8.2009. Dňa 27.8.2009 súd vyzval súdneho exekútora
na predloženie Zmluvy o úvere , na základe ktorej rozhodoval rozhodcovský súd. Úverová zmluva
aj napriek oznámeniu oprávnenému zo dňa 24.11.2009, súdu predložená nebola. Uznesením zo dňa28.1.200 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu bolo
oprávnenýmpodanéodvolanie,oktoromrozhodolKrajskýsúdvKošiciachuznesenímč.2CoE/142/2010
dňa 30.3.2010 tak, že rozhodnutie tunajšieho súdu potvrdil. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia tak nadobudlo právoplatnosť dňa 17.5.2010.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/422/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/141/2012) súd
zistil, že dňa 24.6.2009 bol na exekútorskom úrade podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného
proti povinnému R. G. pre vymoženie 1 187,66 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu

- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13860/08 zo dňa 13.5.2009. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu
dňa 24.7.2009. Výzvou zo dňa 4.8.2009 bol súdny exekútor požiadaný o predloženie úverovej zmluvy a
všeobecných obchodných podmienok. Zmluva o úvere súdu predložená nebola ani oprávneným napriek
oznámeniu zo dňa 24.11.2009. Súd uznesením zo dňa 27.1.2010 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. O odvolaní oprávneného proti tomuto uzneseniu rozhodoval Krajský súd

v Košiciach pod č. 4CoE/141/2010 a dňa 10.6.2010 uznesenie tunajšieho súdu potvrdil a tak nadobudlo
právoplatnosť dňa 2.7.2010. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 22.7.2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 26.7.2010.

Zo spisu č. 8Er/174/2004 (pripojeného k sp. zn. 9C/151/2012) bolo zistené, že v exekučnom konaní

vedenom proti povinnému E. A. pre vymoženie istiny 299,47 eur s príslušenstvom, bol dňa 22.11.2010
zo strany oprávneného podaný návrh na zmenu súdneho exekútora. Návrh bol dňa 1.12.2010 zaslaný
súdnemu exekútorovi so žiadosťou o zaslanie spisu a vyúčtovania trov exekúcie, ktoré boli súdu
doručené dňa 22.12.2010. Uznesením zo dňa 16.2.2011 bol návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora zamietnutý a zároveň exekúcie bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Proti uzneseniu

bolo oprávneným podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach pod č. 12CoE/132/2011
dňa22.8.2011tak,žerozhodnutietunajšiehosúdupotvrdilataknadobudloprávoplatnosťdňa23.9.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/21/2003 (pripojeného k sp. zn. 9C/157/2012) bolo
zistené, že dňa 22.11.2010 bol oprávneným podaný návrh na zmenu exekútora a to v exekučnom

konaní vedenom proti povinnému M. T. pre vymoženie 258,91 eur s príslušenstvom. Dňa 29.11.2010
tunajší súd vyžiadal od súdneho exekútora vyúčtovanie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu za
účelomrozhodnutiaonávrhuoprávneného.Vyúčtovaniebolotunajšiemusúdudoručenédňa21.12.2010
a uznesením zo dňa 19.1.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.1.2011 súd návrhu na zmenu
súdneho exekútora vyhovel.

Z uznesenia tunajšieho súdu č. 8Er/852/2009-9 (pripojeného k sp. zn. 9C/169/2012) zo dňa 15.1.2010
bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 23.11.2009. Žiadosť súdneho exekútora bola na
tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému O. T.

pre vymoženie 2 031,54 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07610/09 zo dňa 19.8.2009. Uznesením zo dňa 31.5.2010 Krajský súd
v Košiciach uznesenie tunajšieho súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia potvrdil. Uznesením
zo dňa 26.8.2010 bolo exekučné konanie uznesením tunajšieho súdu zastavené.

