Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/138/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315209473
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315209473.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s.,
so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zast. Mgr. Miroslavom Vilímom,
advokátom so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXX, XXX XX U., o zaplatenie 174,17 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č.k. 35C/308/2015-32 zo dňa 10. februára 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka
(zákon č. 40/1964 Zb. - § 788 ods. 1, § 796 ods. 1, § 52 ods. 1, § 100 os. 1, § 101 ods. 1), ustanoveniami
Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou motorového
vozidla (zákon č. 381/2001 Z.z. - § 9 ods. 4, § 11 ods. 11), ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa
(zákon č. 250/2007 Z.z. - § 2 písm. a), b) a i), § 5b), o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142
ods. 1 OSP. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci uzavreli dňa 25.3.2011 poistnú zmluvu

č. 1660037348 so začiatkom poistenia od 25.3.2011, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú,
s ročným poistným obdobím. Podľa Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti
je celé poistné splatné v deň splatnosti poslednej splátky poistného. Poistná zmluva zanikla 24.1.2012
z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote (storno pre nezaplatenie). Žalobca v
tomto konaní žiada zaplatenie poistného za obdobie od 25.3.2011 do 24.1.2012 v sume 174,17 eura
s príslušenstvom, pretože žalovaný nezaplatil poistné za dobu zániku zmluvy. Uviedol, že predmetná

poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou v zmysle § 788 a nasl. OZ a ide zároveň o zmluvu
spotrebiteľskú v zmysle § 52 OZ, na ktorú sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z poistnej zmluvy vyplývala pre žalovaného povinnosť platiť žalobcovi
ročné poistné v dohodnutej výške v štvrťročných splátkach. Žalovaný neuhradil splátky poistného
splatné 12.04.2011, 26.05.2011, 25.09.2011 a 25.12.2011, v dôsledku čoho poistná zmluva zanikla dňa
25.01.2011, nakoľko poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti. Žalobca
zaslal žalovanému výzvy na zaplatenie poistného za obdobie od 25.03.2011 do 25.01.2012 v sume

174,17 eura, no bezvýsledne. Pretože poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od jeho splatnosti,
zaniklo v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. ku dňu 25.01.2012. Ku dňu zániku poistenia bola
dlžná výška poistného 174,17 eura. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a z úradnej povinnosti prihliadol na premlčanie, keďže sa zaoberal aj otázkouvymáhateľnosti uplatneného nároku. V danom prípade zmluva uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou
spotrebiteľskou a tento vzťah je občiansko-právny, preto pristúpil ku skúmaniu premlčacej doby v zmysle
§ 101 OZ, kde je stanovená trojročná premlčacia doba. V danom prípade došlo k zániku poistenia dňa

25.01.2012 a žalobca mohol svoje právo na zaplatenie uplatniť prvý raz nasledujúceho dňa po zániku
poistenia, teda 26.01.2012 a to v premlčacej dobe tri roky, ktorá uplynula dňa 26.01.2015. Pretože
žalobca podal žalobu až dňa 22.04.2015, súd prvej inštancie z dôvodu premlčania práva žalobcu žalobu
v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému, ktorý v
konaní bol úspešný, nepriznal náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na to, že záver súdu prvej
inštancie v uvedenej veci nepovažuje za správny. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil a žalobe žalobcu vyhovel. Uviedol, že účastníci uzavreli poistnú zmluvu, predmetom ktorej
bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Nakoľko žalovaný neuhradil riadne štvrťročné splátky poistného, poistná zmluva zanikla 24.01.2012 z

dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle § 9 ods. 4 zákona čl. 381/2001 o povinnom zmluvnom
poistení. Súd prvej inštancie žalobu zamietol s prihliadnutím na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a vychádzal z § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., zavedeného novelou č. 102/2014 Z.z.,
ktoránadobudlaúčinnosťdňa13.06.2014.Právnyvzťah,ktorýjepredmetomtohtokonania,bolzaložený
poistnou zmluvou z 25.03.2011. V danom prípade k zániku poistenia došlo 13.07.2010 (zrejme omyl v

dátume, správne 25.1.2012 - poznámka odvolacieho súdu) a preto citované ustanovenie zákona nie je
možné aplikovať na daný prípad, pretože tu dochádza k porušeniu zákazu retroaktívneho uplatňovania
právnych noriem. Súd prvej inštancie mal v danom prípade aplikovať na vec ustanovenia § 100 ods.
1 druhá veta zákona a na premlčanie mohol prihliadnuť len na námietku dlžníka. Pretože žalovaný
námietku premlčania nevzniesol, mal žalobcovi nárok priznať. Poukázal na viaceré súdne rozhodnutia

všeobecnýchsúdov,resp.iÚstavnéhosúduSRozákazeretroaktívnehovýkladuprávnychnoriem.Preto
sa domáhal toho, aby odvolací súd odvolaniu žalobcu vyhovel a priznal mu istinu s príslušenstvom spolu
s trovami prvostupňového a odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu bližšie písomne nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho
súdneho poriadku, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne
§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 201 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku,
aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho
poriadku, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho

poriadku, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), b), f) v čase podania odvolania účinného Občianskeho
súdneho poriadku, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. a), b), h) Civilného sporového poriadku),
preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom(§379Civilnéhosporovéhoporiadku)a
dôvodmiodvolania(§380ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku),sprihliadnutímexoffonaprípadnévady

týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho

vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
Civilného sporového poriadku. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j.
jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. , § 393 ods. 2 posledná veta CSP).

