Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/369/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4102899379
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4102899379.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v exekučnej veci oprávneného: UniCredit Bank Czech Republic
and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, proti
povinnej: B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, U., o návrhu na schválenie rozvrhu výťažku z
dražby nehnuteľnosti, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. Er/921/2002 - 799

zo dňa 21. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. Er/921/2002 - 799 zo dňa 21. apríla 2016 p o t
v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti:

nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX: Správa katastra Nitra, Okres Nitra, Obec U.,
Katastrálne územie U.

Parcelné číslo výmera v m2 druh pozemku charakteristika
604/10 144 zastavané plochy 644
604/13 877 zastavané plochy 644

604/16 51 zastavané plochy 644

a to všetko v podiele 1/1 na meno vlastníkov: D. F. nar. XX.XX.XXXX a B., r. R. nar. XX.XX.XXXX., ktorú
vykonal súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár so sídlom Exekútorského úradu v Šali dňa 14.07.2014,
a to na základe zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti vyhotovenej súdnym exekútorom
dňa 14.07.2014, ktorou súdny exekútor rozvrhol dražbou získaný výťažok v sume 20.503,49 eur podľa

§ 157 Exekučného poriadku nasledovne:

ods. 1 a) súdne trovy a trovy exekúcie v celkovej výške 6.249,09 eur a to:
- súdne trovy sa uspokojujú vo výške 5.181,07 eur (156.084,91 Sk)
- súdny poplatok za vydanie poverenia (kolok) vo výške 16,60 eur (500,00 Sk)
- trovy súdneho exekútora sa uspokojujú vo výške 1.051,39 eur s DPH z toho:

- odmena súdneho exekútora vo výške 0,00 eur
- náhrada hotových výdavkov (vrátane 20 % DPH) vo výške 1.051,39 eur a to:
- poštovné poplatky vo výške 190,54 eur (158,78 eur + 20 % DPH vo výške 31,76 eur )
- nákup kolkov vo výške 29,87 eur (24,90 eur + 20 % DPH vo výške 4,97 eur)
- vyúčtovanie za vyhotovenie znaleckých posudkov vo výške 830,98 eur (692,48 Eur + 20 % DPH vo
výške 138,50 eur)ods. 1 b) pohľadávky z hypotekárnych úverov a komunálnych úverov slúžiace na krytie menovitej
hodnoty hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vydaných bankou vrátane výnosov z
nich

- v tejto skupine si neprihlásil pohľadávku žiadny z veriteľov

ods. 1 c) pohľadávky zabezpečené záložným právom zákonným, zmluvným, sudcovským alebo
exekučným, zabezpečovacím prevodom práva, postúpením pohľadávky, prípadne obmedzením
prevodu nehnuteľností vcelku podľa času vzniku záložného práva, prípadne vzniku obmedzenia

prevodu nehnuteľností
- v tejto skupine je čiastočne uspokojená pohľadávka záložného veriteľa: pôvodne pod obchodným
menom: HCH, s.r.o., so sídlom Kysucký Lieskovec 158, Kysucký Lieskovec, IČO: 31 633 200 t. č. pod
novým obchodným menom: PPG Deco Slovakia, s.r.o., Kamenná 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 633 200,
vo výške 14.494,35 eur, nakoľko predmetom dražby boli nehnuteľnosti, zaťažené záložným právom len
tohto záložného veriteľa.

ods. 1 d) pohľadávky oprávneného, dane, poplatky, clá a pohľadávky z uskutočnených štátnych záruk,
pohľadávky poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na
dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti, úhrada za vecné bremená
prevzaté vydražiteľom so započítaním na najvyššie podanie,

- v tejto skupine nie je uspokojená žiadna pohľadávka, vzhľadom k tomu, že výťažok z dražby
nehnuteľnosti nepostačuje ani na úplné uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa.

ods. 1 e) nedoplatky výživného splatné ku dňu rozvrhu
- v tejto skupine si neprihlásil pohľadávku žiadny z veriteľov

ods. 1 f) ostatné pohľadávky štátu
- v tejto skupine si neprihlásil pohľadávku žiadny z veriteľov

ods. 1 g) ostatné pohľadávky

- v tejto skupine si neprihlásil pohľadávku žiadny z veriteľov.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 157, § 154, § 155, §156, § 160, § 161, § 164, § 196, §
197, § 199 a § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len "Exekučný poriadok").

3. Súd prvej inštancie uviedol, že príklep podľa ustanovenia § 146 a nasl. Exekučného poriadku
bol schválený Okresným súdom Nitra, uznesením č. k. Er/921/02-351 zo dňa 03-02-2003. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2003. Súd prvej inštancie preskúmal návrh rozvrhu
výťažku predložený súdnym exekútorom, a zistil, že je v súlade so zákonom, a nároky oprávnených

boli uspokojené tak, ako vyplýva zo zápisnice o rozvrhu výťažku zo dňa 14.07.2014, pričom žiadna z
oprávnených osôb nevzniesla námietku proti rozvrhu výťažku. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie
nasledovne:

1/ odmena súdneho exekútora 0,00 eur

2/ náhrada hotových výdavkov
- Poštovné 158,78 eur
- Kolky 24,90 eur
- znalecké posudky 692,48 eur

Trovy spolu 876,16 eur
20 % DPH 175,23 eur
Trovy exekúcie s DPH 1.051,39 eur.