Zo spisu tunajšieho súdu č. 8Er/141/2009-12 (pripojeného k sp. zn. 9C/176/2012) bolo zistené, že dňa
18.2.2009 bol oprávneným podaný návrh na zmenu exekútora a to v exekučnom konaní vedenom
proti povinnému D. Q. pre vymoženie 964,64 eur s príslušenstvom. Žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 20.3.2009. Dňa 23.3.2009 a 6.5.2009 tunajší
súd vyžiadal od súdneho exekútora doloženie listín potrebných pre rozhodnutie o jeho žiadosti, následne

boli tieto žiadané priamo od oprávneného žiadosťami zo dňa 22.5.2009, odpoveď doručená bola súdu
dňa 21.9.2009 a ďalšou žiadosťou zo dňa 6.10.2009, na ktorú oprávnený nereagoval. Uznesením zo
dňa 26.11.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.12.2009, súd exekučné konanie zastavil..

Z uznesenia tunajšieho súdu č. 8Er/100/2009-22 (pripojeného k sp. zn. 9C/187/2012) zo dňa 19.11.2009

bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 9.3.2009. Žiadosť súdneho exekútora bola na
tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému T. H.
pre vymoženie 513,94 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stálehorozhodcovského súdu sp. zn. SR 11149/08 zo dňa12.11.2008. Po podaní žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie tunajším súdom boli od súdneho exekútora a oprávneného žiadané správy
a to v dňoch 10.3.2009, 6.5.2009, 22.5.2009, 8.7.2009 a 13.10.2009. Uznesením Krajského súdu v

Košiciach zo dňa 31.8.2010 bolo uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 19.11.2009 zrušené z dôvodu
procesného pochybenia. Následne uznesením č. 8Er/100/2009-37 zo dňa 25.10.2010 bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uvedené uznesenie bolo potvrdené rozhodnutím
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.12.2010. Exekučné konania bolo rozhodnutím tunajšieho súdu
zo dňa 6.4.2011 zastavné.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/140/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/194/2012) súd
zistil, že dňa 18.2.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému E. P. pre vymoženie sumy
824,57 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 10649/08 zo dňa 6.11.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 20.3.2009. Dňa 23.3.2009 bol
oprávnený súdom vyzvaný na upresnenie trov právneho zastúpenia v exekúcii, dňa 6.5.2009 bol súdny
exekútor a dňa 22.5.2009, 8.7.2009 oprávnený vyzvaný na predloženie Zmluvy o úvere uzatvorenej
medzi oprávneným a povinným, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol. Požadovaná úverová
zmluva bola oprávneným súdu predložená dňa 28.9.2009. Tunajší súd uznesením zo dňa 12.10.2009

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne zamietol a v ten istý deň vydal poverenie
na vykonanie exekúcie v zvyšnej časti. Proti uzneseniu o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia oprávnený podal odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 4CoE/367/2009-31 zo
dňa 6.5.2010 uznesenie tunajšieho súdu o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia potvrdil
a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 31.3.2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/520/2011 (pripojeného k sp. zn. 9C/198/2012) súd zistil, že dňa
19.5.2011 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného - žalobcu proti povinnému I. H. pre
vymoženie istiny 1 052,- eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 23308/09 zo dňa 26.1.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 3.8.2011. Tunajší
súd uznesením zo dňa 15.8.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti
uzneseniu nebolo podané odvolanie a nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2011. Exekučné konanie bolo
následne zastavené uznesením zo dňa 23.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.10.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/155/2011 (pripojeného k sp. zn. 9C/231/2012) súd
zistil, že dňa 7.3.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému E. Č. pre vymoženie 399,- eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
12580/10 zo dňa 22.12.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola doručená tunajšiemu súdu dňa 23.3.2011. Uznesením zo dňa 25.3.2011 súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.4.2011.
Exekučné konanie bolo následne zastavené uznesením zo dňa 5.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 13.6.2011.

Zexekučnéhospisutunajšiehosúdusp.zn.8Er/5/2010(pripojenéhoksp.zn.9C/255/2012)bolozistené,
žedňa17.12.2009bolusúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhopodanýnávrhnavykonanieexekúcie
oprávneného proti povinnému C. P. pre vymoženie sumy 93,92 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03719/09 zo dňa 30.9.2009.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu

dňa 11.1.2010. Spolu s exekučným titulom nebola súdu predložená aj Zmluva o úvere uzavretá medzi
účastníkmi konania, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, preto táto bola vyžiadaná od súdneho
exekútora výzvou zo dňa 19.1.2010. Uznesením zo dňa 10.2.2010 bola žiadosť súdneho exekútora
čiastočne zamietnutá a v uvedený deň bolo tunajším súdom aj vydané poverenie pre súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie vo zvyšnej časti žiadosti.

