Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. apríl 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716202204
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716202204.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Friendly

Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, zastúpený Mgr.
Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému
M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.C. XXX/X, XXX XX G., o zaplatenie 357,69 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 357,69 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 357,69 € od 10.01.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.02.2016 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba zo dňa 29.01.2016, ktorou žalobca žiadal,
aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 412,69 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne od 10.01.2015 do zaplatenia zo sumy 357,69 €, a tiež nahradiť trovy
súdneho konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo
dňa 09.12.2014 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru
a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvy o

poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“) a to tým, že žalovaný prijal návrh Rámcovej
zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s článkom III. bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe
ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350,- €, o
čom žalobca priložil výpis z bankového účtu. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy
bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za
účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať
výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy

nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V
prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie
o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty.
Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom
prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 357,69
€, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru
vyjadrených pevnou sumou vo výške 7,69 €. RPMN uvedená v zmluve skutočne neodzrkadľuje reálnu

hodnotu RPMN, nakoľko jej výpočet predpokladá ročný základ celkovej súčasnej hodnoty čerpaných
prostriedkov.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalovanýsazaviazalsplatiťdlhvlehotekratšejako3mesiace,
je neadekvátne posudzovať výšku RPMN. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 09.01.2015.
Nakoľko žalovaný žalobcovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, v zmysle článku IV. bod 4. Rámcovejzmluvy s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. si žalobca uplatnil aj zákonné úroky z omeškania. Žalobca priloženými písomnými výzvami
vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku voči žalobcovi. V zmysle článku IV. bod 5 Rámcovej zmluvy

si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 55,- €,
pričom žalovaný bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne oboznámený s poplatkami
súvisiacimi s porušením povinnosti žalovaného splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok žalobcu
predstavuje sumu vo výške 412,69 € s príslušenstvom. Žalobca uviedol, že zmluva bola uzatvorená
v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a

Občianskym zákonníkom.

3. Dňa 30.03.2016 tunajší súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby oznámil súdu, či žalobca v zmysle
§172ods.7Občianskehosúdnehoporiadkusúhlasísvydanímplatobnéhorozkazuvznení:„Žalovanýje
povinný zaplatiť žalobcovi čiastku 357,69 € s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 357,69
€ od 10.01.2015 do zaplatenia“, keď súd poukázal na to, že uplatnené dojednané paušálne poplatky

za upomienky v celkovej sume 55,- € považuje za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve a takéto podmienky sú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatné.

4. Dňa 13.04.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 11.04.2016, ktorým oznámil, že berie
žalobu v časti náhrady skutočne vynaložených nákladov vo výške 55,- € späť.

5. V súlade s ust. § 172 ods. 7 O.s.p. súd vydal dňa 25.04.2016 platobný rozkaz č.k. 10C/44/2016-20,
ktorý však musel v zmysle § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) uznesením č.k. 10C/44/2016-35 zo dňa 08.09.2016 v plnom rozsahu zrušiť, pretože sa ho
žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk.

6. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovaného.
Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku

1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie.
Podľa § 116 ods. 3 CSP, ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1
písm. a).

7. Súd postupoval podľa § 116 CSP, keďže žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu
evidovanú v registri obyvateľov SR, preto sa súd pokúsil zistiť miesto skutočného pobytu žalovaného.
Súd zistil, že žalovaný sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava, odsťahoval sa zrejme do Českej
republiky, avšak ani prostredníctvom dožiadania sa nepodarilo zistiť jeho adresu v cudzine. Žalovaný

nie je evidovaný v registri poistencov Sociálnej poisťovne, nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
nie je vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody. Keďže konkrétne miesto pobytu žalovaného sa
súdu nepodarilo zistiť, súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke
súdu s tým, že žaloba sa dňom 30.09.2016 považuje za doručenú žalovanému.

8. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 03.04.2017, na ktoré sa nedostavil žalobca ani jeho právny
zástupca, ktorý mal predvolanie vykázané riadne a včas. Svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním zo
dňa 02.03.2017, pričom súhlasil s rozhodnutím bez jeho prítomnosti. Nedostavil sa ani žalovaný, ktorý
mal doručenie predvolania vykázané v súlade s ust. § 111 ods. 3 CSP. Súd postupoval podľa § 180 CSP,
vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol.

9. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložil
žalobca v priebehu konania, a to: Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru
a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 09.12.2014, Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru zo dňa 09.12.2014, výpis z účtu vo Fio banke za obdobie december 2014 č.ú. XXXXXXXXXX,

upomienky a urgencie, resp. poslednú výzvu z 16.01.2015, 23.01.2015 a 06.02.2015, pričom zistil tento
skutkový stav:10. Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalších služieb súd zistil, že bola uzavretá dňa 09.12.2014 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako spotrebiteľom s tým, že tento úver bol poskytnutý prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona

č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a predpokladom uzatvorenia
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola registrácia spotrebiteľa na adrese internetového sídla
veriteľa www.pozickomat.sk, za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplnená spotrebiteľom. V zmysle článku III. bod 3. sa Rámcová
zmluva a Zmluva považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom Rámcovej

zmluvy, Zmluvy a jej príloh klientom elektronickou poštou. Klient sa zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok
spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky
úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi
pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.
Úver poskytnutý veriteľom je bezúročný. Úver je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti
najviac 31 dní, poskytnutý jednorázovo v celej výške a klient sa zaviazal splatiť veriteľovi úver s

príslušenstvom v jednej splátke v lehote a za podmienok upravených v zmluve.
11. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 09.12.2014 súd zistil, že bola uzavretá
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom, pričom veriteľ sa zaviazal poskytnúť
spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350,- € s jednorázovým čerpaním
bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa uvedený v záhlaví

zmluvyvdeňuzatvoreniazmluvy,najneskôrnasledujúcipracovnýdeňpouzatvorenízmluvyaspotrebiteľ
sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 357,69 € bezhotovostne na bankový
účet veriteľa. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa
09.01.2015. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú
percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 29,2 %. Celkové náklady spotrebiteľa sú

tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 7,69 €.
12. Z výpisu bankového účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX súd zistil, že dňa 09.12.2014 bola zrealizovaná
transakcia, bezhotovostná platba vo výške 350,- €, kde ako číslo protiúčtu je uvedené Z. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX a v poznámke je uvedené deň splatnosti 09.01.2015.
13. Z upomienky o nezaplatení pohľadávky vo výške 392,69 € zo dňa 16.01.2015, z Urgencie

nezaplatenej pohľadávky vo výške 402,69 € zo dňa 23.01.2015 a z Poslednej výzvy zo dňa 06.02.2015
súd zistil, že tieto výzvy boli adresované žalovanému s tým, že ako odosielateľ je uvádzané
pozickomat.sk, ktorými bol žalovaný vyzývaný na úhradu dlžnej sumy z dôvodu, že neuhradil dlh v
lehote splatnosti, pričom boli postupne účtované administratívne poplatky - náklady vymáhania s tým,
že bol žalovaný upozornený na fakt, že ak neuhradí predmetný dlh dobrovoľne, bude vec riešená

prostredníctvom súdneho a exekučného vymáhania tohto dlhu, s čím mu vzniknú zvýšené náklady.