5. Odvolací súd považuje za potrebné z procesného hľadiska jeho rozhodovania poukázať na to,
zákonom č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), účinným od
01.07.2016, bol zrušený doterajší procesný predpis o konaní pred súdom - zákon č. 99/1963 Zb. -Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto je ho v zmysle § 470 ods. 1

CSPpotrebnéaplikovaťajnatotokonaniezačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnosti.Zohľadňujúc
vzájomný vzťah ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová
právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej účinnosti procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1
CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470
ods. 2 CSP).

6. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 35C/308/2015 je nárok
žalobcu o zaplatenie 174,17 eura s príslušenstvom. Žalobca svoj nárok odvodzuje od poistnej zmluvy,
ktorú uzavrel so žalovaným dňa 25.03.2011 so začiatkom poistenia od 25.03.2011, pričom predmetom
poistenia je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na dobu
neurčitú s ročným poistným obdobím. Poistná zmluva zanikla dňa 24.01.2012 z dôvodu nezaplatenia

poistného v zákonom stanovenej lehote. Žalobca si preto v konaní uplatňuje poistné od 25.03.2011 do
24.01.2012 v sume 174,17 eura. Žalobu na súd podal dňa 22.04.2015.

7. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol preto, že žalobca uplatnil nárok na súde po
uplynutí trojročnej premlčacej doby. Uviedol, že k zániku poistenia došlo 25.01.2012 a už nasledujúci deň

si žalobca mohol toto právo uplatniť na súde, preto po uplynutí doby troch rokov je jeho právo premlčané.
Na premlčanie súd prihliadol v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca v
odvolacom konaní namieta aplikáciu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
v znení účinnom od 01.05.2014.

8. Občiansky zákonník upravuje poistnú zmluvu v §§ 788 až 828a, poistnú zmluvu však upravujú aj
osobitné predpisy (napr. zákon 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a iné). Uzavretím poistnej zmluvy vznikne dvojstranný právny vzťah, ktorého
účastníkmi sú poistiteľ a poistník.

9. Poistníkom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá uzavretím poistnej zmluvy zabezpečuje poistné
plnenie pre seba alebo inú osobu (poisteného) pre prípad, že nastane určitá náhodná udalosť. Vzhľadom
nato, žepoistníkako osobauzavierajúcapoistnúzmluvujevždyúčastníkompoistnejzmluvy,jepovinná
tiež platiť poistné [pozri § 796 ods. 1 OZ a § 3 písm. i) zákona č. 95/2002 Z. z.].

10. Poistná zmluva má niekoľko osobitných čŕt, ktorými sa líši od iných súkromnoprávnych zmlúv. V
prvom rade je to typová zmluva, ktorú ako zmluvný typ upravuje Občiansky zákonníka. Poistná zmluva
má povahu absolútnej neobchodnej zmluvy, má charakter adhéznej zmluvy (contrat d´adhesion). Pre
ňu je charakteristické, že sa uzaviera na základe poistných podmienok a fyzická alebo právnická osoba,

ktorá dostane návrh na uzavretie poistnej zmluvy, nemá možnosť dosiahnuť ich zmeny. Zmluvná voľnosť
je tu obmedzená na prijatie alebo odmietnutie takéhoto návrhu. V nadväznosti na to má poistná zmluva
tiež charakter spotrebiteľskej zmluvy. Vzťahujú sa ňu ustanovenia zákona o spotrebiteľských zmluvách
(pozri § 52 a 54 OZ).

11. Poistná zmluva je odplatnou zmluvou, takže jej pojmovým znakom je platenie poistného. Vzhľadom
na to, že poistný pomer má charakter dlhodobého právneho vzťahu, zákon podrobne vymedzuje spôsob
platenia poistného a právne dôsledky spojené s jeho nezaplatením (pozri § 795, § 796, §§ 800 až 804
OZ). Poistné podmienky môžu ďalej vymedziť druh poistného plnenia, výšku, miesto a čas plnenia.
Súčasťou poistnej zmluvy sú tzv. všeobecné poistné podmienky (poistné podmienky) poistiteľa, na ktoré

sa poistná zmluva môže odvolávať (§ 788 ods. 3 OZ).