4. Preskúmaním predloženej špecifikácie trov exekúcie a exekútorského spisu súd prvej inštancie

konštatoval, že súdny exekútor preukázal hotové výdavky pripojenými doručenkami k poštovnému,
pripojenými faktúrami za znalecké posudky a úhradami za kolky. Preto súd prvej inštancie súdnemu
exekútorovi priznal trovy exekúcie tak, ako si ich uplatnil. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhrady
hotových výdavkov zvýšené o daň z pridanej hodnoty, nakoľko mal preukázané, že súdny exekútorje platiteľom dane z pridanej hodnoty a s novelou Exekučného poriadku č.348/2011 Z. z. účinnou od
01.01.2012 bolo do ustanovenia § 196 EP zakotvené právo súdneho exekútora, ak je platiteľom dane,
na priznanie DPH nielen z odmeny za výkon exekučnej činnosti, ale aj z náhrad. Predmetná novela

neobsahuje žiadne prechodné ustanovenie k zmeneným ustanoveniam v konaniach, ktoré sa začali ešte
za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Keďže v danom prípade sa jedná o procesné ustanovenie,
je potrebné postupovať podľa všeobecnej zásady, v zmysle ktorej nové procesné predpisy sa uplatnia
aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím cit. novely Exekučného poriadku. Na základe uvedených
skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Po schválení

rozvrhu výťažku a po úplnom zaplatení najvyššieho podania, poukáže súdny exekútor do siedmych
dní osobám prikázané sumy, s výnimkou nárokov, o ktorých prebieha konanie o zapretie prihlásenej
pohľadávky (§ 165 ods. 1 Exekučného poriadku), prípadne podľa § 157 ods. 4 Exekučného poriadku.

5. Proti tomuto uzneseniu podala povinná v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

6. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov a nie je vecne správne a je vydané v rozpore so zákonom. Okresný súd vydal napadnuté
uzneseniepotom,čoKrajskýsúdvNitreuznesenímsp.zn.26CoE/386/2015-770,26CoE/387/2015-770
zo dňa 29.02.2016 na moje odvolanie zrušil predchádzajúce uznesenie Okresného súdu v Nitre sp.
zn. Er 921/2002-715 zo dňa 02.09.2014 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V zmysle uvedeného je

preto napadnuté uznesenie v rozpore s ustanovením § 226 OSP, podľa ktorého ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu. Krajský súd vyslovil právny názor, že rozvrh výťažku nebol súdnym
exekútorom vykonaný v súlade so zákonom a okresný súd bol preto povinný rozvrh výťažku neschválit'
a vrátiť vec exekútorovi na nové konanie, aby súdny exekútor vykonal rozvrhové konanie v súlade

so zákonom. Okresný súd pri schvaľovaní rozvrhu skúma, či sa rozvrh výťažku uskutočnil podľa §
155 až 158 Exekučného poriadku a ak odvolací súd povie, že rozvrh výťažku sa neuskutočnil v
súlade so zákonom, nemá okresný súd inú možnosť len rozvrh neschváliť. Aj z uvedeného názoru
odvolacieho súdu je zrejmé, že hotové výdavky uvedené súdnym exekútorom v zápisnici z rozvrhu
výťažku sú nepreskúmateľné, a preto mal byť vykonaný nový rozvrh výťažku. Ak nebol vykonaný nový

rozvrh výťažku, bolo upreté právo na spravodlivé súdne konanie a to aj v súvislosti s tým, že súdny
exekútor si v rozvrhu výťažku uplatnil na trovy exekúcie vyššiu sumu ako sumu, o ktorej som bola
upovedomená v rámci predbežných trov exekúcie. Tým, že v zápisnici nie sú presne špecifikované
trovy exekúcie, nemohla sa povinná k nim riadne vyjadriť z čoho pozostávajú a či vôbec súdnemu
exekútorovi takéto trovy exekúcie aj vznikli a či ich preukázal listinnými dôkazmi (doručenky, faktúra za

znalecký a pod.). Súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 18.04.2002 upovedomil o
predbežných trovách exekúcie v sume 30.381,85 eur, ale v rozvrhu výťažku si uspokojil celkom sumu
33.751,99 eur. Ak si chcel súdny exekútor uspokojiť trovy exekúcie v sume prevyšujúcej predbežné
trovy exekúcie, musel o takýchto ďalších trovách exekúcie upovedomiť oprávneného aj povinného, čo
sa v tomto exekučnom konaní nestalo. Súdny exekútor nevydal okrem upovedomenia o začatí exekúcie

