Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/134/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201498
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716201498.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobkyne: O. Q., S.. XX.X.XXXX M. XXX XX
Q., R. XXXX/XX, právne zastúpená advokátom JUDr. Juraj Lukáč, Námestie sv. Egídia 11/6, Poprad 058
01, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31
340 890, právne zastúpeného AK Antol, s.r.o., Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024,
o zaplatenie sumy 455,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č. k. 10C/47/2016-50 zo dňa 3.6.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu
zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe
zisteného skutkového stavu dospel k právnemu záveru, že je povinný prihliadnuť na vznesenú námietku
premlčania žalovaného nároku žalovaným, ktorého sa dovolal v tomto konaní. Vychádzal z toho, že
dôvodom podania žaloby na súd dňa 17.2.2016 je vrátenie žalovanej sumy s prísl. titulom bezdôvodného
obohatenia, pre plynutie premlčacej doby. Pre počítanie subjektívnej a objektívnej premlčacej doby

potom platia ustanovenia § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere uzavretá dňa
29.9.2008, bola žalobkyňou riadne dodržaná a splnená, a to ku dňu 10.1.2012, kedy žalobkyňa uhradila
poslednú splátku a zaplatila celú dojednanú sumu podľa zmluvy o úvere. Neplatnosť zmluvy o úvere
počas jej trvania nebola účastníkmi napadnutá a obaja ju dodržali až do jej zániku splnením. Uviedol,
že v súčasnosti nie je daný dôvod, aby sa súd až teraz s odstupom času sa zaoberal zisťovaním, či
bolo alebo nebolo priamym alebo nepriamym úmyslom žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor
žalobkyne, a to práve vo výške žalovanej sumy, ktorú podľa obsahu zmluvy o úvere, tvorí celková

dojednaná výška nákladov. Aj v prípade, že by žalobkyňa zaplatila vyššiu sumu, než v skutočnosti
mala podľa zmluvy zaplatiť, mohla si uplatniť na súde voči žalovanému vrátenie bezdôvodného
obohatenia za naviac zaplatenú sumu oproti poskytnutému úveru najneskôr v 3-ročnej objektívnej
premlčacej dobe, odkedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. V danom prípade táto premlčacia doba
začala plynúť od 11.1.2012, t. j. od nasledujúceho dňa po zaplatení dojednanej sumy podľa zmluvy
o úvere a skončila dňom 11.1.2015. Žalobkyňa podala žalobu na súd 17.2.2016, t. j. po jej márnom
uplynutí. Preto súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Keďže k zamietnutiu žaloby došlo pre

vznesenú námietku premlčania žalovaným, ďalšiu argumentáciu žalobkyne a obranu žalovaného súd
bližšie už nevyhodnocoval.2. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 150 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok
platný a účinný do 30.6.2016), podľa ktorého ustanovenia platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliada najmä

na okolnosti prípadu, a ďalej na to, že sa jednalo o drobný spor do 1.000,- eur, kedy súd skúma aj to, aby
trovy konania neboli neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. V danom prípade súd prihliadol na to, že
žalobkyňa má postavenie spotrebiteľky a v spotrebiteľských veciach je súd z úradnej povinnosti povinný
prihliadať na to, aby boli dodržané práva a ochrana spotrebiteľa a na základe čoho aj vykonal posúdenie,
či bolo alebo nebolo zasiahnuté do týchto práv spotrebiteľa. Na druhej strane však rešpektoval aj práva

druhej procesnej strany v prípade vznesenej námietky premlčania, takže uvedenú súdnu kontrolu už
bližšie nevyhodnotil. Uzavrel, že účastníci tohto konania si budú znášať svoje trovy sami.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že s napadnutým výrokom,
ani s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, nesúhlasí, pričom k jednotlivým dôvodom
rozhodnutia uviedla odvolacie námietky. Uviedla, že súd v prejednávanej veci aplikoval na nárok

uplatnený žalobkyňou titulom bezdôvodného obohatenia 3-ročnú premlčaciu lehotu bez toho, aby
sa zaoberal, či bolo alebo nebolo priamym alebo nepriamym úmyslom, alebo len nedbanlivosťou
žalovaného konanie, ktorým žalovaný porušil práva spotrebiteľa, v dôsledku čoho prijal plnenie, na ktoré
nemal právny nárok, a teda plnenie, ktorým sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, a
to aj napriek tomu, že táto otázka je najpodstatnejšou právnou otázkou pre rozhodnutie vo veci samej

a je podstatou nároku žalobkyne uplatneného v tomto konaní a bez vyriešenia tejto, súd nemôže vo
veci samej spravodlivo rozhodnúť. Podľa jej názoru, nárok, ktorý uplatnila v tomto konaní, je dôvodný,
nie je premlčaný, v čoho dôsledku je na mieste, aby odvolací súd v prípade, ak rozsudok súdu prvej
inštancie nezruší a nevráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, aby napadnuté rozhodnutie zmenil
tak, že žalobe vyhovie. Poukázala na uzatvorenú zmluvu o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou.

