Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716210433
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3716210433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti G., zastúpené
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., deti rodičov I. a A., o návrhu otca na zníženie výživného,
na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26. januára 2017, č.k.
4P/86/2016-30, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného. Po právnej
stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1,§ 62 ods. 4, 5, § 78 ods. 1 Zákona
o rodine. Vychádzal zo zistenia, že výška vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti bola naposledy
upravené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 01.06.2016, č.k. 7P/25/2016-50, v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.10.2016, č.k. 19CoP/64/2016-70, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 02.11.2016 a ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené,
maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená
povinnosť prispievať na výživu maloletého A. po 100 Eur mesačne, na maloletú G. po 80 Eur mesačne
a na maloletú O. po 70 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Mal za nesporné, že od poslednej
úpravy výživného došlo na strane otca k zmene pomerov v tom smere, že od 28.10.2016 sa nachádza vo

výkone väzby pre podozrenie spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Z uvedeného dôvodu
otec nemá žiaden príjem. Pred nástupom do väzby pracoval ako dojič oviec so zárobkom 550 Eur netto.
Na druhej strane k zmene pomerov na strane matky a maloletých detí nedošlo, rozsudok o rozvode
manželstva rodičov maloletých detí a úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po
rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 02.11.2016, t.j. v čase, kedy sa otec už nachádzal vo výkone
väzby. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadal na zmenu pomerov na strane otca, avšak
dospel k záveru, že situáciu, v ktorej sa otec v súčasnej dobe nachádza, si zavinil sám. Skutočnosť, že je

vo výkone väzby nemôže byť na ujmu výživného pre maloleté deti a nemôže byť pre otca v tomto smere
výhodou. Na základe tejto skutočnosti považoval za potrebné vychádzať z hľadiska kritérií potencionality
príjmov (§ 75 Zákona o rodine), a to z príjmu, ktorý otec naposledy dosahoval pred nástupom do väzby.
Súd prvej inštancie mal za nesporné, že pred nástupom do výkonu väzby bol otec zamestnaný s príjmom
550 Eur mesačne netto. V súčasnej dobe nie je zrejmé, dokedy bude otec vo väzbe a či prípadne nastúpi
do výkonu trestu odňatia slobody, pričom dovtedy bude musieť zabezpečovať starostlivosť o deti matka

sama. Prihliadnuc na súčasný príjem matky a príjem, aký otec dosahoval pred nástupom do výkonu
väzby, súd prvej inštancie dospel k záveru, že zníženie výživného nezodpovedá súčasným osobným
a majetkovým pomerom matky. V prípade zníženia výživného by došlo k ohrozeniu výživy maloletýchdetí, keďže príjem matky by nepostačoval na pokrytie nevyhnutných výdavkov spojených so štúdiom a
bežným životom detí. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 CSP, keď rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí. Súdu prvej
inštancie vytýkal, že nebral do úvahy tú skutočnosť, že po rozvode spláca sám úver vo výške 5.000 Eur z
roku 2012, ktorý bol vzatý na chod domácnosti za trvania manželstva s matkou maloletých detí. Uviedol,
že celý život žije poctivým životom, riadne pracuje a každú výplatu resp. celú výplatu dáva (dával) do

domácnosti, na deti. Nechce sa zbaviť, resp. vzdať vyživovacej povinnosti na svoje deti, len momentálna
situácia, v ktorej sa nachádza, mu nedovolí plniť si vyživovaciu povinnosť v takej výške, ako bola uložená
rozhodnutím súdu. K situácii, v ktorej sa momentálne nachádza uviedol, že túto si nezapríčinil sám, je
len na rozhodnutí súdu, či bude uznaný vinným alebo nevinným.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril opatrovník maloletých detí, ktorý navrhol potvrdenie

napadnutého rozsudku. Uviedol, že na strane otca došlo k zmene pomerov tým, že je vo výkone väzby a
nemá finančné prostriedky. Svoju súčasnú situáciu si však zavinil otec sám, nakoľko do výkonu väzby bol
vzatý pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Táto skutočnosť by nemala
byť na ujmu výživného pre maloleté deti. Matka zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletého A.,
v súvislosti s čím poberá len príspevok za opatrovanie vo výške 270,32 Eur. Zníženie výživného na

maloleté deti by znamenalo pre rodinu existenčné problémy, ohrozenie ich výživy a teda i zdravého
vývinu.