14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu 09.12.2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý
sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo
pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa
vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 až 11, § 11, 12, 14,
16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadovanézaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom ku dňu
09.12.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§40ods.4OZ,písomnáformajezachovaná,akjeprávnyúkonurobenýtelegraficky,ďalekopisom
aleboelektronickýmiprostriedkami,ktoréumožňujúzachytenieobsahuprávnehoúkonuaurčenieosoby,
ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými
prostriedkamijepodpísanýzaručenýmelektronickýmpodpisomalebozaručenouelektronickoupečaťou.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok,
poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri
poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská

zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 1a ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi,ktorýchvýškanepresiahne100eur,jenajvyššiaprípustnávýškaodplatyzosumyzmluvne

dohodnutých peňažných prostriedkov 30% ročne.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

15. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba je v časti, v ktorej nebola vzatá späť, dôvodná.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
úverová zmluva dňa 09.12.2014, a to tak Rámcová zmluva ako i samotná Zmluva o poskytnutí

spotrebiteľského úveru, pričom súd tieto zmluvy vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú (typovú,
formulárovú). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred
neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným
spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti modifikácie. Žalovaný
má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa, a z tohto uhla pohľadu

súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi stranami sporu aj posudzoval. Súd vychádzal z toho,
že medzi stranami bola uzavretá zmluva o úvere, t.j. na právny vzťah medzi nimi súd aplikoval príslušné
ustanovenia Obchodného zákonníka ako lex specialis, a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských
zmlúv ako takých, aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka resp. ustanovenia Občianskehozákonníka upravujúce právne úkony ako také. Vzhľadom na lehotu splatnosti predmetného úveru nebolo
možné tento úver podradiť pod pojem spotrebiteľský úver tak, ako to má na mysli zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, napriek tomu sa však jedná o tzv. iný úver pre spotrebiteľa v zmysle § 24

zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktoré sa aj na takýto úver vzťahujú vymenované ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z., okrem iného aj o náležitostiach zmluvy (§ 9 ods. 1 a 2) a dôsledkoch porušenia povinností
dodávateľa (§ 11).
17. Po oboznámení sa s predmetnou zmluvou o úvere súd nemal preukázané, že by neobsahovala
niektoré náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ktorých absencia by spôsobovala bezúročnosť

a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. V zmysle zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
350,- Eur, ktorej poskytnutie mal súd preukázané, pričom vychádzal z tvrdení žalobcu, ako i z dôkazov
ním predložených, keď nemal nijakým spôsobom preukázané, že by tieto skutočnosti žalovaný počas
trvania zmluvného vzťahu so žalobcom, resp. i následne v priebehu súdneho konania rozporoval (výška
poskytnutého úveru 350,- €, uhradená suma 0,- €). Súd mal zároveň preukázané, že číslo účtu, na
ktorý bola predmetná čiastka prevedená, zodpovedá číslu účtu uvedenému v predmetnej zmluve o

poskytnutí spotrebiteľského úveru, resp. v Rámcovej zmluve. Súd preto prisúdil žalobcovi uplatnenú
sumu predstavujúcu istinu úveru 350,- €.
18. Okrem istiny poskytnutého úveru si žalobca od žalovaného uplatnil aj odplatu za poskytnutie úveru,
ktorá bola v zmluve dohodnutá vo výške 7,69 €. Aj túto odplatu súd žalobcovi priznal, nakoľko jej výška je
v súlade s ust. § 53 ods. 6 OZ, t.j. neprekračuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa

požadovať. Po prepočítaní tejto odplaty v zmysle § 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. predstavuje
výšku 2,2 %, pričom v zmysle § 1a ods. 2 je najvyššia prípustná výška odplaty 30 % ročne, keďže sa
jedná a o poskytnutie peňažných prostriedkoch na obdobie kratšie ako 3 mesiace.
19. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, tento súd priznal od 10.01.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho
po splatnosti predmetného úveru z prisúdenej sumy 357,69. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania,

súd tento priznal vo výške ako bol žalobcom uplatnený, t.j. vo výške 5,05 % ročne, pričom sa jednalo o
zákonný úrok z omeškania, keď základná úroková sadzba ECB bola od 10.09.2014 do 15.03.2016 vo
výške 0,05 %, teda úrok z omeškania bol žalobcom uplatnený v zákonnej výške.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca
bol po čiastočnom späťvzatí žaloby vo zvyšku uplatneného nároku úspešný, preto mu súd priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na
podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe

treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125
ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.