Neobsahuje viaceré náležitosti požadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Zb. v
znení neskorších predpisoch (ďalej len „ZoSÚ“), a to konkrétne § 4 ods. 2 písm. d), i), n), o), q) s) v znení
platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pričom na základe týchto ustanovení je potrebné
spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere, považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Taktiež poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, a to, že dokument, ktorý nie je súčasťou

spotrebiteľskej zmluvy a nie je datovaný a zo strany oboch zmluvných strán podpísaný, sa považuje
za súčasť spotrebiteľskej zmluvy a akékoľvek zmluvné prehlásenia, v zmysle ktorého sa prehlasuje
za neoddeliteľnú súčasť zmluvy inej listiny, je v zmysle § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka,
neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a ktorá je sankcionovaná neplatnosťou v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Má za to, že s ohľadom na skutočnosť, že úver je poskytnutý

na základe zmluvy o úvere, je ho potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, je žalovaný
povinný vydať žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu vo výške uplatnenej žalobou. Taktiež
k otázke posúdenia bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného ako úmyselného bezdôvodného
obohatenia žalobkyňa má za to, že úmysel neuviesť podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a na ňu nadväzujúci úmysel sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť, je daný tým, že žalovaný

aj napriek povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a s tým súvisiaca povinnosť žalovaného ako
dodávateľa služby (spotrebiteľského úveru) konať v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Žalobkyňa
má teda za to, že zo strany žalovaného došlo k úmyselnému nesplneniu svojich povinnosti uviesť
všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere do zmluvy o úvere a zároveň úmyselnému
bezdôvodnému obohateniu, ktoré s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

sa premlčuje v 10-ročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť pre každú splátku spotrebiteľského
úveru. Konanie žalovaného je potrebné hodnotiť ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech v
podobe zinkasovaných úrokov a poplatkov. Žiadala, aby odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu
prvej inštancie zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie , alebo odvolací

súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení a podanej žalobe vyhovie. Uplatnila si nárok na náhradu
trov konania.

4. K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací príslušný na rozhodovanie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“, platného a účinného od 1.7.2016),
preskúmalnapadnutérozhodnutiesúduprvejinštanciespoluskonaním,ktorémupredchádzalovsúlades ustanoveniami § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania (a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré nastali v
konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7.Podľaustanovenia§470ods.1,2CSP,ktorésúintertemporálnymiustanoveniamiprijatýmivsúvislosti

snadobudnutímúčinnostiCSP,tietotrebaaplikovaťakouvedenúnormuajnakonania,ktorézačalipredo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky realizovaných úkonov
predo dňom účinnosti zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich
realizácie.

8.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje

správnosť dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí a na zdôraznenie správnosti týchto dôvodov dodáva
nasledovné:

10.Právonavydanieplnenia bezdôvodnéhoobohateniasapremlčíuplynutímniektorejzdôbuvedených
v Občianskom zákonníku (subjektívna a objektívna premlčacia doba), a to aj v prípade, ak druhá z nich

zostane zachovaná. Pre posúdenie, či je právo žalobkyne premlčané, je teda rozhodujúce, či bola žaloba
podaná v priebehu subjektívnej premlčacej doby, alebo až po jej uplynutí. Subjektívna premlčacia doba
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je dvojročná a začína plynúť dňom, kedy sa žalobkyňa
dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Pre zistenie
začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je, resp. mohlo by byť rozhodujúce, v ktorom okamihu

žalobkyňa získala vedomosť o tom, kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. V danom prípade je zrejmé,
že žalobkyňa úver splatila dňa 10.1.2012, pričom žalobu podala dňa 17.2.2016. Žalovaný vzniesol
námietku premlčania z dôvodu, že žalobkyňa si neuplatnila svoj nárok v rámci objektívnej premlčacej
lehoty 3 rokov.

11. Odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného úmyselne, sa premlčuje v 10-ročnej premlčacej
dobe, ktorá začína plynúť od dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Vzhľadom na to, že
Občiansky zákonník nevymedzuje podstatu úmyselného konania, treba v právnej teórii vychádzať z
právnej úpravy zavinenia podľa Trestného zákona. O priamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na

úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojím konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne
ho aj získať chcel. O nepriamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného obohatil, vedel, že
svojím konaním obohatenie, ktoré mu nepatrí, môže získať a s týmto následkom bol pre prípad, že
nastane, uzrozumený. V obidvoch prípadoch teda rozhodujúcim znakom úmyslu predchádza vedomosť
subjektu, ktorý sa neoprávnene obohatil, o tom, že svojím konaním získava (priamy úmysel), alebo môže

získať (nepriamy úmysel) hodnoty vyjadriteľné v peniazoch, ktoré mu nepatria. O takýto prípad však v
predmetnej veci nejde.

12. Žalobkyňa, aby bola úspešná, by musela preukázať, že žalovaný v čase, keď zmluvu o úvere so
žalobkyňou uzatvoril, mal vedomosť o tom, že už existovali proti žalovanému súdne rozhodnutia, že

takéto zmluvy o úvere sú v rozpore so zákonom a že v tom čase už vedel o tom, že takýto jeho dohodnutý
postup je nezákonný, resp. že ide o zmluvnú podmienku neprijateľnú. Znamená to, že bolo treba zo
strany žalobkyne preukázať existenciu vedomostí žalovaného o tom, že pri uzatváraní zmluvy o úvere
a prijatí peňažného plnenia od žalobkyne, musel skutočne vedieť, alebo byť minimálne uzrozumený s
tým, že prijatím finančnej sumy na svoj účet, sa bezdôvodne obohacuje. Žalobkyňa však nepreukázala

vedomosť žalovaného o tom, že môže získať bezdôvodné obohatenie, a že žalovaný bol s týmto
následkom svojho konania uzrozumený a preto je správny a zákonný postup súdu prvej inštancie, ak
žalobu v celom rozsahu zamietol.13. Odvolací súd sa zaoberal aj ďalšími odvolacími námietkami žalobkyne, tie však vzhľadom na vyššie
prijatý záver o premlčaní nároku žalobkyne, už nie sú spôsobilé privodiť zmenu právneho posúdenia a
preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP. Vyslovil, že ich
náhradusporovýmstranámnepriznáva,pretožežalobkyňabolavkonaníneúspešnáaúspešnýžalovaný
si ich náhradu nepožadoval, čo je aj v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

15. Rozhodnutie odvolacieho senátu Krajského súdu v Prešove bolo prijaté pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).