žiadne upovedomenie o ďalších trovách exekúcie v súlade s ustanovením § 202 Exekučného poriadku,
a preto súd nemal schváliť rozvrh výťažku. Súdny exekútor si nemôže uspokojiť trovy exekúcie, o
ktorých neboli oprávnený a povinný upovedomení. Uvedené konštatoval aj krajský súd, ale okresný
súd opätovne nerešpektoval názor odvolacieho súdu. V otázke priznania dane z pridanej hodnoty na
trovy exekúcie súdneho exekútora, povinná dala do pozornosti súdu ustanovenie § 196 Exekučného

poriadku, ktoré sa s účinnosťou od 01.09.2015 zákonom č. 341/2005 Z. z. doplnilo o vetu: Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej
hodnoty. Zároveň sa týmto zákonom doplnili prechodné ustanovenia exekučného poriadku a to o §
238, podľa ktorého konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.
augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. V zmysle uvedeného teda platí, že pre konania začaté

do 31. augusta 2005 platí ustanovenie § 196 v znení: Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patri exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Z uvedeného a aj
zo záverečných ustanovení je zrejmé, že zámerom zákonodarcu bolo, aby až od účinnosti zákona
č. 341/2005 Z. z. sa odmena zvyšovala o DPH a aby v konaniach do účinnosti zákona, sa odmena
nezvyšovala. Ak by zámerom zákonodarcu bolo, že odmena sa zvyšuje aj na konania do účinnosti

zákona č. 341/2005 Z. z., tak by to vyjadril aj patrične v záverečných ustanoveniach. Ak tak neurobil,
ale naopak obmedzil účinky tohto ustanovenia len na konania začaté od účinnosti zákona, teda od
01.09.2005, súd nemá právomoc toto ustanovenie nijako meniť, pretože by si privlastnil zákonodarnú
moc. Zákonom č. 348/2011 Z. z. sa síce doplnilo ustanovenie § 196 tak, že za slová "zvyšuje sa jehoodmena" sa vkladajú slová "a náhrady určené podľa tohto zákona", ale pre konania začaté do 31.
augusta 2005 ustanovenie § 196 neobsahovalo slovné spojenie "zvyšuje sa jeho odmena" a nemohli
sa preto zákonom č. 348/2011 Z. z. za tieto slová vložiť slová "a náhrady určené podľa tohto zákona" a

nemôžu sa preto hotové výdavky exekútora zvyšovať o daň z pridanej hodnoty pre konania začaté do
31.08.2005. V zmysle uvedeného preto možno jednojednoznačne povedať, že na konania začaté do 31.
augusta 2005, aj po účinnosti zákona č. 348/2011 Z. z., sa vzťahuje ustanovenie § 196 v nasledovnom
znení: Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patri exekútorovi odmena, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času. Toto ustanovenie neobsahuje nič o tom, že sa trovy exekúcie zvyšujú

o daň z pridanej hodnoty a súd si nemôže svojvoľne urobiť výklad zákona v rozpore so zákonným
znením a naviac, keď aj odvolací súd v minulosti potvrdil, že na konania začaté do 31. augusta 2005 sa
vzťahuje už citované ustanovenie § 196 bez dane z pridanej hodnoty (Krajský súd v Nitre v uznesení
č. k 26CoE/94/2010-643, 26CoE/95/2010-643 zo dňa 30.09.2010; Krajský súd v Nitre uznesenie č.
8CoE/86/2007-412 zo dňa 30.05.2008). Nemožno si spraviť taký výklad prechodných ustanovení, resp.
ak nie sú prechodné ustanovenia uvedené, že nová právna úprava platí aj na predchádzajúce právne

normy bez ohľadu na to, aké tieto normy mali prechodné ustanovenia. V zmysle uvedeného preto nie je
prípustný ten výklad, že daň z pridanej hodnoty sa vzťahuje aj na konania začaté do 31.08.2005 a preto
aj hotové výdavky sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty, ale je správny len ten výklad, resp. zákonné
znenie, že trovy exekúcie súdneho exekútora a to odmena aj náhrady určené podľa tohto zákona sa
zvyšujú o daň z pridanej hodnoty len na konania začaté od 01.09.2005. V súvislosti s nesprávnym

výkladom súdu a nerešpektovaním zákonného ustanovenia § 196 Exekučného poriadku platného pre
konania začaté do 31.08.2005 povinná dala súdu do pozornosti názor Ústavného súdu Slovenskej
republiky (II. US 28/96). Okresný súd v napadnutom uznesení riadne neodôvodnil svoje uznesenie,
nie je z neho zrejmé, či súdny exekútor postupoval v súlade s exekučným poriadkom a ak áno, na
základe akých dôvodov k tomu súd dospel tak, ako mu to prikázal odvolací súd. Okresný súd sa v