12. Úhrada poistného je predmetom tohto konania. Základnou spornou otázkou, vychádzajúc z
obsahu odvolania žalobcu bolo, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď na prejednávaný prípad
aplikoval ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014.

13. Všeobecne v prípadoch časového stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita,
t.j. od účinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušenej právnej normy,
riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnostinovej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony, sa
riadia zrušenou právnou normou (dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by bola
pravá retroaktivita). Aplikuje sa tu princíp ochrany minulých právnych skutočností, najmä právnych

konaní. Pokiaľ u pravej retroaktivity platí zásada všeobecnej neprípustnosti, za ktorej existujú striktne
obmedzené výnimky prípustnosti, u nepravej retroaktivity platí naopak zásada všeobecnej prípustnosti,
u ktorej existujú výnimky jej neprípustnosti.

14. Súd prvej inštancie v danom prípade postupoval správne, keď aplikoval ust. § 5b Zákona o

ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014. V danom prípade síce žalovaný
nenamietal premlčanie uplatneného nároku žalobcu, avšak v zmysle aplikovaného § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014, bolo potrebné aj bez návrhu,
t.j. ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku, ktoré má za následok už bez ďalšieho
nevyhnutnosť zamietnutia návrhu veriteľa. Premlčanie nároku sa stalo skutočnosťou, ktorá bráni tomu,
aby súd veriteľovi jeho právo priznal.

15. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bolo
platné a účinné. Konajúcemu súdu prikazuje zaoberať sa akýmikoľvek zákonnými prekážkami či
dôvodmi, ktorých by sa inak mohol dovolávať i spotrebiteľ, ktoré by mohli spôsobiť oslabenie nároku
žalobcu, resp. nemožnosť uplatnenia jeho nároku vrátane premlčania. Prípad premlčania nastal i v

prejednávanej veci a súd bol povinný na túto okolnosť prihliadať ex offo.

16. V danom prípade ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu
rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu), má teda charakter procesnoprávny a
tobezohľadunato,žejeobsiahnutévhmotnoprávnompredpise.Keďžezároveňtátonormaneobsahuje

žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo
okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak teda platí, že právna norma § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality,
má súd prihliadať na premlčanie ex officio vo všetkých aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia
začatých konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto právnej normy. Vzhľadom na to prvostupňový

súd, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodol po účinnosti novelizovaného znenia § 5b zák.
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.5.2014) správne ex offo
citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval (viď čl. doc. JUDr. Mareka Štefčeka, PhD. „Zákon a
sudcovia“; k výkladu ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, zverejnený v Justičnej revue).

17. Ústavný súd tiež opakovane vyslovil, že zákonodarca môže výnimočne uplatniť retroaktívne
ustanovenie na úpravu nových (existujúcich) právnych stavov, pričom v takom prípade musí preukázať
závažné dôvody všeobecného záujmu, ktoré si môžu vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zásady
zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu, tzn. že
nepravú retroaktivitu nepovažuje za štandardný vstup do existujúcich právnych vzťahov (napríklad PL.

ÚS 25/05 <.).Určitú retroaktivitu pripustil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí
Mellacher v. Austria, kde uviedol, že: „Legislatívne musí byť daná možnosť, aby sa prijali opatrenia,
ktorými sa zasiahne do ďalšieho vykonávania predtým uzavretých zmlúv, aby sa dosiahol požadovaný
cieľ“.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na
zaplatenie žalovanej sumy ako práva zo spotrebiteľskej zmluvy v čase, keď už vstúpilo do
účinnosti ustanovenie § 5b Zákona č. 205/2007 Z.z. (na základe novely vykonanej zákonom č.
102/2014 Z.z., účinným od 01.05.2014), bol oprávnený a zároveň povinný prihliadať aj bez návrhu
na premlčanie nároku, keďže v danom prípade platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej

právnej normy sa ňou riadia i právne vzťahy, ktoré vznikli aj podľa predchádzajúcej právnej normy.
Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky
(vyplývajúce zo zmluvy o preprave osôb) sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Z uvedeného je
potom zrejmé, že súd prvej inštancie správne na premlčanie nároku žalobcu v tomto konaní prihliadal;
na základe princípu nepravej retroaktivity právnych noriem (starej aj novej právnej úpravy) nebol preto

povinný prihliadať na podmienky uvedené v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. prihliadať na
premlčanie dlhu iba na námietku dlžníka.19. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3
MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora, ktorý namietal postup prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu,
ktoré oba zhodne v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere aplikovali ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 a na premlčanie aplikovali § 101 Občianskeho

zákonníka.

20. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie nárok žalobcu ako premlčaný v
celom rozsahu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s
ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane rovnako vecne
správneho závislého výroku o náhrade trov konania, potvrdil.

21. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní úspešný a neboli tu dané žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať
(§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).