Z uznesenia tunajšieho súdu č. 8Er/941/2009-10 (pripojeného k sp. zn. 9C/271/2012) zo dňa 10.2.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.8.2010 bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručenádňa 18.12.2009. Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na
vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému E. H. pre vymoženie 441,45 eur s príslušenstvom
a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13794/09

zo dňa 26.8.2009. Dňa 11.1.2010 boli súdom od súdneho exekútora vyžiadané podklady potrebné na
rozhodnutie o jeho žiadosti, odpoveď bola súdu doručená dňa 8.2.2010. Rozhodnutím Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 25.6.2010 bolo uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 10.2.2010 potvrdené. Uznesením
zo dňa 26.8.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.1.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

Z uznesenia tunajšieho súdu č. 8Er/976/2009-10 (pripojeného k sp. zn. 9C/273/2012) zo dňa 10.2.2010
bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 28.12.2009. Žiadosť súdneho exekútora bola na
tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému D. H.
pre vymoženie 1 561,48 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13393/09 zo dňa 25.8.2009. Dňa 11.1.2010 boli súdom od súdneho

exekútora vyžiadané podklady potrebné na rozhodnutie o jeho žiadosti. Rozhodnutím Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 30.4.2010 bolo odvolanie oprávneného proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa
10.2.2010 odmietnuté. Uznesením zo dňa 22.7.2010 bolo exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/2/2004 (pripojeného k sp. zn. 9C/303/2012) bolo zistené, že v

exekučnom konaní vedenom proti povinnému S. Š. pre vymoženie istiny 609,44 eur s príslušenstvom
podaloprávnenýdňa22.11.2010návrhnazmenusúdnehoexekútora.Dňa1.12.2010bolsúdnyexekútor
súdom vyzvaný na predloženie vyúčtovania trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu, ktoré boli súdu
doručené dňa 23.12.2010. Súd o zmene rozhodol uznesením zo dňa 1.2.2011 tak, že návrh na zmenu
súdneho exekútora zamietol a to z dôvodu, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. O

odvolaníoprávnenéhoprotitomutouzneseniurozhodovalKrajskýsúdvKošiciachpodč.11CoE/64/2011
dňa 11.5.2012 a uznesenie tunajšieho súdu potvrdil, takže nadobudlo právoplatnosť dňa 19.6.2012.

Z uznesenia tunajšieho súdu č. 8Er/441/2010 (pripojeného k sp. zn. 9C/305/2012) )bolo zistené, že
dňa 20.5.2010 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie

oprávneného proti povinnému Š. Q. pre vymoženie sumy 272,85 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01879/10 zo dňa 12.4.2010.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu
dňa 16.7.2010. Súd dňa 2.8.2010 vyžiadal správu za účelom zistenia zamestnania povinného, odpoveď
bola súdu doručená dňa 2.9.2010. Tunajší súd uznesením zo dňa 6.9.2010 žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu bolo oprávneným podané odvolanie, o ktorom rozhodol
odvolací súdu rozhodnutím sp. zn. 1CoE/76/2010-27 zo dňa 31.1.2011 odvolacie konanie zastavil v
dôsledku späťvzatia odvolania zo strany oprávneného. Exekučné konanie bolo následne zastavené
uznesením zo dňa 29.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.4.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/661/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/313/2012) bolo
zistené, že dňa 26.8.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému R. G. pre vymoženie sumy 581,52 eur s príslušenstvom na
podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08885/09 zo dňa
16.7.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená

tunajšiemu súdu dňa 14.10.2009. Súd dňa 20.10.2009 vyzval oprávneného na predloženie Zmluvy o
úvere, na základe ktorej rozhodoval rozhodcovský súd. Dňa 18.11.2009 bola súdu doručená odpoveď
oprávneného bez požadovanej Zmluvy o úvere. Z tohto dôvodu súd výzvou zo dňa 1.12.2009 urgoval
oprávneného predloženie predmetnej zmluvy, napriek tomu úverová zmluva súdu predložená nebola.
Tunajší súd uznesením zo dňa 28.1.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu bolo oprávneným podané odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súdu rozhodnutím sp.
zn. 2CoE/139/2010-22 zo dňa 30.3.2010 tak, že uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
potvrdil a toto uznesenie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 17.5.2010. Exekučné konanie bolo následne
zastavené uznesením zo dňa 12.8.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.8.2010.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený

podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo

výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak

je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a

požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.

Krajský súd v Košiciach sa zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2NcC/48/2012-15 zo dňa
22.10.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Proti uvedenému uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach bola zo strany žalobcu podaná sťažnosť na Ústavnom súdu SR. O tejto sťažnosti
Ústavný súd SR rozhodol uznesením zo dňa 13.12.2013 tak, že sťažnosť žalobcu odmietol.

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného

príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu

škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a

§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu
žalobcom uplatneného nároku nedošlo a teda žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3-ročnej

premlčacej doby. V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/103/2012, 9C/129/2012, 9C/131/2012,
9C/141/2012, 9C/169/2012, 9C/198/2012, 9C/220/2012 a 9C/231/2012 (žaloby označené žalobcom ako
ISTINA RS) žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v konaniach vedených pôvodne pod č. 9C/93/2012,
9C/176/2012, 9C/271/2012, 9C/273/2012, 9C/305/2012 a 9C/313/2012 (žaloby označené žalobcom

ako NZP) v nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-
dňovej lehote. V daných veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi resp. jeho
právnemu zástupcovi v exekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode,
ku ktorej malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora. Z exekučných
spisov pripojených k uvedeným konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté tunajším súdom ako súdom exekučným v priebehu roku 2010
a 2011, okrem konania 8Er/141/2009 (9C/176/2012), kde žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola zamietnutá rozhodnutím zo dňa 26.11.2009. Rozhodnutia boli teda doručované právnemu
zástupcovi oprávneného až po novembri 2009. Žalobné návrhy boli žalobcom na tunajšom súde podané
dňa27.9.2012t.j.vovšetkýchuvedenýchveciachvrámciplynutia3-ročnejpremlčacejdoby.Vkonaniach

pôvodne vedených pod sp. zn. 9C/108/2012, 9C/187/2012, 9C/194/2012 a 9C/255/2012 (žaloby
označenéžalobcomakoNP),vktorýchžalobcanamietalnesprávnyúradnýpostupspočívajúcivovydaní
poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote súd uvádza, že v dvoch prípadoch
bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané až v roku 2010, v ďalších v októbri 2009 a teda nemôže
ísť o premlčaný nárok. V konaniach sp. zn. 9C/114/2012, 9C/118/2012, 9C/151/2012, 9C/157/2012 a

9C/303/2012 (žaloby označené žalobcom ako ZE), v ktorých žalobca namietal neskoré rozhodnutie o
jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora, premlčacia doba začala plynúť od doručenia rozhodnutia
exekučného súdu o zmene súdneho exekútora resp. od doručenia rozhodnutia o zamietnutí tohto návrhu
právnemu zástupcovi žalobcu. Vo všetkých uvedených veciach tunajší súd o návrhu na zmenu súdneho
exekútora rozhodol v mesiaci január resp. február 2011 a teda aj v týchto prípadoch žalobný návrh bol

podaný včas.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že
predpokladomzodpovednostištátuzaškoduvzmyslezákonač.514/2003Z.z.jesúčasnésplnenietroch
podmienokatopreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiaresp.nesprávnehoúradnéhopostupu,

existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.
Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia

dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú

súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,
ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.

jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a

sú vedené pod sp. zn. 9C/93/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých
žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS).2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku (NP)
4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE).