4. Matka sa k podanému odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods.
3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

6. Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý považoval

za správny. Zo svojich zistení vyvodil súd prvej inštancie aj správny záver a odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožňuje nielen zo skutkovými, ale aj právnymi závermi súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva
nasledovné:

7. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a plnenie tejto vyživovacej
povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja
rodičia prispievajú, je vyjadrené uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a
duševný vývoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb, ale aj tých,
ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný rozvoj.

8. O výživnom súd rozhoduje podľa stavu zistenom v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní
ozmenevýživnéhopodľa§78ods.1Zákonaorodinejepovinnosťousúduporovnávaťokolnostidôležité
pre určenie výživného v čase poslednej úpravy a v čase nového rozhodovania o výške výživného.

9. Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým

schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine) s ohľadom
na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

10.Vpreskúmavanejvecisúdprvejinštancieposudzovalrozsahvyživovacejpovinnostiotcakmaloletým
deťom v súlade s uvedenou právnou úpravou a jej výkladom. Správne porovnával, či v pomeroch

rodičov a v pomeroch maloletých detí nastala taká zmena, ktorá odôvodňuje zmenu rozsahu vyživovacej
povinnosti. Preskúmaním napadnutého rozsudku bolo zistené, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti, rozhodné pre posúdenie veci, v potrebnej miere vykonal dokazovanie a
preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodovaní
zohľadnil, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).11. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že výživné zo strany otca na maloleté deti A., G. a
O. bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 01.06.2016,
č.k. 7P/25/2016-50, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.10.2016, č.k.

19CoP/64/2016-70, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.11.2016. Uvedeným rozsudkom bolo
manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a maloleté deti boli zverené na čas po rozvode
manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu
maloletého A. po 100 Eur, maloletú G. po 80 Eur a maloletú O. po 70 Eur mesačne. V čase poslednej
úpravy výživného rodičia maloletých detí žili v spoločnej domácnosti v X.-izbovom byte spolu so svojimi

piatimi deťmi, z ktorých boli dve už plnoleté. Maloletý A. bol ťažko zdravotne postihnutý, vyžaduje si
celodennú starostlivosť zo strany matky, z ktorého dôvodu matka nepracovala a na základe rozhodnutia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. N. bola poberateľkou opatrovateľského príspevku vo výške
270,32Eur.MaloletýA.bolžiakom X..ročníkazákladnejškoly,maloletáG.žiačkouX.ročníkazákladnej
školy a maloletá O. žiačkou X. ročníka základnej školy. Otec dosahoval priemerný mesačný zárobok
550 Eur netto. V súčasnej dobe je matka naďalej poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie

syna A. vo výške 270,32 Eur a rodinných prídavkov na 3 deti vo výške 70,56 Eur. Otec je od 28.10.2016
vo väzbe pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Maloletý A. je žiakom
X. ročníka základnej školy, je zdravotne postihnutý, maloletá G. navštevuje X. ročník základnej školy a
maloletá O. X. ročník základnej školy.

12. Od poslednej úpravy výživného sa pomery maloletých detí a matky zásadne nezmenili. Nesporné
je však, že u otca maloletých detí od poslednej úpravy výživného nastala výrazná zmena pomerov,
keď od 28.10.2016 je vo väzbe pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej
osoby, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie správne vychádzal z jeho príjmu, ktorý dosahoval pred
nástupom do väzby, ktorú skutočnosť správne vyhodnotil v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá

okolnosť neopodstatňuje zníženie výživného zo strany povinného rodiča. Nemožno totiž prehliadnuť
tú skutočnosť, ktorá vyplýva z rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, ktorý príčinu
rozvratu vzťahu medzi manželmi - rodičmi maloletých detí zistil v nadmernom požívaní alkoholických
nápojov zo strany otca, ktorý sa následne hrubo správal nielen voči matke, ale i voči deťom, plnoletým
i maloletým, pochádzajúcim z manželstva. Ani súčasné ťaživé sociálne či ekonomické pomery otca

ho nezbavujú bez ďalšieho zodpovednosti za výživu maloletých detí, najmä, keď je predpoklad, že sa
sám pričinil k vzniku tejto situácie. Otec má stále zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom.
Stanovenie nižšieho výživného by malo za následok ohrozenie zabezpečenia základných životných
potrieb maloletých detí, nakoľko matka môže svoju vyživovaciu povinnosť, vzhľadom na výšku jej
príjmu, plniť výlučne svojou osobnou starostlivosťou. Nie je možné ponechať prevažne na matku,

aby uspokojovala všetky potreby maloletých detí, a to nielen svojou osobnou starostlivosťou, ale aj
po stránke finančnej. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že zistené pomery neodôvodňujú
zníženie výživného zo strany otca.

13. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové
konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z
účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

15. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).