Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Boroň
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/38/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116219242
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116219242.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobkyne: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v T., U. XXXX/XX, právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom vo Svidníku, ul. Sov.
hrdinov 163/66, proti žalovaným: 1/ M-Pluss, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Moyzesova 36/33, IČO: 47
808 985, právne zastúpený: prof. JUDr. Ján Klučka, Csc., advokát so sídlom v Košiciach, Ku Potoku 4,
2/ Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana s.r.o. so sídlom v Prešove, Hollého 14, IČO: 00 610
577, v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne a žalovaného v rade 1/ proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov č.k. 12Csp/82/2016 - 22 zo dňa 12.10.2016 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e sa uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanému v rade 1/ uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy
a iných príjmov z 10.6.2015 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXX z 10.6.2015 uzavretej medzi
žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade na výkon zrážok zo mzdy do právoplatného
skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa
10.6.2015, v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a rozhodnutie o
trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyhradil na konečné rozhodnutie vo veci samej.
2. Okrem iného uviedol, že súd považoval za nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi
konania nariadením neodkladného opatrenia, ktorým uložil žalovanému v rade 1/ povinnosť zdržať
sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov z 10.6.2015 (ďalej aj „Dohoda“) do
právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody. Nariadenie neodkladného opatrenia
voči žalovanému v rade 2/ považoval súd prvej inštancie za nadbytočné, vzhľadom na to, že ak žalovaný
v rade 1/ nesmie uplatňovať práva z Dohody, znamená to, že nesmie od žalovaného v rade 2/ požadovať
vykonávanie zrážok z jej mzdy a prijímať plnenia zodpovedajúce prípadným vykonaným zrážkam.
3. Proti zamietavému výroku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že
CSP umožňuje postup, ktorý zvolila, keď žalovala žalovaného v rade 2/ len vo vzťahu k neodkladnému
opatreniu.Poukázalanato,žejejúverjebezúročnýabezpoplatkov,svojúveružpreplatilaaveriteľžiada
ďalšie finančné prostriedky. Uviedla, že voči žalovanému v rade 2/ problém rieši už samotné neodkladné
opatrenie bez toho, aby mienila voči nemu podávať žalobu (§ 336 CSP). Spoliehať sa na iniciatívu
žalovaného v rade 1/, že on uskutoční kroky vo vzťahu k žalovanému v rade 2/, aby neuskutočňoval
zrážky, so sebou nesie viaceré riziká. Aj keď žalovaný v rade 1/ uskutoční potrebné opatrenia, nemá na
to určenú lehotu. Navrhla uznesenie v napadnutom výroku zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia voči žalovanému v rade 2/ vyhovieť.
4. Proti vyhovujúcemu výroku uznesenia zasa podal odvolanie žalovaný v rade 2/ namietajúc
nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu jeho neodôvodnenia.5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmalnapadnutéuznesenie,akoajkonaniemupredchádzajúcevzmyslezásadvyplývajúcichzust.
§ 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie
je vecne správne. V priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového stavu. Na zdôraznenie
správnosti a v súvislosti s odvolacími dôvodmi odvolací súd dopĺňa:
6. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).
7. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Neodkladným opatrením sa poskytuje spravidla iba dočasná úprava, nie definitívna. Súd nerozhoduje
na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia
porušenia týchto práv. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné.
9. Predpokladom neodkladného opatrenia je aspoň osvedčené právo a aspoň osvedčené ohrozenie
tohto práva.
10. Žalobkyňa sa vo veci samej domáha, aby sa žalovaný v rade 1/ zdržal použitia Dohody. Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na
majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide
o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem
iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky
zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu veriteľa.
11. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej
dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77
Siementhal).
12. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa alebo
slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka,
ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka,
ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná.
13. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo
veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.:
14. „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej
právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných
podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.
15. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných
právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že
bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať
aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
16. Odvolací súd konštatuje, že prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany žalobkyne
bolidostatočneosvedčenénajvýznamnejšieskutočnostidôležitéprerozhodnutieonávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia. Ide v tejto súvislosti najmä o existenciu zmluvy o úvere č. MC 0258 zo
dňa 10.06.2015 uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v rade 1/, Dohody
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 10.06.2015 uzavretej na samostatnej listine a žiadostižalovaného v rade 1/ adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy až do
vyrovnania celého dlhu.
17. Je zrejmé, že žalovaný v rade 1/ na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od žalobkyne dlh
na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojim
príjmom ako vlastným majetkom, pričom takýmto spôsobom žalovaný v rade 1/ môže od žalobkyne
vymôcť aj plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. úroky a poplatky, na ktoré by nemal
nárok, ak by bol úver považovaný za bezúročný a bezpoplatkový v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z..
Neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred vykonávaním zrážok
zo mzdy.
18. Podmienka bezodkladnosti úpravy pomerov je daná tým, že v prípade realizovania zrážok
zo mzdy nad rámec skutočného dlhu a ich poukázania na účet žalovaného v rade 1/ by došlo
k bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého by sa žalobkyňa musela domáhať, pričom existuje
opodstatnený predpoklad, žeby tak musela urobiť súdnou cestou. Nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa zakáže žalovanému v rade 1/ vykonávať právo z tejto Dohody je dočasné opatrenie proti
postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t.
j. že by sa na základe neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy poukázali veriteľovi zo mzdy žalobkyne
finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje.
19. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby voči žalovanému v rade 2/ sa odvolací súd plne stotožňuje s
odôvodnením súdu prvej inštancie. Zákonná úprava síce nevylučuje nariadenie neodkladného opatrenia
aj voči zamestnávateľovi ako jednému zo žalovaných, takýto výrok je však voči zamestnávateľovi
nadbytočný. Zamestnávateľovi zo samotnej dohody o zrážkach zo mzdy bez ďalšieho nevznikajú žiadne
práva ani povinnosti. Jediným oprávneným z dohody o zrážkach zo mzdy je veriteľ - žalovaný v rade 1/,
ktorému je neodkladným opatrením zakázané naďalej Dohodu uplatňovať. Ak žalovaný v rade 1/ nesmie
uplatňovať dohodu o zrážkach zo mzdy, tak žalovaný v rade 2/ nemá právny dôvod na vykonávanie
zrážok.
20. K odvolacej námietke žalovaného v rade 1/ týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia odvolací
súd poznamenáva, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie sa plne
stotožnil s dôvodmi uvedenými žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ
ide o absenciu „vlastných dôvodov a úvah súdu“, odvolací súd v tomto smere síce dáva za pravdu
žalovanému v rade 1/, avšak vzhľadom na to, že ide o neodkladné opatrenie smerujúce k bezodkladnej
úprave pomerov a je potrebné urýchlene poskytnúť žalobkyni právnu ochranu, odvolací súd zhojil túto
vadu prvoinštančného rozhodnutia a sám odôvodnil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia voči
žalovanému v rade 1/.
21. Záverom odvolací súd dodáva, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor
na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má
právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. V danom prípade nejde o odklon od
rozhodovacej praxe, nakoľko súdy v obdobných veciach týkajúcich sa dohôd o zrážkach zo mzdy
rozhodujú rovnako. Navyše aj právnemu predchodcovi žalovaného v rade 1/ (žalovaný v rade 1/ aj jeho
právny predchodca majú toho istého konateľa) už bolo v inej veci neodkladným opatrením zakázané
uplatňovať dohodu o zrážkach zo mzdy (uznesenie Okresného súdu Svidník č.k. 3C/102/2016 zo dňa
30.06.2016).
22. Za tohto stavu odvolací súd napadnuté uznesenie v oboch výrokoch ako vecne správne potvrdil v
súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.