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/103/2012, 9C/129/2012, 9C/131/2012, 9C/141/2012,

9C/169/2012, 9C/198/2012, 9C/220/2012 a 9C/231/2012 žalobca namietal, že exekučný súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS). Žalobca poukázal
na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu tým,
že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný
postup bez splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského súdu. Vo
všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako

spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe
skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných tituloch. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto

súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či
rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS278/2013,sp.zn.IV.ÚS55/2011.Posudzovaniezákonnosti
rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť takýto
rozsudok prekážku res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie
o uplatnenom nároku a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V

konečnom dôsledku súdu je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok
zo zmeniek vystavených žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa
jedná o zmenky vystavené na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv uzavretých so žalobcom,
o nárokoch ktorých už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom
vedené exekučné konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v

týchto prípadoch boli prevážne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal nie len oprávnenie, ale aj povinnosť preskúmavať exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok súd uvádza, že v uvedených veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť
rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Nezákonným rozhodnutím je akékoľvek rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom
štátu, ale aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je štát viazaný. Otázka nezákonnosti rozhodnutia
nemôže byť riešená ako predbežná otázka v konaní o náhradu škody. O nezákonnosti rozhodnutia
musí byť rozhodnuté príslušným súdom, ktorý rozhodnutie zruší alebo zmení a takéto rozhodnutie
je pre rozhodovanie v konaní o náhrade škody záväzné. Oboznámením sa s exekučnými spismi,

pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu
ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo vyššie uvedených veciach nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako
oprávnený v niektorých z uvedených exekučných konaní (okrem štyroch prípadov) ani nevyužil svojeprávo na podanie riadnych resp. mimoriadnych opravných prostriedkov. Odvolanie bolo žalobcom ako
oprávneným podané len v konaní sp. zn. 8Er/533/2010 (9C/203/2012), ktoré bolo následne oprávneným
vzaté späť a odvolací súd odvolacie konanie zastavil. Odvolanie podal žalobca aj vo veci vedenej pod

sp. zn. 8Er/926/2009 (9C/129/2012), ktoré bolo odvolacím súdom ako oneskorene podané odmietnuté a
v konaniach vedených pod sp. zn. 8Er/521/2009 (9C/131/2012) a 8Er/422/2009 (9C/141/2012), pričom v
týchtoveciachbolorozhodnutietunajšiehosúduozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie odvolacím súdom potvrdené.

Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody a nemajetkovej
ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/93/2012, 9C/176/2012, 9C/271/2012, 9C/273/2012,
9C/305/2012 a 9C/3139/2012. Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam
bolo preukázané, že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanieexekúciezamietnuté,pričomjepravdou,žek zamietnutiužiadostidošlopouplynutí15-dňovej

lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu. V prípade
exekučného konania sp. zn. 8Er/303/2010 (9C/93/2012) žiadosť súdneho exekútora bola podaná dňa
10.5.2010, rozhodnuté bolo dňa 12.8.2010, v konaní sp. zn. 8Er/141/2009 (9C/176/2012) žiadosť
podaná dňa 20.3.2009, rozhodnuté dňa 26.11.2009, v konaní sp. zn. 8Er/941/2009 (9C/271/2012)
žiadosť bola podaná dňa 18.12.2009, rozhodnuté bolo dňa 10.2.2010, v exekučnom konaní sp. zn.

8Er/976/2009 (9C/273/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola doručená dňa 28.12.2009, rozhodnuté
bolo dňa 10.2.2010, v exekučnom konaní sp. zn. 8Er/441/2010 (9C/305/2012) žiadosť o udelenie
poverenia bola súdu doručená dňa 16.7.2010, rozhodnuté bolo dňa 6.9.2010 a v konaní sp. zn.
8Er/661/2009 (9C/313/2012) žiadosť doručená dňa 14.10.2009, rozhodnuté dňa 10.1.2010. Vo všetkých
uvedených exekučných konaniach však súdom po podaní žiadosti o udelenie poverenia boli žiadané

správy resp. podklady od oprávneného, ktoré museli byť súdom aj urgované a ktorých vyžiadanie a
posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie t.j. pre posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie
alebo žiadosť súdneho exekútora má byť zamietnutá. Okrem toho súd má za to, že podľa ustanovenia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci

vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch zamietnutia žiadosti súdneho exekútora,
ako to bolo vo všetkých vyššie uvádzaných prípadoch. Súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že v uvedených
veciach exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde bolo potrebné, aby sa súd okrem
žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, pred rozhodnutím
zaoberal aj zmluvami o úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu resp. zmenkami a to z

dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy, na základe ktorých bol vydaný
exekučný titul. Uvedené teda okrem ustanovení Exekučného poriadku, bolo potrebné posúdiť aj podľa
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS. Tu súd poukazuje

aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 476/2012 v zmysle ktorého, nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka

oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy
v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti
tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie,
aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave

konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom súde. Podľa
oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/11 a to odpovedi na sťažnosti žalobcu na prieťahy
v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda
bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených
tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu konštatované prieťahy v konaní.

V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca
a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného článkuna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší
súd nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom a teda ani v exekučnom konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o prieťahoch,
má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa týka konaní vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/108/2012, 9C/187/2012, 9C/194/2012 a
9C/255/2012, žalobca v týchto namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci
vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP). Z oboznámeného
exekučného spisu sp. zn. 8Er/288/2009 (9C/108/2012) mal súd preukázané, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 25.5.2009,
poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané súdom dňa 12.101.2009. V exekučnom konaní sp. zn.

8Er/100/2009 (9C/187/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola doručená dňa 9.3.2009, poverenie v
tomto konaní vydané nebolo, žiadosť súdneho exekútora bola zamietnutá, v konaní sp.zn. 8Er/140/2010
(9C/194/2012) žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 20.3.2009, poverenie bolo vydané dňa
12.10.2009 a v exekučnom konaní sp. zn. 8Er/5/2010 (9C/255/2012) žiadosť o udelenie poverenia
bola doručená tunajšiemu súdu dňa 11.1.2010 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa

10.2.2010. V uvedených konaniach poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané až potom, čo súd
opakovane vyzýval súdneho exekútora resp. oprávneného na predloženie listín potrebných rozhodnutiu
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V všetkých prípadoch správy boli žiadané v 15-
dňovej lehote po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a tieto boli nevyhnutné
na rozhodnutie o žiadostiach súdneho exekútora za účelom posúdenia exekučného titulu v zmysle §

45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

V ďalšom súd poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v
exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov. Aj
v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti resp.

prieťahov pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní.
Pokiaľ sa týka sťažnosti podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010,
23.11.2010 a 25.5.2011, ako už bolo uvedené podľa oboznámených Spr. všetky sťažnosti žalobcu na
prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom boli považované za neopodstatnené.

Vo veciach pôvodne vedenej pod č. pod sp. zn. 9C/114/2012, 9C/118/2012, 9C/151/2012, 9C/157/2012
a 9C/303/2012, k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu malo podľa žalobcu dôjsť tým,
že súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase
t.j. do 30-tich dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora (ZE). Z oboznámených exekučných spisu
č. 8Er/67/2003 (9C/114/2012), 8Er/ 181/2003 (9C/118/2012), 8Er/174/2004 (9C/151/2012), 8Er/21/2003

(9C/157/2012) a 8Er/2/2004 (9C/303/2012) bolo zistené, že po podaní návrhu na zmenu exekútora v 30-
dňovej lehote, boli exekučným súdom zaslané pôvodnému exekútorovi žiadosti na vyjadrenie spolu so
žiadosťou o vyčíslenie trov a predloženie exekučného spisu. Následne po obdŕžaní exekučných spisov a
vyčíslení trov exekúcie bolo o návrhoch na zmenu súdneho exekútora rozhodnuté. V ďalšom súd taktiež
poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v exekučných konaniach,

kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a

nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie
existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v
celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd napriek uvedenému konštatuje, že
zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom
preukázaná. Žalobca v tomto smere nepredložil žiadne listinné dôkazy, nenavrhol žiadne dokazovanie
a teda v tomto smere taktiež neuniesol dôkazné bremeno.Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 24.1.2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale
trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie
len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej

lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov
konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.