tomto smere opätovne neriadil názorom odvolacieho súdu. Súdny exekútor dňa 14.07.2014 o 14.00
hod. okrem tohto rozvrhu vykonal aj rozvrh výťažku z verejnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX v katastrálnom území Q. ako p. č. 2459/1 zastavané plochy o výmere 463 m2, parcelné č. 2459/2
vinice o výmere 366 m2 a dom so súpisným číslom XXXX na pare. č. 2459/1. Súdny exekútor vykonal
v ten istý deň a v tú istú hodinu (čo okrem iného fyzicky nie je možné) dva rozdielne rozvrhy výťažkov

a vyhotovil z každého rozvrhu výťažku samostatnú zápisnicu, čím postupoval v rozpore s exekučným
poriadkom. Súdny exekútor mohol v ten istý okamih vykonať rozvrh len jednej rozdeľovanej podstaty a
nie dvoch rozdielnych podstát a ešte aj s rozdielnymi prihlásenými veriteľmi a preto jedna z uvedených
zápisníc nie je vyhotovená v súlade s exekučným poriadkom, pretože nezohľadňuje skutočnosť, t. j.
že v ten istý okamih nemohli prebehnúť dva rôzne úkony. Správny postup súdneho exekútora mal

byť ten, že by vykonal rozvrh obidvoch výťažkov v jednom rozvrhovom pojednávaní s tým, že by pri
uspokojovaní zohľadňoval skutočnosť jednak či si veriteľ prihlásil pohľadávku ku dňu konania konkrétnej
verejnej dražbe nehnuteľností a aké má pri tej ktorej nehnuteľnosti postavenie podľa jednotlivých skupín
§ 157 exekučného poriadku. Tým, že súdny exekútor vykonal dve rozvrhové pojednávania v tom istom
spise, nie je zrejmé, na základe čoho v tomto rozvrhovom pojednávaní si neuplatnil žiadnu odmenu

za vykonanie exekúcie, ale len hotové výdavky. V druhom rozvrhu si uplatnil všetku odmenu a na môj
úkor sa znížilo uspokojenie pohľadávky pre oprávneného v tomto exekučnom konaní. Súdny exekútor
si mal pomerne uplatniť odmenu aj v tomto rozvrhovom konaní aj v druhom konaní a mal vychádzať z
pomeru rozdeľovaných podstát a z pomeru týchto podstát potom pristupovať k pomernému rozdeleniu
odmeny. Konkrétne ak jedna rozdeľovaná podstata bola v sume 111.880,10 eur a druhá 20.743,41 eur,

ich pomer je 84,36 ku 15,64 a v tomto pomere si mal exekútor uplatniť odmenu aj v tomto rozvrhovom
pojednávaní, to zn. v tomto rozvrhu si mal uplatniť odmenu v sume 15,64 % z celkovej odmeny súdneho
exekútora a v druhom rozvrhu v sume 84,36 % z celkovej odmeny. Ak by bol vykonaný len jeden
rozvrh výťažku, trovy exekúcie by sa pomerne rozdelili medzi rozdeľované podstaty a nedošlo by k
znevýhodneniu mňa ako povinnej a tiež oprávneného. Aj na základe uvedeného je potrebné uznesenie

o schválení rozvrhu výťažku zrušiť. V zmysle uvedeného ustanovenie § 46 ods. 5 exekučného poriadku
platí aj na toto exekučné konanie a súdny exekútor ho mal pri rozvrhovom pojednávaní rešpektovať.
Zákonné ustanovenie § 46 ods. 5 vôbec nie je v rozpore s ustanovením § 157, pretože v ustanovení
§ 157 sa pojednáva len a len o tom, v akom poradí sa majú uspokojovať jednotlivé prihlásené nároky
veriteľov a vôbec nepojednáva o tom, ako sa majú trovy exekúcie určiť. O tom, aké trovy exekúcie si z

každého plnenia môže exekútor ponechať a ako si odmenu vyrátať pojednáva vyhláška o odmeňovaní
a hlavne exekučný poriadok v ustanovení § 46 ods. 5. Týmto ustanovením zákonodarca zabránil tomu,
aby si súdny exekútor uspokojoval svoju odmenu a trovy exekúcie nad zákonný rámec tak, ako to
bývalo v minulosti. Zámer zákonodarcu vyjadrený v ustanovení § 46 ods. 5 je jednoznačný a súd nemámožnosť ignorovať zákonné znenie. Ustanovenie § 157 pojednáva len a len o poradí pohľadávok ako
sa budú z rozdeľovanej podstaty uspokojovať a nepojednáva o výške a výpočte trov exekúcie. Niet
preto rozumného dôvodu (zákonného už vôbec nie), aby aj pri rozvrhu výťažku sa rešpektoval zákon

a to § 46 ods. 5 Exekučného poriadku. Toto ustanovenie nie je v zákone bezdôvodne, ale preto, aby
boli účastníci exekučného konania chránení pred svojvôľou súdnych exekútorov a súdy by mali toto
zákonné ustanovenie rešpektovať a nie ho zľahčovať a poukazovať, že ho nie je možné kombinovať
s ustanovením § 157, keď to zákon v žiadnom ustanovení nehovorí. Naopak ustanovenie § 157
pojednáva len o poradí uspokojovania prihlásených pohľadávok. Súdny exekútor je povinný si vyrátať

