Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615206542
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4615206542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov,
Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, zastúpený AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: mal. H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y., D. Z. XXXX/X, zastúpená poručníčkou S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., D. Z. XXXX/X, zastúpená
Dudzík&Gerová, Advokátske združenie JUDr. Jozef Dudzík, JUDr. Kristína Gerová, Škultétyho 1597/7
Topoľčany, o zaplatenie sumy 9.091,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 6. novembra 2015 č. k. 4C/317/2015-91, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby a výroku o
nepriznaní náhrady trov konania žalovanej p o t v r d z u j e .

Maloletej žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 06.11.2015 č. k. 4C/317/2015-91 pri právnom posúdení podľa
§ 3 ods. 1, § 24 ods. 2 a 7 zák. č. 381/2001 Z. z., § 3 os. 1 a § 470 ods. 1, 2 Obč. zák., zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca voči maloletej žalovanej domáhal zaplatenia sumy 9.091,36 eura s príslušenstvom.
Žalovanej náhradu trov konania s poukazom na ust. § 150 ods. 1 OSP nepriznal, majúc za to, že v

prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (žaloba zo strany žalobcu bola podaná
dôvodne, avšak žaloba bola zamietnutá najmä kvôli jej rozporu s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1
Obč. zák.), pre výskyt ktorých úspešnej žalovanej v konaní súd náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k tomu záveru, že
žalobca si voči maloletej žalovanej dôvodne uplatnil pohľadávku 9.091,36 eura s prísl., nakoľko
nebohý otec maloletej žalovanej porušil ust. § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., keď si nesplnil

povinnosť ohľadne uzatvorenia poistnej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou jeho motorového vozidla Peugeot XXX evidenčné číslo Y.. Dňa 11.09.2011
nebohý otec maloletej žalovanej Z. K. spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zomreli obidvaja rodičia
maloletej žalovanej a zároveň došlo aj k ublíženiu na zdraví ich spolujazdkyne. Z garančného fondu
žalobcu bol spolujazdkyni, ktorá nehodu prežila vyplatených 12.655 eur titulom bolestného. Dedička
po nebohom Z. K. zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré
na ňu prešli poručiteľovou smrťou a to do výšky 9.091,36 eura, čo je čistá cena dedičstva. Napriek

nespornosti tohto nároku, súd prvej inštancie dospel k záveru, že výkon práva žalobcu rezultujúci z
daných občianskoprávnych vzťahov by bol v rozpore s dobrými mravmi a neprimeraným spôsobom by
zasiaholdoprávnehopostaveniamaloletejžalovanej.Ustanovenie§3ods.1Obč.zák.mávobčianskom
práve závažný interpretačný a aplikačný dosah, nakoľko zakazuje taký výkon práv a povinností, ktorýby bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a morálky. Ak sa tieto zásady premietnu do
vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie
sa a potrebná miera tolerancie, všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Definícia dobrých

mravov nie je nikde normatívne upravená a pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho
charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. V rôznych obdobiach
a za rôznych okolností sa mravné pravidlá hodnotia rozdielne, t.j. podliehajú zmenám v závislosti od
konkrétneho spoločenského vývoja. Do popredia teda nevystupuje ani tak subjektívny názor účastníka,
ako spoločenské, objektivizované hodnotenie. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu sa súd

prvej inštancie riadil vyššie uvedenými princípmi a zvažoval, či v danom prípade výkon práva žalobcu
nie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko k porušeniu povinnosti (neuzatvorenia povinnej poistnej
zmluvy) zo strany otca maloletej žalovanej došlo v čase keď táto mala tri roky a žiadnym spôsobom
nemohla ovplyvniť otcovo konanie, za ktoré ako jediná zákonná dedička musí znášať následky. Okrem
toho žalobca neprihlásil svoju pohľadávku do dedičstva, resp. dedičského konania po neb. Z. K., čím by
dal možnosť maloletej žalovanej dedičstvo odmietnuť. Rozhodnutím súdu o zamietnutí žaloby žalobcu

nebude až v takom rozsahu zasiahnuté do práva žalobcu, ako by tomu bolo v prípade vyhovenia podanej
žalobe voči maloletej žalovanej. Súd prvej inštancie preto využil možnosť, ktorú mu dáva aplikácia ust.
§ 3 ods. 1 Obč. zák., na daný právny vzťah a podanú žalobu zamietol, pretože ide o výnimočný prípad,
pri ktorom vyhovenie podanej žalobe by bolo jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi.

3. Súd maloletej žalovanej s poukazom na jej vek a majetkové pomery priznal oslobodenie od súdnych
poplatkov (§ 138 ods. 1 OSP).