trovy exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom a ak si ich správne vyráta, môže ich potom zaradiť
do poradia podľa § 157. Nie je preto zrejmé, prečo súd ignoruje ustanovenie § 46 ods. 5 Exekučného
poriadku. Súdny exekútor v ten istý okamih uskutočnil dve rozvrhové pojednávania a na trovy exekúcie si
spolu rozdelil sumu vyššiu ako 24 % z plnenia. Rozdeľovaná podstata v tomto rozvrhu v sume 20.743,41
eur plus rozdeľovaná podstata v sume 111.880,10 eur z druhého rozvrhu spolu 132.623,51 eur a súdny
exekútor si na trovy exekúcie rozdelil spolu sumu 33.751,99 eur (1.051,39 eur plus 32.700,60 eur), čo

je 25,45 % z celkového plnenia 132.623,51 eur a je to viac ako povolených 24 % z prijatého plnenia.
Postup súdneho exekútora, ktorý z jedného vykonaného rozvrhového pojednávania vyhotovil dve rôzne
zápisnice z rozvrhu sa v tomto smere javí ako obchádzanie zákona aby rozdelil trov exekúcie na dve
rôzne rozvrhové konania, aby obišiel ustanovenia § 46 ods. 5 exekučného poriadku. Súdny exekútor
preto porušil ustanovenie § 46 ods. 5 exekučného poriadku, pretože si na trovy exekúcie rozdelil viac ako

24 % z prijatého plnenia. Napadnuté uznesenie je nesprávne aj z dôvodu nesprávnej sumy, ktorú mal
súdny exekútor rozdeľovať. Predmetom rozvrhu bola suma 20.743,41 eur a nie suma 20.503,49 eur ako
nesprávne uvádza okresný súd. Zrejme súd len opísal predchádzajúce uznesenia, kde táto suma bola
uvedená a vôbec sa nezaoberal samotným schvaľovaním rozvrhu. Súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár
vymáha v druhom exekučnom konaní EX 240/2001, Er 1621/01 pre toho istého oprávneného UniCredit

Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky proti povinnému TIROL s. r. o.
pohľadávku oprávneného v sume 100.985,31 eur a právnym dôvodom dlhu uvedeného v exekučnom
titule je úverová zmluva č. 003/99/031 zo dňa 19.03.1999. B. F. je ručiteľkou k úverovej zmluve č.
003/99/031 zo dňa 19.03.1999. Na základe rozhodnutia Krajského súdu Nitra sp. zn. 16Cb 92/01-47 zo
dňa 17.09.2011 je tento ručiteľský záväzok vymáhaný v tomto exekučnom konaní Er 921/02, vedenom u

súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára pod číslom exekúcie EX 129/2002. Z uvedeného je zrejmé,
že tá istá pohľadávka je vymáhaná v dvoch rôznych exekučných konaniach a znamená to preto, že
ak v jednom konaní sa vymôže časť pohľadávky (v EX 240/2001), v druhom exekučnom konaní (EX
129/2002)samusízohľadniť,žeužječasťpohľadávkyjezaplatenáaprispôsobiťtomuajsvojuodmenu-
odmenu rátať z takto zníženej vymáhanej pohľadávky. Súdny exekútor si v prípade, že sa vymáha tá istá

pohľadávka v dvoch rôznych konaniach, môže zobrať odmenu len z vymáhanej sumy. Po zohľadnení
súm z EX 240/2001 potom v tomto exekučnom konaní na istine zostáva vymôcť sumu 30.219,43 eur
(100.503,65-70.284,22) a odmena exekútora bude len z tejto sumy (v súlade s názorom odvolacieho
súdu) a odmena je potom 6.044 eur. Z uvedeného je preto zrejmé, že rozvrh výťažku nebol vykonaný v
súlade so zákonom a súd mal preto rozvrh výťažku neschváliť. Na základe vyššie uvedených vecných

a právnych skutočností mala povinná za to, že rozvrh výťažku nebol vykonaný v súlade so zákonom a
napadnuté rozhodnutie okresného súdu je navyše nepreskúmateľné a napadnutým uznesením jej bolo
odňaté právo konať pred súdom a právo na spravodlivý proces, žiada uznesenie Okresného súdu Nitra
č. Er 921/2002-799 zo dňa 21.04.2016 zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu povinnej sa vydaril aj oprávnený, pričom uviedol, že predmetné odvolanie považuje
za nedôvodné, nemajúce akúkoľvek oporu v zákonných ustanoveniach Exekučného poriadku, ani v
skutkových a právnych okolnostiach exekučného konania ako ani v obsahu predmetného exekučného
spisu. Mal za to, že povinná neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa už Krajský súd v Nitre vo
svojom predchádzajúcom uznesení 26CoE/386/2015-770 (a predtým opakovane v iných uzneseniach

Krajského súdu v Nitre) nezaoberal a tieto procesne nevyriešil. Podané odvolanie považuje len za
účelovú snahu povinného oddialiť právoplatné ukončenie prebiehajúceho exekučného konania. Mal za
to, že napadnuté uznesenia sú vecne a právne správne. Navrhol preto napadnuté uznesenia ako vecne
správne potvrdiť.

8. K odvolaniu povinnej sa vyjadril aj súdny exekútor pričom uviedol, že povinná považuje uznesenie
OS Nitra č. k. Er 921/2002-799 zo dňa 21.04.2016 za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nie
je vecne správne a je vydané v rozpore so zákonom. Uviedol, že Okresným súdom Nitra bol poverený
(Poverenie č. 5403 018242*, Er 921/02, EX 129/2002) na vymoženie uloženej povinnosti: o zaplatenie3.027.773,09 Sk s 19,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.042.283,53 Sk od 07.06.2001 do
zaplatenia, trov konania 156.085, Sk a trov exekúcie spoločne a nerozdielne. Suma vo výške 100.503,65
eura je vymáhanou istinou, avšak vymáhanou pohľadávkou je istina a jej príslušenstvo a trovy exekúcie.

Nemá vedomosť o tom, že by táto exekúcia bola zastavená v časti jej príslušenstva. Povinná opakovane
považuje za porušenie Exekučného poriadku skutočnosť, že v jeden deň a v jednom čase boli vykonané
dva rozvrhy a vyhotovené z každého z nich samostatné zápisnice. Tým, že v jednom rozvrhovom
konaní exekútor uspokojil len hotové výdavky a odmenu v plnej výške až v druhom rozvrhovom konaní
má povinná za to, že bezdôvodne zvýhodnil veriteľa PPG Deco Slovakia s. r. o. na úkor povinných

a oprávneného v exekučnom konaní. K tomuto spôsobu uspokojenia trov exekúcie konštatoval, že
pristúpil na základe právneho názoru odvolacieho súdu. Ďalej uviedol, že povinná opakovane namieta
obchádzanie použitia § 46 ods. 5 EP. Pravidlo pre použitie prijatých plnení podľa § 46 os. 5 EP
však nie je možné aplikovať ani kombinovať pri rozvrhu výťažku na dražbe nehnuteľností ako sa
opakovane a mylne domnieva povinná aj napriek tomu, že KS Nitra konštatoval, že pri rozvrhu výťažku
na dražbe nehnuteľnosti sa pohľadávky uspokojujú v poradí a podľa zásad v § 157 EP. Rovnako nie

je povinnosťou exekútora pri rozvrhu výťažku na dražbe nehnuteľností uvádzať, či suma pripadajúca
pre oprávneného pripadá len na istinu alebo aj na príslušenstvo pohľadávky. Postup pri zaradení a
uspokojovaní pohľadávok pri rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti upravuje ust. § 157 EP. Uviedol,
že súdu predložil špecifikáciu trov exekúcie (list zo dňa 14.04.2016) a riadne preukázal hotové výdavky
pripojenými doručenkami k poštovnému, pripojenými faktúrami za znalecké posudky a úhradami za

kolky. Preto ich súd priznal tak ako ich uplatnil. Súd mal tiež preukázané, že exekútor je platcom DPH
a že s novelou EP č. 348/2011 Z. z. účinnou od 01.01.2012 bolo do ustanovenia § 196 EP zakotvené
právo súdneho exekútora, ak je platiteľom dane, na priznanie DPH nielen z odmeny za výkon exekučnej
činnosti, ale aj z náhrad. Predmetná novela neobsahuje žiadne prechodné ustanovenie k zmeneným
ustanoveniam v konaniach, ktoré sa začali ešte za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Keďže

sa jedná o procesné ustanovenie, je potrebné postupovať podľa všeobecnej zásady, v zmysle ktorej
nové procesné predpisy sa uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím cit. novely EP. Povinná
opakovane namieta zvýšenie trov exekúcie (odmeny aj hotových výdavkov) o DPH. Krajský súd Nitra sa
už týmto zaoberal a vysporiadal a konštatoval, že v tejto časti ( navýšenie o DPH) je odvolanie povinných
nedôvodné. Aj pokiaľ ide o skutočnosti uvádzané povinnými vo veci a k veci EX 240/01 táto skutočnosť

už bola súdom prejednaná a je predmetom viacerých právoplatných rozhodnutí nachádzajúcich sa v
súdnom spise. Exekučné konania EX 129/02 a EX 240/01 nemožno spájať. Vzhľadom na to považoval
uznesenie za vecne správne.