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnuté
rozhodnutie preskúmal a zmenil ho tak, že podanému odvolaniu bude vyhovené alebo aby napadnuté

rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím došlo k porušeniu zásady
rovnosti účastníkov konania. V súvislosti s rozhodovaním o aplikácii ust. § 3 ods. 1 Obč. zák.
na konkrétny právny vzťah poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 32Odo 1047/2003. Uplatňovanie
pohľadávky zo strany žalobcu nie je možné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi,
pretože výkon práva žalobcu nesmeruje ani nijakým spôsobom nemá za úmysel poškodiť alebo

znevýhodniťzáujmymaloletejžalovanej.Takistosanejednáaniozneužitiesubjektívnehoprávaacieľom
nie je ani dosiahnutie iného výsledku, ako predpokladá zákonná norma. Vzhľadom na rozsah majetku,
ktorý maloletá žalovaná zdedila, eliminácia hrubo nevyváženého nepomeru uplatňovaných právach
neprichádza do úvahy.

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi nepostačuje a takisto nepostačuje
akýkoľvek zásah do subjektívnych práv, ktorý nie je celkom v súlade s dobrými mravmi, ale tento zásah
musí byť tej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej spoločnosti, aj s prihliadnutím na verejnú
mienku neakceptovateľná. Ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zák., slúži iba ako interpretačné pravidlo pre
výklad iných ustanovení zákona.

5. Maloletá žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedla, že rozsudok súdu
prvej inštancie považuje za správny a ako taký ho navrhuje potvrdiť a zároveň priznať aj náhradu trov
odvolacieho konania v sume spolu 262,52 eura, nakoľko v štádiu odvolacieho konania je situácia už iná,
ako v prvoinštančnom konaní, keď súd maloletej žalovanej náhradu trov konania napriek jej úspechu vo

vecinepriznal.Nemožnohovoriťorovnostistránpredzákonom,kdejedenúčastníkdisponujearzenálom
profesionálnych právnikov a druhý účastník sotva začal navštevovať materskú škôlku.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd v danom prípade odvolaním žalobcu zo dňa 21.12.2015 napadnutý rozsudok OS
Topoľčany zo dňa 06.11.2011 č. k. 4C/317/2015-91, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil, pričom v ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a samotný obsah odôvodnenia napadnutého
rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom narozsah rodinnej tragédie, ktorá maloletú žalovanú postihla dňa 11.09.2011, pričom táto tragédia mala
za následok úmrtie obidvoch rodičov v tom čase ani nie trojročnej žalovanej, odôvodňuje vzniklý právny
vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý je z pohľadu hmotného práva na strane žalobcu opodstatnený

v konečnom dôsledku posudzovať za aplikácie ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. Bolo by skutočne v rozpore
s dobrými mravmi zaviazať žalovanú, ktorá je maloletá a v predmetnom spore sa nachádza absolútne
bez svojho zavinenia, k zaplateniu žalovanej istiny 9.091,36 eura s prísl., žalobcovi za tej skutkovej
situácie, že ani samotný žalobca túto pohľadávku v dedičskom konaní po neb. Z. K. (otcovi maloletej
žalovanej) neuplatnil. Ak by k uplatneniu predmetnej pohľadávky zo strany žalobcu v tomto konaní došlo,

osud predmetného dedičského konania by sa mohol uberať aj cestou odmietnutia dedičstva zo strany
maloletej dedičky a tým pádom aj neuspokojenia pohľadávky žalobcu. Odvolací súd vzhľadom na rozsah
nešťastia, ktoré postihlo maloletú žalovanú stratou obidvoch rodičov v jej nízkom veku (ani nie tri roky)
v súvislosti s aplikáciou inštitútu dobrých mravov v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák., ako aj porovnávania
jeho proporcionality k jednotlivým účastníkom konania odmieta v danom prípade akýkoľvek ekvivalent
majetkového charakteru, ktorý by určil, či aplikáciou tohto inštitútu došlo k porušeniu zásadnej rovnosti

oboch účastníkov alebo nie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je platnosť a účinnosť ust. § 3 ods. 1
Obč. zák. opodstatnená riešením tých prípadov, v ktorých je potrebné odstrániť do úvahy prichádzajúcu
tvrdosť zákona s tým, že sa použijú také právne prostriedky riešenia, toho ktorého súdneho sporu, ktoré
preukážu, že ide o vysoko humánnu spoločnosť, v ktorej hlavným kritériom úspechu nemusia byť iba
majetkové hodnoty (peniaze).

8. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP s tým, že

úspešnej maloletej žalobkyni v tomto konaní priznal nárok na náhradu týchto trov.

10. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).