9. K vyjadreniu oprávneného a súdneho exekútora k odvolaniu povinnej sa vyjadrila aj povinná,

pričom poukázala na predchádzajúce zrušujúce uznesenia, ktoré uznali, že ňou uvádzané porušenia
Exekučného poriadku zo strany súdneho exekútora sú dôvodné. Ďalej uviedla, že pre toto exekučné
konanie platí nasledovné znenie § 196 Exekučného poriadku. Podľa jej názoru sa odmena exekútora o
DPH nenavyšuje. Ďalej uviedla, že vymáhanou sumou je suma 100.503,65 eura.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie povinnej nie je
dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 157 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa výsledkov rozvrhového pojednávania sa z podstaty
uspokojujú pohľadávky v tomto poradí:

a) súdne trovy a trovy exekúcie,

b) pohľadávky z hypotekárnych úverov a komunálnych úverov slúžiace na krytie menovitej hodnoty
hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vydaných bankou vrátane výnosov z nich,c) pohľadávky zabezpečené záložným právom zákonným, zmluvným, sudcovským alebo exekučným,
zabezpečovacím prevodom práva, postúpením pohľadávky, prípadne obmedzením prevodu
nehnuteľností vcelku podľa času vzniku záložného práva, prípadne vzniku obmedzenia prevodu

nehnuteľností,

d) pohľadávky oprávneného, dane, poplatky, clá a pohľadávky z uskutočnených štátnych záruk,
pohľadávky poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na
dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti, úhrada za vecné bremená

prevzaté vydražiteľom so započítaním na najvyššie podanie,

e) nedoplatky výživného splatné ku dňu rozvrhu,

f) ostatné pohľadávky štátu,

g) ostatné pohľadávky.

14. Podľa § 196 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak
je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a

náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

15. Podľa § 199 citovaného zákona, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

16. Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

17. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzal a zistil, že je vo výroku vecne správne. Odvolací súd má za potrebné v prvom rade
poukázať na to, že exekúcia predajom nehnuteľnosti pozostáva z viacerých na seba nadväzujúcich
úkonov exekučného súdu, exekútora a ostatných subjektov zúčastnených na tomto nútenom vymáhaní

nárokov oprávnených. Podľa Exekučného poriadku sa cieľ tejto exekúcie dosahuje po upovedomení
o začatí exekúcie a po vydaní exekučného príkazu vykonaním dražby, ktorej predchádza odhad
exekvovaných nehnuteľností a exekúcia sa spravidla končí rozvrhovými úkonmi, resp. rozvrhovým
pojednávaním exekútora. Exekútor o rozvrhu výťažku nevydáva rozhodnutie, ale spíše o ňom zápisnicu,
ktorá obsahuje rozvrh výťažku podľa zásad a poradia pohľadávok uvedeného v Exekučnom poriadku,

pričom predmetný rozvrh výťažku obsiahnutý v tejto zápisnici podlieha schváleniu exekučným súdom.
Zápisnica o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti je preto v podstate len návrhom na rozvrh tohto
výťažku, ktorý možno napadnúť i preskúmať v exekučnom konaní. Po rozvrhu výťažku teda nasleduje
prieskumná a schvaľovacia činnosť exekučného súdu týkajúca sa rozhodovania o schválení rozvrhu
výťažku. Pri jeho schvaľovaní exekučný súd skúma, či sa uskutočnil podľa § 155 - § 158 Exekučného

poriadku. Pri tomto schvaľovaní prihliadne aj na výsledky konania o zapretí nárokov v zmysle § 162
ods. 1 Exekučného poriadku, a ak pri rozvrhovom pojednávaní nedošlo k procesnej vade, ktorá by
mohla mať vplyv na správnosť rozvrhu, alebo k inému porušeniu zákona, uznesením rozvrh výťažku
schváli. Dôvodmi na neschválenie rozvrhu sú prípady, ak súd vyhovel námietkam v zmysle § 161 a §
162 Exekučného poriadku, ak je rozvrh nesprávny, alebo ak je tu iné porušenie zákona.

18. Vo vzťahu k námietke povinnej, že súdny exekútor mal vykonať nový rozvrh výťažku, odvolací
súd konštatuje, že súdny exekútor tak nebol povinný konať, nakoľko predchádzajúce uznesenie bolo
odvolacím súdom zrušené pre jeho nepreskúmateľnosť v časti týkajúcej sa trov exekúcie v zmysle
§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, ktorá sa odstráni

tým, že následne súd svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo požiadavky jeho presvedčivosti.
Nepreskúmateľné tak boli hotové výdavky súdneho exekútora v predchádzajúcom rozhodnutí súdu
prvej inštancie č. k. Er/921/2002 - 715 zo dňa 02.09.2014, kde súd prvej inštancie neodôvodnil výšku
priznaných hotových výdavkov súdneho exekútora. Odvolací súd konštatoval, že napadnuté uzneseniebolo v tomto smere nepreskúmateľné, nakoľko z jeho obsahu nebolo zrejmé z akých položiek pozostáva
suma 1.051,39 eura, keďže súd prvej inštancie uviedol, že pozostáva z poštovných poplatkov vo výške
190,54 eura a nákupu kolkov vo výške 29,87 eura, t. j. spolu vo výške 220,41 eura. Z napadnutého

uznesenia tak nebolo zrejmé, z akých položiek teda pozostávala suma prevyšujúca sumu 220,41 eura,
ktorá tvorí celkovo sumu priznanú v uznesení ako náhrada hotových výdavkov vo výške 1.051,39 eur.
Z návrhu súdneho exekútora na schválenie rozvrhu výťažku zo dňa 29.07.2014 bolo zrejmé, že by
sa malo jednať o vyúčtovanie za vyhotovenie znaleckých posudkov vo výške 830,98 eura, avšak táto
suma sa do odôvodnenia napadnutého uznesenia nepremietla. Odvolací však konštatuje, že súd prvej

inštancienáslednesvojerozhodnutie,ktoréjenapadnutériadneodôvodnilajvtejtočasti.Znapadnutého
uznesenia je zrejmé, že sa jedná vyúčtovanie za vyhotovenie znaleckých posudkov vo výške 830,98 eur
(692,48 eur + 20 % DPH vo výške 138,50 eur). Hotové výdavky súdneho exekútora súd prvej inštancie
aj preskúmal podľa predloženej špecifikácie trov exekúcie a exekútorského spisu, pričom konštatoval,
že súdny exekútor preukázal hotové výdavky pripojenými doručenkami k poštovnému, pripojenými
faktúrami za znalecké posudky a úhradami za kolky.

19. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa priznania dane z pridanej hodnoty na trovy súdneho exekútora,
odvolací súd konštatuje, že základná právna úprava odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti je upravená v ustanoveniach § 196 a nasl. Exekučného poriadku. Podľa § 199 výšku odmeny
exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného

preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví
ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne
záväzným právnym predpisom. Týmto vykonávacím právnym predpisom je vyhláška Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Odvolací súd poznamenáva, že s účinnosťou od

01.01.2012 bola do ustanovenia § 196 Exekučného poriadku včlenená novela v zmysle ktorej, ak je
exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a už
aj náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Touto novelou sa odstránili výkladové
nejasnosti týkajúce sa nároku súdneho exekútora na daň z pridanej hodnoty aj z náhrad hotových
výdavkov. Dosiahlo sa vecné zjednotenie právnej úpravy režimu dane z pridanej hodnoty tak pri odmene

ako aj pri náhradách súdnych exekútorov podľa Exekučného poriadku s právnou úpravou náhrad iných
regulovaných profesií. Nakoľko predmetná novela zákonom č. 348/2011 Z. z. účinná od 01.01.2012
neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k zmeneným ustanoveniam v konaniach, ktoré začali ešte
za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, jej aplikácia súdom prvého stupňa bola správna. Keďže
sa jedná o procesné ustanovenie, je potrebné postupovať podľa všeobecnej zásady, v zmysle ktorej

nové procesné predpisy sa uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred jej prijatím. A teda aj v skôr
začatých exekučných konaniach je potrebné priznať daň z pridanej hodnoty exekútorovi, ak je platiteľom
dane z pridanej hodnoty, nielen z odmeny, ale aj z náhrad hotových výdavkov. Súdny exekútor si tak v
rámci vyčíslenia trov exekúcie s účinnosťou od 01.01.2012 správne do trov exekúcie v oboch prípadoch
rozvrhu výťažku zahrnul aj DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov.

20. Ďalej povinná namietala aj to, že súdny exekútor vykonal v jeden deň a v jednom čase dva rozvrhy
výťažku a vyhotovil z každého z nich samostatnú zápisnicu, čo považuje za obchádzanie ustanovenia
§ 46 ods. 5 Exekučného poriadku, pretože si tým exekútor na trovy exekúcie rozdelil viac ako 24 % z
prijateľného plnenia. Odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 46 ods. 5 Exekučného poriadku nie je

možné aplikovať ani kombinovať pri rozvrhu výťažku na dražbe nehnuteľností. Pri rozvrhu výťažku na
dražbe nehnuteľností sa pohľadávky uspokojujú v poradí a podľa zásad uvedených v § 157 Exekučného
poriadku. Navyše súdny exekútor si náhradu trov exekúcie neuplatnil duplicitne, uplatnil si iba jednu
odmenu a taktiež náhrady hotových výdavkov si účtoval iba jeden krát.
21. Pokiaľ ide o námietku povinnej, že súdny exekútor si pohľadávku vymáha dvomi nezávislými

exekučnými konaniami, odvolací súd poukazuje na to, že táto skutočnosť už bola súdom prejednaná a je
predmetom viacerých právoplatných rozhodnutí nachádzajúcich sa v súdnom spise, kde sa odvolací súd
stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o skutočnosť, že v danom prípade síce prebiehajú
dve exekučné konania avšak nejde o totožné konania, napriek tomu, že ide o jedného oprávneného.
Skutočnosť, že na jednu pohľadávku existujú dva exekučné tituly nemohol odstraňovať exekučný súd.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.